Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-17-2021.pdf
PDF · 117.77 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne D. W., nar. X.X.XXXX, bytom W., F. XX, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/3179/JH zo dňa 26.4.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2021/3179/JH zo dňa 26. apríla 2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 26.4.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda č. DS1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/58785-4 zo dňa 2.11.2020 o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
2. Poukazovala na to, že o príspevok na osobnú asistenciu žiadala z dôvodu svojho zdravotného postihnutia, pre ktoré potrebuje pomoc inej osoby pri viacerých úkonoch, ktoré sama nezvláda, pričom ale za pomoci asistencie je schopná viesť nezávislý život a vykonávať rodinné, pracovné, sociálne a voľnočasové aktivity. Podľa správneho orgánu jej však pomoc poskytuje súdom určený opatrovník (žalobkyňa je osobou s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony) a žiadnu ďalšiu pomoc nepotrebuje, resp. jej zdravotné postihnutie nemá žiadne sociálne dôsledky na kompenzovateľné požadovaným príspevkom, nakoľko je pri všetkých činnostiach samostatná a nie je odkázaná na pomoc inej osoby pri činnostiach podľa prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.
3. S týmito závermi sa žalobkyňa nestotožňuje, nakoľko pri väčšine úkonov súvisiacich so starostlivosťou o domácnosť a rodinu potrebuje usmernenie a dohľad, asistenciu ďalšej osoby.
4. Povinnosťou súdom ustanoveného opatrovníka, jej partnera T. Q., je zastupovať ju pri niektorých právnych úkonoch, uzatváraní zmlúv a nakladaní s vyššou finančnou hotovosťou, nie kompenzovať jej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia.
5. Poukazovala na to, že podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 tohto zákona a osobnou asistenciou sa dosiahne účel stanovený v § 20 ods. 2 tohto zákona, to je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie
rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Zároveň platí, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia a po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu SR ani vekovou hranicou žiadateľa.
6. Žalobkyňa uvádzala, že hoci netrpí žiadnym fyzickým telesným postihnutím, ktoré by jej fyzicky bránilo vykonávať úkony starostlivosti o seba, rodinu a domácnosť, a niektoré právne úkony za ňu realizuje jej partner, trpí mentálnym postihnutím, ktoré ju obmedzuje pri značnom množstve úkonov, pri ktorých potrebuje dohľad a asistenciu, pripomenutie či usmernenie, zvlášť ak ide o novú situáciu, ktorá vybočuje z jej zaužívanej rutiny, pričom medzi takéto situácie patrí aj starostlivosť o maloletého syna, ktorý má viacnásobné zdravotné postihnutie aj s poruchami správania. Syn potrebuje stály dohľad, ktorý mu zabezpečuje druh žalobkyne, ale aj bežnú starostlivosť, ktorú mu podľa možností poskytuje aj žalobkyňa. Ako syn rastie, už aj v tomto smere žalobkyňa potrebuje pomoc a podporu, nakoľko dochádza k novým situáciám, rovnako ako pri zabezpečovaní ďalších rodinných povinností, v domácnosti alebo pri iných aktivitách.
7. Najväčšiu pomoc, resp. asistenciu a usmernenie žalobkyňa potrebuje pri príprave jedla, nakupovaní, pri domácich prácach, pri písaní, čítaní a telefonovaní, pri bežnom dorozumievaní sa s okolím, ako aj pri niektorých úkonoch starostlivosti o syna.
8. Žalobkyňa nechápe, prečo rozsah potrebnej pomoci vzhľadom na jej mentálne postihnutie nebol správnymi orgánmi zohľadnený, nakoľko ak by žila sama a pomoc by jej neposkytoval partner a suseda, nezvládala by to.
9. Podľa jej názoru rozhodnutie správnych orgánov o jej žiadosti sú založené na nedostatočnom vyhodnotení sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jej postihnutia a nespĺňajú zákonné podmienky podľa § 3 ods. 2 a 5 a § 46 správneho poriadku.
