Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej v právnej veci žalobcu 1/ ALFEX, a. s. so sídlom Zvolenská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO:36 035947, žalobcu 2/ WALS, spol. s. r. o. so sídlom Záhradnícka 73, 821 08 Bratislava, IČO:36 026 760, obaja právne zastúpení ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Mgr. Júliu Ernek, s. r. o. Sitnianska 30, 974 11 Banská Bystrica proti žalovanému 1/ X.. N. P., bytom N. XX, XXX XX D. D., žalovanému 2/ S. T., bytom X. K. XX, XXX XX D., štátny občan SR, obaja právne zastúpení Mgr. Jánom Záhorským, advokát, Javornícka 49, 974 11 Banská Bystrica, v konaní o náhradu škody vo výške 25.546,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a I2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/29/2011-193 zo dňa 23.júna 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbi/29/2011-193 zo dňa 23.júna 2016 v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom žalovaného 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ spoločne a nerozdielne sumu 7.395,29 eur a žalobcovi 2/ sumu 11.895,81 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Konanie zastavil v časti úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 12.268,70 eur od 25.8.2006 do zaplatenia v prípade žalobcu 1/ a v prípade žalobcu 2/ v časti úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 13.217,57 eur od 8.12.2006 do zaplatenia a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali zaplatenia náhrady škody od žalovaných podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Zz. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoKR“), ktorá im mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinností žalovaných podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaní 1/ a 2/ uznávali svoju zodpovednosť za vznik škody žalobcom, t.j. uznávali základ nároku , avšak namietali uplatnenú výšku škody. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 1/ a 2/ ako členovia štatutárneho orgánu nepodali včas návrh na vyhlásenie konkurzu spoločnosti Stavomontáže BB spol.s.r.o. Ustanovenie § 11 ods. 4 ZoKR ustanovuje, že ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, platí vyvrátiteľná právna domnienka, že výška škody je suma pohľadávok veriteľov, ktorá po zrušení konkurzu alebo o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. V konaní taktiež nebola sporná výška existujúcich pohľadávok žalobcov na základe právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica. Žalovaní 1/ a 2/ boli konateľmi spoločnosti Stavomontáže BB spol. s. r. o. Banská Bystrica, v mene ktorej konali a podpisovali samostatne. Spoločnosť bola ku dňu 13.7.2016

vymazaná z obchodného registra. Žalobca 1/ mal voči spoločnosti Stavomontáže BB, s. r. o. pohľadávku vo výške 12.268,70 eur na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cb/11/2007-170 zo dňa 7.3.2007. Žalobca 2/ má voči spoločnosti Stavomontáže BB, s. r. o. pohľadávku vo výške 13.277,57 eur, na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/309-2006-51 zo dňa 11.5.2007. Dňa 15.3.2010 Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa - veriteľa ALFEX, a. s. , žalobcu 1/ v tomto konaní) a veriteľa WALS, spol. s. r. o. (žalobcu 2/ v tomto konaní) o ich návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka Stavomontáže BB, spol. s. r. o. rozhodol tak, že zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku. Žalovaní 1/ a 2/, podľa ich názoru by výška škody, ktorú sú povinní žalobcom zaplatiť mala byť nižšia. V prípade vyhlásenia konkurzu boli pohľadávky navrhovateľov uspokojené le do výšky 14,03 % vychádzajúc z účtovníctva spoločnosti. Rozsudkom zo dňa 16.8.2011 č. k. 26Cbi/29/2011-74 Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k zaplateniu sumy 12.268,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 25.8.2006 do zaplatenia spoločne a nerozdielne žalobcovi 1/ a k zaplateniu sumy 13.217,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 8.12.2006 do zaplatenia žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne. Na odvolanie žalovaných, a to v časti uloženej povinnosti plnenia žalobcovi 1/ vo výške 11.041,83 eur a žalobcovi 2/ vo výške 11.895,81 eur ako aj proti výroku o trovách konania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 19.6.2012 č. k. 41CoKR/66/2011 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodní okrem iného uviedol, že sa prvostupňový súd nezaoberal obranou žalovaných, ktorú uviedli vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.6.2011. Prvostupňovému súdu preto uložil touto obranou sa zaoberať spolu s dôkazmi, ktoré v písomných vyjadreniach predložili s poukazom na vyvrátiteľnú domnienku o tom, čo sa preukáže iná výška škody. Rozsudok prvostupňového súdu sa preto stal právoplatným v časti uloženia povinnosti plnenia žalobcovi 1/ vo výške 1.226,87 eur a v prípade žalobcu 2/ vo výške 1.321,76 eur.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia v ďalšom konaní spochybnili hodnovernosť účtovnej závierky spoločnosti Stavomontáže BB spol. s. r. o. na rok 2006 a všetky účtovné doklady, ktoré žalovaní v tomto konaní predložili. Na návrh oboch právnych zástupcov účastníkov konania, t. j. žalobcov aj žalovaných súd uznesením zo dňa 25.4.2015 č. k. 26 Cbi/29/2011-131 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého úlohou bolo určiť, ku ktorému dňu dlžník prvýkrát dosiahol úpadok, či vo forme platobnej neschopnosti alebo vo forme predĺženia, v akej výške by boli v takomto prípade uspokojené pohľadávky všetkých prihlásených veriteľov v percentách v prípade vyhlásenia konkurzu a či údaje o hospodárskom výsledku dlžníka za rok 2006 tvrdené žalovanými boli hodnoverné.

