Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-71-2017.pdf
PDF · 105.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/71/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Ivice Hanuskovej v spore žalobcu: J. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. W. XXXX/XX, XXX XX Y.-A., právne zastúpený Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47234091, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, o zaplatenie 1 314,69 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/420/2015-87 zo dňa 19. 10. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 314,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 019,25 € od 08. 04. 2015 do 30. 10. 2015, zo sumy 1 314,69 € od 31. 10. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Zároveň súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne citáciou ust. § 788 ods. 1, 3, § 791 ods. 1, § 797 ods. 2, 3, § 40 ods. 2, § 39, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1, 3, § 11 ods. 1, 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy (ďalej len „zákon o poisťovníctve“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2013.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá poistná zmluva zo dňa 21. 12. 1999, týkajúca sa životného postenia s tým, že bolo dojednané poistenie aj pre prípad smrti resp. dožitia, pričom pre prípad dožitia bola dojednaná výška poistnej sumy na čiastku 90 880,-Sk. Celkové ročné poistné bolo dojednané na sumu 5 505,-Sk, koniec poistenia 22. 12. 2014, doba platenia poistného 10 rokov. Listom zo dňa 01. 03. 2003 Informácia o finančnom stave poistnej zmluvy k 31. 12. 2002 žalovaný oznámil žalobcovi že poistná suma pre prípad dožitia po pripísaní výnosov za rok 2002 predstavuje čiastku 90 958,-Sk (po prepočítaní konverzným kurzom 3 019,25 €). Listom zo dňa 22. 01. 2015 a následne aj vyplnením nárokového listu zo dňa 20. 03. 2015 požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy poistného plnenia pri dožití, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 04. 09. 2015, v ktorom uviedol ako dohodnutú poistnú sumu ohľadne poistnej udalosti dožitia sa konca poistnej doby vrátane pripísaných výnosov 3 019,25 €, ktorú však krátil, z dôvodu údajného nedoplatku na poistnom vo výške 886,71 € a tiež o sumu 349,94 € z titulu údajných administratívnych poplatkov, z titulu správy poistenia. Žalobcovi bola poskytnutá a vyplatená len suma
vo výške 1 704,56 €. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 314,69 €, predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a poistným plnením, na ktoré mal mať žalobca nárok v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, vrátane príslušenstva. Nárok žalobkyne považoval súd prvej inštancie za odôvodnený po zistení, že poistné plnenie bolo zo strany žalovaného krátené neoprávnene v rozpore s uzavretou poistnou zmluvou resp. právnymi predpismi, keď v prípade sumy 349,94 € (údajný administratívny poplatok za správu poistenia) súd nezistil z predložených dokladov, že by v predmetnej poistnej zmluve bol dojednaný nárok žalovaného na takýto poplatok, a to ani v samotnom texte poistnej zmluvy, ani vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré mali tvoriť súčasť poistnej zmluvy v platnom znení. Súd z obsahu poistnej zmluvy resp. prílohy všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie v znení platnom pre poistné zmluvy uzavreté od 01. 06. 1995, ktoré tvorili súčasť poistnej zmluvy, nezistil, že by sa tam nachádzalo ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné jednostranne a nielen písomnou formou zmeniť obsah poistnej zmluvy vrátane všeobecných poistných podmienok bez toho, aby sa k tomu vyžadoval písomný súhlas druhej zmluvnej strany. Zároveň súd konštatoval, že zo strany žalovaného všeobecné poistné podmienky zo dňa 21. 05. 2007 neboli ani do súdneho spisu doložené, ani nebol uskutočnený návrh na doplnenie dokazovania, pričom v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne administratívnych poplatkov za správu poistenia. Obdobný právny názor súd vyslovil aj pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia vo výške 886,71 € z titulu údajného nedoplatku na poistnom, ktoré malo predstavovať rozdiel medzi pôvodne určenou výškou poistného a novou výškou poistného prepočítanou podľa nových kalkulácií v zmysle odporúčaní NBS, keď z predloženého dokladu Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve zo dňa 28. 04. 2008 mal súd preukázané, že žalobca si na výzvu žalovaného zo dňa 25. 04. 2008 zvolil alternatívu pod písmenom a), kedy žiadal zachovať pôvodnú výšku poistného bez jeho zvyšovania. Teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že došlo k zmene poistných podmienok vo vzťahu k zvýšeniu poistného, a teda, že by na strane žalobcu vnikol nejaký nedoplatok na poistnom. Súd sa zároveň nestotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý svoju obranu postavil na tom, že predmetná poistná zmluva je absolútne neplatná s odôvodnením, že výška poistného, ktorá predstavuje podstatnú náležitosť poistnej zmluvy bola v tejto zmluve uvedená v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je absolútne neplatná potom celá poistná zmluva ako taká a nie je možné z nej poskytnúť akékoľvek plnenie. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ktorý je zhodný s právnym názorom prezentovaným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. 09. 2014 sp. zn. 2Cdo/229/2013, pokiaľ by súd aj vychádzal z premisi, že došlo k nejakému prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky, ktorým v zmysle zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve bolo v rozhodnom čase Ministerstvo financií Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorého štát udeľoval povolenie na výkon poisťovacej činnosti, s tým, že k prípadnému pochybeniu malo dôjsť konkrétne pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovaného, ktorého súčasťou mali byť kalkulácie a charakteristika poistnej sadzby UDP-K, je pre posúdenie platnosti predmetnej poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, aj pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na výplatu poistného plnenia, právne irelevantné. Návrh poistnej zmluvy, v ktorom boli špecifikované poistné podmienky tak pokiaľ ide o výšku poistného, ako aj o výšku poistného plnenia pre prípad dožitia, bol žalobcovi predložený zo strany žalovaného a následne v navrhnutom znení bola táto poistná zmluva aj uzavretá. Boli tam jednoznačne dojednané všetky parametre poistného vzťahu pokiaľ ide o výšku poistného, dobu poistného, ako i výšku odplaty pri dožití resp. smrti. Žalovaný ani nešpecifikoval v rozpore s konkrétne ktorým zákonným ustanovením malo byť dojednané poistné, pokiaľ ide o jeho výšku, s takým dôsledkom, že by to spôsobilo absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy. Naopak súd uzavrel, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom obe zmluvné strany boli povinné dodržať to k čomu sa zmluvne slobodne zaviazali. Súd zároveň nemal nejakým spôsobom preukázané, že by v dôsledku zmeny právnej úpravy resp. rozhodnutia nejakého štátneho orgánu malo dôjsť k tomu, že by konkrétne zmluva medzi stranami sporu mala byť bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom zmenená, pokiaľ ide o výšku poistného. Omeškanie žalovaného s plnením peňažného dlhu posúdil súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ. Právo na náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie žalobcovi podľa § 255 os. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný voči všetkým výrokom rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Namietal, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že poistná zmluva je platná a priznal žalobcovi ním uplatnený nárok v žalobe. Poukázal na protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného za dohodnuté poistné obdobie pri produkte UDP-K, čo robí celý úkon neplatným. Poistné
bolo podľa § 788 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v čase uzavretia poistnej zmluvy žalobcu podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Zároveň poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä listu Národnej banky Slovenska č. ODT-7467/2012 zo dňa 30. 07. 2012 v spojení s protokolom č. ODP/12990/2007 zo dňa 02. 06. 2008, ktoré neboli inými dôkaznými prostriedkami vyvrátené, podliehalo podľa § 9 ods. 3, § 11 ods. 1, 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve schvaľovaciemu konaniu vedenému Ministerstvom financií SR a žalovaný bol výstupom schvaľovacieho konania týkajúceho sa výšky sadzieb poistného viazaný. Z toho vyplýva, že iba také poistné, ktoré bolo schválené v súlade so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve bolo poistným, ktoré je možné považovať za zákonné. Listinné dôkazy predložené žalovaným preukazujú, že poistné v prípade poistenia typu UDP-K, ktoré mal žalobca uzavreté, bolo schválené a povolené v rozpore so zákonom a preto je poistná zmluva v tejto časti neplatná. Trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť inak než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Štát tu pochybil a dôsledkom tohto pochybenia bolo vydanie pochybenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi ale logicky podľa vyššieho aj nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Podľa názoru žalovaného je nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobenia novely zákona 95/2002 Z. z. v podobe § 31a. Citované ustanovenie zákona len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo strany štátneho regulačného úradu na samotné poisťovne a to v dôsledku zavedenia inštitútu „zodpovedného aktuára poisťovne“ samostatne dohliadaného pri jeho činnosti štátnym orgánom. Nesprávny právny a skutkový záver súdu o čase vzniku protiprávnosti sadzieb je dôsledkom neúplné a nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže Protokol o kontrole NBS z roku 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti ako i znalecký posudok č. 4/2008 tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve preukazovali. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu v podobe jej podstatnej náležitosti (plnenie a cena plnenia) robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 OZ, lebo svojim obsahom a účelom obchádza zákon vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu, a teda je protiprávnym. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Súd flagrantne opomenul vo svojich úvahách právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak štátom schválených) sadzieb, nezisťuje u dohliadaných subjektov „akékoľvek" nedostatky v činnosti podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií, t. j. musí byť zrejmé, že zistené nedostatky sú jednoznačne zo strany dohliadaného subjektu postupy alebo úkony protiprávne. Vzhľadom na negatívne vymedzenie toho, ktoré právne úkony sú absolútne neplatné je zjavné, že ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť ex offo. Súd si túto povinnosť zjavne nesplnil, čím porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, pretože žalovaný má právo, aby na jeho prípad súd použil relevantnú právnu normu. Z predložených listín v prejednávanej veci je zrejmé, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Súd nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 816 OZ, nakoľko uvedené ustanovenie vychádza z predpokladu, že poistná zmluva, z ktorej sa má vyplácať poistné plnenie je platná, a nie je právnou normou, ktorá posudzuje platnosť právnych úkonov ako takých. Súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného. V rozsudku sa nenachádza dostatočné zdôvodnenie prečo argumenty, ktoré uviedol žalovaný ohľadne platnosti poistnej zmluvy sú nepostačujúce. Súd porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania dostatočným spôsobom zaoberať sa návrhmi na vykonanie dôkazov a dôkazmi. Nijakým spôsobom sa nezaoberal jednotlivými listinnými dôkazmi predloženými žalovaným a ich vzájomným vzťahom pre správne právne posúdenie veci. Poistné malo byť v zmluve uzavretej so žalobkyňou určené v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Národná banka Slovenska v Protokole z roku 2007 skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z. z, a že je v rozpore s ust. § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť resp. rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 02. 02. 2017, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 06. 02. 2017, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich predchádzajúcich vyjadrení uvedených v prvostupňovom konaní. Odvolanie žalovaného s poukazom na odôvodnenie považuje za neodôvodnené a neopodstatnené, pričom v odvolaní nie sú uvedené žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozsudku. Žalovaný neoznačil ani jeden dôkaz, ktorý by navrhol a prvostupňový súd by ho nevykonal. Žalovaný súhlasil
s rozsahom oboznámenia sa s dôkazmi zo strany súdu na pojednávaní a zároveň žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol vykonať. Žalobca považuje odôvodnenie odvolania s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP za neopodstatnené s poukazom na to, že žalovaný opätovne neoznačil aké skutkové zistenia prvostupňového súdu považuje za nesprávne. Zároveň odôvodnenie odvolania, v ktorom žalovaný opakovane napáda len právne posúdenie absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy nemožno subsumovať pod nesprávne zistenie skutkového stavu. K tvrdeniam žalovaného ohľadom absolútnej neplatnosti žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani právne posúdenia, ktoré by už neboli predmetom písomných resp. ústnych vyjadrení žalovaného, s ktorými by sa prvostupňový súd náležite nevysporiadal. Žalobca poukázal na závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil (str. 12-13 rozsudku). K otázke absolútnej neplatnosti uviedol, že sa vyjadril vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 05. 2016. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
6. Konanie vo veci na súde prvej inštancie začalo doručením žaloby dňa 18. 12. 2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený ku dňu 01. 07. 2016 zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, obsahuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, v jednotlivostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len poukazuje a v ďalšom sa obmedzuje iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti uvádza nasledovné:
10. Žalobkyňa sa od žalovaného domáhala plnenia na základe poistnej zmluvy zo dňa 21. 12. 1999, týkajúcej sa životného poistenia typ UDP-K + úraz č. 5092100149. V poistnej zmluve sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi pre prípad, že sa dožije dňa 22. 12. 2014 sumu 90 880,--Sk (po prepočítaní konverzným kurzom 3 016,66 €). Žalobca si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas plnil, dojednané poistné platil. Listom zo dňa 01. 03. 2003 žalovaný oznámil žalobcovi, že poistná suma pre prípad dožitia po pripísaní výnosov za rok 2002 predstavuje čiastku 90 958,--Sk (po prepočítaní konverzným kurzom 3 019,25 €). Listom zo dňa 22. 01. 2015 a následne aj vyplnením nárokového listu zo dňa 20. 03. 2015 požiadal žalobca žalovaného o vyplatenie dohodnutej poistnej sumy poistného plnenia pri dožití, na čo reagoval žalovaný listom zo dňa 04. 09. 2015, v ktorom uviedol ako dohodnutú poistnú sumu ohľadne poistnej udalosti dožitia sa konca poistnej doby vrátane pripísaných výnosov 3 019,25 €, ktorú však krátil z dôvodu údajného nedoplatku na poistnom vo výške 886,714 € a tiež o sumu 349,94 € z titulu údajných administratívnych poplatkov z titulu správy poistenia. Žalobcovi bola vyplatená suma len vo výške 1 704,56 €. Žalovaný teda nevyplatil žalobcovi celú dojednanú sumu v poistnej zmluve. Súd prvej inštancie v predchádzajúcom posúdení platnosti poistnej zmluvy dospel k
názoru, že žalobcovi vzniklo od žalovaného právo na poistné plnenie podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalobe vyhovel.
