Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3Nt-4-2016.pdf
PDF · 69.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3Nt/4/2016
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Ing. Jozefa Palušku a Bartolomeja Doletinu, v trestnej veci odsúdeného K. L. a vo veci návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/15/2011 na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. augusta 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/15/2011, doručený súdu 24.2.2016, odsúdeným K. L., nar. XX.X.XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bytom V., I. XXXX/X, prechodne bytom V., Š. XX/X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby N., z a m i e t a , pretože n e z i s t i l podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Súd na verejnom zasadnutí sa oboznámil s návrhom odsúdeného, ktorý bol súdu doručený dňa 24.2.2016, vypočul odsúdeného K. L. (ďalej len „odsúdený“), vypočul svedka H. N., H. G., Š. X., T. T., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Odsúdený uviedol, že všetko je to na neho vymyslené. On sa trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 8 mesiacov, nedopustil. X. to hodil na neho, on pri lúpeži nebol, poškodená s matkou boli nasledujúce dni v Kolónii v Handlovej zisťovať páchateľa a kde sú veci pochádzajúce z trestnej činnosti.
Svedok H. N. potvrdil, že v noc skutku boli spolu aj s odsúdeným a inými svedkami. Uvideli poškodenú, popredu išiel on so Š., čo sa dialo pri poškodenej, on však presne nevie povedať, nesledoval to, nevidel na to miesto. Až na druhý deň mu políciou bolo povedané, čo sa mal odsúdený s ďalšími osobami dopustiť. Podľa neho, skutok potrebovali na niekoho hodiť. On neusvedčoval nikoho, nikoho odsúdený neprepadol, on to nepovedal. Bol pri skutku asi 100 m ďalej. X. mu neskôr hovoril, že X. vzal kabelku. On však skutočne nevie presne, kde bol odsúdený, bol, podľa neho, asi 20 m za nami, uberal sa za nimi. K nim išiel X. so Š.. R. dával odsúdenému cigarety, zastavila sa pri nich aj poškodená. Asi 20 metrov za nimi išiel odsúdený, bol tma, v mieste, kde došlo k lúpeži, bola tma, on ani krik ani volanie nepočul, tak nevidel, ako k samotnej lúpeži došlo. Na to prišiel i za nimi odsúdený, aj ostatní. Prečo už na hlavnom pojednávaní neuvádzal, že ako sa presne stala lúpež, vysvetlil strachom z polície.
Svedok Š. X. uviedol, že v danej veci bol vypočutý na hlavnom pojednávaní a na tejto výpovedi plne zotrváva. Vie, že matka poškodeného niekoho nasledujúci deň hľadala v kolónii, no pre odstup času sa nevedel vyjadriť, koho. On matke poškodenej i povedal, kde je taška, ktorá mala byť pri skutku odcudzená. Videl, ako odsúdený R. skočil na poškodenú a ešte jedného chlapca, čo robil odsúdený, on nevedel povedať, zľakol sa, utiekol. Len videl, kde bola taška zahodená, a tak preto vedel, kde je taška.
Svedkyňa H. G. nebola priamym svedkom trestnej činnosti, čo sa stalo, vie len z rozprávania dcéry. Potvrdila, že nasledujúci deň bola v Banskej kolónii v Handlovej, hľadala X. ako účastníka prepadnutia dcéry. Nič bližšie sa nevedela k veci vyjadriť.
Svedok T. T. uviedol, že na druhý deň mu svedok X. hovoril, čo sa stalo. Na druhý deň prišla i poškodená a dal jej X. kabelku. Podľa neho, sa vtedy dohodli, na koho ten skutok hodia, pretože poškodená povedala, že keď jej dali kabelku, tak to nebude riešiť, najprv chceli to dať na Š., no nakoniec sa, podľa neho, dohodli na odsúdeného, on tam ani nebol, on s nimi nechodí. Až z počutia teda vie, že pri skutku boli X. so Š.. Spolu s odsúdeným je vo výkone trestu odňatia slobody, aj sa o skutku spolu o tom rozprávali a povedal, teda odsúdenému, aby ho udal ako svedka, keď z počutia vie, o čom sa rozprávala. V čase, kedy ku skutku došlo, požíval drogy, no i napriek tomu si na všetko pamätá. Prečo už v čase, kedy sa vec dokazovala, v danej trestnej veci o veci nevypovedal, nešiel na políciu a vie o skutku, nevypovedal, uviedol, že išiel do Čiech a ani ho to nezaujímalo.
Súd návrh odsúdeného na opätovné vypočutie poškodeného K., H. G., na vykonanie konfrontácie medzi svedkyňou H. G. a W. K., za účelom odstránenia rozporov v ich výpovediach s výpoveďou svedka T. T., odmietol, pretože nepovažoval ich výsluch, vzhľadom na výpovede svedkov v pôvodnej trestnej veci odsúdeného a na verejnom zasadnutí vypočutých svedkov, skutočnosti vyvstané z ich výsluchov, okolnosti, k čomu navrhovaní svedkovia mali byť vypočutí, pre rozhodnutie súdu za dôvodný a potrebný.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku; obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí je súd názoru, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine ako i treste a zohľadniac zákonné podmienky, ktoré sú Trestným poriadkom dané pre povolenie obnovy konania, nevzhliadol dôvody pre vyhovenie návrhu odsúdeného pre povolenie obnovy konania. Ani jeden z vypočutých svedkov na verejnom zasadnutí nepotvrdil výpoveď odsúdeného ohľadne skutočnosti, že on nebol páchateľom skutku podanej obžaloby, vyjadrovali sa k iným na to nasledujúcim okolnostiam, resp. sa nevedeli vyjadriť, čo, i keď odsúdený bol na mieste skutku, bol presne robil. Výpovede svedkov H. N., ako i svedka T. T., keď sa snažili súdu prezentovať názor, že to bolo predovšetkým na odsúdeného dohodnuté, aby nebol odsúdený skutočný vinník, súd hodnotí ako značne nevierohodné, účelové, motivované snahou pomôcť odsúdenému a zbaviť ho trestnoprávnej zodpovednosti, tu súd poukazuje predovšetkým na pôvodnú výpoveď svedka N. vykonanú na hlavnom pojednávaní a u svedka T. na okolnosti, že ku skutku sa ani nevedel presne vyjadriť, bol pod vplyvom návykových látok, vypovedal so značným časovým odstupom, po tom, čo spolu s odsúdeným vykonáva trest odňatia slobody.
Súd teda nezistil, že tu existujú podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Trestného poriadku, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť v lehote 3 (troch) dní odo dňa oznámenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín. Sťažnosť má odkladný účinok.