Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-142-2015.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/142/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: KESIDY, s.r.o., IČO: 46 045 082, so sídlom Sládkovičova 1/1562, 075 01 Trebišov, zastúpený JUDr. T. Zaleta, advokát s.r.o., IČO: 36 578 291, so sídlom Ťahanovské riadky 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: T., o zaplatenie sumy 72,45 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 50 € od 01.08.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 38,02 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 72,45 € pozostávajúcej z istiny vo výške 50 €, odplaty vo výške 13 € a zmluvnej pokuty 9,45 € (15 % z istiny a odplaty) spolu s 5,15 % z omeškania ročne zo sumy 63 € od 01.08.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že predmetom podnikania žalobcu je poskytovanie pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Pôžičky poskytované žalobcom nemožno považovať za spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Žalobca poskytuje výlučne úvery, resp. pôžičky s dobou splatnosti 20 dní. Žalobca má teda postavenie tzv. „iného veriteľa“ podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch a ním poskytované pôžičky nie sú spotrebiteľským úverom. Žalobca poskytuje špeciálny druh pôžičiek, tzv. mikropôžičky, pri ktorých požičaná suma spravidla nepresiahne 200 €. Pôžičky sú splatné vždy vo vopred stanovenej a stranami dohodnutej lehote 10, 20, 30 dní. Keďže žalobca je podnikateľským subjektom, účtuje si za poskytnutie pôžičky pevnú čiastku (odplatu), ktorá nenarastá (nejedná sa o úrok), klient teda presne vie, koľko musí v stanovenom limite uhradiť. Odplata má charakter dohodnutých úrokov z pôžičky a je tiež dohodnutá. Žalobca ponúka svoje služby na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a potenciálny klient tam získa potrebné informácie, najmä suma poskytovanej pôžičky, RPMN, doba splatnosti, spôsob obdŕžania peňazí, výška odplaty, respektíve poplatkov za poskytnutú pôžičku, celková výška sumy, ktorú musí klient uhradiť v stanovenej lehote splatnosti, spôsob splatenia poskytnutej pôžičky vrátane odplaty, zmluvné podmienky, informácie pre klienta ako spotrebiteľa v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol spôsob, akým došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov k uzavretiu zmluvy (tieto poskytuje na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a to on-line), keď žalobca a žalovaný dňa 30.04.2014 uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 50 €, žalovaný sa zaviazal pôžičku vrátiť do 31.05.2014 spolu s odplatou za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky vo výške 13 €. Odplata mala charakter úrokov. Žalobca previedol finančné prostriedky titulom pôžičky na účet žalovaného dňa 30.04.2014. Zároveň vzhľadom na to, že nejde o štandardnú zmluvu o pôžičke, žalobca má za to, že nemožno vychádzať z RPMN a skúmať len tento údaj, ktorá je pri takomto type pôžičiek vždy vysoká, ale treba vychádzať z požičanej sumy a zo sumy, ktorá sa má vrátiť.
4. Žalobca mal za to, že nepochybne preukázal platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke elektronickou formou, ako aj splnenie svojej povinnosti poskytnúť pôžičku. Žalobca žalovanému 3 dni pred dňom splatnosti pôžičky SMS správou informoval o blížiacom sa termíne splatnosti dlhu, napriek tomuto upozorneniu žalovaného dlžnú sumu žalobcovi v stanovenej lehote nevrátil.
5. Po márnom uplynutí termínu splatnosti pôžičky žalobca žalovaného vyzýval k zaplateniu splatného dlhu SMS správou a súčasne aj písomnou upomienkou zo dňa 02.07.2014. Žalobca upomienkou stanovil posledný termín uhradenia pohľadávky 31.07.2014 a zároveň druhou upomienkou v zmysle čl. 6.2 zmluvných podmienok uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy a nárok na úhradu paušálneho režijného poplatku za administratívne a poštovné výdavky súvisiace s vymáhaním pohľadávky vo výške 10 €. Dohoda o zmluvnej pokute bola uzatvorená platne, keďže podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka „písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo a elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Právny úkon má teda umožniť určenie osoby, ktorá právny úkon urobila - ma urobiť určiteľnosť/identifikovateľnosť konajúceho“. Zákon nežiada, aby tieto prostriedky totožnosti konajúceho aj reálne dokázali spôsobom, ktorý nepochybne preukáže jeho totožnosť. Uzatvorenie zmluvy elektronickou formou umožňuje určenie osoby - prostredníctvom identifikačných údajov, ktorými je vylúčené ju zameniť s niekým iným.
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval a túto výzvu prevzal 02.02.2017.
7. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
8. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 14.08.2017 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.07.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
9. Z elektronickej žiadosti o pôžičku, ktorú vyplnil žalovaný dňa 30.04.2014, súd zistil, že žalovaný požiadal o pôžičku 50 € s dobou splatnosti 30 dní so splatnosťou dňa 31.05.2014. Formulár vypĺňal ako fyzická osoba. Potvrdil, že sa oboznámil a súhlasí so zmluvnými podmienkami, zmluvou o pôžičke ako aj s Formulárom pre štandardné informácie o pôžičke. Z detailu výpisu z účtu žalovaného je zrejmé, že na účet žalovaného bola poukázaná suma 50 € dňa 30.04.2014.
10. Zo zmluvy o pôžičke VS XXXXXX zo dňa 30.04.2014, súd zistil, že je vyhotovená na formulárovom tlačive žalobcu a je v nej uvedené, že je uzavretá podľa § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch a zák.č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné podmienky pre pôžičky poskytované prostredníctvom internetu spoločnosťou žalobcu. V zmysle zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku v celkovej výške 50 € a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi odplatu za spracovanie a poskytnutie pôžičky vo výške 13 €. Pôžička mala byť vrátená jedinou splátkou do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola pôžička bankovým prevodom poskytnutá na účet. RPMN je uvedená vo výške 1564,08 %.
11. Zmluvné podmienky pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky so splatnosťou 30 dní spoločnosťou žalobcu sú formulované samostatne a obsahujú údaje týkajúce sa zmluvy o pôžičke, splatenia pôžičky, dôsledkov nesplatenia pôžičky, odstúpením od zmluvy o pôžičke, odplatou a RPMN.
12. Z obsahu bodu 6.2 zmluvných podmienok súd zistil, že ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas, je veriteľ oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15% z dlžnej sumy plus jednorazovú paušálnu náhradu 10 € za administratívne, poštové a telekomunikačné výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s kontaktovaním dlžníka a zasielaním upomienok. Veriteľ môže vyžadovať zaplatenie zmluvnej pokuty po uplynutí 7 dní odo dňa splatnosti pôžičky.
13. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľským úverom nie je úver, úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, a tiež ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
14. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
15. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, iným veriteľom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r).
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 3 a § 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
17. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
19. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
21. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
22. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
26. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu prišlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 50 € splatnej 31.05.2014. Zmluvný vzťah medzi stranami posúdil súd ako spotrebiteľský, nakoľko žalobca poskytol pôžičku žalovanému v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Zmluvu strany uzatvorili prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Súd právne posúdil zmluvný vzťah medzi stranami ako zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pričom poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu a tento je v zmysle § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch tzv. iným veriteľom. Vzhľadom na to aplikoval súd na posudzovanie právneho vzťahu strán v súdenej veci zákon č. 129/2010 Z.z., zákon č. 266/2005 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a tiež príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
29. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na zmluvný vzťah strán nie je možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. keďže sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko tento právny názor je priamo v rozpore s § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý odkazuje aj právne vzťahy uzatvárané tzv. iným veriteľom na právny režim upravený § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14,16, 17, 19, 23 a 25 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ako spotrebiteľský úver podľa § 24 zákona o spotrebiteľskom úvere, pričom žalobca mal charakter tzv. iného veriteľa, nakoľko pôžička sa musela splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Vzhľadom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, sa aj na iných veriteľov a na nimi uzatvárané zmluvy o úvere alebo pôžičky vzťahuje § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého musí zmluva obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, § 11 ods. 1, písm. b), podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
30. Súd poukazuje na to, že v zmysle bodu 1 zmluvy, žalobca poskytol žalovanému bezúročnú pôžičku, pričom v bode 2 zmluvy je už vyčíslená odplata za poskytnutie pôžičky vo výške 13 €. V zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Je teda zrejmé, že predmetná pôžička nebola dohodnutá bezúročne, ale za odplatu, ktorou môžu byť len úroky, ktoré ale musia byť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i ) zákona o spotrebiteľskom úvere presne určené úrokovou sadzbou. Žalobca so žalovaným dojednali platenie „odplaty za spracovanie pôžičky a za poskytnutie pôžičky“, ktorý má nepochybne povahu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky a spotrebiteľ je zavádzaný tvrdením o výhodnosti zmluvného vzťahu nepravdivým tvrdením, že pôžička je bezúročná. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalobcom stanovená výška poplatku však predstavuje 26 % , cca 1/4 - ina z poskytnutej sumy 50 €, čo vzhľadom na jej výšku, spôsob jej poskytnutia a dobu trvania zmluvy (1 mesiac) nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti s poskytnutím sumy 50 € a spracovaním žiadosti žalovaného skutočne vynaložil náklady v sume 13 €.
31. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, považuje sa tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
32. Žalobca si ďalej uplatnil žalobou nárok na zmluvnú pokutu v sume 9,45 € s poukazom na zmluvnú podmienku uvedenú v bode 6.2 zmluvných podmienok, v zmysle ktorej ak klient nesplní svoju povinnosť splatiť poskytnutú pôžičku a k nej prislúchajúcu odplatu riadne a včas podľa článku 5 týchto podmienok, veriteľ je oprávnený požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy. Súd je však toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, to znamená listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Uvedené je v súlade s ustálenou judikatúrou ohľadom dojednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách. (pozri napr. nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013, sp. zn. I ÚS 3513/2011). V prípade zmluvy predloženej navrhovateľom ide v časti všeobecných obchodných podmienok o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu. Takúto zmluvnú podmienku nie je možné považovať za individuálne dojednanú. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Citovaná zmluvná podmienka bola zároveň rozhodnutím súdu vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti (Okresný súd Prešov sp. zn. 12C/264/2015), preto je žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom vo svojich zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Súd preto z oboch dôvodov žalobu v časti zmluvnej pokuty v sume 9,45 € ako nedôvodný zamietol.
33. Súd s ohľadom na vyššie zhrnuté vykonané dokazovanie a právne posúdenie veci potom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 50 € titulom nevrátenej pôžičky, bez úrokov a bez poplatkov, v prevyšujúcej časti, t.j. v časti odplaty a zmluvnej pokuty, žalobu zamietol.
34. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania z priznanej časti istiny, keď žalovaný je podľa názoru súdu v omeškaní dňom nasledujúcim po dohodnutom dni splatnosti pôžičky, t.j. 01.06.2014. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 0,25% (0,25%+5%) v okamihu vzniku omeškania, potom výška úroku z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Súd však viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenom rozsahu, t.j. vo výške 5,15 % ročne od 01.08.2014, ktorú je povinný zaplatiť z priznanej istiny 50 €, a to až do zaplatenia tejto pohľadávky.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 72,45 € (63 € +9,45 €), žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 50 €, t.j. 69,01 %. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 22,45 €, t.j. 30,99 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 38,02 % (69,01-30,99). O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)