Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-97-2017.pdf
PDF · 64.9 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/97/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2017 prejednal sťažnosť prokurátora vo veci odsúdeného
O. F.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom O. C., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6Pp/95/2017 zo dňa 15.05.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr.por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a podľa § 415 ods. 1 Tr.por. a § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. sa návrh odsúdeného O. F. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/18/2016 zo dňa 20.02.2016, a trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 0T/34/2016 zo dňa 15.04.2016 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/18/2016 zo dňa 20.02.2016 bol O. F. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.f), ods.3 písm. b) Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 7 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/34/2016 zo dňa 15.04.2016 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov a pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Koniec trestu má určený na 05.11.2017.
Uznesením súdu prvého stupňa bol O. F. podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a podľa § 68 ods.1 Tr.zák. mu bola určená skúšobná doba v trvaní 1 rok.
Uznesenie súdu prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo v zákonnej lehote napadnuté sťažnosťou prokurátora. V písomných dôvodoch prokurátor uviedol, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, preto ho ústav neodporučil podmienečne prepustiť na slobodu. Jedným z dôvodov je jeho nepriaznivá resocializačná prognóza, riziko sociálneho zlyhania z dôvodu neistého sociálneho zázemia, sklonu k závislostiam a absencie legálneho zamestnania. Na hodnotenie ústavu je potrebné prihliadať pri posudzovaní žiadosti odsúdeného, pretože je jedným z rozhodujúcich podkladov, slúžiacich k posúdeniu
žiadosti. Navrhol preto, aby krajský súd uznesenie Okresného súdu Trenčín zrušil, a prvostupňovému súdu uložil opätovne konať a rozhodnúť.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Súd prvého stupňa síce správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť k dôvodom, pre ktoré navrhuje svoje podmienečné prepustenie, ako aj k písomnému hodnoteniu zo strany ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na verejnom zasadnutí zistené skutočnosti však prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil.
Nadriadený súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody, bola splnená formálna podmienka pre podmienečné prepustenie, t.j. lehota na podanie návrhu.
Odvolaciemu súdu však nie je zrejmé, prečo prvostupňový súd dospel k záveru, že je splnená aj materiálna podmienka, t.j. odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie na slobode riadny život, a pre spoločnosť nie je vysoké nebezpečenstvo jeho recidívy. Súd svoj názor oprel len o skutočnosť, že záver ústavu o čiastočnom plnení programu zaobchádzania odsúdeným nie je ústavom bližšie konkretizovaný.
Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že u odsúdeného nemožno očakávať, že po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, pretože u neho existuje vysoké riziko sociálneho zlyhania (nedostatočné sociálne zázemie, sklon k závislosti, absencia zamestnania). Záver o takomto riziku vyplýva nielen z hodnotenia ústavu, ktorý ho neodporučil podmienečne prepustiť, ale aj z doterajšej súdnej trestnosti odsúdeného, ktorý je páchateľom majetkovej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil opakovane, už 3-krát.
Záruky, že povedie na slobode riadny život sú teda podľa názoru krajského súdu minimálne. Nepostačuje na to, že odsúdenému nebol v ústave uložený disciplinárny trest. Je potrebné na osobu odsúdeného hľadieť komplexne. Odsúdený si nezabezpečil ani disciplinárnu odmenu počas výkonu trestu odňatia slobody, navyše sa skutkov, pre ktoré je odsúdený dopustil krátko po výkone iného trestu odňatia slobody, z čoho je zrejmé, že ani nepodmienečný trest odňatia slobody pre rovnakú trestnú činnosť nemal na neho prevýchovný vplyv, a od trestnej činnosti ho neodradil.
Aj tieto okolnosti dokresľujú celkový negatívny obraz osoby odsúdeného, a vzbudzujú pochybnosti o jeho schopnosti viesť riadny život.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.