4. V konaní podľa názoru súdu nebol sporný základ nároku, sporná bola výška škody, ktorá žalobcom v dôsledku nesplnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 vznikla. Žalovaní preukazovali „inú“ výšku škody, než bola suma pohľadávok žalobcov, ktorá zostala po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku uspokojená. Súd pri ustálení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku, znalecké dokazovanie nariadil na návrh žalobcov (ku ktorému návrhu sa pripojili aj žalovaní) potom, čo žalobcovia spochybnili účtovné doklady spoločnosti úpadcu predložené žalovanými a teda aj údaje nimi tvrdené vo vzťahu k vzniknutej škode.

5. Z predmetného znaleckého posudku mal súd preukázané, že spoločnosť Stavomontáže BB, spol. s r. o. bola v úpadku ešte pred účinnosťou Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. pred 1.1.2006 a kedy v r. 2004 bola v úpadku vo forme platobnej neschopnosti a na konci roka 2005 sa dostala do predĺženia. Podľa názoru súdu sa žalovaní ako štatutárni zástupcovia úpadcu pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli najneskôr k 31.12.2005 dozvedieť o svojom úpadku práve na základe toho, že úpadok spoločnosti trval už od r. 2004 a ktorý koncom r. 2005 vyústil až do predĺženia. Pokiaľ 1.1.2006 nadobudol účinnosť zákon č. 7/2005 Z. z., ktorý stanovil zodpovednosť štatutárnych zástupcov dlžníka za nesplnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, nadobudnutím účinnosti tohto zákona, t. j. 1. 1. 2006 začala žalovaným ako konateľom dlžníka plynúť 30 dňová lehota na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorá povinnosť im vznikla do 1.2.2006. Pokiaľ by si žalovaní splnili svoju povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu a podali by ho 1.2.2006, súd by bol povinný do 15 dní rozhodnúť o začatí konkurzného konania, t.j. najneskôr by muselo byť rozhodnuté o začatí konkurzného konania 15.2.2006, ktoré uznesenie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku do 3 dní a kedy účinky tohto rozhodnutia by nastali nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku, t. j. okolo 19.2.2006. Následne do 5 dní od tohto dňa by musel konkurzný súd rozhodnúť o vyhlásení konkurzu (§ 18 . Súd v danom prípade dospel k záveru, že konkurz by bol vyhlásený, t. j. nebol by ustanovený predbežný správca, vychádzajúc

