Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cpr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci žalobcu: S.. S. I., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXX proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, IČO: 36 080 519, so sídlom Šoporňa 133, právne zastúpeného advokátom: Mgr. Slavomír Trnkócy, so sídlom: Gercenová 6/A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca ja je povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal žalobou na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súd dňa XX.XX.XXXX. V žalobe okrem iných uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol u žalovaného zamestnaný ako učiteľ II. stupňa od 01.09.1999. Tento pracovný pomer, ktorý bol uzavretý na dobu určitú, bol predĺžený pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX na dobu neurčitú. Od 01.09.2007 pracoval u žalovaného ako riaditeľ na základe menovania zriaďovateľom. Menovaný bol do funkcie riaditeľa na obdobie 5 rokov do 31.08.2012 v súlade s § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 596/2003 Z. z.. V období od 27.12.2010 do 02.01.2015 zastával funkciu starostu obce Šoporňa a preto na toto obdobie bol uvoľnený z funkcie riaditeľa školy. Dňa 31.12.2010 ako starosta obce poveril vedením školy S.. D. E. a dňa 13.06.2011 menoval túto osobu ako starosta obce do funkcie riaditeľa školy na obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2016. Po ukončení funkčného obdobia ako starosta obce sa mienil vrátiť späť na pozíciu riaditeľa žalovaného a vtedy si uvedomil, že by žalovaný mal takto dvoch riaditeľov. Situáciu sa snažil vyriešiť tak, že dňa XX.XX.XXXX podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru. Napriek existencii tejto dohody o skončení pracovného pomeru žalovaný žiadal od neho vydokladovanie jeho osobnej neúčasti na pracovnom procese. Následne žalovaný jeho neúčasť vyhodnotil ako bezdôvodnú absenciu v rozsahu pätnástich dní a preto mu doručil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.01.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Je toho názoru, že žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď jeho neúčasť v pracovnom procese vyhodnotil ako bezdôvodnú absenciu a preto nemal dôvod dať mu okamžité zrušenie pracovného pomeru.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že od poštového doručovateľa okamžité zrušenie pracovného pomeru prevzala dcéra žalobcu a niet pochýb o tom, že obsah poštovej zásielky sa dostal do dispozície žalobcu. Žalobca v období od 27.12.2010 do 02.01.2015 vykonával funkciu starostu obce Šoporňa, na ktorú funkciu bol dlhodobo uvoľnený v zmysle ustanovení § 136 a 137 Zákonníka práce. Po skončení výkonu verejnej funkcie mu opätovne začala platiť pôvodná pracovná zmluva zo dňa 30.06.2000, keďže menovanie žalobcu za riaditeľa základnej školy zo dňa XX.XX.XXXX bolo nahradené menovaním inej osoby na výkon činností riaditeľa základnej školy spojenej s materskou školou v obci Šoporňa zo dňa 13.06.2011. Toto menovanie v celom rozsahu nahradilo

menovanie žalobcu. Na základe toho, keďže žalobca bol ešte 02.01.2015 starostom obce, nebolo možné s ním ukončiť pracovný pomer ako so zamestnancom žalovaného, keďže sa naňho vzťahovala ochrana zamestnanca počas výkonu k verejnej funkcii. Dohoda o skončení pracovného pomeru medzi obcou Šoporňa ako zriaďovateľom a žalobcom ako zamestnancom nemohla nadobudnúť platnosť, keďže zriaďovateľ uplatňuje svoje personálne právomoci v zmysle § 3 zák. č. 596/2003 Z. z. len voči riaditeľovi školy a nie voči ostatným zamestnancom, ku ktorým má postavenie štatutára riaditeľ školy a nie štatutárny orgán zriaďovateľa. Okrem toho, ak so žalobcom bol platne skončený pracovný pomer, tak by nemal aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, keďže žalobu môže podať iba osoba, ktorá je zamestnancom a ktorá na svojom zamestnaní aj naďalej trvá. Preto žalovaný vyhodnotil svojvoľnú neúčasť žalobcu, bez ospravedlnenia, na pracovnom procese ako neospravedlnenú absenciu, za čo mu dal okamžité skončenie pracovného pomeru.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zriaďovacou listinou žalovaného, pracovnými zmluvami žalobcu, menovacími dekrétmi, poverovacím dekrétom, písomnými oznámeniami a žiadosťami žalobcu, žiadosťou žalovaného o vydokladovanie absencie, oznámením žalovaného zo dňa 26.01.2015, okamžitým zrušením pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, dohodou o skončení pracovného pomeru a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalovaný bol zriadený uznesením Obecného zastupiteľstva v Šoporni č. 25/OZ-2002 zo dňa 24.06.2002 v znení následných dodatkov s názvom Základná škola s materskou školou, so sídlom Šoporňa 133, IČO: 360 805 19.

5. Žalobca uzavrel pracovnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného dňa 31. augusta 1999, na druh práce učiteľ II. stupňa základnej školy, miesto výkonu práce Základná škola Šoporňa, deň nástupu do práce 1. septembra 1999 na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Žalobca uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa XX.XX.XXXX, na druh práce učiteľ II. stupňa základnej školy, miesto výkonu práce Základná škola Šoporňa, deň nástupu do práce 1. júla 2000 na dobu neurčitú.

6. Zriaďovateľ žalovaného Obec Šoporňa, dňa 29.06.2007 menoval žalobcu za riaditeľa Základnej školy s materskou školou v Šoporni s účinnosťou od 01.09.2007 do 31.08.2012. (5 rokov).

7. Písomne dňa 09.12.2010 žalobca oznámil zriaďovateľovi prekážku v práci z dôvodu výkonu verejnej funkcie z dôvodu, že bol zvolený do funkcie starostu obce Šoporňa, na základe toho žiadal o uvoľnenie na výkon tejto funkcie od 27.12.2010 do skončenia výkonu verejnej moci. Oznamuje, že na toto obdobie bude jeho funkčné obdobie riaditeľa školy prerušené a po skončení výkonu verejnej funkcie trvá na vrátení sa na pozíciu riaditeľa školy do skončenia päťročného funkčného obdobia vykonávania funkcie riaditeľa školy. Do súdneho spisu bol doložený zápis o zložení sľubu starostu obce navrhovateľa zo dňa 27.12.2010 a osvedčenie o jeho zvolení za starostu obce.

8. Žalobca už ako starosta obce dňom 01.01.2011 poveril zastupovaním vo funkcii riaditeľa ZŠ s MŠ v Šoporni S.. D. E. (viď. písomné poverenie). Následne žalobca vo funkcii starostu obce menoval za riaditeľku ZŠ s MŠ v Šoporni od 01.07.2011 do 30.06.2016 S. D. E. (viď. menovací dekrét).

9. Žalobca dopisom zo dňa 08.12.2014 informoval žalovaného, že jeho funkčné obdobie starostu obce zanikne ku dňu 02.01.2015 a má záujem pokračovať v pracovnom pomere u žalovaného vo funkcii riaditeľa školy. Žalovaný oznámením zo dňa 19.12.2014 dal na vedomie žalobcovi, že dňom XX. XX. XXXX ho neevidujú ako zamestnanca v hlavnom pracovnom pomere. Žalobca dopisom zo dňa 29.12.2014 informoval zriaďovateľa, že mu bolo žalovaným oznámené, že ho neevidujú ako zamestnanca, avšak on trvá na ďalšom zamestnávaní a v pokračovaní prerušenom výkone funkcie riaditeľa.

10. Žalovaný dopisom zo dňa 09.01.2015 žiadal od žalobcu vydokladovanie absencie a mu oznamuje, že vzal na vedomie záujem vrátiť sa po skončení funkčného obdobia starostu do pracovného pomeru. Nástup do pracovného pomeru u zamestnávateľa vznikol mu dňom 03.01.2015 a preto žiada, aby do 15.01.2015 navrhovateľ oznámil dôvod jeho neospravedlnenej absencie v opačnom prípade bude zamestnávateľ postupovať v zmysle zákona.

11. Žalovaný dopisom zo dňa 26.01.2015 oznámil žalobcovi, že bezdôvodnou absenciou neodpracovaním pätnástich dní závažne porušil pracovnú disciplínu. Zároveň v ten deň 26.01.2015 dal žalobcovi podľa § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že nenastúpil do zamestnania u zamestnávateľa od 03.01.2015. (doručené 02.02.2015).

12. Žalobca odpovedal žalovanému dopisom zo dňa 02.02.2015, že jeho pracovný pomer skončil u žalovaného dohodou ku dňu 03.01.2015 a preto upozornenie že výpoveď považuje za bezpredmetnú a neplatnú. Zriaďovateľ dopisom zo dňa 09.04.2015 oznamuje žalobcovi, že jeho pracovný pomer riaditeľa školy skončil dňom 29.12.2014 a jeho pracovný pomer učiteľa v škole skončil okamžitým zrušením.

13. Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.01.2015 uzatvorená podľa § 60 Zákonníka práce medzi Obcou Šoporňa zastúpenou starostom obce S.. S. I. a zamestnancom S.. S. I. ku dňu XX.XX.XXXX z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce. Pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru bola daná zriaďovateľom žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti zo dňa 29.12.2014, ktorú prevzal žalobca dňa 02.01.2015.

14. Žalobca pred súdom uviedol, že je toho názoru, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vydal nato nekompetentný orgán, keďže s ním mal možnosť zrušiť pracovný pomer ako s riaditeľom žalovaného len zástupca zriaďovateľa, čiže starosta obce. Napáda obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože v okamžitom skončení pracovného pomeru sa cituje pracovná zmluva z 31.08.1999, na základe ktorej bol skončený pracovný pomer k 30.06.2000, čiže okamžité skončenie pracovného pomeru poukazuje na nesprávnu pracovnú zmluvu. Je toho názoru, že neporušil pracovnú disciplínu a do práce nechodil, pretože dňa 02.01.2015 uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 02.01.2015. Dohodu o skončení pracovného pomeru žalovaný považuje za neplatnú a nerešpektuje ju. Od žalovaného sústavne prichádzali upozornenia, že porušuje pracovnú disciplínu.

15. Listom zo dňa 31.03.2015, ktoré bolo osobne doručené 01.04.2015, žalobca oznamuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a pokiaľ sa neuzná platnosť dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 02.01.2015 trvá z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na tom, aby bol naďalej zamestnaný ako riaditeľ s prihliadnutím aj na to, že doterajšia riaditeľka základnej školy s materskou školou S.. D. E. odstúpila z tejto funkcie k 30.06.2015.

16. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru, že žalobca s poukazom na § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku si uplatnil nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením a preto naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah je alebo nie je preukázaný tým, že samotné zákonné ustanovenie odkazuje na možnosť podania takéhoto návrhu. V čase kedy bol žalobca uvoľnený z funkcie riaditeľa žalovanej na výkon verejnej funkcie starostu obce (dňa 27.12.2010) nebolo v účinnosti ustanovenie § 3 ods. 13 a 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a preto bolo potrebné na uvoľnenie na výkon verejnej funkcie aplikovať ustanovenie § 136 ods. 2, 4 Zákonníka práce. Žalobca bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie starostu obce od 27.12.2010 v súlade s ustanovením § 136 Zákonníka práce z funkcie riaditeľa žalovanej, v ktorom pracovnom zaradení na základe menovania ostal aj počas prerušeného obdobia s tým, že vykonával verejnú funkciu. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že v tom čase ešte nebol v účinnosti § 3 ods. 13 a 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že počas neprítomnosti žalobcu u žalovanej bola poverená a následne menovaná iná osoba na výkon funkcie riaditeľa u žalovanej. Týmto ešte funkcia riaditeľa žalobcu u žalovanej nezanikla, keďže v súlade so zákonom mu mohla zaniknúť táto funkcia len uplynutím funkčného obdobia, prípadne odvolaním z funkcie riaditeľa. V priebehu funkčného obdobia, počas ktorého bol žalobca vymenovaný za riaditeľa žalovanej a následne bol uvoľnený na výkon verejnej funkcie, od 20. septembra 2012 nadobudol účinnosť § 3 ods. 13 a 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Keďže žalobcovi uvoľnením na výkon verejnej funkcie nezanikla funkcia riaditeľa u žalovanej zastávaná na základe vymenovania, bolo potrebné toto zákonné ustanovenie § 3 ods. 13 až 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v súdenom prípade aplikovať. Žalobca bol menovaný za riaditeľa od 01.09.2007 do 31.08.2012. Prerušený výkon funkcie riaditeľa mal od 27.12.2010 do 02.01.2015, čiže podľa § 3 ods. 13 zákona č. 2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa

mu predlžil výkon funkcie riaditeľa do 08.09.2016 (odpracoval ako riaditeľ do 27.12.2010 3 roky, 3 mesiace a 26 dní a tým sa mu predlžuje výkon funkcie riaditeľa zo zákona po ukončení verejnej funkcie 02.01.2015 o 1 rok 8 mesiacov a 5 dní). Dňa 02.01.2015 žalobca bol ešte vo funkcii starostu obce, čiže štátnu správu v školstve v danom prípade a to vymenúvanie, odvolávanie riaditeľov škôl vykonáva zriaďovateľ, čiže zástupca zriaďovateľa - starosta obce (§ 2 ods. 1 písmeno b) § 3 zák. č. 596/2003 Z. z.), mal teda oprávnenie za zriaďovateľa uzavrieť dohodu o skončení pracovného pomeru s riaditeľom žalovaného. Možno konštatovať, že dohodou v zmysle ustanovenia § 60 Zákonníka práce zo dňa 02.01.2015 došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, pričom ide o platnú dohodu, ktorá bola vykonaná na to kompetentnými osobami v zákonnej forme. Už z tohto dôvodu prípadné iné skončenie pracovného pomeru iným spôsobom (ako napríklad okamžitým skončením pracovného pomeru) zo strany žalovaného bolo nedôvodné. Žalobca nemohol porušiť pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, pretože v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol zamestnancom žalovaného. Preto i okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného je neplatné. Preto súd rozsudkom č.k. 25Cpr/1/2015-198 zo dňa 27. júna 2016 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 26.01.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd uznesením č.k. 24CoPr/3/2016 - 328 zo dňa 01.03.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd bol toho právneho názoru, že pri posudzovaní daného prípadu bolo potrebné zodpovedať predovšetkým otázku, či ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013 možno označiť za retroaktívne, a pokiaľ áno, či ide o pravú alebo nepravú retroaktivitu. Pravá spätná účinnosť tohto ustanovenia by bola daná len vtedy, ak by sa týkala vzniku predmetného právneho vzťahu menovania riaditeľa základnej školy s materskou školou pred 01.01.2013, avšak normy zákona pôsobia zásadne do budúcnosti, teda v danom prípade nejde o pravú retroaktivitu. Zákonom č. 325/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo i k doplneniu zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov o odsek 13 ustanovenia § 3 tak, že došlo k predĺženiu funkčného obdobia riaditeľov školy alebo školského zariadenia o dobu trvania prekážky v práci (výkon verejnej funkcie, čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky alebo dlhodobej pracovnej neschopnosti presahujúcej šesť mesiacov, ktorá zostáva do uplynutia funkčného obdobia), najviac o štyri roky. Prechodné ustanovenia zákona č. 325/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neobsahujú žiadnu zmienku ohľadom dĺžky trvania funkčného obdobia riaditeľov školy alebo školského zariadenia do tejto funkcie ustanovených pred nadobudnutím jeho účinnosti. Z uvedeného tak vyplýva jednoznačný záver, že nový zákon (rozumej zákon č. 325/2012 Z. z.) nenariaďuje, že má byť ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013 použité i na staré právne pomery už založené (žalobca bol ustanovený do funkcie starostu obce od 27.12.2010), ale iba od doby, kedy začína pôsobnosť nového zákona (od 01.01.2013). Súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne zhodnotil po stránke právnej, teda chybne aplikoval právny predpis, a to ustanovenie § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013. Za situácie, že žalobca bol do funkcie riaditeľa základnej školy s materskou školou menovaný na obdobie od 01.09.2007 do 31.08.2012, pričom do funkcie starostu obce bol zvolený od 27.12.2010 do 02.01.2015, vychádzajúc z vyššie uvedeného možno vyvodiť jediný záver, že ku dňu skončenia funkcie žalobcu ako starostu obce, už jeho funkcia riaditeľa základnej školy s materskou školou zanikla a u žalovanej bol naďalej zamestnaný už iba ako učiteľ II. stupňa na dobu neurčitú. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, nebolo vykonané ďalej dokazovanie ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalovaným žalobcovi listom zo dňa 26.01.2015 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov už vykonaného i doplneného dokazovania.

18. Súd 1. stupňa v naznačenom smere odvolacím súdom doplnil dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, listinami predloženými žalobcom a to listom Inšpektorátu práce Trnava z 10.04.2017, stanoviskom Ministerstva školstva a vedy výskumu a športu Slovenskej republiky z 03.05.2017, žiadosťou o vydokladovanie absencie z 09.01.2015, upozornením na porušenie pracovnej disciplíny z 26.01.2015, listom žalobcu žalovanému z 19.01.2015, poštovou doručovacou knihou, z ktorých dôkazov súd zistil:

19. Inšpektorát práce Trnava v odpovedi zo dňa 10.04.2017 na otázky žalobcu žalobcovi okrem iných oznamuje, že inšpektorát nie je kompetentný podávať záväzné výklady právnych predpisov ale uvádza svoj názor, že žalobca celkom 3 roky 5 mesiacov a 27 dní vykonával funkciu starostu obce, preto do skončenia päťročného volebného obdobia riaditeľa mu chýbalo po skončení funkčného obdobia starosťou starostu obce celkom 1 rok 6 mesiacov a 4 dni, čiže mal pokračovať vo funkcii riaditeľa školy ešte toto obdobie. Ministerstvo školstva a vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 03.05.2017 žalobcovi uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že počas funkčného obdobia riaditeľa školy bol zvolený za starostu obce od 27.12.2010 a túto verejnú funkciu vykonával do 02.01.2015 jeho funkčné obdobie riaditeľa školy v súlade s § 3 ods. 13 zákona číslo 596/2003 Z. z. malo byť predlžené po dobu prerušenia výkonu funkcie riaditeľa školy, čiže po dobu od 27.12.2010 do 31.08.2012 (o 1 rok a 8 mesiacov). Zastávajú názor, že § 3 ods. 13 zákona číslo 596/2003 Z. z. po ukončení výkonu verejnej funkcie t. j. v čase od 3. 1. 2015 sa vzťahovalo aj na neho, takisto na neho sa vzťahovalo aj ustanovenie § 136 ods. 1 a 2 a § 157 ods. 3 Zákonníka práce.

20. Žalobca pred súdom opätovne uviedol, že sa nepovažoval za zamestnanca školy preto výzvy o vydokladovanie jeho neprítomnosti považoval za bezpredmetné. Vychádzal z toho, že má právo sa vrátiť na funkciu riaditeľa školy. Opätovne tvrdil, že žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru sa odvoláva na nesprávnu pracovnú zmluvu a je nejednoznačné koľko dní sa mu započítalo do neospravedlnenej prítomnosti na pracovisku, pretože podľa jeho výpočtov nie 15 ale len 14 dní bol neprítomný v práci.

21. Následne žalobca do súdneho spisu predložil novú listinu označenú ako „Vec: žiadosť/oznámenie“ z 19.01.2015 adresovanú žalovanému. V tejto listine okrem nich sa uvádza, že žalobca žiadal žalovaného k zápočtu rokov, k písomnosti riaditeľky žalovaného z 19.12.2014 k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Ďalej sa v tejto listine uvádza, že k žiadosti o vydokladovanie absencii zo dňa 09.01.2015 nechápe o ako absenciu sa jedná, keď žalovaný 2 krát uviedol, že nie je zamestnancom školy, ak je žalovaný toho názoru, že jeho pracovný pomer naďalej trvá, trvá na tom, aby ho zamestnával a prideľoval mu prácu podľa platnej pracovnej zmluvy. Žalovaný poprel, že by predmetná listina mu bola doručená. Tvrdil, že bola vyhotovená účelovo, pre účely tohto súdneho konania pretože listina, ktorá bola doručená žalovanému cez podací lístok z 19.01.2015 bola listina o žiadosti zápočtu rokov a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku. O tom súdu predložil uvedené listiny i poštovú knihu, v ktorej sa eviduje odchádzajúca i doručená pošta žalovaného.

22. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom.

23. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. ods. 2 a 3 C.s.p.) v ďalšom vychádzal z toho, že nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného uvedenou dohodou, že žalobca po skončení výkonu verejnej funkcie v zmysle platnej pracovnej zmluvy sa mal vrátiť na pracovisko u žalovaného v pozícii učiteľa II. stupňa s pracovným pomerom na dobu neurčitú a mal si plniť osobe svoje pracovné povinnosti. Na základe toho súd prvej inštancie neprihliadol na vyslovený iný právny názor Inšpektorátom práce Trnava a Ministerstva školstva a vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorých názory v tomto prípade nie sú pre posúdenie tohto prípadu záväzné a rozhodujúce.

25. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písmeno b/ Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí

dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetky okolností intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a, ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so zákonníkom práce, udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 81/2010 a 5 Cdo 74/2008).

26. Niet pochýb o tom, že žalobca nevykonával osobne svoju prácu učiteľa II. stupňa u žalovaného v období potom čo ukončil výkon svojej verejnej funkcie. Mylne sa domnieval, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dohodou a preto už nie je v pracovnom pomere so žalovaným. Napokon to samotný žalobca pred súdom sám uviedol, že pôvodne mienil nastúpiť k žalovanému do funkcie riaditeľa školy a pokiaľ sa mu to neumožnilo mienil skončiť pracovný pomer u žalovaného. Preto na výzvy žalovaného, aby nastúpil do práce nereagoval, keďže ich považoval za bezpredmetné. Podľa toho jednoznačne možné konštatovať, že neprítomnosť žalobcu na pracovisku u žalovaného a nevykonávanie jeho pracovných povinností po 03.01.2015 je neospravedlnená neprítomnosť žalobcu v práci, čo vzhľadom na intenzitu a dĺžku jeho neprítomnosti je možné vyhodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je v súlade aj s názorom ustálenej súdnej praxe. V tomto svetle sa javí pravdepodobné tvrdenie žalovaného, že list z 19.01.2015 na, ktorý poukazuje žalobca je nepravý a v skutočnosti žalovanému doručený ani nebol, pretože nezodpovedá jeho obsah doterajším tvrdeniam a správaniu žalobcu v tomto súdnom konaní a je v rozpore s ostatnými listinami, ktoré ho vyzývajú, aby nastúpil do práce a plnil si svoje pracovné úlohy. Tento list je v rozpore a s tým čo napokon žalobca na poslednom súdnom pojednávaní tvrdil, že všetky výzvy na nástup na plnenie si pracovných povinností považoval za bezpredmetné, pretože sa domnieval, že platne skončil pracovný pomer u žalovaného.

27. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným bolo učinené v lehote uvedenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce, čiže v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel a v lehote do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vykonané vo forme v zmysle § 70 Zákonníka práce a to písomne a v ňom skutkovo boli vymedzené dôvody, ktoré nie je možné zameniť s inými dôvodmi. Preukázateľne v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným žalobca bol neprítomný na pracovisku neuspela vedenie 15 dní vrátane dňa kedy k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalovaný pristúpil. Pokiaľ žalobca odvodzuje neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu údajného nesprávneho označenia pracovnej zmluvy v listine o okamžitom skončení pracovného pomeru je potrebné k tomu uviesť, že žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer, ktorý bol zmluvne dohodnutý pôvodne pracovnou zmluvou, ktorý vznikol 01.09.1999, ktorý však uplynutím doby zanikol ale kontinuálne hneď na to pokračoval na základe novej pracovnej zmluvy s totožným miestom výkonu práce i s totožným druhom práce na dobu neurčitú. Preto len prípadné nesprávne označenie dátumu vzniku pracovného pomeru nemôže mať vplyv na okamžité skončenie pracovného pomeru čo do jeho platnosti.

28. Preukázateľne predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi a vopred bolo prerokované so zástupcami zamestnancov. Preto súd vyhodnotil predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru za platné a preto žalobu zamietol.

29. Procesne neúspešnému žalobcovi súd uložil povinnosť zaplatiť nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný si nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať o nariadenie súdnej exekúcie.