Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-264-2017.pdf
PDF · 81.31 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/264/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 6, 979 01 Rimavská Sobota, proti povinnému BAZALT HN, s.r.o., Kameňolom Kopačog, 985 42 Husiná, IČO: 31 592 180, o vymoženie 136,-- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Monikou Mikulíkovou, Exekútorský úrad so sídlom Rudlovská cesta 2, 974 01 Banská Bystrica, pod sp.zn. EX 879/2000, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Er/4569/2000-13 zo dňa 29. septembra 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Er/4569/2000-13 zo dňa 29. septembra 2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 3Er/4569/2000-13 zo dňa 29. septembra 2015 exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnej exekútorke Mgr. Monike Mikulíkovej, Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica sumu 89,23 Eur trov exekúcie do 15 dní po právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 29Cbr 9/2005-80 zo dňa 06.02.2007, právoplatným dňa 03.04.2007 bol povinný zrušený bez likvidácie. Vzhľadom na to, že boli zákonom dané dôvody na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že povinný zanikol ako právnická osoba výmazom z obchodného registra, trovy exekúcie má podľa ust. § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku znášať oprávnený. Preto v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnej exekútorke priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 89,23 Eur.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 01.02.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Mal za nesporné, že v danom prípade exekučné konanie začalo pred 01.02.2002, a to dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 12.11.2000. Preto súd prvej inštancie mal jednoznačne postupovať pri rozhodovaní podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01 2002. Keďže ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zaviedla až novela č. 32/2002 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.02.2002, súd nemal exekúciu zastavovať podľa uvedeného ustanovenia. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
mal rozhodovať o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Poukázal na to, že dňa 13.11.2000 bolo na Exekútorskom úrade v Rimavskej Sobote u súdnej exekútorky Mgr. Moniky Mikulíkovej začatých 6 exekučných konaní na návrh oprávneného proti povinnému Bazalt HN, s.r.o., pričom mu bolo dňa 23.05.2016 Okresným súdom Rimavská Sobota doručených 5 uznesení o zastavení exekúcie a uložení povinnosti uhradiť trovy konania. Nakoľko vyúčtovania trov exekúcie súdnou exekútorkou boli predložené súdu dňa 25.08.2015 bolo namieste predpokladať, že vyúčtovania neboli predložené jednotlivo, ale hromadne, čo by bol aj z hľadiska účelnosti a hospodárnosti konania vhodný spôsob doručovania. Nesúhlasil s vyúčtovaním výzvy na úhradu trov konania vo výške 1,70 Eur, pretože ju považoval za nadbytočnú, s vyúčtovaním za zaslanie vyúčtovania účastníkom konania a vrátenia poverenia súdu a vyúčovaním kopírovania. Ďalej oprávnený mal za preukázané, že pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie v roku 2000 ani pri náležitej starostlivosti nemohol predvídať a vedieť o skutočnosti, že v roku 2007 bude spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na dĺžku obdobia od podania návrhu na vykonanie exekúcie po výmaz z príslušného registra ani nemohol predvídať majetkové pomery povinného v budúcnosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
5. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 13.11.2000 bol súdnej exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 12.01.2001 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Platobný výmer č. C. zo dňa 24.02.2000 vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočka Rimavská Sobota. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.09.2015 súdna exekútorka dala podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 29Cbr 9/2005-80 zo dňa 06.02.2007 bola obchodná spoločnosť povinného zrušená bez likvidácie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 89,23 Eur.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
13. V zmysle Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie nebolo možné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Keďže je povinnosťou súdu postupovať v konaniach začatých do 31.01.2002 podľa dovtedy platných a účinných zákonných ustanovení Exekučného poriadku, súd prvej inštancie nemal na danú vec aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. Súd prvej inštancie pritom v odvolaním napadnutom uznesení zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, pretože majetok povinného nepostačoval ani na ich úhradu (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002). Predmetné ustanovenie však bolo do Exekučného poriadku zavedené až novelou č. 32/2002 Z.z. účinnou od 01.02.2002 tak, ako aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvej inštancie predmetnú exekúciu zastavil.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 13.06.2007, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, pričom však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
18. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 13.11.2000 a povinný bol z obchodného registra vymazaný až dňa 13.06.2007, teda takmer 7 rokov po začatí exekučného konania. Nemožno teda zastávať názor, že by k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a zároveň, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku).
19. Odvolací súd v závere poukazuje aj na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov exekúcie v prípade, že bola zastavená. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
20. Súd prvej inštancie síce rozhodol o zastavení exekúcie správne, nerozhodol však na základe zákonných ustanovení účinných v čase začatia exekúcie. Táto povinnosť mu pritom vyplýva už z vyššie citovaného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť v zmysle ustanovení účinných v čase začatia exekučného konania a zároveň opätovne rozhodne aj o trovách exekúcie.
21. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).