Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. C. Q. W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná č. 1, dieťa rodičov: matky A. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. A. XXX a otca Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, M. F. A. XXX, M..Č.. U. C., N. R. XX, W. W. I., Č. C., o návrhu matky na úpravu práv a povinností a nariadenie výchovného opatrenia, takto

rozhodol:

Z v e r u j e sa mal. C. Q. W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa počnúc od 02.03.2015, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na mal. C. za obdobie od 02.03.2015 do 31.07.2017 v celkovej výške 757,53 Eur, súd povoľuje otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 21,- Eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Nenariaďuje sa výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou mal. C. Q., W.. XX.XX.XXXX.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého dieťaťa podala na tunajšom súde dňa 02.03.2015 návrh, ktorým žiadala, aby mal. C. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec maloletého bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným v sume 50,- EUR, mesačne počnúc od 01.03.2015.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti cca 6 rokov. Z ich vzťahu pochádzajú dve mal. deti a to Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, ku ktorému otec neuznal otcovstvo a mal. C.. V mesiaci august otec dieťaťa odišiel za prácou do Prahy, kde nadviazal známosť s inou ženou. Ona zastala s deťmi sama. Okrem týchto detí má ešte štyri deti, ktoré pochádzajú z iného vzťahu. Mal. C. je v jej celodennej starostlivosti, syn má zdravotné problémy, má astmu. Pravidelne s ním chodí k detskej lekárke MUDr. F., ak sa mu veľmi zle dýcha, tak volá záchranku. Lienky pravidelne neužíva. Otec sa o maloletého nezaujíma, na jeho výživu ničím neprispieva, jej jediným zdrojom príjmu je rodičovský príspevok a prídavky na deti.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Uznesením sp.zn. 5P/63/2015- 14 zo dňa 14.09.2015 tunajší súd začal konanie o nariadenie ochranného opatrenia - dohľadu nad výchovou mal. C. a zároveň uvedeným uznesením spojil vec o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. C. s vecou o nariadenie ochranného opatrenia - dohľadu nad výchovou mal. C. na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod sp. zn. 5P/63/2015.

5. Rozhodol tak potom, čo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, vo svojej správe z prešetrenia pomerov maloletého dieťaťa zo dňa 27.05.2015 uviedol, že vzhľadom na pomery v rodine maloletého, navrhuje, aby súd určil nad jeho výchovou dohľad, ktorý sa bude vykonávať v spolupráci s úradom práce.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom maloletého, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Správami Obce A., správami Věznice Rapotice a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav veci:

7. Podľa rodného listu maloletého jeho rodičmi sú matka A. Q., W.. XX.XX.XXXX a otec Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX.

8. Maloletý C. žije so svojou matkou. Pôvodne bývali spoločne s ňou a jeho ďalšími piatimi súrodencami, a to Y. H., W.. XX.XX.XXXX, Y. H., W.. XX.XX.XXXX, V. H., W.. XX.XX.XXXX, H. H., W.. XX.XX.XXXX E. Ľ.G. Q., W.. XX.XX.XXXX v rodinnom dome v A. Č.. XXX. Otcom maloletých detí H. je Y. H., W.. XX.XX.XXXX, ktorý s rodinou nežije v spoločnej domácnosti. Maloletý Ľ. Q., C. Q., Y. Q. pochádzajú z iných vzťahov matky. Otcom maloletého C. Q. je Ľ. Q., W.. XX.XX.XXXX, ktorý taktiež s rodinou nežije v spoločnej domácnosti.

9. U najmladšieho syna Y. bola nariadená ústavná starostlivosť a dieťa je umiestnené v Detskom domove Mlynky - Biele Vody.

10. Nad výchovou maloletých detí H. E. Y.. Ľ. Q. bolo tunajším súdom prijaté výchovné opatrenie a to dohľad. Z tohto dôvodu domácnosť matky pravidelne úrad navštevoval a sledoval účinky prijatých výchovných opatrení.

11. Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny matka žije s maloletými deťmi sama.

12. Dňa 22.10.2016 sa matke narodila dcéra L. Q., u ktorej otcovstvo nebolo určené. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves , sp.zn. 16P/52/2017 - 13 zo dňa 21.04.2017 bolo určené, že maloletá L. je osvojiteľná, jej matka bola pozbavená rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. L., bola nariadená u mal. L. ústavná starostlivosť a maloletá sa na jej výkon bola umiestnená do Detského domova Dobšiná, Nová 809, 049 25 Dobšiná a matka maloletej bola zaviazaná prispievať na výživu mal. L. mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákon a rodine, počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Dobšiná, Nová 809, 049 25 Dobšiná.

13. Kým matka s deťmi žila na Slovensku k dispozícii mala jednu väčšiu miestnosť, ktorá je bez pitnej vody a sociálneho zariadenia. Zariadenie domácnosti pozostávalo z jednoduchých častí nábytku. Nachádzal sa tu rozťahovací gauč, posteľ, pec na tuhé palivo a staršie skrinky, kde mala matka uložené základné oblečenie pre deti a potraviny. Na zemi sa nachádzalo linoleum. Domácnosť bola zariadená veľmi skromne a stroho. Celková hygiena domácnosti a mal. detí bola na nízkej úrovni. V čase návštev zamestnancov úradu sa matka preukazovala zakúpenými potravinami a hygienickými potrebami, ako sú šampón, mydlo a prášok na pranie.

