Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-378-2015.pdf
PDF · 103.55 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/378/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v spore strán žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovaným: 1. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. na N. XX, Z., štátny občan SR, 2. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. na N. XX, Z., štátny občan SR, o zaplatenie 1.845,22 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.845,22 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 1.845,22 eur od 30.08.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dńa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2014 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 1.845,22 eur s úrokmi z omeškania a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní odoberali zemný plyn na odbernom mieste H. na N. XX, Z.. Zamestnanci žalobcu nadobudli dňa 19.06.2012 podozrenie, že na odbernom mieste dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (tzv. overovacia a zabezpečovacia značka). Stav meradla bol zdokumentovaný fotografiami, meradlo bolo zdemontované a odoslané na posúdenie Slovenskej legálnej metrológii, n.o., ktorá protokolom č. 0328/312.05/12 zo dňa 01.08.2012 porušenie overovacej a zabezpečovacej značky potvrdila. Odberateľ plynu je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. Škoda žalobcovi vznikla tým, že žalovaní v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody (t.j. v období od 23.02.2012 do 19.06.2012) odoberali plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné určiť výšku skutočnej škody, žalobca na stanovenie výšky škody použil ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým bola Vyhláška MH SR č. 155/2005 Z.z. Žalobca faktúrou č. 9000141739 zo dňa 15.08.2012 vyfakturoval žalovaným škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vypočítanú v zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z.z., a to na sumu 1.845,22 eur. Faktúra bola splatná 29.08.2012. Žalovaní do dňa podania žaloby neuhradili ani časť pohľadávky.
2. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa žaloba týka a 19.06.2012 túto nehnuteľnosť ani neobýval. Je spoluvlastníkom susedného pozemku, na ktorom plynová prípojka nie je zavedená.
3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že predmetný plynomer je vedený na odberateľa Z. N., ktorá je už nebohá. Plynomer je umiestnený na ulici, je k nemu voľný prístup a teda za jeho
poškodenie objektívne zodpovedať nemôže. To by musel celé dni a noci stáť pri plynomere. Predmetnú nehnuteľnosť užíva spolu so svojim bratom, ktorý užíva niekoľko násobne väčšiu výmeru so svojou štvorčlennou rodinou ako on. Zálohové platby platili pravidelne. Nevie, ako bola vypočítaná výška neoprávneného odberu plynu, keď žalobca to v žalobe neuvádza. Namieta výšku žalobcom vyčíslenej škody. Poukazoval tiež na to, že pri kontrole plynomeru pracovníci žalobcu privolali aj políciu, ktorá z počítadla brala aj odtlačky prstov, pričom odobraté odtlačky neboli stotožnené s jeho odtlačkami.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu a listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že na základe hlásenia žalovaného v 1. rade zo dňa 07.06.2012 o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, zamestnanci žalobcu dňa 19.06.2012 nadobudli podozrenie, že na odbernom mieste H. na N. dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Dňa 01.08.2012 zamestnanci žalobcu získali overený poznatok, že na uvedenom odbernom mieste došlo k porušeniu overovacej a zabezpečovacej značky. Žalovaní sú právni nástupcovia Z. N., zomr. XX.XX.XXXX. Žalobca zisťoval kto predmetnú nehnuteľnosť v posudzovanom období užívala a zistil, že to boli žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobca netvrdí, že poškodenie plynomeru spôsobil práve niektorí zo žalovaných. Aj napr. v úvodzovkách dobromyseľný sused im tak mohol poškodiť. Poukazoval na zákon o energetike, ustanovenie, kto je povinný uhradiť škodu vzniknutú neoprávneným odberom. Nič nebránilo žalovaným, aby si na skrinku plynomeru dali napr. visiaci zámok. V prípade, že by sa niečo dialo, napr. hasiči zámok sekerou odrazia. Žalobca na základe podkladov ustálil množstvo neoprávnene odobratého plynu za obdobie od 23.02.2012 do 19.06.2012 v objeme 2.818,2 m3. Ďalej uviedol, že plynomer výr. č. 1286476 bol na odberné miesto žalovaných nainštalovaný 22.02.2012 so stavom 0,99 m3 spotrebovaného plynu. Poukazoval na to, že podľa ust. § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii zanikla porušením overovacej značky plynomeru platnosť jeho úradného overenia a údaj o spotrebe, ktorý tento plynomer indikoval v deň demontáže, kedy bol plynomer demontovaný so stavom 55 m3 nie je možné použiť pre účely určenia odobratého množstva plynu žalovanými. V prípade použitia tohto údaju by subjektu, ktorý ho použil hrozilo uloženie sankcie v zmysle ustanovení zákona o metrológii. Zástupca žalobcu na makete počítadla rovnakého typu plynomera aký bol 19.06.2012 demontovaný