Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/167/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Q., zastúpeného JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou proti žalovaným 1. KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, 2. X., zastúpeného Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, kpt. Nálepku 8, Michalovce, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 2. rade KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 16 596,50 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I.Žalobu žalobcu proti žalovanému v 1. rade zamieta.

II.Priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinný nahradiť žalovanému žalobca.

III.Žalobu žalobcu proti žalovanému v 2. rade zamieta.

IV.Priznáva žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktoré je povinný nahradiť žalovanému žalobca.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 13. 8. 2013 po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 1. 3. 2017 žiadal, aby mu žalovaný 1/ zaplatil sumu 16 596,50 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný 2/sumu 16 596,55 do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že na Okresnom súde Michalovce sa viedol súdny spor pod spisovou značkou XXC/X/XXXX žalobkyne S. proti žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca v pozícii žalovaného 2/ bol právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Kizivatom. Dňa 8. 10. 2009 bol vynesený rozsudok vo veci, podľa ktorého bol žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobkyni sumu 230 027,88 euro z titulu bolestného a sumu 397 534,36 eura z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Na také isté plnenie bol samostatným výrokom zaviazaný aj žalovaný 2/, to je žalobca v tomto konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spisovej značky 11 Co/30/2010 zo dňa 14. 7. 2010 potvrdený a rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. 9. 2010 a vykonateľnosť 2. 10. 2010. Proti rozsudku podal právny zástupca žalovaného 2/ odvolanie. Na základe tejto skutočnosti Okresný súd Michalovce vyrubil žalovanému 2/poplatok za odvolanie uznesením zo dňa 2. 12. 2009 vo výške 37 653,55 euro. Listom zo dňa 30. 12. 2009 požiadal právny zástupca žalovaného JUDr. Ján Kizivat poisťovňu KOOPERATÍVA o úhradu súdneho poplatku za odvolanie. Dňa 7. 1. 2010 bolo právnemu zástupcovi žalovaného 2/ doručené uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 4. 1. 2010, ktorým súd zrušil svoje pôvodné rozhodnutie z dôvodu nesprávneho rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, pretože bola nesprávne určená výška poplatku za podané odvolanie. Správna výška súdneho poplatku mala byť 16 596,50 euro. O tejto skutočnosti právny zástupca žalovaného 2/ informoval poisťovňu a žiadal ju o zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie v uvedenej výške. Žalobca bol presvedčený o tom, že všetky záležitosti vyplývajúce z právneho sporu

vedeného na Okresnom súde Michalovce pod spisovou značkou 19C/5/2006 sú vyporiadané. Nemal vedomosť o tom, že poisťovňa tento poplatok neuhradila. Žalobca nedostal žiadne vyrozumenie o tom, prečo poisťovňa poplatok za odvolanie neuhradila. Z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za odvolanie začal Krajský súd v Bratislave - justičná pokladnica - výkon rozhodnutia uznesením pod spisovou značkou 8440108510 - 15 o vymoženie sumy 16 596,50 Eur. Exekučným titulom bolo uznesenie Okresného súdu Michalovce spisovej značky XX C/X/XXXX zo dňa X. X. XXXX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom ich XX. X. XXXX. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie priamo žalobca, avšak neúspešne. Žalobca požiadal listom zo dňa XX. X. XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu poisťovňu o urýchlené uhradenie sumy 16 596,50 eura na účet oprávneného, a to Krajského súdu v Bratislave. Právny zástupca žalobcu obdržal 8. 8. 2013 od poisťovne list zo dňa 31. 7. 2013, v ktorom sa uvádza, že po preštudovaní spisového materiálu predmetného súdneho prípadu nesústredili žiadne informácie takého charakteru, ktoré by zakladali dôvodnosť či povinnosť úhrady označenej súdnej pohľadávky ich spoločnosťou. Žalobca mal so žalovaným 1/ uzatvorenú poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto sa domnieva, že všetky účelne vynaložené náklady v danej právnej veci súvisiace s právnym zastupovaním má znášať poisťovňa, s ktorou mal žalobca ako poistník v rozhodnom čase uzatvorenú poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uplatnenia náhrady škody na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a, c a d. Ustanovenie § 15 zákona číslo 381/2001 Z.z. definuje takzvaný priamy nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Na základe tejto skutočnosti sa žalobca domnieva, že nemal byť účastníkom konania v právnej veci vedenej na Okresnom súde Michalovce pod spisovou značkou XXC/X/XXXX.. Žalovaný 2/poskytoval žalobcovi právne služby v priebehu celého konania právnej veci spisovej značky XXC/X/XXXX. Žalobca vypovedal splnomocnenie na zastupovanie žalovanému 2/dňom 12. 6. 2013. Žalobca zastáva názor, že žalovaný v 1. aj 2. rade pochybili, keď nenamietali skutočnosť, že žalobca nemohol byť účastníkom konania z dôvodu uplatnenia priameho nároku voči poisťovni.

2.Žalobca na preukázanie svojich nárokov navrhol pripojiť rozsudok Okresného súdu Michalovce spisovej značky XX C/X/XXXX., uznesenie zo dňa 2. 12. 2009, ďalej uznesenie zo dňa 4. 1. 2010 a zo dňa 5. 1. 2010, list jeho právneho zástupcu zo dňa 30. 12. 2009, list jeho právneho zástupcu zo dňa 8. 1. 2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave - justičnej pokladnice, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14. 6. 2013, list žalovaného 1/zo dňa 31. 7. 2013. Ďalej navrhol vypočuť svedkov pani W., pani R. pána B. a pána B. 3.Žalovaný 1/ aj v pozícii intervenienta vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravda, že sa viedlo konanie proti ich spoločnosti v pozícii žalovaného 1/ v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce, v ktorom žalobkyňa S. sa domáhal nárokov titulom náhrady škody na zdraví spôsobeného prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že je pravda, že žaloba nemusela smerovať voči osobe žalobcu - Q. ale žalobná dispozícia bola výlučne v rukách S. ako poškodenej, preto bolo len na jej rozhodnutí, koho v danom súdnom konaní označí za pasívne legitimovaný subjekt. Preto nemožno hovoriť o ich pochybení, ak nenamietali účasť žalobcu v danom súdnom konaní. Žalobca ako jeden z hlavných účastníkov konania mal rovnaké procesné práva a povinnosti ako ich spoločnosť, a mal rovnaké možnosti hájiť svoje záujmy pred súdom. Tomu korešponduje napríklad aj povinnosť úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie. Uviedol že podľa zákona 381/2001 Z.z. nevyplýva, žeby zákonodarca mienil v rámci inštitútu zákonného poistenia kryť aj náhradu nákladov spojených so súdnych konaní vzniknutých poistenému. Nárok na takúto náhradu mal a má iba poškodený, v danom prípade to bola pani S.. V prípade, ak by súd vyslovil záver, že zákonodarca mienil v rámci inštitútu zákonného poistenia kryť náhradu nákladov spojených so súdnym konaním vzniknutých aj samotnému poistenému, z opatrnosti vznášajú námietku premlčania, a to v intenciách § 15 ods. 2 zákona číslo 381 /20001 Z.z. v spojení s ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka. Potvrdili, že od vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu obdržali viacero písomných výziev na úhradu súdneho poplatku za odvolanie a že na tieto nereagovali. Podľa ich názoru nie je ospravedlniteľné, že o tejto vážnej povinnosti nebol bezodkladne informovaný jeho klient, pričom podľa § 18 Zákona o advokácii je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou. Z uvedených dôvodov žiadali žalobu zamietnuť.

4.Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravda, že žalobcu zastupoval v súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Michalovce spisovej značky XXC/ X/XXXX, ktorou sa S. domáhala voči žalovanému 1/ ale aj voči žalobcovi zaplatenia náhrady škody na zdraví. Tiež potvrdil, že vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie, a to dňa 8. 10. 2009, proti ktorému podal odvolanie dňa 24. 11. 2009. Tiež potvrdil, že Okresný súd Michalovce najprv uznesením zo dňa 2. 12. 2009 uložil žalobcovi v pozícii žalovaného povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 37 653,50 euro, o čom upovedomil žalovaného 1/listom zo dňa 30. 12. 2009, a následne Okresný súd uložil uznesením zo dňa 5. 1. 2010 poplatkovú povinnosť v správnenej výške 16 596,50 euro, o čom takisto informoval žalovaného 1/so žiadosťou o úhradu poplatku. Tak žalobca ako aj žalovaný 2/boli toho názoru, že žalovaný 1/uhradí súdny poplatok za podané odvolanie. O skutočnosti, že žalovaný 1/ neuhradil súdny poplatok za podané odvolanie sa dozvedel až z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. 5. 2013 spisovej značky E 8440108510, ktorým Justičná pokladnica začala konanie o výkon rozhodnutia na základe uznesenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 5. 1. 2010. O zamietavej reakcii žalovaného 1/ na list právneho zástupcu žalobcov o uhradenie súdneho poplatku sa žalovaný 2/dozvedel až z podanej žaloby žalobcov. Žalobca mal uzatvorenú poistnú zmluvu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla preto sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že podľa ustanovenia § u 4 ods. 2 písm. c) zákona číslo 381/2001 Z.z. Má žalobca nárok na úhradu žalovanej sumy priamo od žalovaného 1/. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že v konaní nie je pasívne právne legitimovaný a namieta svoju pasívnu legitimáciu. Ďalej uviedol, že žalobca právne nezdôvodnil, na základe akého právneho dôvodu si uplatňuje svoj nárok voči nemu a preto sa k právnemu dôvodu podanej žaloby nevie vyjadriť.

5. V konaní navrhol oboznámiť zo spisu XXC/X/XXXX. Okresného súdu Michalovce návrh na pripustenie zmeny žaloby, ktorú podala žalobkyňa S. prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uznesenie ktorým súd rozhodol o tom, aby do konania na strane žalovaného vstúpil Q. ako žalovaný v 2.rade, zo zápisnice zo dňa 11.12.2008 výpoveď žalovaného v 2.rade - žalobcu v tomto konaní, návrh na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 7.10.200, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 7.10.2009 a prečítať z rozsudku vo veci XXC/X/XXXX prvý odsek na strane 47.

6. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu ako aj výsluchom svedkov a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zhodných vyjadrení strán sporu a zo spisu XXC/X/XXXX bolo zistené, že v tomto konaní vystupoval žalobca v pozícii žalovaného v 2. rade na základe návrhu žalobkyne S., ktorá si najprv proti poisťovni Kooperatíva a následne aj proti žalobcovi uplatnila právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Škoda Octavia EČ W.. Vodičom motorového vozidla v čase nehody dňa 23.5.2004 bol J., synovec žalobcu. V priebehu konania bola opakovane pripustená zmena žalobného petitu a konečné rozhodnutie súdu zaväzovalo žalovaného v 1. rade a žalobcu na samostatné plnenie náhrady škody na zdraví spôsobenej poškodenej S. Žalobca v pozícii žalovaného pred súdom vypovedal, že v čase dopravnej nehody bol prevádzateľom motorového vozidla. Vodičom motorového vozidla v čase nehody bol jeho synovec J., ktorý vozidlo riadil s jeho súhlasom. Vo veci bolo meritórne rozhodnuté dňa 8.10.2009, pričom z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zodpovednosť žalobcu ako žalovaného v 2. rade posudzoval podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka. Proti rozsudku podali obaja žalovaní odvolanie. Žalobcovi ako žalovanému bola uznesením zo dňa 5.1.2010 uložená poplatková povinnosť za podané odvolanie v sume 16 596,50 Eur. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 23.1.2010.

8. Právny zástupca žalobcu v konaní XXC/X/XXXX listom zo dňa 8. 1. 2010 žiadal poisťovňu o úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 16 596,55 euro. Prílohu listu tvorilo uznesenie Okresného súdu Michalovce

9.Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave spisovej značky E - 8440108510 zo dňa 15. 5. 2013 vyplýva, že súd nariadil výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky vo výške 16 596,50 Eur odpísaním z účtov povinného Q.. Exekučným titulom pre výkon rozhodnutia bolo uznesenie Okresného súdu Michalovce spisovej značky XX C/X/XXXX zo dňa 5. 1. 2010 vykonateľného dňa 23. 1. 2010.

10.Dňa 14. 6. 2013 vyzval právny zástupca žalobcu žalovaného 1/, aby na účet Krajského súdu v Bratislave na základe uznesenia vedeného pod spisovou značkou E 8440108510 uhradil na účet súdu

sumu 16 596,50 euro. Ako dôvod uviedol, že z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku v konaní XXC/ X/XXXX za podané odvolanie došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Michalovce.

11.Dňa 31. 7. 2013 odpovedala poisťovňa - žalovaný 1/ a uviedla, že po preštudovaní spisového materiálu nezistili žiadne informácie takého charakteru, ktoré by zakladali dôvodnosť či povinnosť úhrady žalobcom označenej súdnej pohľadávky ich poisťovňu.

