Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-207-2017.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/207/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. K. nar. XX.X.XXXX a T. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov U. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo A. I. č. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou so sídlom na Mäsiarskej ul. č. 4 v Košiciach a K. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na N. XX T. A. U. zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Žilkom so sídlom na Cementárskej ceste č. 17 v Banskej Bystrici v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 9.3.2016 č.k. 19P/220/2015-86 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o vyhlásení, že Okresný súd Košice - okolie nemá právomoc na konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. K. nar. XX.X.XXXX a T. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode a zastavení konania v tejto časti.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo manželov B. uzavreté 29.6.2002 v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mestská časť I. - H., vo zväzku č. 18. ročník 2002, na strane č. 111, pod por. č. 74. Vyhlásil, že Okresné súd Košice - okolie nemá právomoc na konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B., K. nar. XX.X.XXXX a T. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode a v tejto časti konanie zastavil. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.
2. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že maloleté deti majú obvyklý pobyt v U., kde žijú nepretržite od roku 2013, majú tam trvalý pobyt, navštevujú tam základnú školu a začlenili sa do sociálneho prostredia, preto v zmysle čl. 8 Nariadenia rady dospel k záveru, že právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu majú súdy U. U., kde majú maloleté obvyklý pobyt.
3. Proti výroku o právomoci konajúceho súdu a zastavení konania v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil presvedčenie, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Poukázal na to, že v čase doručovania súdneho rozhodnutia jeho právna zástupkyňa bola práceneschopná, preto sa nezdržiavala v advokátskej kancelárii a nemohla napadnuté rozhodnutie prevziať, v dôsledku čoho nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre doručovanie zásielky a to, že preukázanie, že nezastihnutý adresát sa v čase doručovania rozsudku zdržiaval v mieste doručovania. Zdôraznil, že maloleté deti majú trvalý pobyt v obci A. I. napriek tomu, že po presťahovaní celej rodiny do U. v septembri 2013 so súhlasom oboch rodičov nastúpili na základnú školu v T. a následne mali byť preskúšané na Základnej škole na Slovensku. Konštatoval, že vo februári 2014 vnikol medzi ním a matkou maloletých konflikt, v dôsledku ktorého sa vrátil päť na územie Slovenskej republiky.
Konštatoval, že v auguste 2014 bol matke doručený list od riaditeľky základnej školy Kežmarská v Košiciach ohľadom komisionálnych skúšok, na ktorý matka nereagovala a podala návrh na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a zákaz styku otca s maloletými na Okresnom súde Q.. Konštatoval, že zákaz styku bol v októbri 2014 zrušený. Poukázal na to, že matka nesúhlasila ani s preradením mal. detí na Základnú školu Klátov a podala návrh na ich vyradenie z povinnej školskej dochádzky na území Slovenskej republiky, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté. Zdôraznil, že nesúhlasí s vyradením mal. detí z povinnej školskej dochádzky na Slovensku ani aby ostali žiť v U.. Vyslovil presvedčenie, že mu bolo odopreté právo na súdnu ochranu, pretože mu na súde v Q. nebolo umožnené konať v rodnom jazyku. Poukázal na to, že taktiež podal návrh na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Dodal, že matka maloleté zastrašuje, že otec ich unesie na Slovensko, pričom v rámci realizácie styku nemôže s deťmi opustiť oblasť A., v dôsledku čoho nemohli deti v uplynulých dvoch rokoch stráviť na území Slovenska prázdniny, kde majú starých rodičov a širšiu rodinu. Vyslovil presvedčenie, že tento stav je matkou len umelo vykonštruovaný a maloleté majú stále obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť rozhodnutie v napadnutom výroku ako vecne správne. Poukázala na rozdiel medzi pojmami trvalý a obvyklý pobyt a uviedla, že v zmysle čl. 8 a čl. 10 nariadenia rady č. 2001/2003 právomoc má súd toho členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, pričom pojem obvyklý pobyt nie je priamo definovaný. Konštatovala, že z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutočností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť, okolnosti, za ktorých sa rodina presťahovala do iného štátu ako aj miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd náležite vykonal dokazovanie a riadne zistil skutočný stav veci ohľadom okolností, za ktorých sa presťahovali do U.. Poukázala na to, že v roku 2013 sa celá rodina presťahovali do U., kde so súhlasom oboch rodičov maloleté začali navštevovať základnú školu, pričom otec maloletých sa 17.1.2014 prihlásil na trvalý pobyt cudzinca a tiež a Úrad práce, z čoho nepochybne vyplýva, že sa do U. presťahovali s úmyslom žiť tam trvale, nie len dočasne.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Opätovne poukázal na to, že k odhláseniu maloletých detí z trvalého pobytu na Slovensku nedošlo spoločným rozhodnutím rodičov, ale len svojvôľou matky, pričom rovnako bez jeho súhlasu matka maloleté prihlásila na trvalý pobyt v rakúsku. Zdôraznil, že rovnako tak bez jeho súhlasu došlo k vyradeniu maloletých z povinnej školskej dochádzky na území Slovenskej republiky. Zdôraznil, že nikdy nemali v úmysle dlhodobo žiť v U. ani sa tam presťahovať natrvalo. V závere vyjadrenia uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr ako pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní navrhovateľa preskúmal, či boli splnené podmienky pre nariadenie odvolacieho konania. Z predloženého spisu zistil, že právna zástupkyňa otca v čase doručovania súdneho rozhodnutia bola práceneschopnou, v dôsledku čoho sa z objektívnych dôvodov nezdržiavala v mieste doručovania zásielky. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa otca túto skutočnosť riadne preukázala (č.l. 194) , neboli splnené zákonné podmienky pre riadne doručenie zásielky podľa ust. § 47 ods. 2 O. s. p. , platného a účinného v čase doručovania napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd v zmysle ust. § 122 CSP odpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania.
7. Výrok o rozvode manželstva a výrok o trovách účastníkov konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť v zmysle zák. ust. § 226 CSP, preto neboli predmetnom odvolacieho konania.
8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ods. 1 sa uplatní s výhradou ustanovení čl. 9, 10 a 12.
13. Podľa čl. 10 Nariadenia v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a/ každá osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b/ dieťa malo pobyt v tomto inom členkom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba vykonávajúca opatrovnícke právo dozvedela, alebo mohla dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i/ do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o vrátenie dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii/ nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o vrátenie a do lehoty stanovenej v bode (i) sa nepodala nová žiadosť; iii/ konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, skončilo podľa čl. 11 ods. 7; iv/ súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť vrátiť dieťaťa.
14. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o právomoci súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podľa príslušných ustanovení Nariadenia rady, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Poukazuje na to, že Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu je potrebné skúmať právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností a prednostne aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vo veciach rodičovských práv a povinností je podľa čl. 8 Nariadenia daná všeobecná právomoc súdu toho členského štátu, na území ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. V prípade neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa z členského štátu, kde malo obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním je zachovaná právomoc toho členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením (čl. 10 Nariadenia). K odvolacím námietkam otca ohľadom trvalého pobytu maloletých detí zdôrazňuje, že pojem obvyklého pobytu dieťaťa nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Pojem obvyklého pobytu dieťaťa však zadefinoval rozsudok Súdneho dvora z 2.4.2009 vo veci C-523/07 tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území
členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Z vykonaného dokazovanie je nepochybné, že obvyklý pobyt maloletých detí je v U., kde sa s oboma rodičmi presťahovali v roku 2013, so súhlasom oboch začali navštevovať základnú školu, ich prítomnosť v tomto členskom štáte nemala ani dočasný ani príležitostný charakter vzhľadom na dĺžku tohto pobytu, skutočnosť, že rodičia detí boli zamestnaní v mieste tohto pobytu resp. si prácu aktívne hľadali prostredníctvom Úradu práce, pričom otec sa prihlásil na trvalý pobyt cudzinca v roku 2014 a maloleté deti navštevovali školské zariadenie, preto je nepochybné, že maloleté deti sa do uvedeného prostredia v celom rozsahu začlenili. K odvolacím námietkam otca ohľadom zmeny trvalého pobytu a vyradenia maloletých detí z povinnej dochádzky na území Slovenskej republiky konštatuje, že pre posúdenie obvyklého pobytu mal. detí v zmysle citovanej vyhlášky je relevantné to, na území ktorého členského štátu sa maloleté deti skutočne nachádzajú, kde žijú a navštevujú školské zariadenie a nie formálne trvanie školskej dochádzky v školskom zariadení, ktoré pravidelne nenavštevujú ani formálny trvalý pobyt v mieste, v ktorom sa niekoľko rokov zo súhlasom oboch rodičov nezdržiavajú. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.