Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4C-180-2013.pdf
PDF · 186.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha, Česká republika, proti žalovanému: G. o zaplatenie zmenky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 18.03.2013 podaným na tlačive A v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, doručeným Okresnému súdu Malacky 28.03.2013 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia pohľadávky zo zmenky, a to zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 13.04.2010 do 05.05.2010, čo predstavuje 0,31 Eur, 3,63 Eur, 0,01 Eur, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 0,45 Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalovaný na zmenku zaplatil ku dňu podania návrhu 243,53 Eur, z čoho na zmenkovú sumu žalobca zaúčtoval 135,60 Eur a na úrok sumu 107,93 Eur. Podaný návrh v časti údajov o pohľadávke odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 10.12.2008 na zmenkovú sumu 135,60 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.04.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 135,60 Eur spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.04.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 243,60 Eur, keď na zmenkovú istinu uhradil 135,60 Eur a úroky 107,93 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenku neplatil. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca uviedol a predložil originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 10.12.2008 na sumu 135,60 Eur, výpis z obchodného registra žalobcu a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. K preukázaniu existencie a výšky uplatneného nároku predložil súdu originál zmenky. V návrhu uviedol, že nežiada, aby sa nariadilo pojednávanie. Procesným podaním doručeným súdu 18.12.2015 zobral žalobca návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
2. Súd žalovanému v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia č. 861/2007/ES doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a podporného dokumentu (zmenky) spolu so vzorovým tlačivom C na odpoveď s jeho vyplnenou časťou I. Žalovaný zásielku prevzal 09.04.2014, v nariadením stanovenej lehote 30 dní po ich doručení neodpovedal na návrh na uplatnenie pohľadávky vyplnením časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jeho zaslaním späť súdu, ani žiadnym iným spôsobom sa k návrhu nevyjadril.
3. Súd prvej inštancie v merite veci rozhodol rozsudkom č.k 4C/180/2013-77 zo dňa 28. decembra 2015 tak, že konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy od 22.04.2009 do 07.04.2010, čo predstavuje sumu 118,99 Eur, sumy 5,67 Eur, 55,12 Eur, 0,20 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň nepriznal žalovanému náhradu trov konania.
4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 3CoZm/42/2016-127 zo dňa 14.09.2016 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že ustanovenie čl. 7 Nariadenia len umožňuje súdu vo veci rozhodnúť aj v prípade, že sa mu nedoručila odpoveď dotknutej strany, avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia Nariadenia podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz, napriek nečinnosti dotknutej strany, ak sa mu javí, že uplatnený nárok odporuje zákonom alebo považuje za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania bez ohľadu na to, či sa žalovaný v danej veci vyjadril alebo nie. Poukázal na názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v stanovisku č. 93 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR S 8/2015, v ktorom NS SR konštatoval, že z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť, a to aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní a pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho privedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Najvyšší súd SR v stanovisku konštatoval, že je možné aplikovať všetky procesno-právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Vzhľadom na uvedené nepovažoval preto odvolací súd za dôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie vzhľadom na nečinnosť žalovaného nebol oprávnený prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
5. Odvolací súd sa však stotožnil s názorom odvolateľa, že súd sa dostatočne, resp. vôbec nezaoberal aplikáciou § 17 zmenkového a šekového zákona, z ktorého vyplýva, že kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné, nakoľko žalobcovi t.j. ďalšiemu majiteľovi zmenky nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že kauzálnymi námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie mohol zaoberať iba v prípade preukázania, že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Súd preto pochybil, keď sa zaoberal zmluvným vzťahom medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej bola zmenka vystavená bez toho, aby bolo preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako majúcu spotrebiteľský charakter, pričom uviedol, že je mu známe z jeho rozhodovacej činnosti, že spoločnosť predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, v ktorých je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania alebo zamestnania. Odvolací súd je toho názoru, že nemožno preskúmať vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie o charaktere úverovej zmluvy, keď len poukázal na poznatky z rozhodovacej činnosti, bez prinajmenšom uvedenia čísla konaní, predmetom ktorých bolo posudzovanie obdobných zmlúv v prípadne na poukázanie na iné konanie vedené medzi tými istými stranami. Tak by bolo možné dospieť aspoň k pravdepodobnému záveru, že tým istým spôsobom spoločnosť postupovala aj v prípade predmetnej úverovej zmluvy, nakoľko sú aj iné okolnosti uzatvorenia ďalších zmlúv totožné s prejednávanou vecou. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil s odkazom na § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Podľa § 391 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinný od 01.07.2017, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
7. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007/ES“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii").
8. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
9. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
10. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
11. Predmetom konania v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je návrh uplatnený ako nárok na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 22.04.2009 do 07.04.2010, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 135,60 Eur od 13.04.2010 do 05.05.2010, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy t.j. 0,45 Eur. Súd podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia č. 861/2007/ES vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, nakoľko toto konanie je písomné, žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie ústneho pojednávania a súd vzhľadom na okolnosti prípadu to nepovažoval za potrebné, nakoľko o nároku je možné rozhodnúť z listinných dôkazov. Podľa § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 10.07.2017.
12. Súd prvej inštancie sa oboznámil s obsahom Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoZm/80/2016-118 zo dňa 16.11.2016 a opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom - zmenkou vystavenou dňa 25.09.2009. Súd s poukazom na obsah uznesenia odvolacieho súdu vyzval žalobcu na predloženie Zmluvy o úvere č. 103400023 zo dňa 25.09.2009, vrátane dohody o vyplnení zmenky, uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu č.k. 23Er/4054/2011, ktorý pripojil, nakoľko lustráciou zistil, že na tunajšom súde prebiehalo konanie medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky ako oprávneným a žalovaným ako povinným vo veci vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 405 Eur s príslušenstvom, najmä zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami, keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre posúdenie podmienok konania a rozhodnutie vo veci a dôsledné posúdenie uplatneného nároku. Ďalej sa súd oboznámil so zverejnenými rozhodnutiami v analogickej právnej veci, a to Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5C/261/2013-98 zo dňa 31. marca 2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/581/2015 zo dňa 28.10.2015. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový a právny stav:
13. Z predloženého prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená žalovaným dňa 10.12.2008 v Malackách ako vlastná zmenka, ktorou sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava 4.058,09 Sk (135,60 Eur) a zmenkový úrok 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia od 2. apríla 2009, zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, s miestom splatnosti určeným sídlom pôvodného veriteľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, identifikačné údaje žalovaného ako vystaviteľa a jeho podpis. Na zmenke je uvedený aj údaj: číslo zmluvy 1110233, čo korešponduje s číslom Zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2008, uzatvorenej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a žalovaným ako dlžníkom, ktorá bola žalobcom ako oprávneným založená do spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 23Er/4601/2010. Na rube listiny je zapísaný nedatovaný indosament textom: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705, opatrený pečiatkou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a podpisom Jaroslava Fuchsa, konateľa.
14. Z obsahu spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/4601/2010 súd zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti žalovanému ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 172,63 Eur istiny s príslušenstvom na základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 05279/10 zo dňa 29.06.2010, ktorým tento súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu vlastnej zmenky vystavenej dňa 10.12.2008 žalovaným. Ako vyplýva z obsahu Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR05279/10 zo dňa 29.06.2010, zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 10.12.2008. V exekučnom konaní bol predchádzajúcim majiteľom zmenky vymáhaný identický nárok z tej istej zmenky ako v súdenej veci.
15. Z Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR SR05279/10 zo dňa 29.06.2010 (č.l. 5-6 spisu sp.zn. 23Er/4601/2010) vyplýva, že žalobca rozhodcovskému súdu doručil dňa 28.04.2010 písomný návrh na začatie konania, ktorým uplatnil nárok zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný ako vystaviteľ ako neúplnú zmenku dňa 10.12.2008, pričom touto zmenkou žalobca a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere).
