Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoR/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Retail Value Stores, a.s. so sídlom Bratislava, Panónska cesta 16, IČO: 47 256 770, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Michal Matulník, advokát s.r.o. so sídlom Bratislava, Kýčerského 5, IČO: 36 857 726, proti žalovanému CIMBAĽÁK, s.r.o. so sídlom Bardejov, Duklianska 17A/3579, IČO: 36 473 219, právne zastúpenému JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Stará Ľubovňa, Námestie Sv. Mikuláša 29, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cr/7/2015-77, zo dňa 02.02.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 145,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 19.08.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej asociácii rozhodcovských súdov z.z.p.o. sp. zn. SARS 7/2015 zo dňa 06. 07. 2015. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2015, teda preto, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa žalobou doručenou Obchodnému súdu voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 10 030,03 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru. Žalobca na predmetnú žalobu reagoval žalobnou odpoveďou, v ktorej okrem iného uviedol, že nárok žalovaného zanikol započítaním s pohľadávkou žalobcu, ktorá žalobcovi vznikla z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia článku V. bod 5.5.2 Zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny uzavretej medzi sporovými stranami. Žalovaný na žalobnú odpoveď reagoval podaním, v ktorom okrem iného konštatoval neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute z dôvodu aplikácie § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, započítaciu námietku považoval za účelovú a bezdôvodnú z dôvodu, že nedošlo k porušeniu Rámcovej zmluvy. Predmet sporu bol zo strany žalovaného pred vydaním rozhodcovského rozsudku vcelku masívne medializovaný. Vnímanie sporu z pohľadu žalovaného bolo prezentované jednak na verejnom zhromaždení, jednak vo viacerých médiách, jednak samotným ministrom pôdohospodárstva. Z obsahu