12.Z predloženej poistnej zmluvy bolo zistené že dňa 23. 10. 2001 uzavrel žalobca a poisťovňa KOOPERATÍVA poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorej je žalobca uvedený ako poistník/platiteľ. Predmetom poistenia bolo motorové vozidlo Škoda Octavia EČ W.. Podľa čl. I. všeobecných poistných podmienok zmluvy poistený má nárok, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa ustanovení Občianskeho zákonníka poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov zo škody na zdraví, a ušlého zisku. Podľa článku 2 odseku 2 všeobecných podmienok, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovňa je oprávnená plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovne uznal povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovňa bola povinná poskytnúť podľa zákona, alebo, ak sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, alebo, ak neposkytne poisťovni potrebnú súčinnosť v súdnom konaní. Podľa článku 8 všeobecných podmienok ods. 7 ak poistený vykoná opatrenia, ktoré mohol vzhľadom k okolnostiam prípadu považovať za nutné k zmierneniu následkov poistnej udalosti, poisťovňa nahradí náklady, ktoré poistený na takéto opatrenia vynaložil, avšak len do takej finančnej výšky, ktorá je úmerná rozsahu poistného plnenia, aké by bola poisťovňa povinná vyplatiť.

13.Žalobca tiež uviedol, že žalovaní ho neinformovali o tom, že nebola splnená povinnosť, ktorá bola uložená rozhodnutím súdu o poplatkovej povinnosti a túto informáciu sa dozvedel prakticky až po začatí výkonu rozhodnutia. Tiež uviedol, že v súvislosti s konaním žalovaného 2/ podával sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, ktorá konštatovala, že právny zástupca žalobcu v konaní XXC/X/XXXX. porušil svoju povinnosť, pretože po doručení uznesenia, ktorým bola uložená poplatková povinnosť, neoboznámil svojho klienta o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie. Toto konanie bolo posúdené komorou ako porušenie povinnosti advokáta. V odpovedi je tiež konštatované, že vzhľadom na uplynutie premlčacej doby nie je možné disciplinárne stíhanie advokáta. Tiež vyčítal žalovanému 2/, že neusledoval, či skutočne k úhrade súdneho poplatku došlo a nevykonal potrebné kroky na jeho úhradu. K vecnej pasívnej legitimácii žalovaného uviedol, že toho žalovali z opatrnosti, pretože bol upozornený na možnosť vznesenia námietky premlčania zo strany poisťovne v súdnom konaní. 14.Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že potom ako bol pripustený jeho vstup do konania vo veci XXC/ X/XXXX vyhľadal právnu pomoc u žalovaného 2/. Na požiadanie predložil všetky doklady týkajúce sa predmetu konania a poistného vzťahu so žalovaným 1/, na čo bol žalovaný 2/ ubezpečoval, že je to otázka maximálne jedného-dvoch pojednávaní, a že na pojednávaní bude odpovedať na otázky, ktorému budú predmetom výsluchu hlavne v otázke, či je prevádzateľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a škodu žalobkyne S. a či vedel, že vodič motorového vozidla požíval alkoholické nápoje. Vo veci bolo rozhodnuté tak, že spolu so žalovaným 1/boli samostatne zaviazaní na úhradu náhrady škody poškodenej S. Uviedol, že po doručení rozsudku ho kontaktovalo poisťovňa a takisto aj žalovaného 2/, aby podali proti rozhodnutiu odvolanie, že to bude mať väčší úspech v odvolacom konaní a aj pracovník poisťovne X. ubezpečoval, že on nebude mať žiadne výdavky a že celú škodu uhradí poisťovňa Kooperatíva. O tom, že mu vznikla poplatková povinnosť za podané odvolanie informovaný nebol. Dozvedel sa to až z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Na základe nariadeného výkonu rozhodnutia vyplatil sumu 16 596,50 eur o čom predložil súdu doklad.

15.Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27. 6. 2014 uviedol, že u neho nie sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa ustanovení § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 25. 2. 2014 síce vyplýva že žalovaný 2/z dôvodu nezaslania uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalobcovi sa dopustil porušenia povinnosti advokáta, takže toto porušenie povinnosti nie je v súvislosti s vyrubeným súdnym poplatkom protiprávnym úkonom. Túto skutočnosť nie je možné automaticky spájať so vznikom škody tak ako to predpokladá občiansky zákonník, nakoľko v zmysle zákona je zodpovednosť advokáta za škodu

spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie objektívnou zodpovednosťou, pričom podľa občianskeho zákonníka sa v zásade vyžaduje zavinenie. Uviedol, že žalobcovi telefonicky oznámil vyrubenie súdneho poplatku za podané odvolanie, takže žalobca mal vedomosť o jeho existencii. Ďalej uviedol, že žalobcovi nevznikla škoda, pretože škoda za v právnom slova zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Povinnosť uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie vyplýva zo zákona, preto si žalobca ani nemôže uplatňovať peniazmi vyjadriteľnú majetkovú ujmu, to je finančné prostriedky, ktoré mal povinnosť uhradiť ako súdny poplatok ako účastník konania, to bez ohľadu na to, kedy sa o tejto skutočnosti žalovaný 2/dozvedel. Poukázal na to, že aj v prípade včasného oznámenia nutnosti úhrady súdneho poplatku žalobcovi by bol povinný uhradiť súdny poplatok za podané odvolanie samotný žalobca a nie žalovaný 1/ a to z dôvodu existencie maximálnych poistných limitov na strane žalovaného 1/. Poukázal tiež na atribúty škody, podľa ktorých žalovaný 2/môže byť zodpovedný za škodu len vtedy, ak je medzi jeho protiprávnym konaním a vzniknutou škodou vzťah. Len samotné konštatovanie, že sa žalovaný 2/ z dôvodu nezaslania uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalobcovi dopustil porušenia povinnosti advokáta, ako to vyplýva z oznámenia komory, nevytvára príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdeným vznikom škody a porušením povinnosti advokáta. Zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku plnej výške s poukázaním na ustanovenie § 106 občianskeho zákonníka.

16.Svedkyňa Q. vypovedala, že všetky návštevy v súvislosti s konaním o náhradu škody v konaní XXC/X/ XXX..X absolvovala u právneho zástupcu so žalobcom, ktorý je jej manželom. Po vyhlásení rozhodnutia vo veci zamestnanec žalovaného 1/ X. povedal, že by bolo dobré, ak by proti rozsudku podali odvolanie, aby to malo väčšiu váhu. Pred začatím odvolacieho konania aj v jeho priebehu bolo povedané, že ich sa vec vôbec netýka a že s tým nebudú mať žiadne výdavky, pretože všetko uhradí poisťovňa. Z uvedeného dôvodu preto aj manžel podal odvolanie proti rozsudku. Nevedeli o tom, že bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Ak by to vedeli, vedeli tak by poplatok uhradili. Ich právny zástupca - žalovaný 2/ - zaslal poisťovni výzvu na úhradu súdneho poplatku a žiadal zaplatiť. Poisťovňa však poplatok nezaplatila. Tiež tvrdila že, žalovaný 2/ ani jeho pracovníci ich neinformovali o poplatkovej povinnosti.

17.Žalovaný v 2. rade pred súdom vypovedal, že je pravda, že poskytoval žalobcovi právnu pomoc v konaní XXC/X/XXXX tunajšieho súdu o náhradu škody. Potom, ako bolo vo veci meritórne rozhodnuté po porade so žalovaným 1/, ktorý bol tiež účastníkom konania, podali proti rozsudku odvolanie. Zástupcu poisťovne sa pýtali, konkrétne doktora Šímu, či je z ich strany účelné podávať odvolanie, na čo boli informovaní, že pre zosilnenie účinkov odvolania ako aj jeho dôvodov je potrebné podať odvolanie. Zo strany zástupcu žalovaného boli informovaní, že súdny poplatok za žalobcov uhradí poisťovňa a aj jeho poznatky z doterajšej praxe boli také, že v prípadoch náhrady škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhrádzala za poisteného poisťovňa. Preto aj zvolil taký postup v konaní aký zvolil. Po vyrubení súdneho poplatku zo strany súdu informoval o tejto skutočnosti žalovaného 1/ a zaslali im uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. O tom, že poisťovňa nezaplatila súdny poplatok vedomosť nemal a o tejto skutočnosti sa dozvedel až od žalobcu niekedy v roku 2013. Pokiaľ ide o skutočnosť, že nezaslal žalobcovi uznesenie o poplatkovej povinnosti uviedol, že o tejto povinnosti ho informoval iba telefonicky, vzhľadom na to že poplatok mala uhradiť poisťovňa. Prax v jeho kancelárii je taká, že pri osobnom stretnutí informuje klienta o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo o tejto povinnosti informujú pracovníčky telefonicky. V súdenej veci sa nevedel vyjadriť, ale predpokladá, že táto informácia bola takýmto spôsobom žalobcovi poskytnutá. Tiež uviedol, že žalobca mimo neho rokoval s poisťovňou dohľadom poistnej udalosti, pretože podľa jeho vedomostí si poisťovňa uplatnila voči žalobcovi regresnú náhradu kvôli tomu, že pri škodovej udalosti bolo zistené, že vodič motorového vozidla bol pod vplyvom alkoholu. O tom, že žalobca musel uhradiť súdny poplatok až po výzve justičnej pokladne sa dozvedel pri výkone rozhodnutia niekedy v roku 2013. Uviedol, že pri zastupovaní klienta neporušil žiadne svoje povinnosti a zastupoval ho v jeho záujme. Prečo poisťovňa neuhradila súdny poplatok sa vyjadriť nevedel. Na otázku žalobcu, aby uviedol prečo ako odvolací dôvod proti rozsudku vo veci XX Ct/X/XXXX nepoužil tú skutočnosť, že súd dňa 25. 4. 2008 pripustil zmenu žaloby tak, že petit znel na povinnosť úhrady žalovanými v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sa žalovaní 2/ vyjadriť nevedel, keďže na túto okolnosť sa nepripravoval.

18. Svedok X. vypovedal, že chodieval za poisťovňu Kooperatíva na pojednávania na Okresný súd Michalovce v právnej veci poškodenej S.j. V priebehu konania sa menil žalobný petit, najprv sa požadovalo plnenie spoločne a nerozdielne žalovaných v 1. a 2. Rade, konečné rozhodnutie znelo

na samostatné plnenie po ďalších zmenách žalobného petitu. Keďže s rozhodnutím súdu vo veci samej nesúhlasili predávalo sa voči rozsudku odvolanie s čím je samozrejme spojená aj poplatková povinnosť, ktorú si poisťovňa aj splnila. Potvrdil, že odvolanie sa konzultoval aj so žalobcom a jeho právnym zástupcom tým, že preposielali jeho zástupcovi odvolanie, aby sa s ním buď stotožnili alebo podporili svoje dôvody podané v odvolaní. Uviedol, že nevie o tom, aby apelovali na žalobcu, aby podal proti rozsudku odvolanie. Ide o jeho právo, ktoré môže využiť a žalobcovi nesľúbili, že súdny poplatok za podané odvolanie zaplatia, pretože tak urobiť nemohli. K výpovedi žalovaného 2/ o tvrdenej dohode medzi poisťovňou a žalobcom o úhrade súdneho poplatku uviedol, že mohlo dôjsť k nejakému kontraproduktívnemu vyjadreniu v tomto smere, ale určite sa vyjadroval tak, že poisťovňa určite odvolanie podá a teda, že zaplatí súdny poplatok, ale nebolo to myslené tak, že zaplatí súdny poplatok za ostatných účastníkov konania. Uviedol, že nemá taký poznatok zo svojej činnosti, aby poisťovňa hradila za svojich poistencov aj súdne poplatky v prípade súdnych konaní. K pasívnej legitimácii žalobcu v konaní XXC/X/XXXX uviedol, že nie je úlohou poisťovne skúmať aktívnu alebo pasívnu legitimáciu účastníkov konania. Je tou úlohou súdu. Ďalej uviedol, že zo svojej činnosti v poisťovni mal vedomosť, že pokiaľ ide o petit a rozhodnutia súdov v prípade v spoločných žalôb 99 % výrokov sa týkalo samostatných plnení, ale objavovali sa aj petity na spoločné a nerozdielne plnenie. Svedok potvrdil, že viedol so žalobcom rokovaniach, a tak isto aj s jeho manželkou, ale podstatná časť týchto rokovaní sa týkala toho, či poisťovňa bude uplatňovať regresnú náhradu voči žalobcovi, pretože pán W. mal v podstate zo začiatku strach, že poisťovňa vôbec nebude hradiť škodu, pretože išlo o nárok nad poistný limit. Uviedol že podľa jeho názoru neexistuje zákonný dôvod, na základe ktorého by poisťovňa bola povinná hradiť súdne poplatky za svojich poistencov.

19.Na návrh žalobcu bol konfrontovaný svedok B. a svedkyňa W. v otázke platenia súdnych poplatkov zo strany poisťovne za žalobcu. Svedkyňa uviedla, že doktor B. konkrétne o zaplatení súdneho poplatku nehovoril, hovorili iba, že s tým nebudú mať žiadne výdavky.

20. Z e-mailovej korešpondencie predloženej žalobcom vyplýva že v mesiaci november - december 2010 prebehla medzi žalobcom a poisťovňou korešpondencia týkajúca sa regresnej náhrady s tým že podľa informácie poisťovne po právnej analýze predbežne budú regresovať vodiča - prevádzkovateľa motorového vozidla. V tejto korešpondencii žalobca vysvetľuje poisťovni, že pani U., ktorá žije dlhodobo v zahraničí ho poprosila, aby zobral na seba leasing na auto pre jej syna, ktorý ona, samozrejme, bude financovať. Jej syn bol v tom čase nezamestnaný a naviac v rozvodovom konaní. Súhlasil preto a podpísal leasingovú zmluvu a pred notárom spísal splnomocnenie na oprávnenie uživať vozidlo synovcom. Ten platil aj poistenie aj splátky leasingu a čiastočne ich uhrádzala aj poškodená slečna I., ktorá žila s pánom B. v spoločnej domácnosti. V deň dopravnej nehody boli spolu na Zemplínskej Šírave a po nehode sa dozvedeli od polície, ktorá ich tiež informovala, že synovec mal v čase nehody vypité. Dalej uviedol, že vzhľadom na okolnosti sa nemôže vyrovnať s tým že, má byť potrestaný on keď nehodu nezapríčinil ale spôsobili ju pod vplyvom alkoholu pán B., ktorému vina na nehode bola jednoznačne preukázaná.

21. Z e-mailu právneho zástupcu žalobcu v konaní XX C /X/XXXX bolo zistené, že jeho právny zástupca mu dňa 8. 10. 2009 oznamoval že sa so zástupcom poisťovne na pojednávaní dohodol, že v prípade, ak sa rozhodnú podať odvolanie sú ochotní uhradiť oni súdny poplatok za podané odvolanie.

22. Žalobca ďalej právne argumentoval, že zo strany žalovaného 2/ došlo k porušeniu ustanovení zákona o advokácii, konkrétne ustanovenia § 18 ods. 1 a 2, ktoré hovoria o postupe advokáta pri poskytovaní právnych služieb, ktoré majú byť v súlade tak s pokynmi klienta ako aj v súlade so zákonom. Žalobca nemala byť účastníkom súdneho konania o náhradu škody, pretože nebol prevádzkovateľom motorového vozidla a táto argumentácia sa neobjavila ani v konaní o náhradu škody ani v odvolacích dôvodoch. Ďalej uviedol, že advokát nenamietal ani navrhovaný petit, ktorý podľa jeho názoru mal znieť na spoločné a nerozdielne plnenie, a v takom prípade by vznikla poplatková povinnosť iba jednému zo žalovaných. Na túto skutočnosť mal právny zástupca žalobcu v konaní poukázať a toto pochybenie považujú za porušenie jeho povinnosti pri výkone poskytovania právnych služieb ak by bolo plnenie spoločné a nerozdielne, vznikla by iba jedna poplatková povinnosť. Ďalej uviedli, že právny zástupca žalobcu bol v konaní o náhradu škody mal žiadať, aby na strane žalovaného X. vstúpila do konania ako vedľajší účastník poisťovňa, ku ktorej malo motorové vozidlo poistenie. Poukázal žalobca na článok 8 všeobecných zmluvných podmienok k poistnej zmluve. Poukazoval na skutočnosť že svojmu právnemu zástupcovi predložil všetky doklady svedčiace o tom, že nebol prevádzkovateľom motorového vozidla ale

bol ním vodič ktorý spôsobil dopravnú nehodu a to J.. Túto argumentáciu jeho advokát v jeho prospech nepoužil a nesnažil sa dokázať že nebol prevádzkovateľom motorového vozidla.

23. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca v emailoch, ako aj v zmysle vykonaného dokazovania viac krát spomína, že sám súhlasil s uzatvorením leasingovej ako aj poistnej zmluvy, pričom je potrebné ešte raz pripomenúť, že vo vzťahu k žalobcovi sa aplikovalo ust. § 427 a teda nikto nemal pochybnosť o tom, že žalobca nespôsobil dopravnú nehodu, že nebol vodičom motorového vozidla, ale že bol jeho prevádzkovateľom a jeho zodpovednosť bola objektívna. Na druhej strane tvrdenia žalobcu o tom, že bolo potrebné v predošlom konaní preukázať, že žalobca nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, ( čo však ani s ohľadom na predložené dôkazy nebolo možné z dôvodu uzatvorenia všetkých zmlúv ) by z dôvodu uzatvorenia poistnej zmluvy a leasingovej zmluvy došlo k vzniku situácie, že žalobca vykonal zastretý právny úkon, resp. že obchádzal právny úkon, alebo že v skutočnosti neuzatvoril leasingovú, či poistnú zmluvu, či zmluvu o havarijnom poistení ani nemohlo byť preukazované, nakoľko by sa žalobca mohol dostať a podľa názoru žalovaného v 2. rade s najväčšou pravdepodobnosťou aj dostal do situácie, kedy by mohol byť trestne stíhaný napr. za trestný čin podvodu, či poisťovacieho podvodu, marenia spravodlivosti, krivej výpovede či iných trestných činov, nakoľko by vznikla situácia, že žalobca získal plnenia podvodným konaním, či na základe udania falošných, resp. nepravdivých údajov. Takýto postup zo strany žalovaného v 2. rade nebol v žiadnom prípade možný. Poukázaním na tieto skutočnosti by ďalej mohlo dôjsť nielen k trestnému stíhaniu žalobcu, ale aj k odmietnutiu plnenia zo strany poisťovne a k vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu.

24. Z čestného prehlásenia U.j vyplýva, že táto čestne prehlásila, že svojmu Bratovi Q. poskytla finančné prostriedky na nákup motorového vozidla škoda Octavia ŠPZ W., ktorého výlučným užívateľom bol jej syn J.. Nákup motorového vozidla pre syna prostredníctvom brata bol nevyhnutný z dôvodu ochrany jej investície, pretože syn bol v tom čase v rozvodovom konaní. Uvedené skutočnosti potvrdila svedkyňa aj vo svojej výpovedi pred súdom.

