Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/119/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce vo veci navrhovateľky-matky B., proti 1. A., 2. B., zastúpenému Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce, o určenie otcovstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Návrh zamieta.

II. Účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 18. 4. 2016 domáhala určenia otcovstva k maloletému W. a úpravy práv a povinností rodičov k tomuto maloletému. Návrh odôvodnila tým, že je matkou štyroch maloletých detí, ktoré má s odporcom A.. S odporcom žila v spoločnej domácnosti od roku 2009 do roku 2015. Začiatkom roka 2015 sa vybral odporca do zahraničia za prácou, no späť sa už nevrátil. Vtedy bola tehotná so 4. dieťaťom. Odporca si našiel družku, ktorá je od neho tehotná a ostal s ňou v zahraničí. Po roku s navrhovateľkou prerušil akékoľvek kontakty, pričom pri troch deťoch podpísal otcovstvo, avšak ku 4. dieťaťu otcovstvo nebolo určené, pretože sa odporca nevrátil zo zahraničia. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom. Z uvedeného dôvodu iba on môže byť otcom maloletého W.. O tomto styku vedia rodičia odporcu ako aj rodičia navrhovateľky, pretože bývajú na spoločnej adrese trvalého bydliska. Po narodení dieťaťa odporcu telefonicky oslovila, aby ju navštívil a prišiel podpísať otcovstvo na matriku, avšak odpovedal, že sa nevráti, lebo má priateľku. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi, pretože okrem neho s iným mužom nesúložila v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Z uvedeného dôvodu sa za otca W. považuje odporca. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke, poberá rodinné prídavky a rodičovský príspevok, iný príjem nemá. Odporca pracuje v zahraničí, pričom presnú adresu nevie uviesť.

2.Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení navrhla ako dôkaz výsluch rodičov a predložila rodný list maloletého.

3. Odporca A. sa k návrhu nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe uviedol, že prešetrili rodinné pomery na strane dieťaťa a neohlásene vykonali dňa 9. 6. 2016 za prítomnosti matky šetrenie rodinných pomerov maloletého. Zistili, že dieťa pochádza z družského vzťahu matky a X. Z tohto vzťahu pochádzajú ďalšie 3 deti a to maloletá B., maloletý O. a maloletý A.. Z rozhovoru s matkou dieťaťa vyplynulo, že s bývalým druhom žili v spoločnej domácnosti takmer 4 roky. Bývalý druh otcovstvo k starším deťom uznal, no k najmladšiemu synovi otcovstvom neuznal, pretože opustil spoločnú domácnosť ešte pred jeho narodením. Podľa vyjadrenia matky by sa mal nachádzať vo Veľkej Británii, kde udržiava nový vzťah a

údajne s novou družkou čakajú dieťa. O narodení dieťaťa bol odporca informovaný matkou cez sociálne siete. Predpokladaný termín príchodu odporcu na Slovensko podľa matky bol v mesiaci jún 2016. Podali matke sociálne poradenstvo vo veci uznania otcovstva ako aj o možnosti uznať otcovstvo k dieťaťu pred orgánom povereným viesť matriku. Šetrením pomerov zistili, že matka s maloletým a s jeho súrodencami býva v dvojizbovom byte, ktorý má v podnájme jej stará matka. Byt je primerane zariadený a udržiavaný v poriadku a deti majú vytvorené vhodné podmienky na výchovu. Podľa vyjadrenia matky odporca údajne otcovstvo k dieťaťu uznáva. Kolízny opatrovník preto navrhol vytýčiť súdne pojednávanie vo veci po 27. júni 2016 v čase predpokladaného príchodu otca na Slovensko, aby prípadne uznal otcovstvo k maloletému na matrike. K predmetu konania sa vyjadria po vykonanom dokazovaní pred súdom.

5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a z návrhu, jeho príloh ako aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka zistil tento skutkový stav:

6. Podľa rodného listu predloženého navrhovateľkou sa dňa 6.10.2015 narodil W.. Ako matka je zapísaná navrhovateľka B. v Michalovciach. Otec je neuvedený. Podľa zistení kolízneho opatrovníka a vyjadrení navrhovateľky, táto s odporcom A. žila v spoločnej domácnosti od roku 2009 do začiatku roka 2015, kedy odporca odišiel do zahraničia. S navrhovateľkou prerušil akékoľvek styky a odmietol sa vrátiť na Slovensko. Podľa tvrdenia navrhovateľky má s odporcom ďalšie tri deti, ku ktorým odporca otcovstvo uznal.

7. Odporca sa k návrhu nevyjadril, pretože zásielky súdu nepreberal. Zo šetrenia jeho pobytu bolo zistené, že mal adresu trvalého pobytu v Meste O. na ul. D. od 21.12.2009, od 27.10.2016 má hlásený pobyt bezdomovca s trvalým pobytom Mesto Strážske. Podľa správy OO PZ Strážske sa odporca zdržiava v Anglicku na nezistenom mieste. Navrhovateľka jeho adresu v zahraničí nepozná. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že matka odporcu má pobyt na ul. T. a akúkoľvek poštu či predvolanie pre neho mu ústne odovzdá cez skype a odporca sa dostaví.

8. Kolízny opatrovník navrhol vzhľadom na skutočnosť, že ani navrhovateľka ani odporca na predvolania súdu nereagujú, návrh o určenie otcovstva zamietnuť.

9. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 110 s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

10.Konanie o určenie rodičovstva je konaním, ktoré môže začať len na návrh. Účastníci konania sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolností potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení tak, ako to stanovuje Civilný mimosporový poriadok. Aj keď súd je povinný úplne zistiť skutkový stav, bez súčinnosti s ostatnými subjektami zúčastnenými na konaní to nie je možné. Navrhovateľka-matka bola v konaní nečinná, nedostavila sa ani na jedno predvolanie súdu, preto nebolo možné výsluchom matky overiť ňou tvrdené skutočnosti, pretože ich ničím nepreukázala. Jediným dôkazom, ktorý predložila, bol rodný list maloletého W.. Navrhla síce vypočuť ako svedkyňu matku odporcu, tá sa však napriek predvolaniu na súd nedostavila.

11. Súd je toho názoru, že je vecou predovšetkým navrhovateľa preukázať nárok, ktorého sa návrhom domáha a postupovať v konaní v súlade s pokynmi a výzvami súdu. V konaní o určenie rodičovstva je pre zistenie skutočného stavu veci nevyhnutné vypočuť účastníkov konania a následne vykonať, ak

je to potrebné, ďalšie dôkazy. Napriek tomu matka na výzvy súdu nereagovala, nedostavovala sa na nariadené termíny pojednávania a ničím neprispela k preukázaniu ňou tvrdených skutočnosti.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené a s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý pre nečinnosť účastníkov navrhol návrh zamietnuť, súd návrh navrhovateľky ako nepreukázaný zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 52, 53 tak, že ich účastníkom konania nepriznal. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.