16. Z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2008 (č.l. 4 spisu sp.zn. 23Er/4601/2010), ktorá bola žalobcom ako oprávneným založená do spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. 23Er/4601/2010, súd zistil, že predchádzajúci majiteľ zmenky ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 457 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol úver v sume 5.000 Sk (165,97 Eur) a záväzok žalovaného ako dlžníka zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 4840 Sk (160,66 Eur), t.j. celkovo 9840 Sk (326,63 Eur) v 12 mesačných splátkach po 820 Sk (27,22 Eur) počnúc dňom 17.01.2009. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, tieto neboli signované stranami. Dlžník prevzatie úveru potvrdil v deň podpisu zmluvy.
17. Obsahom článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu štyri týchto podmienok stal splatný celý dlh. Uvedené sa vzťahuje podľa ustanovenia aj na ručiteľa, ktorý má postavenie zmenkového ručiteľa.
18. Z článku 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že Podľa článku 4 zmluvných podmienok v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem a viac dní, je povinný uhradiť túto splátku do rúk mandatára spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300 Sk (9,96 Eur) za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 600 Sk (19,92 Eur). Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 60 Sk (1,99 Eur), ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomne výzvy na úhradu.
19. Z článku 5 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že dlžník uzatvára s veriteľom dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu.
20. Z článku 6 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že ak sa stane splatným celý dlh naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa keď sa stal splatný celý dlh až do jeho uhradenia. V takom prípade vzniká veriteľovi nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladne zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/alebo dohody s veriteľom.
21. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 9.400 Sk (312,02 Eur), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonávaním úkonov, smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
22. Podľa článku 8 všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník je oprávnený splatiť veriteľovi dlžnú sumu kedykoľvek pred termínom splatnosti, avšak aj v takomto prípade je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok v celej výške.
23. Podľa článku 12 všeobecných podmienok poskytnutia úveru dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške ako svoj dlh voči veriteľovi, tak ako je to uvedené v tejto zmluve. Tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
24. Podľa článku 20 všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všeobecné právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
25. Podľa čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými úkonmi sa zaväzovať.
26. Podľa čl. I § 92 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené.
27. Podľa čl. I § 93 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta. Účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.
28. Podľa čl. I § 94 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový lehoty na výkon postihových práv sa spravujú pre všetky osoby zmenečne zaviazané právom miesta, kde bola zmenka vystavená.
29. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
30. Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),
platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
31. Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
32. Podľa čl. I § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
33. Podľa čl. III. § 3a zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015 Z.z. neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov.
34. Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
35. Podľa čl. I § 9 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
36. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
37. Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
38. Podľa čl. I § 12 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament musí byť bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, od ktorej bol videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
39. Podľa čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
40. Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.
41. Podľa čl. I § 15 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak tu niet opačnej doložky, indosant zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.
42. Podľa čl. I § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
43. Podľa čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák.č. 438/2015 Z.z., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.
44. Podľa čl. I § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení zák. č. 438/2015 Z.z., v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
45. Podľa čl. VIII. zák. č. 438/2015 Z.z. tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. VII. ktorý nadobúda účinnosť 18.apríla 2016. Čl. I: stráca účinnosť 01.07.2016. Zák. č. 438/2015 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov 23.12.2015.
46. Podľa § 25g zák. č. 438/2015 Z.z., prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
47. Podľa čl. I § 20 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový indosament po zročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred zročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.
48. Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
49. Podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
50. Podľa čl. I § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový , ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
51. Podľa čl. I § 44 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie).
52. Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku podpísali.
53. Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
54. Podľa čl. I § 73 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový do zákonných lehôt alebo lehôt vo zmenke určených nepočíta sa deň, od ktorého sa lehoty začínajú.
55. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
56. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
57. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
58. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
59. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
60. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
61. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
62. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
63. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
64. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
65. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
66. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
67. Podľa § 4 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
68. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
69. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
70. Súd pri posúdení nároku skúmal právomoc a príslušnosť konať a rozhodovať vo veci a rozhodné právo pre konanie a rozhodnutie vo veci. Žalobca je právnická osoba so sídlom na území Českej
republiky, žalovaný fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Predmetom konania je občiansky cezhraničný spor o zaplatenie sumy zmenky s príslušenstvom ako je uvedené vyššie v odôvodnení, teda hodnota pohľadávky nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Na uvedený spor sa preto vzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a keďže ide o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Malacky je daná článkom 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral v čl. 4.1 návrhu podľa bydliska žalovaného.