mediálnych výstupov je zrejmé, že išlo o tzv. pocitovú prezentáciu, ktorá postrádala akúkoľvek právne relevantnú argumentáciu a v mnohých ohľadoch bola nepravdivá, pravdu skresľujúca, povrchná, nepresná až lživá. Napriek tomu však išlo o prezentáciu sporu mediálne rozšírenú v celorepublikovom meradle, išlo o tému, ktorá v spoločnosti rezonovala. Z obsahu mediálnych výstupov je taktiež zrejmé, že ich účelom malo byť ovplyvnenie veci samej. Táto medializácia bola jednostranná, bola iniciovaná dodávateľmi a žalobca nemal faktickú možnosť sa k nej vyjadriť. Naviac, navrhovateľ súc si vedomý existencie konania, a teda prejednávania veci súdom, nepovažoval za vhodné, aby bol predmet prebiehajúceho sporu mediálne prezentovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhovateľ v konaní navrhol, aby Obchodný súd vo veci nariadil ústne pojednávanie. Žalovaný, resp. dodávatelia, resp. orgán dohľadu sa k veci vyjadrovali v skutku rozsiahlo a nahlas a bolo zrejmé, že takáto pocitová argumentácia môže mať vplyv na celkové hodnotenie veci. Dodávatelia žalobcu medializovali ich spor spôsobom absolútne ignorujúcim túto skutočnosť a vytvorili dojem o krivde a šikanovaní spočívajúcom v požadovaní akéhosi nezmyselného údaju. Obchodný súd interpretoval a aplikoval na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zásady poctivého obchodného styku a to bez toho, aby mal navrhovateľ vôbec možnosť sa k veci relevantným spôsobom vyjadriť. Urobil tak napriek tomu, že navrhovateľ explicitne žiadal, aby Obchodný súd vo veci nariadil pojednávanie. Podľa článku 2 ods. 5 posledná veta Rokovacieho poriadku Obchodný súd je povinný dbať na zásadu rovnosti účastníkov konania a v rovnakej miere aj na zásadu hospodárnosti a efektívnosti konania. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade išlo o hrubé porušenie uvedenej zásady rovnosti účastníkov a konajúci Obchodný súd rozhodol a ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka interpretoval bez toho, že by navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam primeraným spôsobom, ktorý explicitne požadoval. V danom prípade bolo v rozhodcovskej doložke zmluvnými stranami dojednané, že Obchodný súd bude rozhodovať predovšetkým podľa slovenského právneho poriadku a iba v prípade, ak by aplikácia slovenského právneho poriadku neprichádzala do úvahy a zákon to nevylučuje, bolo by možné použiť „zásady spravodlivosti“. Jednoznačne možno uzavrieť, že rozhodcovské konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým medzi účastníkmi konania a priebeh konania bol v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Pre odôvodnenie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobca poukázal na § 9 ods. 1, 2 a § 51 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. a článok 3 bod 5 a článok 1 bod 15 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Ďalej navrhovateľ poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva s tým, že obsahom práva na nestranný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. V danom konkrétnom prípade rozhodca evidentne mal informácie o prejednávanej veci zo slovenského mediálneho prostredia, keď na adresu žalobcu, ale aj samotného rozhodcovského súdu, odznela zo strany predstaviteľa slovenskej exekutívy negatívna kritika ohľadne rozhodcovským súdom prejednávaných obchodných vecí žalobcu a vyhrážky o likvidácii obchodnej spoločnosti žalobcu, ako aj hrozba vysokou pokutou zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a taktiež negatívne vyjadrenia na adresu Obchodného súdu, s. r. o. ako rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, ktorý si mal vybrať žalobca. Je zrejmé, že vrcholný predstaviteľ výkonnej moci (člen vlády, minister pôdohospodárstva) v celoštátnej šírenom médiu (v televíznom vysielaní, spravodajskej televízie TA3, výroky boli následne prevzaté mnohými ďalšími médiami) atakoval Obchodný súd, v podstate len z titulu samotnej existencie Obchodného súdu a skutočnosti, že si sporové strany dohodli rozhodcovskú doložku, ktorá zakladala jeho právomoc. Išlo najmä o vyjadrenie ministra pôdohospodárstva o „vypaľovaní“ dodávateľov, resp. o podpore protestujúcich dodávateľov, ktoré minister pôdohospodárstva verejne prezentoval bez toho, že by o danej veci akokoľvek rozhodol akýkoľvek príslušný súd alebo orgán verejnej správy. Uvedeným postupom bol na Obchodný súd ako aj na ktoréhokoľvek z rozhodcov vytvorený enormný mediálny nátlak. Týmto postupom došlo k spochybneniu kompetencie, nestrannosti a nepredpojatosti Obchodného súdu, k vyhrážaniu sa akousi kontrolnou činnosťou ministra pôdohospodárstva, explicitnému navádzaniu, ako má Obchodný súd vo veciach rozhodnúť. Ktorýkoľvek z rozhodcov Obchodného súdu teda v rámci rozhodovania v daných veciach bol ovplyvnený vyššie uvedenými skutočnosťami, pričom z logiky veci možno dospieť k záveru, že vyhnúť sa podozreniam ministra pôdohospodárstva a ich následnej medializácii, bolo v celku jednoducho možné tak, že by Obchodný súd rozhodoval v medziach mediálne prezentovaných želaní. Žalobca predpojatosť rozhodcu namietol súčasne so žalobnou odpoveďou, avšak Obchodný súd námietku predpojatosti uznesením sp. zn. OS 147/2014 zo dňa 18. 02. 2015 zamietol s poukazom na to, že nebol žiadny konkrétny dôkaz o predpojatosti rozhodcu a sám rozhodca sa necíti byť