zo záverov znaleckého posudku, v zmysle ktorých majetok úpadcu v tom čase predstavoval ešte 64,66 % ku výške záväzkov (str. 35 a 46 znaleckého posudku, údaje k februáru 2006) a kedy štruktúra majetku úpadcu v r. 2006 pozostávala z hnuteľných vecí ešte v hodnote 895,--eur a pohľadávok z obchodného styku vo výške 26.987,--eur, celková hodnota majetku v r. 2006 predstavovala ešte 28.314,--eur. Za významnú súd považoval hodnotu majetku na konci r. 2005 vo výške 235.876,--eur, nakoľko v prípade, že by bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný včas, t. j. vo februári 2006, hodnota tohto majetku by sa ďalej neznižovala. Zo záverov znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že dodávky žalobcu 1/ sa v prospech úpadcu uskutočnili v období 16.1.2006 až 14.8.2006 a v prípade žalobcu 2/ sa výkony uskutočnili až 18.9.2006. Pokiaľ by bol včas podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, k dodávkam žalobcu 2/ by vôbec nedošlo a v prípade žalobcu 1/ by nedošlo k dodávkam s najväčšou pravdepodobnosťou od mesiaca marec 2006. Žalobcovi 1/ preto vznikla škoda spočívajúca v neuhradených pohľadávkach za dodávky uskutočnené do mesiaca marec 2006 vychádzajúce zo znaleckého posudku na str. 15, teda na základe faktúry č. 6110054 s neuhradenou sumou 41.106,20 Sk (1.364,48 eur) splatnou 30.1.2006, ďalej faktúra č. 6110171 na sumu 20.687,80 Sk (686,71 eur) splatná 14.2.2006, faktúra č. 6110342 na sumu 23.528,50 Sk (781,--eur) splatná 14.3.2006 a ďalej faktúra č. 6110281 na sumu 84.482,--Sk (2.804,29 eur) splatná 28.2.2006, t. j. spolu neuhradené záväzky vo výške 169.804,05 Sk (5.636,48 eur). Táto pohľadávka žalobcu by sa uspokojovala vo výške 64,66 % (3.644,54 eur) ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, nakoľko pokiaľ by bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný vo februári 2006, nedošlo by k ďalšiemu znižovaniu hodnôt majetku a kedy stav majetku by zostal tak ako bol zistený k februáru 2006. Zodpovednosť žalovaných za škodu vzniknutú žalobcovi 1/ je preto daná do výšky vzniknutej a preukázanej škody 3.644,54 eur z celkovo uplatňovanej sumy 12.268,70 eur (12.268,70 - 3.644,54 eur = 8.624,16 eur), z toho uznaných a právoplatných je 1.228,87 eur, t. j. žalobcovi patrí ešte 7.397,29 eur (8.624,16 eur - 1.228,87 eur). Škoda na strane žalobcu 2/ podľa názoru súdu vznikla a bola preukázaná v plnej výške ( t. j. 13.217,57 eur), z toho uznaných a právoplatných je 1.321,76 eur, zostáva preto zaplatiť 11.895,81 eur, nakoľko pokiaľ by si žalovaný splnil povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr 1.2.2006, k plneniu zo strany žalobcu 2/ (v auguste 2006) by už vôbec nebolo došlo.

6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou nevymožiteľnosti pohľadávky voči dlžníkovi EKONSTAV spol. s r. o., pretože oznámenie súdnej exekútorky o nevymožiteľnosti pohľadávky je až z r. 2008 a nie je možné jednoznačne ustáliť moment, kedy sa pohľadávka stala nevymožiteľnou, a preto nie je možné jednoznačne konštatovať, že jej „hodnota“ bola k februáru 2006 iná, než jej nominálna hodnota. Súdu neboli predložené iné dôkazy než znalecký posudok, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne ustáliť výšku škody vzniknutú na strane žalobcov a neboli predložené ani iné hodnoverné dôkazy a produkované také tvrdenia, ktoré by výšku škody vyplývajúcu zo znaleckého posudku mohli významne spochybniť.

7. Žalobcovia zobrali svoj návrh v časti úrokov z omeškania späť, s ktorým späťvzatím žalovaní súhlasili, súd preto konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 2 O.s.p. zastavil a rozhodol, že o trovách konania rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Uviedli, že súd doplnil dokazovanie o znalecký posudok, z ktorého zistil, že žalovaní mali podať návrh na konkurz na majetok dlžníka najneskôr vo februári 2006, v takom prípade by miera uspokojenia pohľadávok veriteľov bola 64,66 %. Samotní žalobcovia odhadli túto mieru uspokojenia u žalobcu 1/ na 47,09 % a u žalobcu 2/ na 37,73 %. Ani súd, ale ani žalobcovia a znalec pri svojich úvahách o miere uspokojenia prihlásených pohľadávok v konkurze nevzali do úvahy masu prednostných pracovno-právnych nárokov zamestnancov dlžníka po vyhlásení konkurzu, ich poistné na zdravotné a sociálne poistenie a preddavky na daniach z príjmov zo závislej činnosti ani nerešpektovali skutočnú nevymožiteľnosť pohľadávky dlžníka voči svojmu dlžníkovi EKONSTAV, s. r. o. Banská Bystrica vo výške istiny 766.302,--Sk (25.439,57 eur splatnej v auguste 2005. Pri akceptovaní tejto skutočnosti by súd musel dospieť k záveru, že miera uspokojovania pohľadávok v konkurze by zrejme nepresiahla 25 %. Úvahy súdu, na základe ktorých dospel k výške náhrady škody jednotlivým žalobcom tak ako sú výpočtom uvedené na strane 10 odôvodnenia rozsudku, pravdepodobne nekorešpondujú ani s dobovým znením ust. § 11 ods. 4 účinným do 31.12.2012, keď dospel k tomu, že škodou je rozdiel medzi výškou pohľadávky a sumou pravdepodobne by v konkurze uspokojenou podľa miery uspokojenia. To by u žalobcu 1/ malo byť 8.624,16 eur. U žalobcu 2/ potom súd dospel k tomu, že pri včas podanom návrhu na konkurz dlžníkom by mu vôbec neplnil, lebo plnil až v auguste 2006, preto mu patrí náhrada škody v plnom rozsahu