14. Mal. C. pri uvedených návštevách bol zdravý, dobré prospieval a bol v celodennej starostlivosti matky. Matka sa v poslednej dobe snažila s úradom spolupracovať, dbala na dohováranie, v rámci svojich možností a schopností sa o mal. deti starala.

15. Matka maloletého je nezamestnaná. V mesiaci september 2016 jej skončil rodičovský príspevok. Matka si začala vybavovať dávku v hmotnej núdzi. Z úradu je matke vyplácaný prídavok na deti 141,12

Eur, z ktorých suma 117,60 Eur je vyplácaná formou osobitného príjemcu ktorým je obec, z dôvodu nariadeného výchovného opatrenia. Zo Sociálnej poisťovni jej nie sú vyplácané žiadne dávky.

16. Podľa aktuálnej správy matka odišla spolu s mal. C. E. L. Y.. Ľ., W.. XX.XX.XXXX do Francúzska k sestre M., kde sa zdržiava na presne neznámej adrese. Matka sa s úradom telefonicky skontaktovala z Francúzska, kedy uviedla, že je s deťmi v poriadku, ale presnú adresu nám nevedela uviesť. Domov sa s deťmi v blízkej budúcnosti nechce vrátiť.

17. Otec maloletého toho času vykonáva trest odňatia slobody vo Českej republike, pričom od 9.6.2016 ho vykonával vo Vazební věznici Praha - Pankrác, dňa 14.2.2017 bol presunutý do Věznice Kynšperk nad Ohří a od 21.3.2017 je umiestnený vo Věznici Rapotice, kde nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku pracovných príležitosti Plánovaný koniec výkonu trestu u otca je stanovený na deň 09.06.2018. Na Slovensku nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani žiadne druhu dôchodku, ako to vyplynulo zo správy Sociálnej poisťovne, rovnako tak ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky či dávku v hmotnej núdzi, čo vyplynulo zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

30. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

31. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

32. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

36. Podľa § 111 ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.

37. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

38. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

39. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

40. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

41. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

42. Podľa § 122 , ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

43. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

44. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.

45. Pokiaľ šlo o zverenie maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletého toho času nežijú spolu, nakoľko otec maloletého je vo výkone trestu v Českej republike. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd považoval za vhodné a v záujme maloletého, aby tento bol zverený do osobnej starostlivosti matky.

46. Pokiaľ ide o výživné na maloletého C., súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

47. Do rodiny matky je vyplácaná dávka v hmotnej núdzi a prídavok na mal. dieťa. matka má ešte ďalších šesť vyživovacích povinností. Otec maloletého vo výkone trestu v Českej republike nie je pracovne zaradený pre nedostatok vhodných pracovných príležitosti.

48. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na maloletého syna na sumu 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo predstavuje sumu 26,65 EUR mesačne do 30.6.2015, sumu 27,13 EUR od 1.7.2015 do 30.6.2017 a počnúc od 1.7.2017 sumu 27,32 EUR a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

49. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 2.3.2015, teda odo dňa, kedy matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne

pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil a preto jej návrh v prevyšujúcej časti vo vzťahu k uplatnenému výživnému za ňou požadované obdobie od 1.3.2015 do 2.3.2015 vrátane zamietol.

50. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletého syna za uplynulé obdobie od 2.3.2015 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 2.3.2015 do 31.7.2017 v celkovej výške 757,53 EUR, ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 21,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

51. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, čo za obdobie od 1.3.2015 do 30.6.2015 predstavovalo sumu 26,65 EUR mesačne (t.j. 26,65 EUR x 2 mesiace), teda spolu 53,30 EUR, za obdobie od 1.7.2015 do 30.6.2017 sumu 27,13 EUR mesačne (t.j. 27,13 EUR x 13 mesiace ), teda spolu 651,12 EUR a za mesiac júl 2017 sumu 27,32 EUR mesačne, a pomernej časti určeného výživného za marec 2015 zodpovedajúcej 30 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 2.3.2017 do 31.3.2015), čo predstavovalo čiastku 25,79 EUR (t.j. 26,65 EUR/ 31 dní x 30 dní) .Celková suma zaostalého výživného tak predstavovala sumu 757,53 EUR (t.j. 26,65 EUR x 2 mesiace + 27,13 EUR x 13 mesiace + 27,32 EUR + 25,79 EUR).

52. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.7.2017, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac august 2017 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

53. V konaní nebolo preukázané, že by otec za uvedené relevantné obdobie prispel nejakou úhradou na výživu maloletého syna, a tak súd od vyššie určenej čiastky zaostalého výživného neodčítaval žiadnu sumu.

54. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

55. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:

a./ vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b./ určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,

c./ uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d./ uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

56. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

57. Vzhľadom k tomu, že podľa najnovších zistení sa matka spolu s dieťaťom nachádza v zahraničí, vo Francúzsku u svojej sestry M. a v blízkej budúcnosti sa nechce vrátiť späť na Slovensko, súd nenariadil nad výchovou maloletého C. dohľad, nakoľko tento by bol nevykonateľný pre pobyt matky s dieťaťom v zahraničí.

58. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

60. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.