Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-48-2017.pdf
PDF · 72.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/48/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. augusta 2017 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske a poškodeného Z. D. v trestnej veci obžalovaného
Z. S. ,
nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom N. E. č. XX, živnostník, t.č. v mieste bydliska,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/37/2015-348 zo dňa 20.02.2017 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného zamieta, pretože bolo podané osobou neoprávnenou.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/37/2015-348 zo dňa 20.02.2017 bol obžalovaný Z. S. podľa § 285 písm. a) Tr. zák. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č. Pv 55/14/3305-35 zo dňa 3.7.2015 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 30.10.2013 okolo 12.20 h v S. na H. ulici pred pobočkou K. K. prevzal od Z. D. obálku, v ktorej bolo 35.000 €, pričom obálku mu poškodený odovzdal v časovom strese a v omyle spôsobenom rozrušením, preto aby ako sprostredkovateľ predaja domu č. XXX v K. odovzdal 20.000 € ako kúpnu cenu nehnuteľnosti splnomocnencovi predávajúceho G. E., ktorý mal následne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na Z. D., následne zo sumy 35.000 € dňa 30.10.2013 odovzdal 20.000 € G. E., pričom zvyšných 15.000 € si ponechal a tieto Z. D. nevrátil a neoprávnene si ich prisvojil, čím Z. D. spôsobil škodu 15.000 €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodeného Z. D., nar. X.X.XXXX v K., bytom K. č. XXX s jeho nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaniami prokurátora a poškodeného. Odvolanie prokurátora smerovalo proti oslobodzujúcemu výroku. V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne a nezákonné, pretože skutok tak ako vyplýva z obžaloby sa stal a výsledky dokazovania vykonaného pred súdom ako aj dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých je možné vyvodiť logický záver, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný Z. S.. Až na podklade rozhodnutia krajského súdu v odvolacom
konaní okresný súd oproti pôvodnému rozhodnutiu radikálne zmenil svoj názor, pričom pri hodnotení vykonaných dôkazov sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Konanie obžalovaného bolo jednoznačne preukázané z výpovede poškodeného, obžalovaného, ako aj svedkov A. Z. a G. D.. Suma 35.000 € sa nachádzala v obálke poškodeného pri odchode z banky a túto sumu poškodený aj obžalovanému odovzdal. V banke k žiadnej manipulácii s obálkou nedošlo a pokiaľ by poškodený manipuloval s obálkou pre budovou, prípadne by peniaze prepočítaval, toto by neušlo pozornosti obžalovaného ale aj svedka Michaloviča. Motívom konania oblažovaného bol profit spočívajúci v rozdiele kúpnej ceny medzi novou kúpnou cenou 35.000 € a kúpnou cenou 20.000 €, ktorá bola vrátená svedkovi E., aby tento nehnuteľnosť opätovne previedol na poškodeného. Je nelogické, aby poškodený vyberal sumu 35.000 €, pretože sumu 15.000 € si mohol ponechať na účte. Obžalovaný využil celkovú právnu neznalosť poškodeného, jeho rozrušenie a omyl, že existuje právny dôvod, aby mu tento vyplatil vyššiu sumu ako sumu 20.000 €. Žiadal preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Poškodený na hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie proti výroku o náhrade škody. Tiež zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, v ktorom vyslovil súhlas so všetkými argumentmi prokurátora vyplývajúcimi z jeho písomného odvolania. Taktiež obžalovaný zaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, z ktorého vyplynulo, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje jednoznačne za správny a zákonný, pretože tento sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu a v novom konaní nedošlo k žiadnej zmene v pôvodne zistenej dôkaznej situácie.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Na druhej strane, pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, tu odvolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por. a toto zamietol ako podané osobou neoprávnenou. Pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby musí totiž súd prvého stupňa obligatórne o nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. V súlade s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. vychádzal pritom z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý vyslovil tento vo svojom rozhodnutí sp.zn. 23To/57/2016 zo dňa 3.10.2016, pretože ani v novom konaní nedošlo ku žiadnym zmenám v dôkaznej situácii. Odvolací súd aj v tomto konaní jednoznačne zotrváva na svojom predchádzajúcom stanovisku, že vo veci, vychádzajúc najmä z aktivít poškodeného k G. D., spočívajúcich v poskytovaní nemalých finančných súm pre ňu aj za cenu brania úverov a ručenia svojimi nehnuteľnosťami a menovaná z bližšie nešpecifikovaného dôvodu bola prítomná aj pri žalovanom skutku, sú pochybnosti, či z celkovej vybratej sumy 35.000 € nebolo 15.000 € určených pre ňu. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Vo veci stoja proti sebe dve tvrdenia, jedno poškodeného, že sumu 35.000 €, ktorá bola v obálke po výbere zo sporiteľne odovzdal celú obžalovanému Z. S. (toto sa odohralo už mimo bezpečnostných kamier sporiteľne), pri konfrontácii už tvrdil, že túto sumu dal G. D. obžalovaný, pričom všetky výpovede poškodeného sú dosť nepresné a nelogické a vnášajú do veci závažné pochybnosti. Na druhej strane tvrdenie obžalovaného, že peniaze prepočítal a bola tam suma 20.000 €. Či poškodený s obálkou a peniazmi manipuloval uviesť nevedel, ale mal vedomosť o tom, že poškodený potreboval peniaze aj z dôvodu, že chce pomôcť G. D., resp. jej priateľovi.
Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd teda správne podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a tak je tomu aj v
posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu.
Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Týmto sa riadil aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní s presvedčením, že na základe takejto dôkaznej situácie nie je možné záver o vine obžalovaného bez pochybností vysloviť.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.