plnej pohľadávky 13.217,57 eur, zníženej o uznanú časť 1.321,76 eur, teda vo výške 11.895,81 eur. Nepomerné ťažkosti súdov pri rozhodovaní o zodpovednosti za škodu podľa § 11 ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2012, keď právny zástupca žalovaných nenašiel o tom ani jeden rozsudok, boli zrejme dôvodom zmeny jeho znenia aj celej filozofie nazerania na túto osobitnú zodpovednosť štatutárov za porušenie povinností včas podať návrh na konkurz na nimi riadeného dlžníka. Poukázali na obdobné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 10Cbi/36/2010, kde na základe uznesenia o schválení súdneho zmieru zo dňa 7.6.2011 zaplatili zo žalovanej pohľadávky 21.513,29 eur z titulu zodpovednosti štatutárov, náhradu škody neuspokojenému veriteľovi vo výške 4.303,--eur. Na základe uvedených skutočností možno mať za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, zaviazal ich spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu škody vo výške 1.000,--eur a žalobcovi 2/ vo výške 1.500,--eur s tým, že žiadnej zo strán sa nepriznáva náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania.

9. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že tvrdenie právneho zástupcu žalovaných o povinnosti súdu aplikovať zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom po 1.1.2013 s poukazom na zásadu cum clausula rebus sic stantibus, v ktorom sa snažil odôvodniť použitie „miernejšej a spravodlivejšej zákonnej úpravy je nesprávne. Uvedená zásada, t. j. výhrada zmeny pomerov je zásada používaná výlučne v súvislosti so zánikom záväzkov, konkrétne sa viaže na zmarenie účelu zmluvy. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 356 ods. 1 Obchod. zákonníka s tým, že z uvedeného vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky síce túto zásadu pozná, ale neuznáva jej širšie uplatnenie a vníma ju len ako výnimku uplatniteľnú v určitých prípadoch. Čo sa týka zásady použitia miernejšej zákonnej úpravy, tá je vlastná len trestnému právu a je vyjadrená v § 2 ods. 1 Zákona č. 300/2005 Z. z. . Ďalej uviedli, že použitím právnej úpravy účinnej po 1.1.2013 by fakticky došlo k stavu, v ktorom by žalovaní dosiahli prospech tým, že uvedené znenie zákona, ktoré nemožno použiť ani z hľadiska presne vymedzenej pôsobnosti zákona zakotvuje náhradu škody pri včasnom nepodaní návrhu na vyhlásenie konkurzu iba vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom. Podľa právnej úpravy, ktorá sa má po správnosti aplikovať, t. j. zákon 7/2005 Z. z. účinný do 31.12.2012 sa za výšku škody, ktorá veriteľom vznikla považuje suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali uspokojené. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhli rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

13. Podľa § 383 Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým zaviazal žalovaných 1/ a 2/ a zaplatiť žalobcovi 1/ spoločne a nerozdielne sumu 7.395,29 eur a žalobcovi 2/ sumu 11.895,81 eur. Základnou odvolacou námietkou žalovaných je tvrdenie, že súd ani znalec pri úvahách o miere uspokojenia prihlásených pohľadávok v konkurze nevzali do úvahy prednostné pohľadávky, neakceptovali skutočnú nevymožiteľnosť pohľadávky dlžníkov voči svojmu dlžníkovi EKONSTAV, s. r. o. Banská Bystrica. Majú za to, že pri nepomerných ťažkostiach súdov pri rozhodovaní o zodpovednosti za škodu podľa § 11 ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2012 budú žalovaní