71. Ďalej pri skúmaní podmienok konania sa súd zaoberal otázkou, či o nároku žalobcu nebolo právoplatne rozhodnuté, nakoľko z úradnej činnosti súdu je známe, že boli a sú vedené exekučné konania predchádzajúcim majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. vo veci vymáhania nárokov zo zmenky priznaných rozhodcovským rozsudkom. Lustráciou konaní vedených na tunajšom súde zistil, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598 ako oprávnený si uplatňovala v exekučnom konaní proti žalovanému ako povinnému vymoženie pohľadávky v sume 172,63 Eur istiny s príslušenstvom na základe Rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR05279/09 zo dňa 29.06.2010. Uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 23Er/4601/2010-18 zo dňa 20.11.2012 súd exekučné konanie zastavil, keď predtým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere. Keďže podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal. Platí to však len v prípade, ak boli pre vydanie rozhodcovského rozsudku splnené zákonné podmienky. Súd v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR05279/09 zo dňa 29.06.2010 vychádzal z vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto veci konať a rozhodnúť, sú splnené. Ak je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR05279/09 zo dňa 29.06.2010 nulitný právny akt, ako bolo v čase rozhodovania súdu právoplatne rozhodnuté, nevytvára prekážku právoplatne rozsúdenej veci, preto považoval podmienky na vydanie rozsudku o pohľadávke s ohľadom na prípadnú existenciu prekážky rozsúdenej veci za splnené.
72. V merite veci súd skúmal predloženú zmenku, táto bola vystavená fyzickou osobou štátnym občanom Slovenskej republiky s bydliskom na území Slovenskej republiky podľa slovenského práva, miestom vystavenia ako aj platobným miestom na území Slovenskej republiky, spôsobilosť žalovaného a indosanta zmenečne sa zaväzovať, lehoty na výkon postihových práv sa spravujú podľa slovenského práva. Forma úkonu, ktorý je potrebný na uplatnenie zmenečného práva na zaplatenie zmenkovej sumy sa spravuje právom Slovenskej republiky, pretože zmenku bolo potrebné predložiť na platenie v platobnom mieste, t.j. na území Slovenskej republiky. Rozhodným právom je preto právo Slovenskej republiky, nakoľko prípadná voľba iného právneho poriadku nebola súdu tvrdená, ani preukázaná, k čomu dospel nasledovne: právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne normy pre oblasť zmeniek (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) z rozsahu jeho pôsobnosti v článku 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky vyplývajúce zo zmeniek, Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, v článku 1 ods. 2 písm. c) ustanovuje, že ustanovenia tohto dohovoru sa nevzťahujú na záväzky vyplývajúce zo zmeniek, súd na základe čl. I štvrtej časti, t.j. kolíznych noriem obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, určil za rozhodné právo, ktoré sa aplikuje v tejto veci, právo Slovenskej republiky.
73. V prejednávanej si žalobca uplatňuje svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny. Z prvopisu zmenky svoje právo preukázal indosamentom, čím preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky (čl. I. § 16 ods. 1
veta prvá v spojení s čl. I. § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.), a teda by mal už len z tohto dôvodu právo postihom žiadať zmenkovú sumu, dohodnuté zmenkové úroky, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Zmenka obsahuje všetky formálne požiadavky tak, ako to ustanovuje § 75 Zákona č. 191/1950 Sb., keď žalobca predložil vlastnú zmenku, obsahujúcu všetky náležitosti požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1951 Sb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná: označenie zmenka pojaté do vlastného textu listiny vyjadrené v jazyku, v ktorom je zmenka spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; je v nej uvedený údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, obsahuje dátum a miesto vystavenia a podpis vystaviteľa. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§ 12 a 13 zákona č. 191/1951 Sb., nie je viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na rub zmenky a je indosantom - spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., v mene ktorej koná konateľ samostatne podpísaný v súlade so spôsobom, akým je zapísaný spôsob konania za spoločnosť v obchodnom registri. Indosament nie je len čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Súd preto dospel k záveru, že zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 zákona č. 191/1951 Sb., s takýmto prejavom vôle spája, keď došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára.
74. Zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú vo všeobecnosti nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je na samotnom zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom aj preukázal. Majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd preto môže - ak dospeje k záveru, že zmenka je platná a veriteľ je jej majiteľom - skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku povinného, nie však z úradnej moci, avšak s výnimkou zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na čl. I § 17 ods. 1 veta druhá, § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. a § 290 CSP. Uvedené tiež neplatí pre absolútnu neplatnosť zmenkového právneho úkonu, na ktorú súd taktiež prihliada ex offo. Podľa Spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno- právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa), publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2015: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.
75. Nakoľko súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že nárok žalobcu v súdenej veci a nárok uplatnený predchádzajúcim majiteľom zmenky v konaní sp. zn. 23Er/4601/2010 je uplatnený z identickej zmenky, z obsahu exekučného spisu vyplýva, že ide o zmenku zabezpečovaciu súd vyzval žalobcu na predloženie zmluvy, z ktorej pohľadávky zmenka zabezpečuje, t.j. na predloženie Zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 10.12.2008, vrátane Dohody o vyplnení zmenky, uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným. Žalobca požadované listiny súdu nepredložil s odôvodnením, že predmetom konania je zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na § 290 CSP a § 17 ods. 1 veta druhá v spojení s § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového sám dôkaz zabezpečil, pretože z obsahu listín tvoriacich obsah spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/4601/2010 zistil, že žalobca uplatňuje nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z obsahu listín tvoriacich obsah spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/4601/2010, najmä zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd zistil, že predložená zmenka bola pôvodne vystavená ako blankozmenka, t.j. zmenka, ktorá bola pri vystavení neúplná. Súd preto aj napriek tomu, že odpoveď žalovaného k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nebola súdu doručená v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu a žalovaný nevzniesol relevantné námietky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. vykonal dokazovanie aj dôkazmi, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, nakoľko to považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a bez návrhu obstaral listinné dôkazy (§ 290 CSP) pripojením spisu tunajšieho súdu č.k. 23Er/4601/2010 a vykonaním dokazovania listinami predloženými súdu v tomto konaní žalobcom ako oprávneným. Ustanovenie § 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje koncentračnú zásadu, ktorej dôsledkom je, že v prípade procesnej pasivity žalovaného musí súd rozhodnúť o pohľadávke len na základe dôkazov predložených žalobcom, avšak z tohto článku ani z nijakého ustanovenia Nariadenia nevyplýva pre súd zákaz vykonať aj z vlastného podnetu určitý dôkaz.
76. Po posúdení formálnej platnosti predloženej zmenky súd preto považoval za potrebné (aj s ohľadom na odôvodnenie odvolacieho súdu) sa dostatočne vysporiadať s aplikáciou § 17 zmenkového a šekového zákona, keď z odseku 1 vety prvej uvedeného ustanovenia vyplýva, že kauzálnymi námietkami žalovaného sa súd môže zaoberať iba v prípade preukázania, že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Nadobudnutím účinnosti zák. č. 438/2015 Z.z. dňa 23.12.2015 však bola v citovanom ustanovení zmenkového a šekového zákona doplnená veta druhá upravujúca zaviazanosť zo zmenky vystavenej spotrebiteľom, v zmysle ktorej ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo aj k predošlým majiteľom vždy, teda nielen v prípade, že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka. Súd z uvedeného dôvodu postupoval pri posúdení nároku žalobcu podľa ustanovenia vety druhej § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 23.12.2015, ako špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k prvej vete citovaného ustanovenia (ktorá upravuje možnosť uplatnenia kauzálnych námietok v prípade iných ako spotrebiteľských zmeniek), nakoľko ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (§ 25g zák.č. 438/2015 Z.z.). Povinnosť skúmať kauzálne námietky aj bez osobitnej procesnej aktivity spotrebiteľa preto vyplýva pre súd z § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového (v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a § 290 CSP. Ak je teda žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch (t.j. aj kauzálnych vzťahoch) k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy, teda sú prípustné aj po indosovaní zmenky, pričom nevedomosť nadobúdateľa zmenky o obsahu zmluvného vzťahu medzi vystaviteľom a predošlým majiteľom zmenky je v prípade spotrebiteľskej zmenky právne bez významu.