25. Z čestného prehlásenia J. bolo zistené, že tento čestne prehlásil, že bol jediným užívateľom motorového vozidla škoda Octavia ŠPZ W., ktorého majiteľom bol Q.. Finančné prostriedky na nákup vozidla poskytla jeho matka. Tiež uviedol, že nesie plnú zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobilo motorové vozidlo a je ochotný znášať všetky následky s tým spojené. Uvedené skutočnosti potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom.

26. Na žiadosť žalobcu podala poisťovňa KOOPERATÍVA, žalovaná 1/ výklad článku 2 bodu 2 poistnej zmluvy a článku 8 poistnej zmluvy. V ňom uviedla, že podľa článku 2 bod 2 poistnej zmluvy je poisťovňa oprávnená plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovne uznal povinnosť nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovňa bola povinná poskytnúť zo zákona, čo znamená, že ak poistený uzavrie s poškodeným dohodu bez vedomia poisťovne, ak obsah samotnej dohody je uznaná nad rámec poistného plnenia, môže sa poisťovňa rozhodnúť, že poistné plnenie plynúce zo škodovej udalosti sčasti alebo úplne odmietne. Ak ide už o nároky uplatnené v súdnom konaním, má sa na mysli uznanie nároku poisteným v rovine uzatvorenia súdneho zmieru bez predchádzajúceho súhlasu či upovedomenia poisťovne. Ak konaní vystupuje jediné poistený, je jeho povinnosťou upovedomiť poisťovňu, že sa voči nemu vedie súdne konanie, ak vystupujú oba subjekty v konaní samostatne aj nezávislé s rovnocennými právami a povinnosťami hmotnoprávneho i procesného charakteru, pasívna legitimácia poisteného sa riadi výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka, kým zodpovednosť poisťovne sa riadi Zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Článok 8 poistnej zmluvy pamätá na nevyhnutné preventívne opatrenia vykonané zo strany poisteného za účelom možného zmiernenia následkov vzniknutej poistnej udalosti a to v náväznosti na ustanovenie § 415 až 419 Občianskeho zákonníka v súvislosti s inštitútmi krajná núdza a nutná obrana.

27.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.Z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 26 ods. 1,4 zák.č . 586/2003 Z.z. advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

28.Pred samotným posúdením nároku žalobcu na plnenie sa súd vysporiadal s námietkou premlčania nároku vznesenou žalovanými bez bližšieho odôvodnenia. Podľa názoru súdu nárok žalobcu je premlčaný voči žalovanému v 1. rade z titulu poistenia a nie je premlčaný z voči žalovanému v 2. rade z titulu náhrady škody z týchto dôvodov:

29.U žalovaného v 1. rade žalobca v žalobe nárok právne odvádzal od ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. Právo na zaplatenie žalovanej sumy však skutkovo odôvodňoval tým, že žalovaný v 1. rade tiež pochybil, keď nenamietal skutočnosť, že žalobca nemal byť stranou sporu v konaní o náhrade škody poškodenej S.. Preto nebolo zrejmé, či si uplatňuje právo na náhradu škody alebo právo na plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vo svojom ústnom prejave síce žalobca uviedol, že aj proti žalovanému v 1. rade si uplatňuje právo na náhradu škody, bližšie ani skutkovo ani právne nezdôvodnil, aké svoje právne povinnosti zakladajúce právo na náhradu škody poisťovňa porušila. Z vyjadrení žalobcu počas konania vyplynulo, že ak by ho jeho právny zástupca informoval o poplatkovej povinnosti, vymáhal by si túto sumu od poisťovne. Za tým účelom bol aj vykonaný dôkaz predložením a oboznámením poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, či poistná zmluva obsahuje ustanovenia o náhrade nákladov žalobcu ako poistníka v prípade jeho nákladov na súdne konanie ako osoby objektívne zodpovednej za prevádzku motorového vozidla, pretože iba v takom prípade by mu náhrada uvedených nákladov patrila. Poistná zmluva žiadne takéto podmienky neupravovala. Plnenie požadované z poistnej zmluvy nie je možné z hľadiska hmotného práva posudzovať ako nárok na náhradu škody, pretože ide o plnenie povinnosti zo zmluvne uzavretého záväzku, a v takom prípade vzniká právo na plnenie zo zmluvy a nie z práva na náhradu škody. Súd preto posudzoval nárok proti žalovanému v 1. rade ako uplatnenie práva z poistnej zmluvy, pretože iný právny titul proti poisťovni nie je daný ani nebol preukázaný. Právo na náhradu škody podľa zák. č. 381/2001 Z.z. patrí iba poškodeným z prevádzky motorových vozidiel, nie prevádzateľom motorových vozidiel. V prípade plnení z poistných zmlúv platí pre uplatnenie práva trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Prvý raz sa právo mohlo vykonať najneskôr právoplatnosťou a vykonateľnosťou uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti žalobcu, pretože aj proti takémuto rozhodnutiu súdu bolo prípustné odvolanie. Uznesenie zo dňa 5.1.2010, ktorým bola uložená žalobcovi poplatková povinnosť v sume 16 596,50 Eur nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.1.2010. Od tohto dňa začala objektívne plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva z poistnej zmluvy proti poisťovni žalobcu, a uplynula dňa 23.1.2013 bez ohľadu na to, či žalobca o takej povinnosti vedel, pretože plynutie premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka nie je viazané na subjektívnu vedomosť oprávnenej osoby. Žalobca žalobu podal 13.8.2013, teda po trojročnej premlčacej dobe určenej zákonom. Z e-mailu JUDr. Kiziváta zo dňa 8.10.2009 je preukázané, že žalobca už v tento deň vedel o poplatkovej povinnosti za podané odvolanie, pretože advokát mu oznamoval, že sa zo zástupcom žalovaného 1. dohodol, že ak sa rozhodnú podať odvolanie, žalovaný 1. je ochotný súdny poplatok za odvolanie zaplatiť. Teda aj keď žalobcovi nebolo doručené uznesenie o poplatkovej povinnosti zo dňa 5.1.2010, žalobca o poplatkovej povinnosti v prípade podania odvolania proti rozsudku informovaný bol. Poplatková povinnosť v občianskom súdnom konaní zaťažuje stranu sporu a nie iné osoby. Žalobca preto bol povinný, ak mienil žiadať žalovaného 1. o uhradenie súdneho poplatku preveriť, či k úhrade súdneho poplatku došlo a usledovať aj premlčaciu dobu na uplatnenie práva.