možno jediní odsúdení podľa prekonanej právnej normy, a preto by mal súd zvoliť použitie miernejšej a určite aj spravodlivejšej zákonnej úpravy tohto ustanovenia zákona účinnej od 1.1.2013. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami konštatuje, že tieto nemôžu viesť k záveru o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2011 domáhali zaplatenia náhrady škody od žalovaných podľa § 11 ods. 4 ZoKR, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku porušenia povinnosti žalovaných podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Svoj nárok odôvodňovali právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Banská Bystrica, jednak uznesením č.k. 61 Cb 11/2007, ktorým bol schválený zmier v znení, že odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi sumu 369.607,20 -Sk s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 25.8.2006 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3.641,-Sk. V tomto konaní sa jednalo o navrhovateľa ALFEX a.s., Banská Bystrica a odporcu Stavomontáže BB spol.s.r.o., Banská Bystrica. Ďalej svoj návrh odôvodňovali uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64 Cb 309/2006, ktorým účastníci schválili zmier v znení, že odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi 400.000,-Sk istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 8.12.2006 do zaplatenia a nahradiť 50.000,-Sk trov konania. V tomto konaní bol navrhovateľom WALS spol.s.r.o., Bratislava a odporcom Stavomontáže BB spol.s.r.o., Banská Bystrica. Žalovaní nepopierali nárok žalobcov na náhradu škody s odôvodnením, že je pravdou že žalovaní ako osoby povinné porušili svoju povinnosť podľa § 11 ods. 4 ZoKR podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka a tým je daná ich objektívna zodpovednosť za škodu, keďže možný liberačný dôvod, teda že postupovali s odbornou starostlivosťou žalovaní nepreukázali, ale ani nepreukazovali. Žalovaní namietali výšku škody, ktorú si žalobcovia uplatňujú a boli ochotní zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.226,87 eur a žalobcovi 2/ sumu 1.321,76 eur, teda 10 % sumy ktorú si žalobcovia svojou žalobou uplatňovali. Tvrdili, že je potrebné vychádzať z fikcie včas podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka osobami povinnými podať ho a z toho v akom rozsahu na základe účtovných dokladov dlžníka by bola prihlásená pohľadávka po speňažení podstaty v rozvrhu uspokojená.

17. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 26Cbi/29/2011-74 zo dňa 16.augusta 2011 zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 12.268,70 eur s úrokom z omeškania, žalovaného 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 13.217,57 eur spolu s úrokom z omeškania. Proti rozsudku v časti výroku istiny s príslušenstvom, ktorú mali zaplatiť žalovaní žalobcovi 1/ v sume 11.041,83 eur a žalobcovi 2/ v sume 11.895,81 eur podali odvolanie žalovaní. Odvolací súd uznesením č. k. 41CoKR/66/2011-92 zo dňa 19.6.2012 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa mal okresný súd zaoberať obranou žalovaných s poukazom na vyvrátiteľnú domnienku o tom, že sa preukáže iná výška škody.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebol sporný základ nároku, sporná bola výška škody, ktorá žalobcom v dôsledku nesplnenia povinnosti podľa § 11 ods. 2 vznikla, súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu nariadil vo veci znalecké dokazovanie, kde úlohou znalca bolo určiť, ku ktorému dňu dlžník po prvýkrát dosiahol úpadok, či už vo forme platobnej neschopnosti alebo vo forme predĺženia, v akej výške by boli v takomto prípade uspokojené pohľadávky všetkých prihlásených veriteľov v percentách v prípade vyhlásenia konkurzu a či údaje o hospodárskom výsledku dlžníka za rok 2006 tvrdené žalovanými sú hodnoverné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že vypracovaný znalecký posudok je presvedčivý vo vzťahu k zadaniu, je úplný, t. j. znalec zodpovedal na všetky položené otázky a so všetkými otázkami sa v znaleckom posudku vysporiadal, na všetky položené otázky dal odpoveď.

19. Súd prvej inštancie sa po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom riadil právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie na zisťovanie spornej výšky škody a odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci. Keďže v konaní bola naďalej sporná

výška škody, súd pri svojom rozhodovaní o výške škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku, nakoľko rozhodnutie v tejto veci záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré boli potrebné odborné znalosti.

20. Odvolací súd nemohol vziať do úvahy ani názor žalovaných uvedený v odvolaní, že by bolo v ich prípade potrebné použiť miernejšiu aj spravodlivejšiu zákonnú úpravu tohto ustanovenia (§ 11 ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2012), a to zákonnú úpravu účinnú od 1.1.2013. Použitie tohto ustanovenia v danom prípade nebolo možné, keďže v tomto prípade sa na vec vzťahujú ust. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.

21. Na základe uvedeného má odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaných uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

22. Odvolací súd po preskúmaní veci prišiel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku a Zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, novú procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1. 7.2016, v súlade s ust. § 470 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 s tým, že žalobcovia 1/ a 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešný má voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

26. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .