Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-2-2022.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa L., P. XXX/X, o vymoženie 2.272,79,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 11180/14, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 06.10.2021, č. k. 14Er/460/2014-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I vyhlásil vyššie označenú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a výrokom II vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. Toto rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d ods. 2 a § 243f ods. 1, 3 a 6 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
3. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., dňa 05.03.2014 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 2.272,79 s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, sp. zn. SR 06911/13 zo dňa 25.9.2013. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil aj zmluvu o úvere č. 207700379 uzavretú dňa 04.07.2012, v ktorej povinný je označený svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Súd prvej inštancie zistil, že povinný je a aj v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 04.07.2012 bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie je toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 39 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Súd prvej inštancie v súvislosti s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 29.02.2016 poukazuje na to, že toto podanie neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pri rozhodovaní o trovách súd prvej inštancie zaujal názor, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho ho zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odmietol posúdenie povinného ako spotrebiteľa, rozhodcovská doložka nezakladá výlučnosť rozhodcovského súdu, bola dojednaná individuálne a je platná, v dôsledku čoho bola platne založená aj právomoc rozhodcovského súdu.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal podľa § 379 CSP a§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancii podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
6. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), použije aj v neskončených exekučných konaniach.
7. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; exekučné konania začaté pred 01.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v exekučnom konaní (ďalej len „ZoUNEK“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 01.04.2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK sa stará exekúcia zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo, d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
10. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o: a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
11. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK je rozhodnou dobou doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
12. Podľa § 4 ods. 1 ZoUNEK ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, rozhoduje o odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie povolí, odklad starej exekúcie je povolený alebo je stará exekúcia odložená, rozhodná doba podľa § 3 sa predlžuje o 12 mesiacov odo dňa uplynutia doby, na ktorú je stará exekúcia odložená.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o: a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného, a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu a g) schválení rozvrhu výťažku.
14. V predmetnej veci po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie súdneho exekútora a pred vydaním odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nadobudol účinnosť ZoUNEK, ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
15. Podľa § 2 ZoUNEK dochádza k zastaveniu starej exekúcie priamo zo zákona, pričom podľa písm. a) tohto ustanovenia dôjde k zastaveniu starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby piatich rokov (ktorá podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK začala plynúť odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), ak v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, nebol dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15,- Eur podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK a ak zároveň nešlo o inú absolútnu výnimku vyplývajúcu z § 2 ods. 2 ZoUNEK alebo relatívnu výnimku vyplývajúcu z § 4 ZoUNEK.
16. Odvolací súd mal preukázané, že v predmetnej veci ide o starú exekúciu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ZoUNEK. V danom prípade bolo poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručené dňa 25.11.2015. Predovšetkým treba uviesť, že v predmetnej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov predĺženia rozhodnej doby uvedených vo vyššie citovanom § 4 ods. 1 a 2 ZoUNEK. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku z 22.01.2016 nie je dôvodom na predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť ZoUNEK a od tohto okamihu mal súd prvej inštancie postupovať v súlade s jeho znením. Vzhľadom na to, že exekúcia bola zastavená zo strany súdu prvej inštancie pre jej neprípustnosť a zároveň aj súdny exekútor vo svojich podaniach žiadal oznámiť, či bolo vydané rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii, možno predpokladať, že exekúcia sa nevykonávala, a teda v nej nebol za posledných 18 mesiacov dosiahnutý žiadny výťažok podľa § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK. Zároveň táto exekúcia nespadá pod relatívne výnimky uvedené v § 4 ZoUNEK a ani pod ostatné absolútne výnimky uvedené v § 2ods. 2 ZoUNEK. V posudzovanom prípade došlo ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK (teda k 25.11.2020) k uplynutiu rozhodnej doby v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, a tým k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege, bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie nerozhodol podľa § 243f ods. 6 EP. K tomuto (správnemu) názoru dospel pôvodne aj súd prvej inštancie, keď v oznámení z 09.09.2021 vyššia súdna úradníčka upovedomila súdneho exekútora o účinkoch citovaného ustanovenia. Argumentácia súdneho exekútora, že daný prípad nespadá pod režim zastavenia exekúcie v zmysle ZoUNEK, sa prieči citovaným ustanoveniam tohto zákona, ako aj jeho účelu, ktorým je docieliť zastavenie starých exekúcií. Ak sa súdny exekútor opiera o ustanovenie § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, opomína, že toto počíta nielen so zastavením exekúcie, ale aj s rozhodnutím o jej pokračovaní, čo vylučuje, aby išlo o prípad uvedený v § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. Navyše, aj podľa výkladových pravidiel ministerstva spravodlivosti k ZoUNEK sa rozhodná doba predlžuje len vtedy, keď o zastavení exekúcie rozhoduje súd na návrh oprávneného. V prejednávanej veci ale oprávnený takýto návrh nepodal. Práve naopak, k svojmu pôvodnému návrhu na vykonanie exekúcie podal doplnenie, ktorého cieľom bolo nepochybne dosiahnuť, aby exekučný súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku.
17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK skôr, ako súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a preto súd prvej inštancie už nemal právomoc vyhlasovať exekúciu za
neprípustnú a rozhodnúť, že sa zastavuje. V dôsledku toho neboli splnené ani podmienky na to, aby rozhodoval o trovách exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP v celom rozsahu zrušil.
18. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval súdneho exekútora na možné použitie ustanovení zákona ZoUNEK. Odvolací súd záverom tiež dáva do pozornosti, že bude treba formálne a deklaratórne ukončiť exekučné konanie postupom podľa § 8 ZoUNEK.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).