Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-356-2017.pdf
PDF · 86.91 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/356/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Zity Nagypálovej a sudcu Mgr. Dušana Ďuriana, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, za ktorú koná JUDr. Martin Máčaj, advokát a konateľ, proti povinnému L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo S. U. č. XXX, vedenej pod sp. zn. EX 27268/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 2Er/787/2014-43 zo dňa 23.05.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie proti povinnému na vykonanie exekúcie pre vymoženie úroku z omeškania vo výške 1191,85 Eur, trov predchádzajúceho konania v sume 223,49 Eur a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 03123/08 zo dňa 05.05.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 18.09.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd v zmysle ustanovenia §44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj „EP“) uznesením č.k. 2Er/787/2014-15 zo dňa 26.03.2015 návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 17CoE/62/2015-31 zo dňa 18.11.2015 zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby porovnania nárokov, uplatnených v konaní 2Er/787/2014 a 5Er/2547/2008 z hľadiska ich možnej totožnosti, pretože krajský súd lustráciou vo svojom registri zistil, že vec sp. zn. 5Er/2547/2008 vedená na Okresnom súde Veľký Krtíš bola predmetom posúdenia odvolacím súdom, ktorý dňa 20.03.2013 pod sp. zn. 43CoE/81/2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2547/2008-22 z 16.10.20013, ktorým exekučný súd zastavil exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 6716/08. Porovnaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoE/81/2013 bolo možné dospieť k názoru, že v oboch konaniach predkladá oprávnený súdu rovnaké exekučné tituly - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03123/08 z 05.05.2008, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 6490557 z 06.11.2006, uzavretej medzi oprávneným a povinným. Okresný súd z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 5Er/2547/2008 zistil, že táto exekúcia bola vykonávaná u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 6716/08 v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému L. F.,
nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny 842,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 410,28 Eur od 17.01.2008 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 223,49 Eur a trov exekúcie a bola zastavená uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 5Er/2547/2008-22 zo dňa 16.10.2012 podľa §57 ods. 1 písm. a) EP z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 03123/08 z 05.05.2008 a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE/81/2013 zo dňa 20.03.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013. Za použitia ustanovení §200 EP, §161 ods.1,2, §230 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) okresný súd konštatoval, že uvedené exekučné konania sa viedli na podklade toho istého exekučného titulu a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom je zhodný aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. jeho časť, keďže skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu sa nezmenili, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. preto exekučné konanie zastavil.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený včas odvolanie. V exekučnom konaní došlo k vadám, uvedeným v §365 ods. 1 písm. b), §365 ods. 1 písm. d), §365 ods. 1 písm. f), §365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pričom citoval obsah zákonných ustanovení. Rozhodcovský rozsudok SR 03123/08 zo dňa 05.05.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.06.2008, tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Je výsledkom základného konania, ktoré sa uskutočňovalo v súlade s ustanoveniami civilného sporového poriadku a tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (ďalej len „exekučný titul“). Z definície prekážky právoplatne rozhodnutej veci možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach subjektov základného konania autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov konania sporových strán - žalobcu a žalovaného. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože prekážku právoplatne rozhodnutej veci predstavuje len exekučný titul. Obsahom vykonávacieho konania je nútený výkon judikovaného nároku už právoplatne rozhodnutej veci. Preto akékoľvek uznesenie o zastavenie exekučného konania nemôže založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Aj samotné zastavenie exekúcie nemôže mať samo osebe za následok zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. zánik judikovaného nároku a jeho ďalšiu nevymožiteľnosť. Uvedené by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, pretože jeho integrálnou súčasťou je aj vymožiteľnosť práva. V opačnom prípade oprávnený nevidí dôvod, prečo by zákonodarca zakotvil v exekučnom poriadku ako jednu z prekážok konania prekážku litispendencie bez prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Preto okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Vo vykonávacom konaní sa prejavuje jeden z nevyhnutných pojmových znakov práva - jeho vynútiteľnosť. Všeobecné súdy sú povinné dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia. Pokiaľ exekučný súd napriek tomu exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súdna ochrana sa podľa tohto článku vzťahuje aj na exekučné konanie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 5/2005 z 13.07.2000 a sp. zn. II.ÚS 143/02 z 05.11.2002. Uznesením v prejednávanej veci bolo exekučné konanie proti povinnému zastavené v celom rozsahu. Vyplýva to jednoznačne z výroku uznesenia. To znamená, že súd priznal týmto uznesením v danom prípade povinnému prakticky úplnú exekučnú imunitu. Navrhol preto, aby krajsky súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. a nepovažujúc odvolanie oprávneného za dôvodné, uznesenie okresného súdu podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu; v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia a v zmysle §387 ods. 1 a 2 C.s.p na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že priebehu exekučného konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky oprávneného nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že oprávnený v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové zistenia okresného súdu a ťažiskovo nesúhlasil len s jeho právnym posúdením veci.
7. Okresný súd pri skúmaní podmienok konania (§161 C.s.p.) dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu); na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
8. Neobstojí odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku rozhodnutej veci, pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok, resp. v súčasnosti Civilný sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok); je zrejmé, že vzhľadom na znenie §159 C.s.p. (§83 O.s.p. -...začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie...) si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení §36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku (...začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie...). Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné konanie zastaví. Keďže súdne konanie zásadne začína dňom doručenia žaloby resp. návrhu na súd (§156 C.s.p.) a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§36 ods. 2 EP), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní; súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať.
9. Nie je správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, vedená na základe toho istého exekučného titulu; nie je rozhodujúci spôsob exekúcie, pretože ten určuje priamo súdny exekútor. Vo všeobecnosti k záveru, že aj procesné rozhodnutia môžu založiť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), dospela aj súdna prax (konkrétne v prípade predbežných , teraz neodkladných opatrení ako jednom z druhov procesných rozhodnutí - pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2011 k výkladu §159 ods. 3 O.s.p. v spojení s §167 ods. 1 O.s.p. a §243e ods. 1 O.s.p., uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011 pod číslom 25).
10. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom; toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) pre nové exekučné konanie, vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného titulu. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, či porušením iných jeho procesných
práv, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie v odvolacom konaní a samotné skutkové okolnosti zistené okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil).
11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).