Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_33Ek-46-2017.pdf
PDF · 83.13 KB
No categories available
33Ek/46/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. X., nar.: XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX V., zast. advokátom: JUDr. Peter Bartoš, proti povinnému: T. T., nar.: XX.XX.XXXX, Č. XX, XXX XX Č., o vymoženie 11.650 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a . II. Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.07.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 11.650 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Rozhodcovský rozsudok ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, sp. zn. G. zo dňa 02.05.2017.
2. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.05.2017 vyplýva, že ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo odôvodnil svoju právomoc rozhodovať vo veci na základe Pokusu o zmier zo dňa 15.03.2017.
3. Súd má právomoc skúmať návrh na vykonanie exekúcie ako aj prílohy priložené k návrhu na vykonanie exekúcie na základe § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku. Pri preskúmaní návrhu, súd zistil nedostatky v rozhodcovskej zmluve / rozhodcovskej doložke, preto následne vyzval oprávneného na jeho doplnenie.
4. Dňa 14.07.2017 Okresný súd Banská Bystrica vyzval oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy / doložky k návrhu na vykonanie exekúcie vedenej pod spisovou značkou 33EK/46/2017. Dňa 18.07.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie k predmetnej výzve, kde oprávnený považuje pokus o zmier zároveň za rozhodcovskú doložku. V uvedenom pokuse o zmier oprávnený uviedol, že ak povinný nezaplatí pohľadávku v lehote 5 dní od doručenia výzvy na účet oprávneného, oprávnený sa obráti na mediátora / rozhodcu N. z ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo.
5. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní"), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
6. Podľa § 3 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak tento zákon odkazuje na dohodu zmluvných strán, za súčasť tejto dohody sa považujú aj rozhodcovské pravidlá, na ktoré sa v nej odkazuje.
7. Podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
8. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
9. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
11. Podľa § 4 ods. 5 zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.
12. Podľa § 4 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
13. Podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
14 Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
15. Podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
16. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
17. Podľa § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.
18. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 35 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob
ich vyjadrenia obvykle znamená. Pričom sa prihliada na vôľu toho, kto právny výkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
20. Podľa § 37 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
23. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
24. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok), Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
25. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
26. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
27. Oprávnený s povinným medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa §657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej súčasťou nebola rozhodcovská doložka. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že písomná forma rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky nebola platne dojednaná, keďže mlčanie nemožno považovať za súhlas povinného s rozhodcovskou doložkou. Zákonná forma nebola dodržaná ani pri predloženom pokuse o zmier, nakoľko v ňom chýba prejav vôle povinného. Zároveň súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy, preukazujúce vôľu povinného s konaním pred rozhodcovským súdom.
28. Súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom inicioval oprávnený, ktorý zostavil prostredníctvom právneho zástupcu znenie „Pokusu o zmier" zo dňa 15.03.2017, v ktorom jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovská zmluva, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Keďže rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná, rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodovať v danej veci a oprávnený si nemal uplatňovať svoje právo prostredníctvom rozhodcovského súdu.
29. Spôsob doručovania v rozhodcovskom rozsudku, uviedol rozhodca N. nasledovne - Rozhodcovský súd prijal žalobu žalobcu z 29.03.2017 a stanovil do funkcie ad hoc rozhodcu N.. Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 05.04.2017 bolo sporovým stranám doručené. Súčasne bolo doručené aj Rozhodcovské uznesenie - Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzva zo dňa 05.04.2017. Obidve strany sporu si oznámenie prevzali spolu s prílohami. Žalobca dňa 11.04.2017 a žalovaný dňa 12.04.2017 fikciou doručenia. Prevzatie je preukázané poštovou doručenkou a oznámením doručovacej pošty žalovaného „adresát je neznámy".
30. Odvolávanie sa právneho zástupcu oprávneného na § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, v tomto prípade je irelevantné, keďže nešlo o právoplatne dojednanú rozhodcovskú zmluvu / rozhodcovskú doložku a povinný počas celého rozhodcovského konania, nevedel a nemal ako vedieť,
že prebieha rozhodcovské konanie. V rozhodcovskom konaní sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému (povinnému) neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby.
31. Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 02.05.2017, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky zo dňa 15.03.2017, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.
32. Pokiaľ pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku v štádiu návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd zistí vyššie uvedené nedostatky exekučného titulu, potom návrh na vykonanie exekúcie zamietne.
33. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, keďže nepreukázal platnosť rozhodcovskej zmluvy / rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mal byť vydaný rozhodcovský rozsudok. Oprávnený a povinný do začatia, ani po začatí rozhodcovského konania neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku, tak ako to stanovil zákon. Samotný „Pokus o zmier", z ktorého vyplýva jednostranná vôľa oprávneného, nezakladá rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Nakoľko rozhodcovský súd začal rozhodcovské konanie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a povinný sa nemal ako vyjadriť k danému rozhodcovskému konaniu a ani samotnému rozhodcovskému rozhodnutiu, keďže povinnému bol návrh na začatie rozhodcovského konania doručený fikciou doručenia ako „adresát neznámy".
34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že exekučný titul je v rozpore s týmto zákonom, pretože návrh bol podaný na základe nespôsobilého exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie potom podľa ust. § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
35. Právne nespôsobilý exekučný titul nepredstavuje prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci všeobecným súdom.
36. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený, po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
37. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
39. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
40. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trov podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
41. Podľa § 199g Exekučného poriadku, oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa §199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, keďže si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe právne neúčinného exekučného titulu nebolo možné pokračovať v exekučnom konaní. Nakoľko v tomto štádiu konania ešte nie je účastníkom konania povinný, preto súd oprávnenému náhradu trov konania v celom rozsahu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.