77. Z predloženej zmenky v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/4601/2010 súd zistil, že žalobca vymáha nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená žalovaným v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to Zmluvou o úvere č. 1110233 zo dňa 10.12.2008 uzatvorenou medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, zo žiadneho ustanovenia zmluvy o úvere nevyplýva iný ako spotrebný charakter úveru, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme úveru (§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Aj keď formálne je v zmluve na predtlači uvedené, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti , že poskytnuté úvery spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, kde je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania, alebo zamestnania, v skutočnosti je však účel poskytnutia úveru úplne iný a nijako nesúvisí so zamestnaním dlžníka. Na tunajšom súde je aktuálne vedených 1152 exekučných podaní na návrh oprávneného, ktoré v čase rozhodovania súdu nie sú právoplatne skončené, kde spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vymáha nároky z identických a obdobných formulárových úverových zmlúv voči spotrebiteľom, priznané rozhodcovským rozsudkom na základe spotrebiteľmi vystavenej zmenky a v identických veciach zároveň žalobca ako nový majiteľ zmenky uplatnil nárok z indosovanej zmenky zabezpečujúcej úverové záväzky spotrebiteľov (príkladmo v konaniach sp.zn. 4C/180/2013, 4C/53/2013 až 4C/82/2013). Bremeno tvrdenia a dokazovania o tom, že úver bol poskytnutý na iný účel ako spotrebu prenáša na veriteľa, resp. inú osobu, ktorá uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predchádzajúci majiteľ zmenky má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, resp. obchodnej činnosti, v konaní nebolo preukázané, že úver, ktorý zmenka zabezpečuje, bol žalovanému poskytnutý na iný účel ako jeho spotrebu.
78. Súd preto z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky založené na vlastných vzťahoch žalovaného ako vystaviteľa zmenky k predošlému majiteľovi zmenky POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 (§ 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.), najmä s tým súvisiacu platnosť Dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v čl. 17.
79. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predchádzajúci majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 10.12.2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 Sk (165,97 Eur), dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 4.840 Sk (160,66 Eur). Celkovo teda mal dlžník zaplatiť veriteľovi sumu 9.840 Sk (326,63 Eur), ktoré sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 820 Sk (27,22 Eur) počnúc 17.01.2009. Zmenka vystavená žalovaným obsahuje údaj o čísle úverovej zmluvy, ktorú zabezpečuje, čo vyplýva z čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
80. Dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v čl. 17 zmluvných podmienok Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. zo dňa 10.12.2008 umožňuje vymáhať podľa formulácie dojednania presne neurčený okruh peňažných nárokov veriteľa voči spotrebiteľovi. Dohoda je súčasťou zmluvných podmienok vypracovaných na predtlačenom formulári, ktorý nie je podpísaný spotrebiteľom. Je preto zjavné, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a obsah takto dohodnutej zmluvnej podmienky žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. S poukazom na článok 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Článok 3 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred, a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, ako to je v súdenej veci.
81. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uzavretie úverovej spotrebiteľskej zmluvy bolo podmienené vystavení zmenky zo strany spotrebiteľa, tieto právne úkony boli uskutočnené v jeden deň 10.12.2008, pričom v okamihu uzatvorenia úverovej zmluvy jej obsahovou náležitosťou bola povinnosť vystaviť zmenku podľa článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvorí neoddeliteľnú súčasť formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, fakticky preto podmieňovala poskytnutie úveru a spotrebiteľ obsah úverovej zmluvy a článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (teda veriteľom predloženej dohody o vystavení a vyplnení zmenky) nemal možnosť ovplyvniť. S ohľadom na to, že takto dojedaná zmluvná podmienka umožňuje veriteľovi vyplniť zmenku v budúcnosti bez dojednania presného určitého a zrozumiteľného obsahu jeho vyplňovacieho práva. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo „všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu
vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, čo je dôvodom jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok (napr. § 53 ods. 4 písm. a/ OZ). Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy, či zmenková suma obsahuje alebo neobsahuje aj nároky vyplývajúce z prípadných neprijateľných zmluvných podmienok, ktorých a v akej výške. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok, vrátane pokút, zmenkou je z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Ako vyplýva z § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ako je citovaný vyššie, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa sa zakazuje splniť dlh zmenkou a veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zmenkové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky sú neplatné. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania. Dohoda o vyplnení zmenky však toto zákonné ustanovenie obchádza, keď umožňuje veriteľovi vyplniť zmenku bez toho, aby spotrebiteľ mohol ovplyvniť zmenkovú sumu a dátum jej úročenia úrokom 0,25 % denne (91,25% ročne). Tento úrok je uvedený na zmenke predtlačou, teda spotrebiteľ jeho výšku nemohol ovplyvniť, pričom pokiaľ má zmenka zabezpečovať záväzky zo Zmluvy o úvere, úročenie v takejto výške nebolo stranami dojednané. Dojednanie článku 14 všeobecných podmienok v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona umožňuje veriteľovi obchádzať zákonné ustanovenia a vyplniť do zmenky záväzky vystaviteľa plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok bez toho, že by ich obsah mohol spotrebiteľ ovplyvniť. Dojednanie Dohody o vyplnení zmenky nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa. Súd potom vyhodnotil zmluvnú podmienku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno opaku, keď svoj návrh po nadobudnutí účinnosti zák.č. 438/2015 Z.z. nedoplnil, a ani na výzvu súdu nepredložil žiadne listiny na preukázanie opaku. Dojednanie zmluvnej podmienky v čl. 17 Dohoda o vyplnení zmenky umožňuje veriteľovi voči spotrebiteľovi vymáhať prakticky akékoľvek vopred presne neurčené plnenie, vrátane plnenia uplatňovaného v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, preto je takéto dojednanie s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.
82. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 5C/261/2013-98 zo dňa 31. marca 2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/581/2015 zo dňa 28.10.2015 súd určil zmluvnú podmienku identického významu a obsahu v zmluvných vzťahoch spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. za neprijateľnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, a preto je podľa ustanovenia§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
83. Nakoľko Dohodu o vyplňovacom práve zmenky v súdenej veci súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa, v prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod sp.zn. 4 Obo 161/2007. Ak aj teda zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Súd je toho názoru, že závery uvedené v rozhodnutí sú aplikovateľné i na súdenú vec i keď v konaní išlo o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a nešlo o indosovanú zmenku. Nakoľko v súdenej veci ide o nepochybne nárok zo zmenky zabezpečujúcej
spotrebiteľský zmluvný záväzok, kauzálne námietky možno vznášať vždy a to aj voči nadobúdateľovi zmenky (§ 17 ods. 1 veta druhá, ods. 2 zák.č. 191/950 Zb.)
84. Na základe takto neplatnej dohody nevzniklo veriteľovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k spornému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo veriteľovi, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd potom po vykonanom dokazovaní a ex offo preskúmaní spotrebiteľského vzťahu účastníkov, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, dospel k záveru o absencii materiálnych predpokladov platnosti zmenky z dôvodu neprijateľnosti a neplatnosti dohody o vyplňovacom práve, ktorá je obsahom zmluvnej podmienky čl. 14, ktorá ju zakladá. Žalobcovi nepatria preto nároky zo zmenky uplatnené v súdenej veci a žalobu v ostávajúcej časti (po zastavení konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 405 Eur € od 20.09.2010 do zaplatenia) zamietol.
85. O trovách konania rozhodol súd podľa čl. 16 Nariadenia č. 861/2007/ES , podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. V zastavenej časti zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne zo zmenkovej sumy 405 Eur € od 20.09.2010 do zaplatenia (prvý výrok rozsudku č.k 4C/180/2013-77 zo dňa 28.12.2015) bez uvedenia dôvodu, preto procesne platí, že zavinil zastavenie konania, preto žalovaným svedčí nárok na náhradu trov v zastavenej časti. Vo zvyšku nároku bol plne úspešný žalovaný. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015). Zo spisu sp. zn. 4C/180/2013 súd zistil, že žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).