11. Podľa § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
12. Žalovaný v odvolacom konaní nenamietal výšku priznaného plnenia, iba jeho základ s argumentáciou, že poistná zmluva nebola platne uzavretá z dôvodu nesprávne dojednaného poistného, čo podľa argumentácie žalovaného mal súd prvej inštancie vyhodnotiť ako absenciu jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 OZ. Žalovaný odkazuje na ust. § 788 OZ, ktoré v ods. 2 ustanovuje aké náležitosti má najmä poistná zmluva obsahovať a tvrdí, že pokiaľ niektorá z týchto podstatných náležitostí chýba, je zmluva absolútne neplatná, pretože chýba dohoda o cene plnenia a výške plnenia. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdil, že sporná poistná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu dojednania poistného v rozpore so zákonom, v dôsledku schválenia nezákonných sadzieb poistného príslušným dozorným orgánom štátu pri vydávaní povolenia na vykonávanie poistenia, ktoré negarantovali trvalú splniteľnosť záväzkov z predmetného druhu životného poistenia.
13. Odvolací súd sa s argumentáciou žalovaného nestotožňuje. V súlade so súdnou praxou odvolací súd dospel k záveru, že predmetný poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu a to žalovaného ako poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu práve so štátom z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom a to jednak žalovanému ako poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu, ktorému by nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom vzniknutú škodu si od štátu vymáhať. Nie je právne dovolené, aby žalovaný ako poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom podľa jeho názoru vznikli, preniesla do vzťahu iného súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie negatívneho následku práve žalovaným ako poistencom. V predmetnej poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré žalobca ako účastník poistnej zmluvy plnil a nastala aj dohodnutá poistná udalosť, preto žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi dohodnuté poistné plnenie. To, že by prípadne rozhodnutím iného subjektu žalovanému ako poisťovni vznikla škoda, nemôže mať žiadny vplyv na posúdenie nároku žalobcu voči žalovanému ako poisťovni z predmetnej poistnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru prezentovanému žalovaným, že v prípade plnenia zo spornej poistnej zmluvy ide o nemožné plnenie podľa § 575 ods. 1 OZ, pretože povinnosť žalovaného plniť vyplýva z platne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorou sú žalobca a žalovaný viazaný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30. 09. 2014). Tvrdené procesné pochybenia v postupe súdu prvej inštancie predovšetkým v súvislosti so svojim nesprávnym právnym názorom o absolútnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy odvolací súd nezistil. Záverom odvolací súd konštatuje, že síce žalovaná poisťovacia spoločnosť sa snažila zmeniť poistné podmienky, ale k takejto zmene žalobca nepristúpil. Už samotná Národná banka Slovenska upozornila na to, že nie je možné jednostranne meniť poistné podmienky, preto ani žalovaná poisťovacia spoločnosť nemohla svojvoľne meniť pôvodné podmienky doby uzavretia poistnej zmluvy. Prípadné chybné kalkulácie poistného nemôžu byť na ťarchu poisteného, ak nebol príčinou toho stavu a naviac podľa § 40a OZ neplatnosti sa nemôže dovolať ten, ktorý ju sám spôsobí. Aj keď žalovaná obchodná spoločnosť chce posúdiť zmluvný vzťah ako absolútne neplatný, tak nízke kalkulácie nezabezpečujúce zodpovedajúcu dlhodobú splniteľnosť záväzkov poisťovne, nemôžu znamenať neplnenie záväzkov vo vzťahu k poistenému. Súd prvej inštancie preto správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nevyplateného poistného plnenia podľa predmetnej poistnej zmluvy s prísl. v podobe úrokov z omeškania. Doba omeškania žalovaného a výška úrokov z omeškania neboli medzi stranami sporné a žalovaný ich ani v podanom odvolaní nenamietal.
14. Odvolacia námietka žalovaného, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa správnej právnej normy Občianskeho zákonníka podľa § 40, § 797, § 791 a § 517 a
jeho ustanovenia správne aplikoval. Súd prvej inštancie správne posúdil aj námietku neplatnosti poistnej zmluvy uplatnenú žalovaným už v prvoinštančnom konaní.
15. Z dôvodu, že žalovaný sa v odvolaní venuje len otázke (ne)platnosti poistnej zmluvy a uvedený argument žalovaného proti priznaniu plnenia žalobcovi v odvolacom konaní neobstál, súd prvej inštancie rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. V ostatnom odkazuje odvolací súd na dôvody prvoinštančného rozhodnutia.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov celého konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).