zaujatý. Hoci obchodný súd v označenej veci logicky a správne dospel k mnohým záverom týkajúcim sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, následne však dospel k záveru, že napriek uvedeným skutočnostiam nemožno jeho oprávnenému nároku priznať právnu ochranu. Žalobca svojim podaním vo všetkých konaniach vedených na Obchodnom súde, týkajúcich sa jeho obdobných sporov s dodávateľmi, namietol predpojatosť príslušných rozhodcov, resp. všetkých rozhodcov Obchodného súdu. V zmysle teórie zdania, sa uvedené skutočnosti javia z pohľadu žalobcu ako závažné ohrozenie nestrannosti, nakoľko v takomto prípade nemožno vylúčiť akúkoľvek vonkajšiu oprávnenú pochybnosť o nestrannosti. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednania a rozhodnutia pre zaujatosť. Žalobca vyslovil záver, že zrejmé, že Obchodný súd ako rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom, dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že rozsudok Obchodného súdu považuje za zákonný, riadne odôvodnený a podľa odporcu hlavne spravodlivý a vydaný príslušným súdom. Žaloba bola podaná v rozpore s § 40 ods. 1 písm. a), pod bodmi 1. 4. Zákona č. 244/2002 Z. z.. Jediným účelom celého konania je snaha žalobcu vyhnúť sa povinnosti zaplatiť za tovar, ktorý mu odporca riadne dodal, ktorý od neho kúpil, predal ho a mal z toho finančné prostriedky. Celú písomnú agendu týkajúcu sa zmluvných vzťahov pripravil sám žalobca, ktorý si do zmluvy zapracoval všetko, čo považoval za potrebné a to vzhľadom na jeho práva. Žalobca mal v konaní všetky možnosti, aby sa vo veci vyjadril. Žalovaný si nevie predstaviť čo nové by mohol navrhovateľ uviesť na ústnom pojednávaní, čo neuviedol vo svojich rozsiahlych podaniach. Účastníci konania mali obaja absolútne rovnaké podmienky a teda v žiadnom prípade nemohla byť porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Skutočnosť, že v médiách sa objavili problémy, ktoré súvisia s dodávkami tovaru žalobcovi, nepovažoval žalobca za podstatné a podľa neho v žiadnom prípade nemohli ovplyvniť rozhodovanie sudcu. Vo veci rozhodol riadne ustanovený rozhodcovský súd, rozhodcovské konanie prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania, priebeh konania nebol v rozpore s ustanoveniami zákona, neboli dané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že z dôkazných prostriedkov predložených a označených žalobcom a zo spisového materiálu Obchodného súdu, stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej asociácii rozhodcovských súdov z.z.p.o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. SARS 7/2015 súd zistil, že dňa 22. 12. 2014 bol Obchodnému súdu, Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s. r. o., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „rozhodcovský súd“), doručený návrh na začatie konania vo veci navrhovateľa CIMBAĽÁK, s. r. o. Bardejov, teda žalovaného v tomto súdnom konaní (ďalej len „žalovaný“) proti odporcovi „Retail Value Stores, a. s. Bratislava, IČO: 43 768 083, teda právny predchodca žalobcu v tomto súdnom konaní (ďalej len „žalobca“) o zaplatenie sumy 10 030,03 Eur so špecifikovaným úrokom z omeškania na základe Zmluvy o kúpe a predaji tovaru - potraviny zo dňa 28. 02. 2013, ktorému konaniu bola pridelená sp. zn. OS 147/2014.

5. Z predmetnej Zmluvy o kúpe a predaji tovaru - potraviny súd zistil, že bola účastníkmi konania uzatvorená v písomnej forme dňa 28. 02. 2013, a to medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom. V článku IX. Zmluvy si účastníci konania ako zmluvné strany dohodli Rozhodné právo a riešenie sporov, keď v článku IX. bod 9.2 vyhlásili, že majú záujem riešiť svoje spory prednostne mimosúdne a preto sa podľa zákona č. 244/2002 Z. z. dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto listiny (ďalej len „Zmluva“), ako aj spory o platnosť, trvanie a výklad Zmluvy a právnych úkonov strán, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o iných nárokoch strán, ktoré vzniknú za trvania Zmluvy, najmä o nárokoch, ktoré so Zmluvou priamo súvisia zo vzťahov čo aj nepriamo súvisiacich so Zmluvou alebo zmluvu zabezpečujúcich, na rozhodnutie Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o., IČO: 36 858 102, keď strany vyhlásili, že sa rozhodnutiu Obchodného súdu bez výhrad podrobia, ak to zákon pre konkrétny prípad nezakazuje, týmto vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK (dôvody obnovy konania) a dohodli sa, že Obchodný súd bude konať nasledovne - podľa slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti pokiaľ to zákon nevylučuje, podľa rokovacieho poriadku a štatútu Obchodného súdu zverejneného v čase začatia konania v Obchodnom vestníku, konanie bude písomné, rozhodcu (senát) vymenuje Obchodný súd.

6. Podaním zo dňa 15. 01. 2015 zaslal žalobca Rozhodcovskému súdu Žalobnú odpoveď a Námietku predpojatosti proti konajúcemu rozhodcovi, ako aj rozhodcom Mgr. Jana Arpášová, JUDr. Branislav Jablonka PhD. a JUDr. Jakub Kajba. Súčasne žiadal, aby súd vo veci nariadil ústne pojednávanie a uviedol, že návrhom uplatnená pohľadávka zanikla zápočtom a z opatrnosti vzniesol zároveň započítaciu námietku do výšky v rozhodcovskom konaní uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom. Žiadosťou zo dňa 21. 01. 2015 Rozhodcovský súd žalovaného žiadal o vyjadrenie k podaniu žalobcu zo dňa 16. 01. 2015 a podaním zo dňa 29. 01. 2015 sa žalovaný vyjadril.

