Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/88/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: Z. G., bytom G. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 10. 2021, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

X. Rozhodnutím žalovaná č. E. E. XXXX 0 zo dňa 22. 10. 2021, podľa o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. E. E. XXXX 0 zo dňa 25. 05. 2021 potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. E. E. XXXX 0 zo dňa 25. 05. 2021, zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 12. 05. 2021 nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 15 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na svoje kompletné zdravotné problémy a diagnózy, ktoré neboli zohľadnené pri posúdení zdravotného stavu. Namietala, že posudkový lekár vo svojom posudku ako i žalovaná vo svojom rozhodnutí neuvádza, prečo zaradila jej zdravotné postihnutie do kapt. XV. odd. G položka 6 písm. a/ a nie podľa závažnejších diagnóz, ktoré ju obmedzujú tak v pracovnom ako i osobnom živote. Žiadala rozhodnutie zrušiť a určím mieru poklesu viac ako 40 %.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10.

2021 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické vyšetrenie MUDr. Adriana Filipová zo dňa 29. 11. 2017, 02. 04. 2020, 08. 09. 2020, 14. 06. 2021, rontgenologické vyšetrenie C chrbtice zo dňa 29. 11. 2017, ortopedické vyšetrenie MUDr. Šimon Kónya, Phd. zo dňa 15. 02. 2019, 29. 03. 2019, 02. 04. 2019, 04. 06. 2019, 17. 08. 2019, 10. 01. 2020, ortopedické vyšetrenie MUDr. Róbert Krajňák zo dňa 16. 03. 2021, rehabilitačné vyšetrenie MUDr. Jolana Vajíčeková, Phd. zo dňa 04. 07. 2019, cievne vyšetrenie MUDr. Juraj Tóth zo dňa 04. 03. 2020.

Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa bola v r. 20107 u neurológa vyšetrená pre bolesti hlavy. Okrem poruchy statodynamiky krčnej chrbtice v dôsledku svalového napätia lychobežníkového svalu neoblo dokumentované radikulárne dráždenie, rontgenologické vyšetrenie bolo bez produktívnych zmien so zachovanou výškou stavcov a medzistavcových priestorov. Opakovane bola vyšetrená v r. 2020, v klinickom obraze pretrvávajú poruchy statodynamiky krčnej chrbtice bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín, bez poruchy chôdze. Elektromyografické vyšetrenie svedčí pre syndróm karpálneho kanála obojstranne, nález je v súlade s klinickým obrazom ponechaný na konzevatévnej liečbe. Cievny chirurg pre chladnejšie prsty jednorazovo vyslovil podozrenie na Raynaudov syndróm bez ďalšieho vyšetrovania. Po astroskopickej dekompresii ľavého ramenného kĺbu v r. 2017 bola účastníčke konania v r. 2019 lokálne aplikovaná opakovane kortikoidná liečba, kontrolné vyšetrenie MR nevykázalo závažnejšie poškodenie štruktúr po rehabilitácii s obnovenou hybnosťou ramenného kĺbu, následne boli dokumentované palpačné bolesti ľavého zápästia s obmedzením hybnosti bez traumatických zmien na zobrazenom skelete, pretrváva terminálne obmedzenie hybnosti ľavého bedrového kĺbu.

Z posudkového hľadiska rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú obojstranné poruchy stredového nervu - dolná časť s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s mierou poklesu 30 % podľa prílohy č. 4 k porucha dynamiky krčnej chrbtice je bez radikulárneho dráždenia. Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je na nedominantnej končatine. Tieto ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou mierou ovplyvňuje funkčný stav organizmu, podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Celková miera poklesu je 40 %. Z rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár - choroby podporného a pohybového aparátu podľa katp. XV., odd. G - postihnutie končatín, položka 29.9 - nervus medianus - dolná časť, ktorému zodpovedá miera poklesu 30 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár určil zvýšenie percentuálnej miery podľa o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti účastníčky konania nie je 15 ani 25 %, ale je 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 40 %.

5. Podľa lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné

postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok. IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej nesúhlasila s mierou poklesu, poukázala na to, že nebola osobne prítomná ani pri prvom ani druhom posudzovaní zdravotného stavu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 03. 2022 žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že všetky lekárske nálezy, ktoré pripojila žalobkyňa k žalobe boli posúdené posudkovým lekárom ústredia, v rámci odvolacieho konania, ktoré zhodnotil a zmenil rozhodujúce zdravotné postihnutie a zvýšil percentuálnu mieru z pôvodných 15 na 40 %, teda aj napriek tomu, žalobkyňa nie je invalidná.

Čo sa týka nových lekárskych nálezov a nálezov z MR, tieto boli vystavené po vydané preskúmavaného rozhodnutia 22. 10. 2021.

Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ak je presvedčená žalobkyňa, že nové lekárske nálezy preukazujú zhoršenie jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, môže si požiadať kedykoľvek o opätovné posúdenie invalidity.

K námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jej neprítomnosti žalovaná uviedla, že boli účastníci konania posudzovaní v neprítomnosti vzhľadom

na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid 19 v súlade s , v spojení s

Námietka žalobkyne, že nebola osobne prítomná na posúdení zdravotného stavu, nie je dôvodná, nakoľko jej prítomnosti na tomto posúdení, nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40 %, nepodmieňuje vznik invalidity.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

Z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní mala žalovaná preukázané, že v danej veci prebehlo konanie v zmysle ustanovenia a nasledujúce závery o zdravotnom stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené a sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia.

VI.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa . 9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 12. 05. 2021 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 12. 05. 2021. K posúdeniu predložila neurologické MUDr. Adriana Filipová zo dňa 29. 11. 2017, 02. 04. 2020, 08. 09. 2020, 14. 06. 2021, rontgenologické vyšetrenie C chrbtice zo dňa 29. 11. 2017, ortopedické vyšetrenie MUDr. Šimon Kónya, Phd. zo dňa 15. 02. 2019, 29. 03. 2019, 02. 04. 2019, 04. 06. 2019, 17. 08. 2019, 10. 01. 2020, ortopedické vyšetrenie MUDr. Róbert Krajňák zo dňa 16. 03. 2021, rehabilitačné vyšetrenie MUDr. Jolana Vajíčeková, Phd. zo dňa 04. 07. 2019, cievne vyšetrenie MUDr. Juraj Tóth zo dňa 04. 03. 2020.

Posudková lekárka určila za rozhodujúce zdravotné postihnutie obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na nedominantnej končatine XV, odd. G, položka 6 písm. a/. Žalobkyňa sa v r. 2017 podrobila artroskopickej operácii, bola jej vykonaná plastika v ľavom ramennom kĺbe. Neurológom je v klinickom náleze popisovaná len porucha statodynamiky v krčnom úseku chrbtice, bez príznakov koreňového dráždenia. Elektromyografickým vyšetrením bol zistený syndróm karpálneho tunela vpravo. Vyšetrením ortopéda a rehabilitačného lekára je popisované terminálne obmedzenie hybnosti v ľavom ramennom kĺbe. Miera poklesu bola určená na 15 % pre obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu na nedominantnej končatine, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia.

V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne dňa 13. 07. 2021 posudkovou lekárkou, ktorá zvýšila percentuálnu mieru o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia, ktoré nie je rozhodujúcim ale svojom podstatou ovplyvňuje funkčný stav organizmu. Takže celková miera poklesu žalobkyne je 25 % od 14. 06. 2021.

Posudkový lekár ústredia posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 12. 10. 2021, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu postihnutie končatín, nervové poškodenie - nervus medianus - dolná časť, podľa kapt. XV. odd. G položka 29.9. Posudkový lekár uviedol vo svojom posudku, že okrem poruchy statodynamiky krčnej chrbtice v dôsledku svalového

napätia lychobežníkového svalu nebolo dokumentované radikulárne dráždenie. Rontgonologické vyšetrenie bolo bez produktívnych zmien so zachovanou výškou stavcov a medzistavcových priestorov. Opakovane bola vyšetrovaná v r. 2020, v klinickom obraze pretrvávajú poruchy statodynamiky krčnej chrbtice bez radikulárneho dráždenia horných a dolných končatín, bez poruchy chôdze. Elektromyografické vyšetrenie svedčí pre syndróm karpálneho kanála obojstranne, nález je v súlade s klinickým obrazom, ponechaný na konzervatívnej liečbe. Cievny chirurg pre chladnejšie prsty nednorazovo vyslovil podozrenie na Raynaudov syndróm bez ďalšieho vyšetrovania. Po artroskopickej dekompresii ľavého ramenného kĺbu v r. 2017 bola pre bolestivosť v r. 2019 lokálne aplikovaná opakovane kortikoidná liečba, kontrolné vyšetrenie MR nevykázalo závažnejšie poškodenie štruktúr, po rehabilitácii s obnovenou hybnosťou ramenného kĺbu. Následne palpačné bolesti ľavého zápästia s obmedzením hybnosti, bez traumatických zmien na zobrazenom skelete, pretrváva terminálne obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu. Z posudkového hľadiska rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú obojstranné poruchy stredového nervu dolná časť s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Porucha dynamiky krčnej chrbtice je bez radikulárneho dráždenia, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu je na nedominantnej končatine. Tieto ochorenia nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou mierou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, teda podmieňujú zvýšenie percentuálnej miery o 10 %.

Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 40%.

11. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 12. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 13. Podľa , lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 14. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 15. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 16. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 17. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach. 18. Námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudkovým lekárom posudzovaný v jej neprítomnosti, nie je dôvodná, pretože v záujme ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia ochorenia Covid 19 boli prijaté opatrenia a správny orgán bol oprávnený konať v jej neprítomnosti v súlade s ustanovením 19. Na ďalšie lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa k žalobe, a to zo dňa 08. 12. 2021 ortopedické vyšetrenie, 24. 11. 2021 a neurologické z 26. 11. 2001, nemôže súd prihliadať, pretože boli vyhotovené po rozhodnutí preskúmavaného rozhodnutia, t.j. 22. 10. 2021. 20. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.

21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).