Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-512-2015.pdf
PDF · 105.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/512/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: H.y, o zaplatenie 255,38 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6,43 € s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 6,43 € od 04.09.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.08.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 255,38 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Jeho právny predchodca poskytoval žalovanému služby a ich cenu vyúčtoval nasledovnými faktúrami : faktúra č. 7204044696 splatná dňa 03.05.2012 na sumu 248,95 €, faktúra č. 7107898439 splatná dňa 03.09.2011 na sumu 6,43 €. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 255,38 €. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa žalovaný dostala do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho predchodcu bola predmetom postúpenia.
2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.
3. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 14.08.2017 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.07.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu, ktorou postúpil postupník pohľadávky z neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na žalobcu, o.i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom 9001275448. v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.
6. Zo Zmluvy o pripojení súd zistil, že právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ sa zaviazal poskytovať a žalovaný ako účastník odoberať služby elektronickej komunikácie, a to vysokorýchlostný internet v programe T mobile mobilný internet. V rovnaký deň bol k zmluve uzatvorený dodatok, na základe ktorého právny predchodca žalobcu aktivoval žalovanému program DATA SIM MI NEOBM2 s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov k zmluve a všeobecných podmienok, najmä riade a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany žalovaného. V tabuľke 1 dodatku k Zmluvy o pripojení sa zmluvné strany dohodli, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti účastníkom pred uplynutím 24 mesiacov je 248,85 €. V bode 6. Z predloženej zmluvy o pripojení súd rovnako nezistil dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností na strane poskytovateľa služieb. Žalovaný zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ.
7. V bode 3 dodatku je v predltači dojednaná zmluvná podmienka, podľa ktorej v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 dodatku, alebo v článku 3 bod. 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľovi je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
8. Faktúrou č. 7107898439 splatnou dňa 03.09.2011 na sumu 6,43 € právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v príslušnom fakturačnom období.
9. Faktúrou č. 7204044696 splatnou dňa 03.05.2012 na sumu 248,95 € právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu bez uvedenia porušenia povinnosti, za ktoré je uplatnená.
10. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu poskytnutia služby (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
21. Podľa § 153, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2015, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti nezaplatenej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným prostredníctvom predajcu uzavrel zmluvu o pripojení, na základe
ktorej poskytoval žalovanému elektronické komunikačné služby. Súd na právny vzťah zo zmluvy o pripojení aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008 a zák.č. 630/2003 Z.z., právny vzťah medzi založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, cenu poskytovaných služieb splatných fakturoval právny predchodca žalobcu spolu v sume 6,43 €. Preto súd žalobe v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 6,43 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
25. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť i úrok z omeškania z priznanej časti istiny, a to s ohľadom na vznik omeškania s úhradou faktúry, ktorou boli žalovanému vyúčtované poskytnuté telekomunikačné služby (deň nasledujúci po splatnosti faktúry, s ktorej úhradou je žalovaný v omeškaní) vo výške 9,5 % ročne. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 1% ročne (1+ 8 % ), v okamihu vzniku omeškania, t.j. deň po splatnosti faktúry.
26. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností dojednal právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvnú pokutu. Z dokazovania však vyplynulo, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas, avšak tento nárok nemožno žalobcovi priznať, nakoľko po právnom posúdení predloženého dojednania zmluve je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti.
27. Zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával a ani vo vystavenej faktúre nie je uvedené konkrétne zmluvné dojednanie, za porušenie ktorého by si mal právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu uplatniť.
28. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške 248,95 € považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd dáva do pozornosti preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
29. V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom toto ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a spôsobujúcu značnú disproporciu v postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v neprospech účastníka na strane spotrebiteľa. Súd s ohľadom na vyššie uvedené preto žalobu v časti uplatneného nároku 248,95 € s príslušenstvom zamietol.
30. Uplatnenie zmluvnej pokuty žalobca ničím odôvodnil, a to ani len prípadným všeobecným skutkovým tvrdením, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a jemu, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikol nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty v tejto uplatnenej výške. Naopak, v podanej žalobe tvrdil, že uplatňuje nezaplatenú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, skutkové tvrdenia žalobcu nezodpovedajú obsahu ním predložených listinných dôkazov, keď súd skúmaním predložených zmlúv a faktúry č. 7204044696 zistil, že v prípade sumy 248,95 € nejde o cenu služby, ale sankciu, a na základe akého zmluvného dojednania žalobca zmluvné pokuty uplatňuje. Žalobca svoje tvrdenie o porušení konkrétnych zmluvných povinností žalovaným súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, samotná faktúra o vyúčtovaní zmluvnej pokuty nie je takýmto dôkazom. Pre uplatnenie týchto zmluvnej pokuty platí vyššie uvedené, žalobca netvrdil a ani nepreukázal porušenie doby viazanosti (samo omeškanie, alebo neuhradenie faktúry nepredpokladá vznik nároku na zmluvnú pokutu, nakoľko ani v prípade, že by súd dospel k záveru o platnosti dojednania o zmluvnej pokute, nepreukazuje nedodržanie doby viazanosti) , pričom táto skutočnosť je samostatným dôvodom na zamietnutie jeho návrhu. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaný je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, bolo jeho procesnou povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie platného dojednania zmluvnej pokuty a splnenia zákonných a zmluvných predpokladov pre jej uplatnenie.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Vo veci bol úspešnejší žalovaný, ktorému by vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Nakoľko žalovaný si náhradu trov neuplatnil a ani zo spisu mu vznik trov konania nevyplýva, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ak úspešnej
strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)