Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-14-2017.pdf
PDF · 82.94 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/14/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka E. L., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX Q., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/6/2017-19 zo dňa 28. februára 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2K/6/2017-19 zo dňa 28. februára 2017, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica odvolaním napadnutým uznesením prvým výrokom zamietol návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu a druhým výrokom vrátil navrhovateľovi preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 663,88,- Eur. Na odôvodnenie uviedol, že navrhovateľ
- dlžník sa návrhom zo dňa 06.02.2017 domáhal vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Navrhovateľ k návrhu doložil zoznam záväzkov, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a doklad o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Konkurzný súd z predloženého zoznamu záväzkov zistil, že dlžník má pohľadávku voči jedinému veriteľovi, a to E. Z. J., a.s., C. L. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX. Súd poukázal na skutočnosť, že vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka možno v prípade, ak sú splnené formálne a materiálne podmienky. Medzi materiálne podmienky patrí existencia úpadku pri pluralite veriteľov. Existencia najmenej dvoch veriteľov je hmotnoprávnou podmienkou na vyhlásenie konkurzu. Konkurzný súd na základe zisteného dospel k záveru, že v danom prípade nebola splnená táto hmotnoprávna podmienka konkurzného konania. Keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii zamietnutie návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu neupravuje, konkurzný súd rozhodol v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že návrh na vyhlásenie konkurzu súd zamietol, rozhodol o vrátení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 663,88,- Eur navrhovateľovi.
2. Proti uzneseniu konkurzného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ - dlžník. Uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje a považuje ho za neprimerane prísne. Namietal, že súd v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka spočívajúca v neexistencii plurality veriteľov. V čase podania návrhu však táto podmienka bola splnená, avšak, navrhovateľ opomenul v návrhu, v zmluvnom prehľade a v zozname záväzkov uviesť ďalšieho veriteľa, ktorého pohľadávka ku dňu podania návrhu bola splatná a vymáhateľná. Navrhovateľ ako dôkaz predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 01.06.2016, ktorú uzatvoril veriteľ J. G., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom M. L. E. XXX s dlžníkom - navrhovateľom v tomto konaní. Navrhovateľ ďalej namietal, že konkurzný súd mohol konkurzné konanie začať len v prípade, že boli splnené tak formálne, ako aj materiálne podmienky vyhlásenia konkurzu. V prípade, že konajúci súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi vydaním uznesenia o začatí konkurzného konania, ustanovenie § 18 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) mu umožňuje len vyhlásiť do piatich dní od začatia konkurzného konania konkurz na majetok dlžníka alebo ustanoviť dlžníkovi
v rovnakej lehote predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti. Iný spôsob rozhodnutia po začatí konkurzného konania voči dlžníkovi na návrh dlžníka právna úprava neumožňuje. Žiadne ustanovenie ZoKR totiž neupravuje taký spôsob rozhodnutia, akým súd rozhodol v tejto právnej veci. Navrhovateľ uviedol, že si je vedomý, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu pochybil, avšak súd mu mal umožniť jeho pochybenie napraviť, a to postupom podľa § 14 ods. 1 ZoKR. Tým, že súd navrhovateľovi neumožnil odstrániť nedostatky návrhu nevydaním uznesenia s výzvou na ich odstránenie v zákonom stanovenej lehote a v merite veci rozhodol zamietnutím návrhu, bolo mu znemožnené uplatniť procesné práva ustanovené § 14 ods. 1 ZoKR tým, že mu nebola poskytnutá lehota na odstránenie jeho pochybenia. Súd na základe uvedeného nepostupoval procesne správne a na základe toho vec nesprávne právne posúdil. V zmysle uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie konkurzného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 06.02.2017 podal navrhovateľ - dlžník návrh na vyhlásenie konkurzu konkurznému súdu. Dlžník k návrhu priložil zákonom predpísané náležitosti, a to zoznam záväzkov, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb a doklad o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Podpis navrhovateľa - dlžníka bol na návrhu na vyhlásenie konkurzu zároveň úradne osvedčený. Okresný súd Banská Bystrica, konajúci ako konkurzný súd, uznesením č.k. 2K/6/2017-16 zo dňa 16.02.2017 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi, nakoľko mal za to, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňal všetky zákonom ustanovené náležitosti. Následne dňa 28.02.2017 vydal konkurzný súd uznesenie č.k. 2K/6/2017-19, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu a vrátil mu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu.
5. Podľa § 14 ods. 1 ZoKR, ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku.
6. Podľa § 18 ZoKR, ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu dlžníka, súd najneskôr do piatich dní od začatia konkurzného konania vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosti o jeho majetnosti.
7. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
8. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 ZoKR, v zmysle ktorého mal súd v prípade zistenia nedostatkov návrhu uznesením poučiť navrhovateľa o jeho nedostatkoch a vyzvať ho na ich odstránenie. Predmetné ustanovenie však upravuje postup súdu medzi podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a začatím konkurzného konania. V štádiu do začatia konkurzného konania sa však činnosť konkurzného súdu v zásade redukuje na formálne posudzovanie obsahových náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tejto fáze konania totiž krátka procesná lehota na vydanie rozhodnutia neumožňuje konkurznému súdu bližšie skúmať návrh na vyhlásenie konkurzu a k nemu pripojené listiny
z hľadiska ich formálnej a materiálnej správnosti. Listiny predpokladané ustanovením § 12 ods. 4 ZoKR navrhovateľ konkurznému súdu predložil, preto mal súd za to, že boli splnené zákonné podmienky na začatie konkurzného konania.
9. Odvolací súd ďalej uvádza, že navrhovateľ - dlžník musí preukázať pluralitu veriteľov, čo však v čase rozhodovania konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu splnené nebolo. Konkurzný súd túto skutočnosť preukázanú nemal, preto postupoval správne, keď návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu zamietol. Nie je totiž povinnosťou konkurzného súdu vyzývať navrhovateľa na odstránenie takéhoto druhu nedostatku, pretože súd nemôže mať bez predložených dôkazov za preukázané, že dlžník má dvoch, prípadne viacerých veriteľov, pokiaľ to on sám nepreukáže. Je povinnosťou navrhovateľa podať perfektný návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňajúci zákonom predpokladané náležitosti. Odvolací súd teda zastáva názor, že neexistencia plurality veriteľov nie je takým nedostatkom návrhu, na opravu ktorého by mal konkurzný súd navrhovateľa vyzývať.
10. Navrhovateľ podal odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu o zamietnutí návrhu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 366 písm. d) CSP, v zmysle ktorého je možné v odvolaní uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany v odvolacom konaní len vtedy, ak odvolateľ nie svojou vinou tieto nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Opomenutie uvedenia ďalšieho veriteľa do zoznamu záväzkov, zmluvného prehľadu a aj samotného návrhu na vyhlásenie konkurzu nemožno subsumovať pod uvedené ustanovenie. Odvolací súd zároveň pri rozhodovaní v konkurznom konaní vychádza zo stavu existujúceho v čase rozhodovania konkurzného súdu, a preto je právne irelevantné, že navrhovateľ k odvolaniu priložil zmluvu o pôžičke zo dňa 01.05.2016 preukazujúcu pluralitu veriteľov.
11. Podľa názoru navrhovateľa, odvolávajúc sa na ustanovenie § 18 ZoKR, konkurzný súd môže po začatí konkurzného konania len vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka alebo ustanoviť dlžníkovi predbežného správcu. Iný spôsob rozhodnutia právna úprava neumožňuje. Konkurzný súd však nemal pochybnosti o majetnosti dlžníka, ale o existencii, resp. neexistencii plurality veriteľov. Preto nebol povinný ustanoviť dlžníkovi predbežného správcu. K tejto námietke je zároveň potrebné uviesť, že pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje vlastné procesné pravidlá, konkurzný súd musí postupovať za primeranej aplikácie Civilného sporového poriadku. Tento postup vyplýva zo základného vzťahu medzi Civilným sporovým poriadkom a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je vzťahom subsidiarity uvedených zákonov, pričom vychádza zo zásady lex specialis derogat lex generalis. V konkurznom konaní, tak ako aj v konaní o reštrukturalizácii a v konaní o oddlžení, majú prednosť procesné normy zákona o konkurze a reštrukturalizácii pred procesnými normami Civilného sporového poriadku. Pokiaľ však zákon o konkurze a reštrukturalizácii nemá potrebnú úpravu procesných inštitútov vôbec alebo ich upravuje len čiastočne a tieto sú upravené v Civilnom sporovom poriadku, aplikujú sa normy Civilného sporového poriadku aj na konkurzné konanie v zmysle § 196 ZoKR. Konkurzný súd teda pri rozhodovaní postupoval správne, keď uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol v zmysle Civilného sporového poriadku.
12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie konkurzného súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
13. Na záver odvolací súd dodáva, že navrhovateľovi - dlžníkovi bol vrátený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, preto mu nič nebráni v tom, aby podal nový návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bude obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti (vyplývajúce z Civilného sporového poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a bude z neho od počiatku vyplývať existencia plurality veriteľov.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).