Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Trestný_rozkaz_2T-62-2017.pdf
PDF · 72.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2T/62/2017
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske dňa 15.08.2017, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, vydáva podľa § 353 ods. 1 Tr. poriadku,
rozhodol:
Obvinený
G. R., U.. XX.XX.XXXX v Ilave, trvale bytom F., H.. V. XXXX/XX, t.č. bytom G. L., U. Č.. XXX, Č. A.
j e v i n n ý , ž e :
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna D. C., U.. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 16C/22/2010-93 zo dňa 29.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2013 bol zaviazaný s účinnosťou od 15.03.2010 prispievať na výživu svojho syna D. C., U.. XX.XX.XXXX sumou 90 € mesačne k rukám matky mal. syna N. C. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, tejto povinnosti sa v Bošanoch, Moravskom Krumlove a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v dobe od 01.04.2014 doposiaľ, s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil tým, že nemal vážny záujem o prácu, nakoľko v dobe od 01.04.2014 do 11.07.2014 bol zamestnaný u jedného zamestnávateľa na pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť však zamestnávateľovi nenahlásil a hoci mal z výkonu tejto práce dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pracovný pomer s ním zamestnávateľ skončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, následne v dobe od 12.07.2014 do 27.07.2014 nikde nepracoval a nezaevidoval sa ani na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, potom od 28.07.2014 do 16.02.2015 pracoval u ďalšieho zamestnávateľa na pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť však zamestnávateľovi nenahlásil a hoci mal z výkonu tejto práce dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pracovný pomer skončil dohodou, potom od 17.02.2015 do 04.03.2015 nikde nepracoval a nezaevidoval sa ani na Úrad práce ako uchádzač o zamestnanie, následne v dobe od 05.03.2015 do 28.08.2015 pracoval u ďalšieho zamestnávateľa na pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť však zamestnávateľovi nahlásil a hoci mal z výkonu tejto práce dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pracovný pomer s ním zamestnávateľ skončil z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, od 29.08.2015 do 30.09.2015 nikde nepracoval, nevykonával ani podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, následne od 01.10.2015 pracoval u ďalšieho zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásil, v tomto zamestnaní odpracoval iba 1 deň a do práce už nenastúpil, potom v dobe od 12.10.2015 do 18.10.2015 pracoval u ďalšieho zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce a od 19.10.2015 u toho istého zamestnávateľa na pracovný pomer, vyživovaciu povinnosť však zamestnávateľovi nenahlásil a hoci mal z výkonu tejto práce dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, pracovný pomer dňa 31.10.2015 skončil sám v skúšobnej dobe, od 01.11.2015 doposiaľ nikde nepracuje, nevykonáva ani podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom na výživnom uhradil matke svojho syna N. C. v máji 2014 sumu 140 €, v októbri 2014 sumu 2.500 Kč (90,94 €), čím zostal za obdobie od 01.04.2014 doposiaľ s výnimkou mesiacov, za ktoré výživné zaplatil na výživnom dlhovať matke svojho syna N. C. sumu vo výške 3.369,06 €
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas,
č í m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa obvinenému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Poučenie:
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64. Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356; právoplatný výrok o uložení ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky sa stane vykonateľným podľa § 289 ods. 5. Proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie, môže zúčastnená osoba podať odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Ak zúčastnená osoba podala odpor a nie je dôvod na postup podľa odseku 3, prejedná samosudca návrh na uloženie ochranného opatrenia na verejnom zasadnutí. Ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom. Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.
Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste. Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku.