Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: 1/ N., nar. XX.XX.XXXX a 2/ G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne, deti rodičov - matka: Mgr. U. Q., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. Y., ul. M. R. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Eva Peničková, advokátka so sídlom v S. Y., M. XXXX/XX a otec: Mgr. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom S. Y., ul. F. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDR. ŠKERDA, s.r.o. so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1727/49, IČO: 36858501, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy styku, v konaní o odvolaní otca a matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 2P/128/2015 zo dňa 25. apríla 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I. potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním V. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nepadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie na základe návrhu otca na zmenu úpravy styku rozhodol nasledovne: I. Otec Mgr. C. Q., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi Q.: 1/ N., nar. XX.XX.XXXX a 2/ G., nar. XX.XX.XXXX, každú stredu v kalendárnom týždni vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod., ďalej každý nepárny kalendárny týždeň v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas jarných školských prázdnin vždy od pondelka jarných školských prázdnin od 09.00 hod. do stredy jarných školských prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od veľkonočnej soboty od 09.00 hod. do veľkonočného pondelka do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 09.00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a v čase od 01.08. od 09.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. v každom kalendárnom roku, pričom si maloleté deti v určených časoch v mieste bydliska matky s deťmi prevezme a na rovnakom mieste ich v určenom čase matke odovzdá. Matka je povinná mal. deti na styk s otcom náležite pripraviť a v určených časoch ich otcovi odovzdať, pričom od právoplatnosti tohto rozsudku na prvé tri kalendárne mesiace je otec oprávnený stretávať sa s mal. G. v odlišnom režime a to každú stredu v kalendárnom týždni vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku od soboty od 09.00 hod. do nedele do 16.00 hod.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh otca a matky zamieta. III. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/46/2013 zo dňa 15.10.2013 vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V. Otec je povinný uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu v celkovej sume 738,32 eur na účet Okresného súdu Dolný Kubín číslo účtu: G VS: XXXXXXXXXX, ŠS: XXXXXXXXXX, KS: 0558, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 24, § 26 Zákona o rodine, článok 41 Ústavy SR, čl. 7, čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery: Vzhľadom k tomu, že rodičia mal. detí sa na úprave styku otca s maloletými deťmi nedohodli a matka striktne odmietala možnosť, aby mal. G. trávila u otca dlhšie časové obdobie, resp. u neho prespávala aj v noci, súd do konania pribral znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, z ktorého znaleckého posudku vyplýva záver, že mal. N. intenzívne prežíva a reaguje na konflikty s členmi novej rodiny otca, tieto sú však len jedným z faktorov nevhodného správania sa mal. N., nakoľko maloletý má zníženú frustračnú toleranciu na záťaž a pokiaľ „veci“ nejdú tak ako očakáva, stáva sa negativistický. Jednou z hlavných príčin porúch správania sa mal. N. je neochota jeho rodičov konštruktívne medzi sebou komunikovať. Mal. N. potrebuje tráviť čas aj len výhradne s otcom, pretože si navzájom potrebujú upevniť vzťah, potrebuje v prítomnosti otca cítiť jeho bezvýhradnú lásku a prijatie a súčasne je v záujme mal. N. vytvárať si vzťahy a väzby aj s otcovou novou rodinou, so svojimi nevlastnými sestrami a otcovou partnerkou. Vzťahy mal. N. vo vzťahu k otcovej novej rodine sú výrazne negatívne ovplyvňované nevyriešenými konfliktami medzi zúčastnenými dospelými - teda matkou a otcom mal. N. a otcovou partnerkou. Všetci zúčastnení dospelí zhoršujú prežívanie N. tým, že odmietajú prijať svoj spolupodiel zodpovednosti za danú situáciu, v ktorej sa všetky mal. deti ocitli. N. dokáže zvládať stretávanie sa s otcom v rôznych prostrediach. V záujme mal. dieťaťa je, aby niektoré víkendy a časť prázdnin trávilo s oboma rodičmi. Bolo by teda vhodné, aby dieťa jeden víkend trávilo s matkou a ďalší s otcom a kvôli udržaniu vzťahu je užitočné a prospešné, aby dieťa bolo s otcom aj v priebehu týždňa. Obe deti, teda N. aj G., majú svojho otca radi, cítia k nemu náklonnosť a očakávajú z jeho strany starostlivosť. Od roku 2013 si N. dokázal vytvoriť pozitívny vzťah so svojimi nevlastnými súrodencami, avšak problémom je, že otec sa domnieva, že by jeho partnerku mal mať N. rád, ktorá požiadavka je nad emocionálne sily maloletého dieťaťa, pretože miluje svoju matku a otcovu priateľku môže akceptovať a byť k nej slušný. Je vhodné, aby sa vzťah oboch maloletých detí s ich nevlastnými súrodencami rozvíjal aj prostredníctvom trávenia voľného času. Rozšírenie styku mal. detí s otcom je výrazne na ich prospech. Z doplnku k znaleckému posudku jednoznačne vyplynulo, že ani jeden z rodičov otvorene nemanipuluje mal. N. za účelom presadzovania vlastných názorov a požiadaviek. Obaja rodičia ho manipulujú nepriamo. Obaja chcú počuť len negatívne charakteristiky na svojich bývalých manželských partnerov, čo im N., ktorý má rád obidvoch nemôže poskytnúť. Pred oboma teda mlčí o svojich pekných zážitkoch s matkou a otcom. Rodičia vo svojom aktuálnom už len rodičovskom vzájomnom vzťahu zatiaľ nespracovali manželský rozchod. Otec je pre N. prirodzenou autoritou, prejavuje, prežíva a cíti k nemu prirodzene kladný vzťah. N. si otca váži, cíti k nemu prirodzený rešpekt, ale neprežíva úzkosť a strach z jeho autority. Ohľadne mal. G. bola znalkyni položená konkrétna otázka, či je v záujme a na prospech mal. G., aby maloletá počas styku s otcom trávila u otca aj noc, resp. viac nocí, a to aj vzhľadom na jej vek a doteraz vytvorený vzťah otca s maloletou, pričom znalkyňa uviedla, že je v záujme maloletej a na jej prospech, aby strávila u otca aj noc - zatiaľ vzhľadom na jej vek len jednu, a to aj napriek tomu, že má vytvorený pevný vzťah s otcom a jeho prostredie pozná. Maloletá je vo veku, kedy je intenzívne citovo viazaná na osobu matky, ktorá je jej centrálnou figúrou vytvára pre ňu pocit istoty a bezpečia, a to aj napriek dobrému vzťahu s otcom. Potrebuje byť od matky odlúčená len na krátky čas. Maloletá k tomu, aby strávila noc v domácnosti otca potrebuje prítomnosť otca a brata N.. Keďže spať v inom prostredí a bez matky by bez citovej opory a podpory zo strany otca a brata N. predstavoval pre mal. G. nadmerný stres je pochopiteľné, že potrebujú spať v oddelenej miestnosti od ostatných členov domácnosti otca. Zo správy zo šetrenia rodinných pomerov bolo zistené, že otec so svojou družkou, jej dvoma deťmi a ich dvoma spoločnými maloletými deťmi býva v obci Osádka v rodinnom dome, domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku a je vybavená všetkým potrebným pre potreby mal. detí. Otec je zamestnaný na OR PZ Dolný Kubín, matka s oboma mal. deťmi býva v Dolnom Kubíne v dvojizbovom byte, ktorý je udržiavaný v čistote a v poriadku, vybaveným všetkým potrebným pre potreby mal. detí. Matka pracuje v Základnej škole M. Kukučína v Dolnom Kubíne. 02.11.2016 bol vykonaný neformálny pohovor kolízneho opatrovníka s oboma mal. deťmi, pričom N. sa vyjadril, že s otcom by sa chcel stretávať dva víkendy v mesiaci od piatku do nedele u starých rodičov a kľudne by tam bol aj celé prázdniny. Mal. G. nevedela

odpovedať, ako by sa chcela stretávať s otcom. Starí rodičia mal. detí sa vyjadrili, že u nich v rodinnom dome môžu deti tráviť akýkoľvek dlhý čas. Dňa 12.02.2016 sa rodičia zúčastnili poradenského stretnutia u psychológa za účelom konzultácie ohľadne výchovy mal. N., tiež za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rozvedenými manželmi a komunikácie s dieťaťom. Psychológ poskytol rodičom návod, ako majú navzájom komunikovať a skonštatoval, že N. rozchod rodičov akceptuje s výraznou ambivalenciou, to znamená, že na jednej strane chápe, že sa rodičia rozišli a otec má druhú rodinu, na druhej strane sa bráni akceptácii tejto skutočnosti, čo sa výrazne prejavilo v jeho vnútorných rozporoch. Je správne, aby si dieťa postupne vytváralo primeraný vzťah k nevlastným súrodencom aj partnerke otca, tiež aby pri návštevách otca dieťa malo iný priestor na spanie. Je potrebné dôsledne dodržiavať režim stretnutí, zmeny musí vopred druhý rodič vedieť a je potrebné komunikovať to aj dieťaťu. Tiež je dôležité dodržiavať sľuby a dohody a v prípade prekážok pri stretnutiach otca s dieťaťom akceptovať náhradný termín. Je vhodné, aby otec trávil viac času osobne so synom a aby ho nevystavoval situácii, kedy dieťa zostáva v rodine otca bez jeho prítomnosti. Dieťaťu prospeje, ak sa bude stretávať vo väčšej miere s otcom samostatne. Z potvrdenia o zdravotnom stave mal. detí vyplynulo, že mal. N. bol od októbra 2013 do marca 2014 vyšetrený u pediatra sedemkrát, zväčša pre infekty dýchacích ciest s potrebou antibiotickej liečby, mal. G. za rovnaké obdobie štyrikrát, tiež pre zápaly dýchacích ciest a nosohltana. Konštatoval, že osobný styk rodiča s dieťaťom je jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na výchove maloletého dieťaťa a na udržanie rodičovského vzťahu a upevnenie citových väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje sú okrem veku dieťaťa jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy aj školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností ako aj záujmov. Treba vziať do úvahy aj právo dieťaťa na odpočinok, voľný čas, na účasť na hre a oddychové činnosti zodpovedajúce jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti. Je v záujme dieťaťa umožniť otcovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelný kontakt, v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie, rešpektujúc právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom s tým, že akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd aj na základe záverov znaleckého posudku, vrátane jeho doplnku, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 52 CMP. Uznesením Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/128/2015 zo dňa 07.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 08.11.2016 súd priznal matke oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preto prešla poplatková povinnosť na otca, ktorý od platenia súdnych poplatkov oslobodený nebol. Súd mu preto uložil povinnosť uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s uhradením znalečného v celkovej sume 738,32 Eur a otcovi uložil povinnosť túto sumu zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I. podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku I. zmeniť tak ako uvádza v petite uvádzanom v podanom odvolaní. Vo svojom odvolaní poukazovala na to, že nesúhlasí s dĺžkou realizácie styku maloletých detí počas letných prázdnin. Časový interval 10 dní považuje za neprimerane dlhý, a to obzvlášť pre maloletú G.. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie súdnej znalkyne PhDr. Oľgy Filkovej v doplnku znaleckého posudku č. 22/2016. Uviedla, že mal. G. nie je zvyknutá tráviť dlhší čas ani u blízkej rodiny matky, prípadne priateľov. U príbuzných zostáva len vo výnimočných prípadoch, nikdy sa nestalo, že by u niekoho spala dlhšie ako jednu noc. Pritom sa vždy jedná o prostredie, ktoré od malička pozná a ľudí s ktorými má vytvorený dôverný vzťah. Práve z týchto dôvodov vzhľadom na vek mal. dcéry navrhovala úpravu styku počas prázdnin neupravovať. Aj keď je maloletý N. vekovo starší a vyspelejší, dĺžka pobytu u otca počas letných prázdnin v rozsahu 10 dní je aj pre neho neprimerane dlhá. Súhlasí s tým, že syn je pripravený tráviť víkendy u otca od piatka do nedele a aj čas jarných prázdnin. Časové obdobie 10 dní cez letné prázdniny považuje aj pre maloletého N. za nadmernú záťaž.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku V. v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku V. zmenil tak, že otec nie je povinný uhradiť trovy, ktoré vznikli štátu v celkovej sume 738,32 Eur alebo rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku V. zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že s právnym názorom a postupom súdu prvej inštancie nesúhlasí. V predmetnom konaní podal návrh na zmenu úpravy jeho styku s maloletými deťmi N. a G., ktorým žiada rozšíriš styk s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie návrhu otca na zmenu úpravy styku v zásade vyhovel a rozšíril styk otca s maloletými deťmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. V predmetnom konaní on nenavrhoval vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ani nežiadal o doplnenie vypracovaného znaleckého posudku. Znalecké dokazovanie nariadil bez návrhu otca alebo matky súd. Súd pritom neuložil účastníkom konania povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Doplnok k znaleckému posudku nariadil súd z dôvodu argumentácie matky na pojednávaní konanom dňa 08.11.2016. Aj napriek námietkam matky znalkyňa v znaleckom posudku a v doplnku k tomuto znaleckému posudku konštatovala, že maloleté deti majú s otcom už vytvorený dobrý citový vzťah a že je v záujme maloletých detí rozšírenie styku otca s maloletými deťmi. Vykonané znalecké dokazovanie teda potvrdilo tvrdenia uvádzané otcom od začiatku konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toho názoru, že trovy štátu by mal znášať štát. Nie je spravodlivé, aby bol otec zaviazaný uhradiť trovy vzniknuté štátu, a to už vôbec nie v celej výške. Zároveň poukázal na svoje majetkové pomery i mesačné výdavky.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniam matky a otca uviedol, že nemá nové dôkazy a návrh na zmenu rozhodnutia okresného súdu.

5. K odvolaniu matky maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. podľa § 387 ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie matky považuje za nedôvodné a s tvrdeniami matky sa nestotožňuje. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o rozsahu styku otca s maloletými deťmi vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku vrátane jeho doplnku. Podľa jeho názoru súdom určený rozsah styku s maloletými deťmi plne rešpektuje závery znalkyne uvedené v znaleckom posudku a jeho doplnku. Podľa názoru otca je súdom určený rozsah styku s maloletými deťmi v najlepšom záujme maloletých detí, pričom styk otca s maloletou G. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku upravil v odlišnom režime. Taktiež akceptoval závery znalca. Podľa názoru súdu, s ktorým sa otec stotožňuje je toto 3-mesačné adaptačné obdobie pre maloletú G. dostatočné, a to vzhľadom na jej vek a skutočnosť, že maloletá už prespala mimo domácnosti matky aj v iných prípadoch. Vo vzťahu k maloletému N. matka vo svojom odvolaní neuviedla nijaký dôvod, prečo by mal byť jeho styk s otcom počas letných prázdnin v rozsahu 10-tich dní neprimerane dlhý. Podľa jeho názoru je maloletý N. dostatočne vekovo a rozumovo vyspelý a súdom určený rozsah styku je v jeho najlepšom záujme. Odvolanie matky voči rozsudku súdu prvej inštancie považuje za účelové, ktorého cieľom je len oddialenie styku otca s maloletými deťmi cez letné prázdniny. Konanie pred súdom prvej inštancie trvalo takmer 2 roky, a to najmä z dôvodov na strane matky, ktorá na každom pojednávaní namietala nové skutočnosti. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR a EÚ majú obidvaja rodičia právo s maloletými deťmi tráviť rovnaký čas počas obdobia voľna maloletých detí. Pri zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými subjektmi, ktorými sú účastníci konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vyplývajúcom z ust. § 379 a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním V. zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnuté odvolaním ponechal nedotknutý.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. V zmysle ust. § 391 ods. 1/ ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia (I.), prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania účastníci konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

13. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku (I.) sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

14. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

15. Súd pri rozhodovaní o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom musí zohľadňovať tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa, v zásade v rovnakej miere, a tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená. Súd prvej inštancie dôsledne zvažoval uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi, pričom zohľadňoval jednak právo otca stýkať sa s maloletými deťmi, ako aj právo detí stýkať sa so svojím otcom. Zohľadňoval vek detí, ako aj vzťah maloletých detí voči otcovi. Vychádzal dôsledne zo znaleckého posudku a Dodatku k znaleckému posudku, pričom názor odborníka - znalca plne rešpektoval.

16. S poukazom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd prisvedčiť odvolateľke - matke maloletých detí, ktorej odvolanie nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti - I. potvrdil ako vecne správny.

17. Pokiaľ ide o rozsudok okresného súdu v časti výroku V., v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to z dôvodu, že v tejto časti odôvodnenie rozsudku považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

18. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Toria c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12).

19. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo-relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR odvolací súd preto skúmal, či odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti výroku V. dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty, t.j., či je preskúmateľné.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o náhrade trov štátu a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 v spojení s ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430