30.U žalovaného v 2. rade žalobca požadoval náhradu škody pre porušenie povinností advokáta. V prípade náhrady škody je potrebné právo uplatniť podľa § 106 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej dobe. Súd je toho názoru, že právo žalobcu proti žalovanému v 2. rade premlčané nie je. Na rozdiel od ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pre začatie plynutia premlčacej doby vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to existenciu udalosti, z ktorej škoda vznikla a subjektívnu vedomosť oprávnenej osoby o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna lehota však nesmie presiahnuť objektívnu lehotu na uplatnenie práva. Podľa názoru súdu objektívnu lehotu pre uplatnenie práva na náhradu škody v prípade žalobcu je potrebné počítať od dátumu doručenia rozhodnutia KS v Bratislave sp.zn. E 8440108510 žalobcovi, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia na vymáhanie súdneho poplatku, pretože táto udalosť zakladala právo na náhradu škody pre žalobcu pre tvrdené porušenie povinností advokáta. Subjektívna lehota začala plynúť uhradením vymáhaného súdneho poplatku Justičnej pokladnici, teda dňa 22.10.2013, pretože tento deň je dňom, keď žalobcovi reálne vznikla na majetku ujma. Aj keď dátum doručenia rozhodnutia Justičnej pokladnice žalobcovi preukázaný nebol, z jej uznesenia vyplýva, že bolo vydané dňa 15.5.2015 a žaloba bola podaná 13.8.2013. Je zrejmé, že u žalobcu bola zachovaná subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie práva, pretože žaloba bola podaná na súde po 3 mesiacoch od vydania uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia.

31.Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu proti žalovanému v 2. rade, tento podľa názoru súdu nie je dôvodný. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody pre porušenie povinností advokáta pri jeho zastupovaní v konaní XXC/X/XXXX tunajšieho súdu s odôvodnením, že 1.nenamietal jeho vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní, 2. nenamietal zmenu žalobného petitu, ktorým sa solidárne spoločenstvo žalobcu a žalovaného v 1. rade v konaní menilo na samostatné a 3.neinformoval ho o poplatkovej povinnosti za podané odvolanie v tomto konaní.

32.Aj v prípade nárokov na náhradu škody proti advokátovi podľa ustanovenia § 26 Zákona o advokácii je potrebné splnenie zákonných atribútov pre vznik práva na náhradu škody, a to zavinené porušenie právnej povinnosti povinnej osoby, existencia škody v majetkovej sfére poškodeného a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. U advokáta v zmysle ustanovenia § 26 sa zavinenie prezumuje, pretože ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou vyvinenia. Naďalej však zostáva povinnosť preukázania porušenia právnej povinnosti, preukázania existencie škody a preukázania príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

33.Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti, toto konštatovala Slovenská advokátska komora v odpovedi na sťažnosť žalobcu na žalovaného v 2. rade keď uviedla, že JUDr. Ján Kizivat sa vo vzťahu k neposlaniu uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalobcovi dopustil porušenia povinností advokáta, ostatných namietaných porušení sa však nedopustil (nepredkladanie dôkazov, nevyjadrovanie sa na pojednávaniach a pod.). Ak by aj došlo k porušeniu povinností advokáta, musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Podľa názoru súdu táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola.

34.Celá tvrdená škoda má spočívať v tom, že žalobca uhradil sumu 16 596,50 Eur ako súdny poplatok za podané odvolanie v konaní XXC/X/XXXX. Úhradu tejto sumy mal súd preukázanú výpisom z účtu žalobcu. Žalobca netvrdil, že by okrem tejto sumy mu v súvislosti s tvrdeným zanedbaním povinností advokáta vznikla aj nejaká iná škoda ani inú škodu nepreukazoval ani nepožadoval. Žalobca bol v konaní XXC/X/XXXX v pozícii žalovaného v 2. rade a proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, s čím je podľa zákona č. 71/1992 Zb. spojená poplatková povinnosť (§ 5 ods. 1 písm. a). Žalobca zaplatením súdneho poplatku iba splnil povinnosť uloženú zákonom. Ak ide o plnenie povinností uložených zákonom, nemôže na strane povinnej osoby vzniknúť škoda. Žalobca bol v konaní 19C/5/2006 neúspešný, čo nie je sporné, preto by mu nebolo priznané ani právo na náhradu trov konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku za podané odvolanie. Z hľadiska nárokov na náhradu škody je preto nepodstatné, či ho jeho právny zástupca o poplatkovej povinnosti informoval alebo sa o tejto povinnosti dozvedel až z rozhodnutia Justičnej pokladnice, pretože tejto povinnosti sa nijakým spôsobom v prebiehajúcom súdnom konaní zbaviť nemohol a zaplatil iba to, čo podľa zákona zaplatiť mal. Túto povinnosť namiesto žalobcu v súdnom konaní nemala iná osoba, pretože táto povinnosť je zo zákona ukladaná iba stranám sporu (§2 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch). Preto je v tomto kontexte právne irelevantná námietka žalobcu, že ak by o poplatkovej povinnosti vedel, vymáhal by si nárok proti poisťovni. Išlo by o právo žalobcu vyplývajúce z poistného vzťahu a nie z konania XXC/ X/XXXX. a tohto práva by sa musel žalobca domáhať u poisťovateľa a v prípade odmietnutia plnenia aj na súde. Ak sa takého práva chcel žalobca domáhať, bolo jeho povinnosťou usledovať splnenie poplatkovej povinnosti a ustrážiť si tým aj plynutie premlčacej doby. Informačná povinnosť v tomto smere nezaťažovala právneho zástupcu žalobcu v konaní XXC/X/XXXX. Podstatou právneho zastúpenia advokátom v občianskom súdnom konaní je stranu sporu kvalifikovane zastupovať prvorado o merite prejednávanej veci. Skutočnosť, že súdny poplatok za odvolanie nebol zaplatený nemal žiadny vplyv na skutkové a právne posúdenie súdnej veci a nebol spojený ani so sankciou zastavenia odvolacieho konania. Ak by aj žalovaný v 2. rade žalobcu o poplatkovej povinnosti neinformoval, nijakým spôsobom táto skutočnosť nemohla ovplyvniť procesné či hmotnoprávne postavenie žalobcu v konaní ani konečný výrok rozhodnutia súdu. Právne zastúpenie žalovaného v 2. rade skončilo právoplatnosťou rozhodnutia vo veci XXC/X/XXXX, pretože plnomocenstvo bolo udelené iba na toto konanie. Vec XXC/X/XXXX nadobudla právoplatnosť dňa 19.9.2010, teda v čase plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva tvrdeného žalobcom, ktorého sa mienil domáhať proti poisťovni. Plynutie premlčacej doby skončilo 23.1.2013, teda žalobca mal od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol zaviazaný na plnenie poškodenej, dobu viac ako dvoch rokov na preverenie skutočnosti, či poisťovňa splnila tvrdený sľub zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ak zastaval právny názor, že súdny poplatok za neho mala poisťovňa uhradiť z poistného plnenia.

35.K vecnej pasívnej legitimácii žalobcu v konaní XXC/X/XXXX súd uvádza, že táto otázka bola právoplatne vyriešená v uvedenom konaní. Ako zhodne namietali žalované strany, okruh strán sporu (vtedy účastníkov konania), je vecou žalobcu, ktorý disponuje žalobou tak procesne ako aj hmotnoprávne. Je zrejmé, že žalobkyňa S. pôvodne žalovala o náhradu škody iba poisťovňu a žalobca pristúpil do už začatého konania na jej návrh v pozícii žalovaného v 2. rade. Keďže išlo o účastníctvo na strane žalovaného, žalobca nemal na výber, či do konania vstúpi alebo nie, pretože ide o dispozičné právo žalujúcej strany a musel ho akceptovať aj žalovaný v 2. rade ako advokát žalobcu. Rozhodnutie o vstupe ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného podľa vtedajšieho ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. je procesným rozhodnutím a je rizikom žalobcu, či navrhnutý žalovaný je nositeľom povinností podľa hmotného práva, ktorých sa žalobca žalobou domáha. Preto súd nevidí pochybenie advokáta, ak vstup žalobcu do konania 19C/5/2006 nenamietal.

36.Aj keď žalobca predkladal množstvo podkladov podporených aj výpoveďami svedkov o tom, že nebol prevádzateľom motorového vozidla a teda nemal byť vecne pasívne legitimovaný v konaní XXC/X/XXXX, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. V konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu na zdraví S. nadobudol žalobca na základe leasingovej zmluvy. Nebolo sporné, že ako poistiteľ vozidla bol v poistnej zmluve uvedený žalobca, ktorý aj uzatváral poistnú zmluvu na predmetné vozidlo, pretože táto povinnosť mu vyplývala z ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. V čase dopravnej nehody podľa vyjadrenia žalobcu leasingová zmluva trvala. Aj keď v konaní v tomto smere žiadne dokazovanie nebolo navrhované, z charakteru záväzkového vzťahu vzniknutého na základe leasingovej zmluvy je zrejmé, že počas trvania leasingovej zmluvy je vlastníkom motorového vozidla leasingová spoločnosť a držiteľom je nájomca motorového vozidla, v tomto prípade žalobca. Tým je založená

objektívna zodpovednosť držiteľa motorového vozidla ako jeho prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Leasingové zmluvy sú uzatvárané podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia § 632 ods. 2 Obchodného zákonníka nájomca nie je oprávnený poskytnúť prenajaté motorové vozidlo na užívanie tretím osobám, ak zmluva neurčuje inak. Ak tak žalobca urobil a poskytol na užívanie motorové vozidlo svojmu synovcovi pánovi B., urobil tak v rozpore so zmluvou a so zákonom. Preto je súd toho názoru, že žalovaný v 2. rade nepochybil, ak napriek reálnemu užívaniu vozidla pánom Vávrom túto skutočnosť nenamietal. Na tomto mieste sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovaného v 2. rade, že vzhľadom na okolnosti uzatvárania leasingovej zmluvy by otázku pasívnej legitimácie žalobcu v konaní ani nemohol namietať, pretože hrozilo odmietnutie plnenia z poistenia zo strany poisťovne a prípadne mohlo hroziť žalobcovi aj trestné stíhanie. Pokiaľ ide o právny názor žalobcu na to, kto je prevádzateľom motorového vozidla, proti tomu v zásade nie je možné nič namietať a zodpovedá aj rozhodovacej praxi súdov. Žalobcovi však unikla podstatná náležitosť definície prevádzateľa motorového vozidla a to, že prevádzateľom môže byť iba ten, kto má právny titul na jeho užívanie a ktorý ho z hľadiska zodpovednosti za škodu posúva do pozície prevádzateľa vozidla a nie ten, kto má vozidlo vo faktickej moci (okrem vlastníka môže byť oprávneným držiteľom napr. nájomca na základe nájomnej zmluvy, užívateľ na základe zmluvy o výpožičke a pod.). Podľa názoru súdu pán B. takýto titul nemal, pretože ani v konaní XXC/X/XXXX ani v tomto konaní nebolo preukázané, že leasingová zmluva umožňovala žalobcovi poskytnúť na užívanie vozidlo iným osobám. Preto sa žalobca nezbavil objektívnej zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou vozidla aj keď vozidlo neužíval, a preto jeho pozícia žalovaného v konaní XXC/X/XXXX bola v súlade so zákonom. V prípade objektívnej zodpovednosti za škodu nie je vylúčený nárok prevádzateľa motorového vozidla proti škodcovi, v tomto prípade pánovi Vávrovi, podľa ustanovení § 440 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca ako prevádzateľ motorového vozidla objektívne zodpovedal za škodu, ktorú spôsobil iný. Rozsudok vo veci XXC/X/XXXX. je právoplatný a vykonateľný a zaväzoval na plnenie aj žalobcu z titulu jeho objektívnej zodpovednosti, preto je potrebné aj v prípade nárokov na náhradu škody z tohto rozsudku vychádzať. Sám vodič vozidla pán B. v čestnom prehlásení uviedol, že je v plnej miere zodpovedný za všetky škody spôsobené prevádzkou tohto vozidla a je ochotný znášať všetky následky spojené so škodou spôsobenou týmto autom, teda aj škodou spôsobenou žalobcovi.

37.Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia súdu, ktorý zaväzoval poisťovňu a žalobcu na samostatné plnenia a nie spoločne a nerozdielne, ktorý žalovaný v 2. rade podľa názoru žalobcu mal namietať, ide o otázku právneho posúdenia a právneho názoru na nárok uplatnený v konaní XXC/X/XXXX, ktorý bol vyriešený v uvedenom konaní a podľa názoru súdu nemá žiadny vplyv na nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že ich priznal úspešným žalovaným.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.