7. Rozhodcovským uznesením č. k. OS 147/2014 zo dňa 18. 02. 2015 rozhodcovský súd námietku predpojatosti proti ustanovenému rozhodcovi JUDr. Vladimírovi Šalamúnovi zamietol a konštatované uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 05. 03. 2015.

8. Žiadosťou zo dňa 02. 03. 2015 Rozhodcovský súd žalobcu žiadal o vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 29. 01. 2015 a žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 05. 03. 2015. Dňa 18. 03. 2015 rozhodcovský súd zasielal žalovanému na vedomie podanie žalobcu zo dňa 05. 03. 2015. Podaním zo dňa 25. 03. 2015 sa žalovaný vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 05. 03. 2015 a dňa 13. 04. 2015 rozhodcovský súd zasielal žalobcovi na vedomie vyjadrenie žalovaného zo dňa 25. 03. 2015. Súčasne rozhodcovský súd účastníkom zasielal oznámenie zo dňa 13. 04. 2015 o tom, že pôvodný zriaďovateľ Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, Obchodný súd, s. r. o. Banská Bystrica sa stal členom iného zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, a to Slovenskej asociácie rozhodcovských súdov z.z.p.o., IČO: 37 888 307, ktorý sa tak stal jeho právnym nástupcom a táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 56/2015, vydanom dňa 23. 03. 2015, v ktorom bol zverejnený aj štatút a rokovací poriadok nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu a súčasne účastníkom uviedol aj novú spisovú značku - SARS 7/2015.

9. Dňa 06. 07. 2015 vydal Rozhodcovský súd Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SARS 7/2015, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 10 030,03 Eur, špecifikovaný úrok z omeškania a povinnosť nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dňa 28. 07. 2015 Rozhodcovský súd zasielal účastníkom konštatovaný rozhodcovský rozsudok a žalobca ho prevzal dňa 03. 08. 2015 a žalovaný dňa 31. 07. 2015.

10. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku teda všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva, a teda aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku a súd môže rozhodcovský rozsudok zrušiť len vtedy, keď dotknutý účastník rozhodcovského konania tieto dôvody preukáže.

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská asociácia rozhodcovských súdov z.z.p.o., Banská Bystrica sp. zn. SARS 7/2015 zo dňa 06. 07. 2015 bol žalobca, v procesnom postavení odporcu, zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti vo vzťahu k žalovanému, v procesnom postavení navrhovateľa, teda žalobca ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 03. 08. 2015 a keďže návrh na začatie tohto súdneho konania bol súdu doručený dňa 19. 08. 2015, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu, je preukázané, že tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý tento návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal.

12. Žalobca sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhal z dôvodu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodoval predpojatý rozhodca a že konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a priebeh

rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, keď rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci to navrhovateľ žiadal.

13. K dôvod predpojatosti rozhodcu vo vytvorenom mediálnom nátlaku, keď rozhodca mal negatívne informácie o prejednávanej veci a navrhovateľovi z iných zdrojov ako zo súdneho spisu, súd prvej inštancie v odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca nekonkretizoval na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého. Neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo k zmluvným stranám, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenia žalobcu o mediálnom tlaku sú všeobecné a nekonkrétne a tieto samy o sebe nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci. Všeobecné tvrdenia o medializácii sporu, resp. aj vyjadrenia ministra, nepredstavujú konkrétny dôvod na nepredpojatosť vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodcovi. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery navrhovateľa o predpojatosti rozhodcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu a dôvody na vylúčenie rozhodcu nezistil ani rozhodcovský súd, ktorý námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom rozhodcovským uznesením zo dňa 18. 02. 2015 zamietol.

