Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného B. B., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 176/12/7702 zo dňa 03.03.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. augusta 2017 v Humennom, takto

rozhodol:

Obžalovaný B. B., E.. XX.XX.XXXX K. S., J. I. S., XXX XX S., J.. Č.. E. Y. XXXX, XXX XX I., Č. X..

uznáva sa za vinného, že

v bode 1/ rozsudku

dňa 19.03.2012 v čase okolo 15.30 hodine prišiel na 5. poschodie nachádzajúce sa vo vchode Č.S. X E. Q. K. XXXX/XX K. S., zazvonil na vchodových dverách bytu a potom ako tieto otvorila W. A., strčil do dverí, čím ju odsotil a vošiel do chodby uvedeného bytu, na čo W. A. reagovala tým spôsobom, že dvere začala zatvárať, aby ho takto z chodby vytlačila, pričom obvinený rukami aj naďalej dvere pretláčal smerom dovnútra a kričal na ňu, aby mu dala 50 eur, ktoré mu je dlžný jej syn, následne sa nohou zaprel do dverí, tieto nasilu otvoril, poškodenú odstrčil a opätovne vošiel do chodby bytu, sadol si na botník a povedal, že z bytu neodíde, pričom uvedený byt opustil až potom, ako poškodená W. A.Í. privolala policajnú hliadku,

v bode 2/ rozsudku

dňa 09.04.2012 v čase okolo 19.00 hodine po tom, ako požil s F. M., Z. M. a ostatnými konzumentmi alkoholické nápoje za budovou nákupného centra Tesco na Q. D.G. K. S. a po predchádzajúcej potýčke s F. M., tohto bezdôvodne fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udieral päsťami rúk do oblasti hlavy a tváre, kde v tomto konaní sa mu snažil zabrániť Z. M., ktorého taktiež fyzicky napadol tým spôsobom, že ho päsťami udieral do oblasti tváre a nohou mu kopol do ľavej ruky, čím svojím konaním spôsobil F. M. drobné poranenia, ktoré si podľa odborného lekárskeho vyjadrenia vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 3 - 4 dni a Z. M. spôsobil podľa znaleckého posudku poranenia a to odlomenie bázy prvej záprsnej kosti vľavo, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov a pomliaždenie tváre vľavo s krvnou podliatinou, kde doba práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života predstavuje 38 -40 dní,

v bode 3/ rozsudku

dňa 09.04.2012 v čase okolo 22.40 hodine v bare A. P. E. Q. K. K. S. si prisadol do boxu k A. Š., vytýkal mu, že sa na neho zle pozerá a následne ho udrel dlaňou ruky do tváre, kde A. Š. mu úder vrátil, no ihneď od barového pultu priskočili k A. Š. L. I., X. I. W. W. G., ktorí ho obkolesili, L. I. udrel fľašou A. Š. po temene hlavy a keď tento spadol kolenami na zem, všetci ho začali kopať nohami a udierať päsťami do rôznych častí tela, obv. B. B. hodil drevenú stoličku do chrbta A. Š. a keď sa mu v tom snažil zabrániť J. D., ktorý bol v bare prítomný a snažil sa rukami odtiahnuť od poškodeného X. I. a keď si to všimol jeho brat L., fľašou od piva udrel J. D. po temene hlavy a hodil smerom k nemu drevenú stoličku, ktorej sa však Tomáš Kohút uhol a keď niekto začal kričať, aby bola privolaná hliadka polície, útočníci z baru začali utekať na prízemie budovy, kde uzamykala vchodové dvere čašníčka spolu so Y. D., tak už na dvore baru L. I. viackrát udrel rukou Y. D. do oblasti tváre, no nespôsobil jej také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a následne spoločne s X. I. opäť fyzicky napadol J. D., ktorý sa snažil brániť Y. D.Č., čím podľa znaleckého posudku J. D. utrpel poranenia a to tržnohmoždené rany o veľkosti 2 a 3 cm v temennej oblasti a pomliaždenie vlasatej časti hlavy bez krvnej podliatiny, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu 18 - 20 dní a poškodený A. Š. utrpel otras mozgu ľahkého stupňa, otvorenú zlomeniu nosových kostí s minimálnym posunom úlomkov, zlomeninu 8. a 9. rebra, vľavo bez posunu úlomkov dve tržnozmliaždené rany o veľkosti 2 a 3 cm v temennej oblasti hlavy a pomliaždenie tváre vpravo s krvnými podliatinami, teda zranenia, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 38 - 40 dní,

teda

v bode 1/ rozsudku

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, násilím

v bode 2/ rozsudku

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a úmyselne inému ublížil na zdraví,

v bode 3/ rozsudku

fyzicky na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a úmyselne inému ublížil na zdraví,

čím spáchal

v bode 1/ rozsudku

prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku

prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 3/ rozsudku

prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. l) Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd zaväzuje obžalovaného zaplatiť náhradu škody spôsobenej skutkom pod bodom 2/ rozsudku: K. Y. Z., W..S.., S. S. A. XX, I. XXX XX, U.: XX XXX XXX, F.. X. F. S. I. U., F. : S., K. Č.: XXXX/B, vo výške 590,45 eur, B.Ô. Y. Z., W.. S.., S. S. C. XX I. XXX XX, U.: XX XXX XXX, F.. X. F. S. I. U., F.: S., K.P. Č.: XXXX/B, vo výške 11,79 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodených: A. Š., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Š. XXXX/XX, J., F. X., Z. I. Z.X. XXXX, XXX XX S., J. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D. XXX/XX, XXX XX I. E. T., s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Dňa 10. marca 2016 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 176/12/7702 zo dňa 03.03.2016, ktorú podal na obvineného B. B. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokusom zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva.

Na verejnom zasadnutí dňa 10. októbra 2016 bola trestná vec postúpená samosudcovi z dôvodu, že v rámci predbežného prejednania obžaloby skutok pod bodom 3/ obžaloby posúdil podľa iného ustanovenia zákona ako bol posúdený obžalobou, a to ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kde je trestná sadzba šesť mesiacov až dva roky, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kde je trestná sadzba až na tri roky.

Súd vo veci rozhodol dňa 29.03.2017 trestným rozkazom, ktorým uznal obvineného za vinného a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Poškodených s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces. Prokurátor podal voči trestnému rozkazu odpor.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho právach a povinnostiach, aj o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b) Tr. por.; následne obžalovaný prehlásil, že poučeniu porozumel a vyhlásil, že je vinný zo všetkých skutkov, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Keďže obžalovaný B. B. po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u neho k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaný uviedol:

písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, bol poučený o všetkých svojich právach a mohol sa radiť s obhajcom písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, udáva, že nie, preto ho súd následne s trestnými sadzbami oboznámil a na opätovnú otázku samosudcu urobil vyhlásenie o vine po tom, čo bol poučený o trestných sadzbách, písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznal ku skutku.

Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovaného. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať. Aj poškodení navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného.

Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutkov, z ktorých je obžalovaný. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovaného B. za skončené a vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a škode, pretože poškodení si škodu výslovne uplatňovali.

Zisťovaním osobných pomerov obžalovaného bolo preukázané, že je slobodný, bezdetný, žije K. I. Z. Z., kde je zamestnaný, pričom jeho príjem je 1 300,- eur. Vyživovaciu povinnosť nemá.

Podľa správy o povesti vypracovanej A. S. B. B. sa do spoločenského a verejného života v meste nezapája, doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.

Prokurátor uviedol, že na základe prijatého vyhlásenia o vine navrhuje uznať obžalovaného za vinného zo skutkov uvedených v obžalobe a uložiť mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, prípadne s ohľadom na odstup času, kedy boli skutky spáchané, navrhol uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou.

Obžalovaný B. B. sa v záverečnej reči vyjadril tak, že v jeho prípade išlo o zlé životné obdobie. V súčasnosti vedie riadny usporiadaný život v Č. X. a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by malo za následok likvidáciu podmienok riadneho života, ktoré si vytvára prácou v Č. X.. Pri prednese posledného slova svoje činy ľutoval a poukázal na to, že to zdôraznil viackrát aj vo svojej výpovedi.

Podľa odpisu z registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný B. B. má 3 záznamy v registri trestov, a to ešte z rokov 2002, 2003 a 2004, preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá nijaký záznam.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného B. B. zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Trestného zákona ). Priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov ( § 37 písm. h/ Trestného zákona ). K úprave trestnej sadzby pre zhodný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nepristúpil. Pri najprísnejšie posudzovanom prečine porušovania domovej slobody je v zmysle ods. 2 trestná sadzba jeden až päť rokov pri treste odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil všetky zákonné kritériá na uloženie trestu. S ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu obžalovaného súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní jeden rok a šesť mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, pretože faktické odňatie slobody pre obžalovaného nie je potrebné. Súd zohľadnil jednak záujem spoločnosti na jej ochrane, ale aj potenciálnu možnosť prevýchovy páchateľa súdených trestných činov.

Poškodené strany K. Y. Z., W..S.., I., W. W. B. Y. Z., W.. S.., I., si uplatnili nároky na náhradu škody spôsobenej obžalovaným z titulu nákladov za poskytnutú liečebnú starostlivosť Z. M., a keďže ich nárok bol dostatočne preukázaný a aj dôvodný, súd rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenej K. Y. Z., W..S.. škodu vo výške 590,45 eur a B. Y. Z., W.. S.. vo výške 11,79 eur.

Ostatných poškodených - A. Š. W. J. D. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal súd na civilný proces, pretože rovnakým výrokom o tom istom nároku rozhodol Okresný súd Humenné aj v konaní 4T 32/2013, v ktorom rozhodol o vine spoluobvinených pre ten istý skutok. Až v civilnom procese bude možné posúdiť zodpovednosť jednotlivých odsúdených za škodu, ako aj to či pôjde o solidárnu alebo delenú zodpovednosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť

že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.