10. Žalobkyňa má za to, že postupom a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda ako prvostupňovému orgánu a následne postupom a rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava, ako druhostupňového orgánu, neboli v plnom rozsahu dodržané ani práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a tiež Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR toto právo subsumuje aj právo na zákonný postup orgánov verejnej správy, právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, zaručené v čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v rámci ktorého zmluvné strany uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami voľby na rovnoprávnom základe s ostatnými, prijmú účinné a primerané opatrenia, ktoré umožnia plné využívanie tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie a zapojenie do spoločnosti a zabezpečia, aby o. i. osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti.
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Uvádzal, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia číslo DS1/ OPPnKŤZPaPČ/SOC/2020/58785-4 zo dňa 2.11.2020 vychádzal z komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 8.10.2020 vydaného v zmysle § 15 na účely § 55 zákona o peňažných príspevkoch. Podľa citovaného posudku miera funkčnej poruchy žalobkyne bola stanovená 50%, považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý ako vhodná forma kompenzácie jej ťažkého zdravotného postihnutia nakoľko nebola odkázaná na pomoc inej osoby, formou osobnej asistencie. Na základe uvedených skutočností Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda vydal rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti a peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznal. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností preskúmalo
podľa zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia odvolanie žalobkyne, prvostupňové rozhodnutie a kompletný spisový materiál na vec sa vzťahujúci. V rámci odvolacieho konania, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností ako odvolací orgán požiadal posudkového lekára a sociálnych pracovníkov posudkových činností aby v rámci dokazovania bol posúdený zdravotný stav žalobkyne i odkázanosť na osobnú asistenciu podľa zákona o peňažných príspevkoch. Dokazovanie bolo doplnené komplexným posudkom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru posudkových činností lekárskym posudkom odvolacieho orgánu zo dňa 26.3.2021 i komplexným posudkom vypracovaným sociálnym pracovníkom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 29.3.2021, ktorý bol vydaný v zmysle § 15 citovaného zákona o peňažných príspevkoch. Podľa komplexného posudku miera funkčnej poruchy (MFP) žalobkyne bola určená 50%, podľa prílohy č. 3. časti IV., bod 2 pís. b), „Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy osobnosti, správania, intelektu, komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti.“ k zákonu o peňažných príspevkoch. Posudkový lekár odvolacieho orgánu v lekárskom posudku uviedol, že žalobkyňa je v starostlivosti psychiatra pre stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti, duševná zaostalosť je mierneho stupňa, je samostatne mobilná, orientovaná, správaním naivná, ovplyvniteľná, má súdom určeného opatrovníka vo veciach vymedzených právnych úkonov. Medikamentózna liečba nie je potrebná. Podľa súdnoznaleckého posudku bolo zistené IQ 81. Znaleckým posudkom bola tiež dokladovaná schopnosť starostlivosti o maloleté dieťa adekvátnym spôsobom, samostatne sociálne existovať, rozhodovať o medicínskej liečbe seba a svojich detí. Stará sa o svoje dieťa, o domácnosť, upratuje v reštaurácii, nakupuje, vie variť, sama vedie svoju domácnosť, dodržiava hygienické návyky, dbá o svoj zovňajšok. Posudkový lekár uviedol, že posudzovaná nie je z medicínskeho hľadiska odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 - ako je pomoc pri vstávaní, líhaní, polohovaní, osobnej hygiene, obliekaní, vyzliekaní, príprave a podávaní jedla, podávaní liekov, nakupovaní, domácich prácach, starostlivosti o pomôcku, dorozumievaní, dohľade, akútnom ochorení ani počas dovolenky, ani pri preprave alebo premiestňovaní sa pri aktivitách. Lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. V zmysle § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2, sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
13. Žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa, je slobodná, býva v spoločnej domácnosti s druhom a maloletým dieťaťom. Na tlačive zoznamu činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie, ktorý bol doložený k žiadosti je uvedené, že potrebuje pomoc inej osoby pri úkonoch: príprava a podávanie jedla, podávanie liekov, nakupovanie, domáce práce, dorozumievanie sa s okolím, pri písaní, čítaní a telefonovaní, dohľade a pri akútnom ochorení. Podľa § 20 ods. 2 citovaného zákona účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. V zmysle § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch, je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2. Sociálnou posudkovou činnosťou bolo zistené, že pri vyslovenej potrebe osobnej asistencie posudzovanou by nedošlo k naplneniu účelu osobnej asistencie (§ 20 ods. 2 citovaného zákona), t.j. aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Vzhľadom k tomu, že posudzovaná je aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu pri vykonávaní rozličných druhov činností a aktivít samostatná (t.j. nie je odkázaná na osobnú pomoc pri ich vykonávaní), čím jej nevzniká v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia znevýhodnenie, osobná asistencia by u nej neplnila účel na ktorý je určená. Na základe vyššie uvádzaných skutočností druhostupňový správny orgán nenavrhol peňažný príspevok na osobnú asistenciu. V komplexnom posudku je ďalej uvedené, že vzhľadom k žiadosti o osobné stretnutie žalobkyne s posudkovým lekárom v nadväznosti na Nariadenie vlády SR č. 102/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19, sa dočasne počas krízovej situácie a na ďalšie obdobie bezprostredne nasledujúce po jej ukončení upravuje postup úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností. V tejto súvislosti bolo vydané usmernenie, týkajúce sa aj lekárskej posudkovej činnosti, pričom v záujme ochrániť fyzické osoby sa lekárska posudková činnosť počas krízovej situácie vykonáva bez prítomnosti posudzovanej osoby, ak posudkový lekár nerozhodne inak. Pokiaľ je to možné, posudkový lekár vykoná posúdenie na základe predložených lekárskych nálezov (listinných dôkazov). Žalovaný podotkol, že takýto postup nemá vplyv na kvalitu vykonávania lekárskej posudkovej činnosti, nakoľko predmetom tejto činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať osoby (tieto úkony vykonávajú ošetrujúci a odborní lekári), ale vykonať hodnotenie na základe predložených lekárskych nálezov. Na základe uvedeného, posudkový lekár odvolacieho orgánu vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bez jej prítomnosti vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predložených lekárskych nálezoch alebo odborných lekárskych nálezoch so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť.
14. Odvolací orgán je toho názoru, že posudzovanie zdravotného stavu posudzovanej osoby je uskutočnené komplexne na základe všetkých dokumentovaných objektívnych lekárskych 5 nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. Posudzovanie zdravotného stavu nevychádza zo subjektívnych pocitov posudzovaného (resp. jeho súdom ust. opatrovníka). Nie každý subjektívny pocit fyzickej osoby má klinický a objektívny korelát v posudzovanom zdravotnom stave. Lekárska posudková činnosť vychádza z objektívnych lekárskych nálezov a skutočností a nemôže zohľadňovať subjektívne pocity posudzovanej osoby, ani nemôže zohľadniť želania fyzickej osoby. Priznanie peňažného príspevku je podmienené splnením podmienok stanovených zákonom, teda záleží na komplexnom posudku, ktorý je záväzný podklad pre rozhodovanie. Pretože žalobkyni v komplexnom posudku druhostupňového správneho orgánu nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu nie je možné v zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch poskytnúť peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností pri vydávaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z druhostupňového komplexného posudku číslo UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/53361 zo dňa 29.3.2021 ako podkladu pre rozhodnutie v zmysle § 55 ods. 6 zákona o peňažných príspevkoch. Podľa druhostupňového posudku žalobkyňa, v čase rozhodovania, nespĺňala zákonom stanovenú podmienku ktorou je ktorou je odkázanosť na osobnú asistenciu, a preto v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch, nebolo možné poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z uvedených dôvodov odvolací orgán zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda v celom rozsahu. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností zo dňa 26.4.2021, nadobudlo právoplatnosť dňa 7.5.2021. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne vyjadrenia k dôvodom žaloby žalobkyne sú v kompetencii posudkového lekára a sociálnych pracovníkov vykonávajúcich sociálnu posudkovú činnosť, keďže v čase správneho konania odborne posudzovali mieru funkčnej poruchy i sociálne dôsledky ťažkého zdravotného posudzovaného v zmysle zákona o peňažných príspevkoch. V prípade pani W. D. bol vypracovaný komplexný posudok dňa 29.3.2021, ktorý bol podkladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutie vo veci peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností poznamenáva, že v zmysle zákona o peňažných príspevkoch, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Komplexný posudok ako podklad pre rozhodnutie v predmetnej veci však pozostáva z ďalších zákonom
stanovených a spracovaných podkladov, ako je lekársky posudok vydaný v zmysle § 11 ods. 11 a posudkový záver podľa § 13 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch. Lekársky posudok, je spracovaný podklad, posudkovým lekárom prvostupňového alebo druhostupňového správneho konania, ktorý je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti, ktorá obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti, v tomto prípade, či posudzovaný je resp. nie je odkázaný na osobnú asistenciu, ak je potrebné, je stanovený termín opätovného posúdenia. Účastník konania, má zákonnú povinnosť predložiť pre posúdenie jeho zdravotného stavu na účely konania vo veciach kompenzácie lekárske nálezy. Tieto doložené doklady sa stávajú dôkazom preukazujúcim jeho tvrdenie o jeho zlom, resp. nepriaznivom zdravotnom stave. Taktiež má povinnosť na výzvu správneho orgánu, podrobiť sa vyšetreniu zdravotného stavu, podrobiť sa posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, resp. preukázať skutočnosti rozhodné na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu. Posudkový lekár z týchto listinných dôkazov, lekárskych nálezov a zdravotnej dokumentácie alebo i neskôr v konaní doložených nálezov vychádza v zmysle § 11 zákona o peňažných príspevkoch pri jeho posudkovej činnosti. Len ak posudkový lekár má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z lekárskych nálezov, môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jeho zdravotného stavu. Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 10 daná len vtedy, ak o to fyzická osoba písomne požiadala alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, čo bolo v rámci pandemickej situácie adekvátne odvolacím orgánom realizované v zmysle zákona o peňažných príspevkoch. Žaloba žalobkyne nemá oporu v platných právnych predpisoch. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, na základe uvedených preukázaných skutočností konštatoval, že žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom poškodená ani ukrátená vo svojich právach, v súvislosti s rozhodovaním o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
15. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uvádzala, že žalovaný nereagoval na jej konkrétne námietky, iba odkazoval na právnu teóriu a záväznosť lekárskeho a komplexného posudku, odvolával sa na znalecký posudok vypracovaný na posúdenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony, čo je iný typ posúdenia.
16. Má za to, že ak sa úrad necíti byť viazaný závermi posudku vyhotoveného pre účely posúdenia jej invalidity, nemal by odkazovať ani na závery vzťahujúce sa k posudzovaniu spôsobilosti na právne úkony. Podľa jej názoru komplexný posudok jej zdravotný stav a dopady mentálneho zdravia na jej bežný život zámerne bagatelizuje a koncentruje sa iba na tie, ktoré sa prejavujú v rovine spôsobilosti na právne úkony.
17. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, podľa § 120 písm. a) SP doplnil dokazovanie výsluchom opatrovníka žalobkyne T. Q. a svedkyne L. P. a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
18. Žalobkyňa v konaní uviedla, že asistentku by potrebovala napríklad pri doprevádzaní k lekárovi, nakoľko aj keď mala naposledy problémy s chrbticou, musela ju sprevádzať suseda, ktorá jej lekára aj vyhľadala, žalobkyňa s lekármi nevie komunikovať, potrebuje pomoc aj pri dávkovaní liekov synovi, tiež pri varení niektorých jedál. Aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá jej spísala žalobu, navrhla zobrať za asistentku jej susedu, ktorá komunikuje aj s ďalšími lekármi navštevovanými žalobkyňou.
19. Žalovaný v konaní poukazoval najmä na účel osobnej asistencie podľa § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorý by podľa jeho názoru v danom prípade osobnou asistenciou nebol naplnený, ako aj na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona, podľa ktorého je podmienkou poskytnutia príspevku potreba asistencie pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona, pričom takáto potreba v odbornom posudku konštatovaná nebola.
20. Opatrovník žalobkyne (ustanovený jej rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5PS/1/2016 zo dňa 12.1.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/45/2018 zo dňa 27.5.2019) T. Q. uviedol, že žalobkyňa pomoc asistenta potrebuje najmä pri úkonoch starostlivosti
o syna T., ktorý má 5 rokov a trpí poruchou aktivity a pozornosti, má mentálne poškodenie ľahkého stupňa. Družka potrebuje pomoc aj pri varení niektorých jedál, ale aj v súvislosti so starostlivosťou o syna. V súčasnosti im vypomáha suseda L. P., ktorá lepšie komunikuje aj s ich synom, ktorý niekedy matku odmieta a na susedu dobre reaguje, preto musela byť prítomná aj pri jeho lekárskom vyšetrení.
21. Svedkyňa L. P. uviedla, že už poskytovala osobnú asistenciu p. B., ktorý jej prenajímal byt a ktorý zomrel. Žalobkyňu a jej druha pozná tri roky, odkedy sa prisťahovali do susedstva. Žalobkyňa nevie čítať ani písať, vie sa iba podpísať, nepozná hodiny, miery ani dni, nepozná ceny, pričom v niektorých veciach sa nevyzná ani druh žalobkyne, ktorý je nedoslýchavý a v takejto situácii v spolužití doposiaľ neboli, preto s nimi absolvuje nákupy, aby vyšli so svojim mesačným príjmom. Navštevuje s nimi lekárov, nakoľko niektorým pojmom nerozumejú, vypisuje im šeky, žalobkyni asistuje pri praní, nakoľko táto nerozlišuje medzi druhmi látok, ktoré je možné prať spolu, nevie, aké prostriedky je možné na pranie použiť, má problémy pri dávkovaní liekov synovi.
22. U žalobkyne sa obyčajne zastaví dopoludnia, keď zabezpečuje starostlivosť o maloletého, zdrží sa aj popoludní, niektoré dni si ale dá voľno a vtedy musí žalobkyni vopred všetko vysvetliť, keď je prítomná, vysvetľuje im rôzne veci, čítajú si, napr. letáky, sleduje, kedy majú predpísané lekárske návštevy a podobne.
23. Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP):
§ 6 ods. 2 písm. c) - Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
§ 120 - Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
§ 202 ods. 2 - Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
§ 203 ods. 2 - Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia:
§ 14 ods. 3 - Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
§ 20 ods. 1 - Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent.
§ 20 ods. 2 - Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
§ 22 ods. 1 - Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.
§ 53 ods. 1 - Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 55 ods. 6 - Podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
24. Podľa obsahu spisového materiálu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu má v zmysle § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. základ v záveroch komplexného posudku zo dňa 8.10.2020 a podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného bol lekársky posudok zo dňa 26.3.2021 a komplexný posudok zo dňa 29.3.2021 (vychádzajúci z lekárskeho posudku), pričom žiaden z posudkov neobsahuje záver o odkázanosti žalobkyne na osobnú asistenciu.
25. V súvislosti s posudzovaním objektívnosti prijatia záveru o (ne)odkázanosti žalobkyne na osobnú asistenciu, pre ktorý zásadný význam majú zistenia o schopnosti žalobkyne samostatne vykonávať činnosti uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z., nemožno na úvod opomenúť, že žiaden z posudkov zabezpečených vo veci konajúcimi správnymi orgánmi nemá pôvod vo fyzickom - reálnom vyšetrení žalobkyne, hoci, ako vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, žalobkyňa o osobné stretnutie s posudkovým lekárom priamo požiadala.
26. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti argumentoval právnou úpravou reflektujúcou na výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19, je potrebné konštatovať, že táto vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti posudzovaného nezakazuje, ale posudkovému lekárovi poskytuje možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám vyplývajúcim z okolností prípadu.
27. Hoci sa na jednej strane možno stotožniť s tvrdením žalovaného, že predmetom lekárskej posudkovej činnosti primárne nie je vyšetrovať a diagnostikovať osoby, na strane druhej je nepochybné, že posudzovanie schopnosti fyzickej osoby zvládať samostatne konkrétne úkony - činnosti uvedené v prílohe č. 4 zákona, nemôže vychádzať iba z poznatkov o diagnóze, nakoľko rovnaká diagnóza sa u rôznych osôb z pohľadu ich schopnosti vykonávať sebaobslužné a iné činnosti neprejavuje rovnako. Poznatok o diagnóze nemôže byť jediným a objektívnym podkladom pre prijatie záverov o schopnosti či neschopnosti vykonávať jednotlivé činnosti a poznatky získané priamo od posudzovanej osoby alebo od osôb z jej blízkeho okolia sa javia byť nenahraditeľnými.
28. Pokiaľ posudkový lekár napriek tomu zvolil postup bez priameho kontaktu s posudzovaným či jemu blízkymi osobami, mal tento postup za následok nedostatočnosť zistenia skutkového stavu veci a v neposlednom rade aj obsahovú nedostatočnosť rozhodnutia žalovaného nereagujúceho žiadnym spôsobom na odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa práve posudzovania jednotlivých činností podľa prílohy 4 k zákonu č. 447/2008 Z.z., resp. jej schopnosti vykonávať tieto činnosti samostatne.
29. Rozhodnutie žalovaného, rovnako ako posudky, sa nevysporiadava s tvrdením žalobkyne, že asistenciu potrebuje najmä pri príprave jedla, nakupovaní, domácich prácach, pri dorozumievaní sa s okolím, pri písaní, čítaní a telefonovaní (z výsluchu svedkyne vyplynulo, že žalobkyňa nevie čítať ani písať, ktorý údaj sa nenachádza v rozhodnutiach správnych orgánov vo veci ani v zabezpečených posudkoch!?), napriek tomu, že ide o činnosti uvedené v prílohe 4 zákona č. 447/2008 Z.z. a že tieto boli uvedené na tlačive zoznamu činností na účely určenia rozsahu osobnej asistencie, ktoré bolo doložené k žiadosti žalobkyne.
30. Rozhodnutie žalovaného neposkytuje možnosť identifikácie úvah správneho orgánu vedúcich k záveru o tom, že žalobkyňa nie je pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona odkázaná na pomoc inej osoby, pričom z posudkov, na ktoré sa odvoláva, iba lekársky posudok z 26.3.2021 obsahuje údaj o posudzovaní objektívneho nálezu podľa správy všeobecného lekára z 20.7.2020 a zo záznamu z psychiatrického vyšetrenia žalobkyne, podľa ktorého táto potrebuje doprovod pri vybavovaní úradných záležitostí, návštevách lekára a výchove dieťaťa, pričom tieto „záležitosti“ pre žalobkyňu podľa záznamu má vybavovať T. Q., s ktorým žije v spoločnej domácnosti.
31. Posudok ani rozhodnutia správnych orgánov sa v tejto súvislosti nevysporiadavajú s logickou otázkou, prečo žalobkyňa pomoc inej osoby pri týchto činnostiach potrebuje (nebude to nedostatok jej schopnosti dorozumievania, ako činnosti uvedenej v prílohe 4 zákona?), aký význam pre záver o schopnosti či neschopnosti žalobkyne samostatne činnosti vykonávať má pomoc partnera žalobkyne a ako vôbec bolo zistené, že jeho pomoc je plnohodnotná.
32. Žalovaný je rozhodujúcim orgánom, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu, ktorý nesie zodpovednosť za obsahovú dostatočnosť svojho rozhodnutia a ktorý sa preto nemôže uspokojiť iba s odkazom na obsah lekárskeho alebo komplexného posudku, naviac, ak tento posudok sám nekonkretizuje, ktoré jednotlivé činnosti podľa prílohy č. 4 zákona žalobkyňa zvláda samostatne a ktoré nie, a neuvádza ani akceptovateľný zdroj týchto poznatkov.
33. Súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne ako vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď vzhľadom na kompetencie odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval z hľadiska dosiahnutia účelu tohto súdneho konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 2.11.2020.
34. V ďalšom konaní musí správny orgán zabezpečiť objektívne a zrozumiteľné posúdenie schopnosti žalobkyne samostatne vykonávať činnosti uvedené v prílohe 4 zákona č. 447/2008 Z.z. a v odôvodnení rozhodnutia (pokiaľ žalobkyni nebude v celom rozsahu vyhovené) sa vysporiadať so všetkými, nie zjavne nerelevantnými námietkami účastníčky konania.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v konaní úspešná žalobkyňa sa práva na ich náhradu vzdala.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.