Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-243-2021.pdf
PDF · 105.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/243/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš KURUC, v právnej veci navrhovateľky: W. M. F., rod. F.O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, D., právne zast.: JUDr. František Pitoňák, advokát so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5, IČO: 45 006 962, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., t.č. bytom XXX-XX S. F. T., S. E. P., I., za účasti mal. dieťaťa: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov W. M. F., rod. F., nar. X.X.XXXX a U. M., rod. M., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.XX.XXXX v D., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XXX rozvádza.
II. Na čas po rozvode sa zveruje maloletý U. M., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. M., nar. X.X.XXXX, výživným vo výške 70- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa otec zaväzuje platiť k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
IV. Styk otca s maloletým U. M. sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.10.2021 bol súdu doručený návrh, ktorým sa navrhovateľka (ďalej v texte označená aj ako “matka”) domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzatvorené s U. M., nar. XX.XX.XXXX a na čas po rozvode manželstva upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho zverí do osobnej starostlivosti matky, pričom otca súd zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur mesačne. Upraviť styk otca s maloletým navrhovateľka nežiadala. Náhradu trov konania si neuplatnila.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že počas manželstva dochádzalo medzi manželmi k menším nezhodám v bežných veciach, financiách, najmä po tom čo manžel pracoval iba sporadicky, prípadne určité obdobia nepracoval vôbec. Navrhovateľka s manželom od januára 2021 už nebýva v spoločnej domácnosti, manžel sa odsťahoval k svojej matke. Manžel (ďalej v texte označený aj ako „otec“) sa o maloletého syna a o svoju rodinu vôbec nezaujíma, nestará sa. Navrhovateľka uviedla, že po odsťahovaní sa manžela so spoločnej domácnosti sa ich spolužitie úplne zhoršilo a negatívne prehĺbilo aj v citovej oblasti tak, že city medzi nimi ochladli a tým sa navzájom citovo už úplne odcudzili, pričom táto skutočnosť spôsobila aj rozdielnosť pohľadu na ich ďalšie naše manželské spolužitie. Manžel ani po tom čo sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti neprehodnotil svoje správanie v dôsledku čoho si prestali rozumieť a takýto stav nie je podľa navrhovateľky ani v záujme mal. U..
K majetkovým a sociálnym pomerom v rodine navrhovateľka uviedla, že manžel podniká resp. je vedený ako SZČO, ona je t.č. zamestnaná ako asistentka učiteľa v Materskej škôlke v D., so sídlom F. XX, XXX XX D., pričom jej príjem je cca 620,- €. Maloletý U. chodí do materskej školy, všetky výdavky spojené s akýmikoľvek potrebami syna znáša iba výlučne navrhovateľka, manžel jej od odchodu zo spoločnej domácnosti uhradil asi 3 x sumu na výživné po 100.- €, okrem uvedenej sumy jej však žiadnou ďalšou sumou a ani iným vecným plnením neprispel na potreby syna a výdavky s tým spojené.
3. Spolu s návrhom predložila navrhovateľka súdu kópie sobášneho listu a rodného listu maloletého syna a tiež daňové doklady preukazujúce realizácie platieb spojených s nákupom vecí potrebných pre syna ako aj preukazujúce úhradu školného.
4. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je od 01.02.2021 zamestnaná u zamestnávateľa Materská škola Levoča so sídlom F. XX, XXX XX D., otec je od 01.07.2020 vedený ako SZČO.
5. Uznesením sp. zn.: 6P/243/2021-29 zo dňa 19.11.2021 súd ustanovil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Poprad za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní.
6. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 19.11.2021 súd zistil, že matka bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 01.09.2015 do 07.03.2016. Vyradená bola dňa 08.03.2016 z dôvodu narodenia mal. U.. Otec bol evidovaný od 15.12.2017 do 13.08.2018, pričom vyradený bol dňa 14.08.2018 pre nespoluprácu.
7. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 22.11.2021 súd zistil, že matka je poberateľom prídavku na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne. Iné dávky jej poskytované nie sú.
8. Z potvrdenia o príjme zo dňa 21.11.2021 súd zistil, že matka v období od 02/2021 do 10/2021 dosiahla u svojho zamestnávateľa priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 545,09 Eur.
9. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa 07.12.2021 z vykonaného sociálneho zisťovania v rodine maloletého súd zistil tieto skutočnosti:
Matka mal. dieťaťa W. M. F., nar. X.X.XXXX, bytom D., F. XX, je vydatá. Zamestnaná v Materskej škole v D. ako asistentka učiteľa. Jej príjem z pracovného pomeru je vo výške 620 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. dieťaťu z manželstva. Otcom mal. dieťaťa je U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D., F. X. Je ženatý, pracuje podľa vyjadrenia matky ako samostatne zárobkovo činná osoba. Kolízny opatrovník domácnosť otca opakovane navštívil, ale bezvýsledne. Nemá vedomosť o osobných a majetkových pomeroch otca maloletého dieťaťa. Mal. U. navštevuje Materskú školu v D., je predškolák. Do materskej školy chodieva pravidelne. Matka na začiatku školského roka uhradila príspevok škole vo výške 10 eur, hygienické potreby vo výške 4 eur a za kreatívne pomôcky 3 eur. Mesačné školné je vo výške 10 eur a mesačný poplatok za stravu je vo výške 30 eur. Ostatné výdavky sú spojené so zakupovaním stravy, oblečenia, hygienických potrieb, hračiek. Mal. je zdravý, prekonáva bežné detské choroby. Pediatričkou maloletého je MUDr. O. S. v D.. Matka maloletému dieťaťu zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Matka pri pohovore uviedla, že na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu tak, ako bol doručený súdu. Dôvodom rozvodu podľa vyjadrenia matky je skutočnosť, že si prestali rozumieť, dochádzalo k častým hádkam, čo malo negatívny vplyv na dieťa. Manžel nikde nepracoval, nevenoval sa ani synovi, všetka starostlivosť o dieťa bola na matke. V januári 2021 odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy neobnovili spolužitie. Na výživu syna doposiaľ prispel trikrát po 100 eur, naposledy v máji 2021. Otec sa s dieťaťom kontaktuje nepravidelne, niekedy napíše, že si ho vezme na kontakt, ale potom nepríde. Naposledy bol za dieťaťom v lete 2021, návšteva trvala veľmi krátko. Podľa vyjadrenia matky otec nemá so synom vytvorený vzťah a o dieťa sa nedokáže postarať. Matka s maloletým synom bývajú v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve otca matky. V dome sú dve bytové jednotky, matka so synom obýva jednu z nich.
Bytová jednotka pozostáva z dvoch izieb, kúpeľne, kuchyne, soc. zariadenia. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Dom je vkusne zariadený potrebným nábytkom a prispôsobený potrebám maloletého dieťaťa. Náklady spojené s bývaním sú vo výške 255 eur mesačne, kde je zahrnutý poplatok za vodu, elektrinu, plyn, koncesionárske poplatky.
V závere podanej správy kolízny opatrovník uviedol, že môže konštatovať, že matka zabezpečuje mal. U. riadnu výchovu a celkovú starostlivosť, rozumie potrebám dieťaťa aj svojim rodičovským povinnostiam. Doposiaľ nebolo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny inými inštitúciami signalizované zanedbávanie starostlivosti o mal. dieťa. Individuálne potreby mal. dieťaťa sú zabezpečované v dostatočnej miere. V prípade, ak súd manželstvo rozvedie, kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu.
10. Podaním zo dňa 01.03.2022 sa vo veci vyjadril manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal, pričom tento uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí a mal. syna navrhuje zveriť do starostlivosti matky. K výške výživného uviedol, že navrhuje, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu syna sumou 30,- Eur mesačne. Styk so synom nežiadal upraviť. Toto podanie pôvodne doručil súdu právny zástupca navrhovateľky a to na pojednávaní dňa 04.03.2022, následne bol originál podania doručený súdu dňa 10.03.2022.
11. Na pojednávaní dňa 04.03.2022 súd vypočul navrhovateľku, pričom zistil, že tá je toho času tehotná, žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, je na materskej dovolenke. S druhom žijú ja naďalej v dome jej otca, druh je zamestnaný.
12. Súd pri svojej činnosti zo spisu sp. zn.: 15P/78/2022 zistil, že dňa 12.03.2022 sa navrhovateľke narodila dcéra, ktorej biologickým otcom je O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Š., F. XX, t.č. D., F. XX, s ktorým žije v spoločne domácnosti. Je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti stavebných prác.
13. Dňa 27.05.2022 bolo súdu doručené podanie manžela, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal zo dňa 26.04.2022, pričom tento vo svojom podaní uviedol, že súhlasí, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti. Pokiaľ ide o výšku výživného, na rozdiel od predchádzajúceho podania otec uviedol, že navrhuje, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu syna sumou 70,- Eur mesačne. Styk so synom nežiadal upraviť, avšak v podaní uviedol, že počas svojho pobytu v Kanade by chcel syna vidieť raz týždenne a keď bude na Slovensku, chcel by sa s ním stretnúť minimálne raz za týždeň od 09:00 hod. do 17:00 hod..
14. Na pojednávaní dňa 27.05.2022 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že návrhu navrhuje vyhovieť, nakoľko tak ako vyplýva z návrhu a aj vyjadrenia otca, manželstvo je trvalo rozvrátené, neplní svoj účel a preto navrhuje manželstvo rozviesť. Čo sa týka úpravy práv a povinností k mal. synovi matka navrhla, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, aby určil, že matka je oprávnená a povinná syna zastupovať a spravovať jeho majetok a aby otca zaviazal prispievať na výživu syna výživným v sume 70,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Styk otca s maloletým žiadala neupravovať, trovy nežiadala priznať.
15. Prítomný kolízny opatrovník uviedol, že odporúča zveriť maloletého do starostlivosti matky, otca zaviazať výživným v sume 70,- Eur mesačne, pričom styk otca a maloletým podľa kolízneho opatrovníka nie je potrebné upravovať.
16. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrhu niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo rozviesť.
21. Súd na základe vykonaných dôkazov uvádza, že vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod. Súd je toho názoru, že manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní manželstvo funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. 22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ich manželstvo žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní. Navrhovateľka toho času žije s novým partnerom, s ktorým si založila novú rodinu nakoľko sa im narodila dcéra. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal opustil spoločnú domácnosť, toho času žije v Kanade.
23. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na to, že manželstvo účastníkov už žiadnu z vyššie uvedených funkcií neplní a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom je možné považovať rozvrat tohto manželstva za trvalý.
24. V tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto jej správania sa je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z jej strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Manžel, ktorý návrh na rozvod manželstva nepodal taktiež s rozvodom súhlasil.
25. Nakoľko na základe vyššie uvedených skutočností je tento rozvrat objektívne preukázaný, súd preto návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva vyhovel.
26. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “CMP”) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
27. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
28. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
30. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
33. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
34. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
35. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
36. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým,
39. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
40. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
41. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
42. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že maloletý je toho času v starostlivosti matky, táto sa o neho riadne stará, pričom vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené kolíznym opatrovníkom doteraz žiadne nedostatky. Súd tiež rozhodol, že matka je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a to s prihliadnutím na skutočnosť, že otec toho času nežije na území Slovenskej republiky a toto svoje právo resp. povinnosť nevykonáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd nevidel žiadnu prekážku v tom, aby nebol maloletý zverené do osobnej starostlivosti matky. Pre úplnosť súd dodáva, že takúto úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva navrhol aj samotný otec.
43. Pokiaľ ide o výživné na maloletého U., súd rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sa otec zaväzuje platiť k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Súd v tejto časti prihliadol na skutočnosť, že rodičia sa na tejto výške výživného zhodli, pričom súd sumu 70,- Eur považuje za primeranú s ohľadom na aktuálny vek maloletého dieťaťa a na výšku nákladov spojených s uspokojením jeho potrieb.
44. V časti úpravy styku otca s maloletým synom rozhodol súd tak ako to navrhla matka, resp. odporúčal kolízny opatrovník a teda styk otca so synom neupravil. Súd opäť poukazuje na skutočnosť, že otec toho času nežije na území Slovenskej republiky a úprava styku tak, ako ju navrhoval by bola neurčitá a v podstate nevykonateľná. Pokiaľ by otec mal záujem o styk so synom aspoň prostredníctvom sociálnych sietí, prípadne internetu ako takého, súd v konaní nezistil, že by matka takýmto spôsobom zachovania väzieb medzi otcom a synom bránila.
45. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
47. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
48. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP) V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.