14. Okresný súd v odôvodení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že účastníci konania sa v čl. IX bod 9.2 Zmluvy zo dňa 28. 02. 2013 dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu, keď súčasne sa dohodli, že rozhodcovský súd bude konať podľa jeho rokovacieho poriadku a štatútu a konanie bude písomné. Súd teda považoval za preukázané, že samotní účastníci sa dohodli, že konanie pred rozhodcovským súdom bude mať písomnú formu, keď aj podľa Zásad konania predmetného Rozhodcovského súdu je konanie spravidla písomné, tak ako to upravoval článok 2 bod 2 Rokovacieho poriadku účinného do 23. 03. 2015 a následne aj článok 2 bod 2 Rokovacieho poriadku zverejneného v Obchodnom vestníku č. 56/2015, deň vydania 23. 03. 2015. V danom prípade sa teda nielen účastníci dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania, ale takáto forma konania vyplývala aj z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Ak teda zmluvné strany sa dohodnú, že ich spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, musia si tým byť vedomé, že sú povinné podrobiť sa rokovaciemu poriadku príslušného súdu, keď je zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu pripravovať a viesť rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku. Bolo potom na rozhodcovi ak to považoval za nevyhnutné, že mohol rozhodnúť o nariadení ústneho pojednávania.

15. Rozhodcovské konanie teda prebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania, ktorí sa dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania. Rovnako má súd za to, že v danom prípade nedošlo ani k odopretiu práva navrhovateľa na spravodlivý proces, keď v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd zachoval rovnaké práva tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi, ktorí sa k veci opakovane písomne vyjadrili.

16. Napokon súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania nepreukázal, že vo veci konal predpojatý rozhodca, nepreukázal, že nenariadenie pojednávania bolo v rozpore s dohodou účastníkov v rozhodcovskej doložke, resp. že by predstavovalo odňatie práva navrhovateľa na spravodlivý proces, čím žalobca nepreukázal, že by rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi alebo že sa táto dohoda neuzavrela, a teda že ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania boli v rozpore s ustanoveniami zákona, a teda že tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

17. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, keďže preukázanie dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku zákon ukladá účastníkovi, ktorý sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha, súd návrh žalobcu zamietol.

18. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok okresného súdu požadoval zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené. Teda, aby súd rozsudok Obchodného súdu, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej asociácii rozhodcovských súdov z.z.p.o. sp. zn . SARS 7/2015 zo dňa 06.07.2015 zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania.

19. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na súd s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4 Zákona o rozhodcovskom konaní s

tým, že rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania ustanovenie rozhodcovského súdu bolo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona.

20. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že okresný súd síce dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávny právny záver. Uviedol, že už v žalobnom návrhu uvádzal, že nestrannosť sudcu alebo rozhodcu je potrebné skúmať z dvoch hľadísk a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti a z objektívneho hľadiska nestrannosti. Nie je možné sa uspokojiť len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. V tejto súvislosti poukázal tak na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že nekonkretizoval na základe akých objektívnych skutočností považoval rozhodcu za predpojatého. Namietal, že uviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania, ktoré vzbudzujú dôvodnú pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Prvým je existencia a poznanie určitej objektívnej skutočnosti, teda vzťah objektívnej reality, ktorého existenciu možno preukázať dokazovaním - vykonaním a zhodnotením dôkazov. V danom prípade sú to negatívne informácie o prejednávanej veci a žalobcovi z iných zdrojov ako zo súdneho spisu. Druhým je existencia určitej subjektívnej skutočnosti, teda vzťah, ktorý naopak dokazovaním preukázať nemožno, ktorý však môže byť predmetom skúsenostného posúdenia. Žalobca má za to, že obchodný súd, ako rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom, dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, pričom tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ide teda o dôvod, na základe ktorého sa žalobca môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

21. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že právny názor súdu prvého stupňa, že rozhodcovské konanie prebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi konania a jeho priebeh bol v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, v danom prípade neobstojí. Poukázal na ust. § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorého sa na rozhodcovské konanie primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva niečo iné. Podľa § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatňovanie jeho práv a na ich ochranu. Námietku porušenia zásady rovnosti môže účastník v súvislosti s dokazovaním vzniesť, ak mu v konaní rozhodcovský súd neumožní navrhnúť vykonanie dôkazov, alebo ním navrhnuté dôkazy rozhodcovský súd bez odôvodnenia nevykoná. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým návrhom druhej strany. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského súdu súdom je umožniť preskúmať ešte v inom konaní (súdnom konaní) či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie vo veci rozhodcom, teda základné podmienky preto, aby bolo uspokojené ústavné právo domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Účastník konania môže navrhnúť prerokovanie sporu na ústnom pojednávaní aj po začatí rozhodcovského konania. Z fikcie znenia § 26 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že rozhodcovský súd je v tomto prípade povinný nariadiť ústne pojednávanie vo veci. Žalobca má zato, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona. Podľa názoru žalobcu aj v tomto prípade ide o dôvod na základe ktorého sa žalobca môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

22. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.03.2016, ktoré bolo súdu doručené 01.04.2016. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako zákonný potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1,2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne. Okresný súd zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi, preto sa obmedzí len na zdôraznenie správnosti daného rozhodnutia vo vzťahu k namietaným otázkam uvedených žalobcom v odvolaní.

27. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že uviedol konkrétne dôvody pre ktoré by mal byť z rozhodovania vylúčený rozhodca, resp. aj ďalší rozhodcovia, táto námietka nie je dôvodná.

28. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom, teda v danom prípade nepredpojatým rozhodcovským súdom, nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného rozhodcu s ďalšieho rozhodovania veci pre predpojatosť. Obsahom základného práva na rozhodnutie veci nepredpojatým rozhodcom je iba povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie rozhodcu z ďalšieho rozhodovania veci pre predpojatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj I. ÚS 73/97).

29. Nepredpojatosť rozhodcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu rozhodcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by rozhodca predpojatý mohol byť. Objektívnu nepredpojatosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nepredpojatosť rozhodcu ho automaticky vylučuje ako rozhodcu nepredpojatého a existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

30. V tomto konkrétnom prípade žalobca ako dôvod predpojatosti rozhodcu uviedol, že rozhodca mal evidentne informácie o prejednávanej veci zo slovenského mediálneho prostredia, keď na adresu žalobcu, ale aj samotného rozhodcovského súdu, odznela zo strany predstaviteľa slovenskej exekutívy negatívna kritika ohľadne rozhodcovským súdom prejednávaných obchodných vecí žalobcu a vyhrážky o likvidácii obchodnej spoločnosti žalobcu, ako aj hrozba vysokou pokutou zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a taktiež negatívne vyjadrenia na adresu Obchodného súdu, s. r. o. ako rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, ktorý si mal vybrať žalobca. Tieto informácie mali byť šírené celoštátnym médiom (v televíznom vysielaní, spravodajskej televízie TA3, výroky boli následne prevzaté mnohými ďalšími médiami). Malo ísť najmä o vyjadrenie ministra pôdohospodárstva o „vypaľovaní“ dodávateľov, resp. o podpore protestujúcich dodávateľov, ktoré minister pôdohospodárstva verejne prezentoval. Týmto postupom malo podľa žalobcu dôjsť k spochybneniu kompetencie, nestrannosti a nepredpojatosti Obchodného súdu, k vyhrážaniu sa akousi kontrolnou činnosťou ministra pôdohospodárstva, explicitnému navádzaniu, ako má Obchodný súd vo veciach rozhodnúť.

31. Vyššie uvedená námietka o predpojatosti však nie je konkrétna. Len samotné konštatovanie o tom, že celý prípad okolo žalobcu bol nejakým spôsobom medializovaný ešte neznamená, že aj konkrétny rozhodca sa s takouto informáciou oboznámil a že to malo vplyv na jeho rozhodovanie. Len všeobecné tvrdenia žalobcu o mediálnom tlaku nie sú spôsobilé vysloviť záver o predpojatosti rozhodcu.

32. Ani ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania nie je dôvodná.

33. Účastníci rozhodcovského konania sa v čl. IX bod 9.2 Zmluvy zo dňa 28. 02. 2013 dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu, keď súčasne

sa dohodli, že rozhodcovský súd bude konať podľa jeho rokovacieho poriadku a štatútu a konanie bude písomné. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie prebehlo pred rozhodcovským súdom na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným.

34. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka, že z dikcie § 26 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodcovskému súdu nariadiť vždy ústne prejednanie vo veci.

35. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež „Zákon o rozhodcovskom konaní“), ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

36. V čl. IX bod 9.2 Zmluvy zo dňa 28. 02. 2013 sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú predložia na rozhodnutie Obchodnému súdu. Súčasne sa dohodli, že rozhodcovský súd bude konať podľa jeho rokovacieho poriadku a štatútu a konanie bude písomné. Je teda preukázané, že samotní účastníci sa dohodli, že konanie pred rozhodcovským súdom bude mať písomnú formu. Aj podľa Zásad konania predmetného Rozhodcovského súdu je konanie spravidla písomné, tak ako to upravoval článok 2 bod 2 Rokovacieho poriadku účinného do 23. 03. 2015 a následne aj článok 2 bod 2 Rokovacieho poriadku zverejneného v Obchodnom vestníku č. 56/2015, deň vydania 23. 03. 2015. V danom prípade sa teda samotní účastníci dohodli na písomnej forme rozhodcovského konania a naviac takáto forma konania vyplývala aj z Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Ak sa teda zmluvné strany dohodnú, že ich spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, musia si tým byť vedomé, že sú povinné podrobiť sa rokovaciemu poriadku príslušného súdu, keď je zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu pripravovať a viesť rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku.

37. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia zásady rovnosti účastníkov konania.

38. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že podaním zo dňa 02. 01. 2015 Rozhodcovský súd zaslal žalobcovi Žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede a súčasne mu zaslal listiny, ktorými bola žaloba s prílohami a vyzval ho, aby sa k priloženej žalobe písomne vyjadril v lehote 7 dní od doručenia predmetnej písomnosti. Súčasne uviedol, že Rokovací poriadok, ktorým sa konanie spravuje, ako aj Štatút rozhodcovského súdu je možné si prečítať a vytlačiť zo stránky www.obchodnysud.sk <http:// www.obchodnysud.sk> a pokiaľ mu uvedený spôsob nevyhovuje, alebo má akýkoľvek technický problém v tomto smere, na základe jeho písomnej požiadavky mu Rokovací poriadok obratom zašlú vo vytlačenej podobe.

39. Podaním zo dňa 15. 01. 2015 zaslal žalobca Rozhodcovskému súdu Žalobnú odpoveď a Námietku predpojatosti proti konajúcemu rozhodcovi, ako aj rozhodcom Mgr. Jana Arpášová, JUDr. Branislav Jablonka PhD. a JUDr. Jakub Kajba. Žiadosťou zo dňa 21. 01. 2015 Rozhodcovský súd žalovaného žiadal o vyjadrenie k podaniu žalobcu zo dňa 16. 01. 2015 a podaním zo dňa 29. 01. 2015 sa žalobca vyjadril. Rozhodcovským uznesením č. k. OS 147/2014 zo dňa 18. 02. 2015 rozhodcovský súd námietku predpojatosti proti ustanovenému rozhodcovi JUDr. Vladimírovi Šalamúnovi zamietol. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 05. 03. 2015. Žiadosťou zo dňa 02. 03. 2015 Rozhodcovský súd žalobcu žiadal o vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 29. 01. 2015 a žalobca sa vyjadril podaním zo dňa 05. 03. 2015. Dňa 18. 03. 2015 rozhodcovský súd zasielal žalovanému na vedomie podanie žalobcu zo dňa 05. 03. 2015. Podaním zo dňa 25. 03. 2015 sa žalovaný vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 05. 03. 2015 a dňa 13. 04. 2015 rozhodcovský súd zasielal žalobcovi na vedomie vyjadrenie žalovaného zo dňa 25. 03. 2015. Súčasne rozhodcovský súd účastníkom zasielal oznámenie zo dňa 13. 04. 2015 o tom, že pôvodný zriaďovateľ Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu, Obchodný súd, s. r. o. Banská Bystrica sa stal členom iného zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, a to Slovenskej asociácie rozhodcovských súdov z.z.p.o., IČO: 37 888 307, ktorý sa tak stal jeho právnym nástupcom a táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 56/2015, vydanom dňa 23. 03. 2015, v ktorom bol zverejnený aj štatút a rokovací poriadok nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu a súčasne účastníkom uviedol aj novú spisovú značku - SARS 7/2015. Dňa 06. 07. 2015 vydal Rozhodcovský súd

Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SARS 7/2015, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 10 030,03 Eur, špecifikovaný úrok z omeškania a povinnosť nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dňa 28. 07. 2015 Rozhodcovský súd zasielal účastníkom predmetný rozhodcovský rozsudok.

40. Z uvedeného možno uzavrieť, že tak žalobcovi ako aj žalovanému Rozhodcovský súd umožnil reagovať na ich vzájomné podania, nezvýhodnil žiadnu zo strán, teda nebola porušená zásada rovnosti účastníkov.

41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

43. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .