Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-228-2017.pdf
PDF · 97.04 KB
Case nature
Subarea
8CoP/228/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú W. Z. M. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice dieťaťa rodičov MVDr. E. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na E. XXXX zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bašistom so sídlom Advokátskej kancelárie v Poprade na Štefánikovej 8 a Ing. F. M. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na M. X/A zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 v konaní úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo 7.6.2017 (č.l. 62 spisu) a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia z 21.6.2017 (č.l. 75 spisu) o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 12.6.2017 č.k. 23P 323/2016-70 a odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016-89 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie Okresného súdu Košice II z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016-89 tak, že maloletú W. Z. M. nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždňových intervaloch s miestom striedania vždy v bydlisku toho z rodičov, u ktorého končí interval o 18.00 hod. s tým, že ako prvý je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa otec od 18.00 hod. prvého dňa nasledujúceho po právoplatnosti tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 23P 323/2016.
M e n í uznesenie Okresného súdu Košice II z 12.6.2017 č.k. 23P 323/2016-70 tak, že matke ukladá povinnosť zdržať sa premiestnenia maloletej W. Z. M.P. nar. XX.XX.XXXX a zmeniť jej bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej obce ako P. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 23P 323/2016.
Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice II z 28.11.2016 č.k. 23P 361/2016-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17.1.2017 č.k. 7CoP 274/2016-39.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016-89 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala mal. W. Z. M. nar. XX.XX.XXXX zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu dieťaťa 250 € mesačne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka v návrhu neosvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, pretože z návrhu matky a z vyjadrenia otca, ako aj z doteraz zistených skutočností súdom vyplýva, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, otec prispieva na výživu dieťaťa a stretáva sa s ním podľa rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení (uznesenie Okresného súdu Košice II z 28.11.2016 č.k. 23P 361/2016-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17.1.2017 č.k. 7CoP 274/2016-39).
2. Súd prvej inštancie uznesením z 12.6.2017 č.k. 23P 323/2016-70 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil matke povinnosť zdržať sa premiestnenia a zmeny bydliska maloletej do inej obce ako P.O. a upraviť styk s maloletou počas letných prázdnin od 5.8.2017 do 20.8.2017. Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec v návrhu neosvedčil naliehavosť predbežnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z návrhu a z doteraz zistených skutočností súdom vyplýva, že maloletá je v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva podľa právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia (uznesenie Okresného súdu Košice II z 28.11.2016 č.k. 23P 361/2016-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17.1.2017 č.k. 7CoP 274/2016-39) každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod.. Konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec nesúhlasil s výlučnou starostlivosťou matky o maloletú, pretože aj on má záujem tráviť s dieťaťom čo najviac času a podieľať sa na jeho výchove, preto navrhol striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Na základe toho dospel k záveru, že otec nepreukázal v návrhu svoju snahu riešiť danú situáciu priamo s matkou, predovšetkým zistiť dôvod zápisu dieťaťa do inej materskej školy, prípadne zmenu bydliska dieťaťa, ani snahu dohodnúť si letné prázdniny, nakoľko k návrhu pripojenú neadresnú SMS komunikáciu údajne medzi rodičmi dieťaťa, nemožno považovať za preukázanie snahy jedného z rodičov a neochoty druhého rodiča dohodnúť sa na podstatných veciach týkajúcich sa záležitostí dieťaťa, čo by odôvodňovalo potrebu zásahu súdu do rodičovských práv a povinností. Navyše, v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné zo strany súdu dôsledne posúdiť všetky následky, ktoré by nariadením neodkladného opatrenia navrhovaného otcom mohli nastať pre účastníkov konania, predovšetkým pre maloleté dieťa.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016-89 (rozhodnutie o zamietnutí návrhu matky) podala včas odvolanie matka dieťaťa s odôvodnením, že súd prvej inštancie podľa jej názoru nesprávne vyhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. naliehavosť situácie, ktorá vyžaduje dočasnú právnu úpravu a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Vytkla konajúcemu súdu, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s možným ohrozením ďalšieho vývoja a výchovy maloletej dcéry z hľadiska jej nástupu do materskej škôlky od 2.9.2017 v H., teda v mieste jej súčasného dlhodobého pobytu, keďže právne kroky otca dieťaťa smerujú k tomu, aby dieťa nemohlo navštevovať materskú školu v mieste, v ktorom sa dlhodobo zdržiava. Poukázala na to, že vzdialenosť predchádzajúceho bydliska a súčasného bydliska dieťaťa (P. - H.) nie je tak veľká, aby spôsobilo sťaženie styku otca s maloletou dcérou a mohlo by sa uvažovať o výraznom a neprimeranom zásahu do jeho rodičovského práva. Vyjadrila názor, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčila naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletej dcére, ktoré odôvodňuje okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z 12.6.2017 č.k. 23P 323/2016-70 (rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia) podal včas odvolanie otec dieťaťa a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, pokiaľ ide o povinnosť matky zdržať sa premiestnenia maloletej a zákazu meniť jej obvyklé bydlisko, ako aj o úpravu styku počas letných prázdnin alebo maloletú dcéru zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za hrubo nezákonné a prekvapujúce, keďže ide o učebnicový príklad dôkaznej situácie jednoznačne preukazujúcej potrebu urýchleného zásahu súdu v podobe vydania neodkladného opatrenia, keďže o svojvoľnom konaní matky, ktorá bez akéhokoľvek informovania jeho osoby a len na základe vlastného rozhodnutia v podobe rozhodnutia o žiadosti matky o prijatie dieťaťa do Materskej školy v H. predložil jasné dôkazy. Zdôraznil, že súd mu vyčíta, že sa nepokúsil situáciu riešiť priamo s matkou a zistiť dôvody zápisu dcéry do inej škôlky, resp. dôvody zmeny bydliska dieťaťa, ale matke nevyčíta, že ani mu len neoznámila, že ide dcéru prehlásiť do škôlky v H. a že sa tam chystá žiť. Túto úvahu súdu považuje za nelogickú a popierajúcu zmysel potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Vytkol konajúcemu súdu, že neakceptoval jeho snahu dohodnúť sa s matkou o styku cez letné prázdniny a postoj matky, ktorá na jeho výzvy nereagovala, nechal bez povšimnutia. Je presvedčený, že dostatočne preukázal nevôľu matky dohodnúť sa na prázdninovom styku a zdôraznil, že dieťa opakovane prejavilo radosť ísť s ním v lete k moru. Podľa jeho vedomostí matka už so
sťahovaním započala, keďže dieťa na aktuálny školský rok nebolo zapísané do materskej školy v P.. Je rovnako presvedčený, že v tomto prípade matka svojím svojvoľným konaním bez jeho súhlasu (a čo viac bez akéhokoľvek informovania) konala v rozpore so záujmom dieťaťa, keď na základe svojvoľného rozhodnutia vytrhla dcéru s jestvujúceho kolektívu škôlky zo známeho prostredia a chce ju aj definitívne presťahovať do H., čím ju odníma z prirodzeného výchovného vplyvu otca a tiež vytvorí prekážku pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Svojvoľná realizácia rodičovských práv a popieranie rodičovských práv druhého rodiča malo súd viesť k potrebe dočasnej úprave pomerov zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V podaní označenom ako doplnenie odvolania (č.l. 104 spisu) označil tvrdenie matky o tom, že sa snaží zabrániť dcére v možnosti navštevovania predškolského predprimárneho vzdelávania v mieste jej dlhodobého pobytu za úplne absurdné, keďže obvyklý pobyt dieťaťa je doteraz stále v P.Š., kde dcéra navštevuje materskú školu a práve matka nechce umožniť dcére pokračovať v predškolskom predprimárnom vzdelávaní v mieste obvyklého pobytu dieťaťa, odkiaľ sa ju chystá vytrhnúť. Rovnako absurdnou je požiadavka matky na nariadenie neodkladného opatrenia na platenie výživného 250 eur mesačne, keďže presne v tejto výške prispieva na výživu dcéry dlhodobo so železnou pravidelnosťou, čo matka v návrhu aj uvádza.
5. Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky (č.l. 107 spisu) vyjadril názor, že odvolanie matky je v celom rozsahu nedôvodné, keďže sa matka snaží problém týkajúci sa nedostatku jeho súhlasu s presťahovaním dcéry do H. riešiť formou neodkladného opatrenia zverením dieťaťa do jej starostlivosti. Postup a konanie matky nemôže požívať právnu ochranu. Zdôraznil, že sa striedavej starostlivosti domáhal od začiatku konania (tak neodkladným opatrením, ako aj vo veci samej) a rovnako aj v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože medzi nimi je výborný vzťah, dcéra je s ním rada a on je schopný sa o ňu plnohodnotne starať. Na F. W., kde žili spolu s matkou aj s dieťaťom, bol naposledy v januári 2017 za účelom zabezpečenia všetkých potrebných záležitostí ohľadom prenájmu domu, ktorý tam vlastní, aby nemusel už na F. W. pracovne ani kvôli správe domu cestovať. V P. má stále prenajatý identický dvojizbový byt na M. ulici, v ktorom má maloletá vytvorený svoj priestor s hračkami, detskými dekoráciami a cíti sa v tomto byte veľmi dobre. Styk s dcérou prebieha v tomto byte okrem rôznych iných vonkajších aktivít. Rovnako aj kolízny opatrovník, ktorý vykonal šetrenie v jeho byte, dospel k pozitívnym záverom. Od 31.1.2017 má nájomnú zmluvu uzavretú s prenajímateľom tohto bytu na dobu neurčitú, o čom predložil dodatok č. 1 k zmluve o krátkodobom nájme bytu. Navrhol, aby maloletá bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že on bude starostlivosť o dieťa zabezpečovať každý párny týždeň od nedele od 18.00 hod. do stredy do 7.30 hod. a každý nepárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do stredy do 7.30 hod. a matka každý nepárny týždeň od stredy od 7.30 hod. do soboty do 9.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 7.30 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že rodičia si dieťa vyzdvihnú v mieste bydliska rodiča, ktorému sa interval starostlivosti končí.
1. Matka dieťaťa sa k odvolaniu otca nevyjadrila.
2. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.
3. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie z 26.6.2017 č.k. 23P 323/2016-89 a uznesenie z 12.6.2017 č.k. 23P 323/2016-70 a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa a zdôrazňuje, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru
o právach dieťaťa) a v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo stavom neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča, atď.). Ustanovenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne okolnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.
7. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že zverenie mal. W. Z. do výlučnej osobnej starostlivosti matky by bolo výrazom ústupku ničím neodôvodneného návrhu matky, resp. dôvodmi, ktoré nemajú vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, blokuje snahu otca o uzavretie dohody rodičov a postoj matky spočívajúci v dôvode, že v rozpore so Zákonom o rodine rozhoduje sama, bez súhlasu druhého rodiča (otca) o podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa, súd nemôže na tomto diametrálne odlišnom postoji matky založiť rozhodnutie, ktorým návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nevyhovie (nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp.zn. III. ÚS 1206/09). Odvolací súd je toho presvedčenia, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie mal. W. Z. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neodkladným opatrením, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, bude rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a budú lepšie zaistené potreby dieťaťa tým, že rodičia budú mať rovnocenný výchovný priestor participovať na fyzickom a psychickom vývine dieťaťa a zároveň bude rešpektované právo dieťaťa na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvoma rodičmi. Pretože v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce otca zo starostlivosti o mal. W. Z., odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP a s použitím § 40 CMP (súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril mal. W. Z. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždennom intervale tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd odlišne od návrhu otca upravil striedavú osobnú starostlivosť rodičov o dieťa v týždennom intervale, ktorý poskytne dieťaťu dostatočný priestor aj na adaptovanie a plynulejší prechod z jedného do druhého rodinného prostredia, dieťa bude dostatočný čas s každým rodičom počas pracovného týždňa, ako aj počas víkendu, pričom víkendy ostávajú ucelené.
8. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dôvodom pre podanie návrhu bolo zabrániť matke premiestniť a zmeniť reálny obvyklý pobyt mal. W. Z. do inej obce ako P.. Z ust. § 35 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Súdna prax ustálila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým dieťaťom, napríklad dlhodobé alebo trvalé premiestnenie dieťaťa z miesta obvyklého pobytu, resp. zmenu bydliska (reálny obvyklý pobyt) dieťaťa. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie z 12.6.2017 č.k. 23P
323/2016-70 a dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože bola splnená zákonná podmienka na jeho nariadenie, ktorou je potreba bezodkladne upraviť pomery a bola osvedčená danosť práva (nároku), v tomto prípade naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca okamžitý zásah súdu pre neodkladné rozhodnutie pre uloženie zákazu matke premiestniť a zmeniť obvyklý pobyt mal. W. Z. do inej obce v rámci územia Slovenskej republiky. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva úmysel a konanie matky smerujúce k trvalému premiestneniu a zmeny bydliska mal. W. Z. do inej obce ako P., kde má dieťa reálne obvyklý pobyt. Matka sa svojím svojvoľným rozhodnutím sama vystavila okolnostiam, z ktorých v súčasnej dobe vyvodzuje nevyhnutnosť neodkladnej úpravy zverením dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Neoprávnené premiestnenie, resp. zmena obvyklého pobytu dieťaťa matkou bez súhlasu otca, prípadne bez rozhodnutia súdu o nezhode rodičov (§ 35 Zákona o rodine) by mohlo ohroziť, resp. mariť výkon úradného rozhodnutia, a to rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bola mal. W. Z. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd dospel k záveru, že nenariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom otca by v konečnom dôsledku ohrozilo záujem maloletého dieťaťa a dodáva, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa nemusí byť preukázaná existencia bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ale v takomto prípade postačuje nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (rozhodnutie z 12.6.2017) podľa § 388 CSP a uložil matke povinnosť zdržať sa premiestnenia a zmeny bydliska mal. W. Z. do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp.zn. 23P 323/2016 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
9. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
10. Uznesením Okresného súdu Košice II z 28.11.2016 č.k. 23P 361/2016-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 17.1.2017 č.k. 7CoP 274/2016-39 bol neodkladným opatrením upravený styk otca s maloletou dcérou W. Z. každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.30 hod. do 19.00 hod.. Terajším rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bola mal. W. Z. zverená neodkladným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nastala nová hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba ďalšieho trvania bezodkladnej úpravy styku otca s maloletou dcérou, preto odvolací súd podľa § 363 CMP zrušil neodkladné opatrenie týkajúce sa úpravy styku otca s dieťaťom.
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.