u žalovaných demonštroval súdu že miesto, na ktorom býva osadená overovacia značka (plomba) sa pri pohľade na počítadlo spredu nachádza na jeho pravej strane. V prípade, ak ktokoľvek plombu poškodí takým spôsobom, ako to bolo zistené na plynomere nainštalovanom u žalovaných, je možné počítadlo demontovať a ozubenými kolieskami bez toho, že by došlo k ich poškodeniu zmeniť údaj o množstve spotrebovaného zemného plynu na odbernom mieste. Následne je počítadlo možné umiestniť späť na jeho odberné miesto a naďalej plyn odoberať. Či k takémuto niečomu došlo aj v prípade plynomeru žalovaných žalobca nevie preukázať, nakoľko manipuláciou s ozubenými kolieskami počítadla nedôjde k jeho poškodeniu. Účelom plomby, ktorá je pri počítadle umiestnená je práve zabrániť takejto manipulácii s meradlom. Zodpovednosť za škodu je v prípade nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatňuje založená na objektívnom princípe. Odberateľ zemného plynu zodpovedá za to, že takýmto plynomerom plyn odoberal. To, že na odbernom mieste žalovaných v rozhodnom období k odberu zemného plynu dochádzalo, jednoznačne preukazuje skutočnosť, že v deň demontáže plynomeru, teda 19.06.2012 nebol na plynomere zistený rovnaký stav, ako v deň jeho montáže. Zástupca žalobcu tiež uviedol, že predmetným plynomerom evidovaná spotreba 54 m3 za obdobie od 23.02.2012 do 19.06.2012 je vzhľadom na polohu predmetného rodinného domu a veľkosť tohto rodinného domu, ktorý má podľa výpovede svedka 10-12 izieb neprimerane nízka. Žalobca pri určení spotrebovaného množstva plynu za rozhodné obdobie nemohol a nemôže brať do úvahy predchádzajúce resp. následné spotreby na odbernom mieste, ako to navrhoval žalovaný v 1. rade. Žalobca je viazaný ustanoveniami zákona o energetike a keďže z údajov po predošlých spotrebách resp. následných spotrebách nie je možné zistiť a určiť presne odobraté množstvo zemného plynu za rozhodné obdobie, žalobca musel toto množstvo určiť použitím všeobecne záväzného predpisu z povahy ktorého vyplýva, že je záväzný pre všetky subjekty. Žalobca má vedomosť o tom, že na území SR funguje, resp. fungovalo viacero osôb a skupín, ktoré odberateľom zemného plynu ponúkali a poskytovali ,, službu optimalizácie spotreby zemného plynu“ spočívajúcu v úprave údajov o spotrebovanom množstve plynu evidovaných na počítadle plynomeru spôsobom, ktorý demonštroval súdu na makete počítadla plynomeru. Činnosť týchto osôb a skupín má od doby, kedy sa za trestný čin považuje až aj držanie plômb či nástrojov, ktorými možno plomby vyrobiť klesajúcu tendenciu.
6. Žalovaný v 1. rade vypovedal, že vlastníkom nehnuteľnosti H. na N. XX je od roku 2010 V. L.. Jedine on, ako vlastník predmetného domu mohol ísť k plynárom a prihlásiť sa na odber plynu po ich zomretej matke p. Z. N.. V marci 2012 prišli na ich adresu policajti a konštatovali čierny odber plynu. Dokonca z plynomeru brali odtlačky. Vyšetrovateľ polície ho nabádal k tomu, aby sa priznal. Samozrejme sa nepriznal, keď s čiernym odberom plynu nemal nič spoločné. Prešiel nejaký čas. Žalobca po ňom požadoval 3.000 eur. So žalobcom rokoval. Bolo u povedané, že plynomer si má sám zabezpečiť. Bielou lepiacou páskou skrinku plynomeru zabezpečil. Po nejakom čase však mal podozrenie, že niekto do plynomeru zasahoval. Zatelefonoval preto do plynární a nahlásil svoje podozrenie. Potom, ako plynári prišli, bola mu vyrubená pokuta 2.000 eur. Bol rozhorčený, keď on, ktorý nahlásil podozrenie, že niekto poškodil plynomer a jemu je uložená pokuta, považuje to za niečo nenormálne.
7. Žalovaný v 2. rade vypovedal, že nie je ochotný žalobcovi zaplatiť žiadnu škodu. 40 rokov mali plynomer doma v pivnici a všetko bolo v poriadku. Potom si plynári vymysleli, že musí byť na verejne prístupnom mieste a vznikajú problémy, ktoré vznikajú. Nemôže predsa hodiny plynomeru zabezpečiť visiacim zámkom, veď by sa k nim plynári nedostali. V posudzovanom období obýval 2 miestnosti domu, žalovaný v 1. rade s rodinou obýval celé poschodie.
8. Svedok V. L. vypovedal, že je strýkom žalovaných v 1. a 2. rade sa bol bratom ich nebohej matky p. Z. N.. Uviedol, že plyn bol vždy doménou žalovaného v 1. rade. Keď ich matka pýtala od žalovaných peniaze na plyn, reakcia žalovaného v 2. rade bola, že on peniaze nemá, že je nezamestnaný a žalovaného v 1. rade bola, že len sprostí za plyn platia, že on si plyn stočí. Stále chodil do pivnice, kde bol plyn s vysávačom a rôznymi hadičkami. Nevie, čo tam robil. Ale, takto konal roky. Hovoril, že on si svoje kubíky stočí. Keď matka žalovaných prestala platiť za plyn, vznikol im nedoplatok 17.000,-Sk. Keď prišiel pracovník plynární, že im uzatvorí plyn, sestra mu povedala, že žalovaný v 1. rade naňho vyšiel sekerou. Reakcia plynární bola, že prišiel bager a odkopal im prípojku. Bol začiatok októbra, spomína si, že si museli prikurovať elektrinou. Na zaplatenie faktúry ale potom sestre, matke žalovaných finančne prispel, a prispel jej aj na znovu zavedenie plynu. Uviedol, že je faktom, že vlastníkom domu H. na N. XX je on. Napriek tomu, že dom od roku 2010 nemá možnosť užívať, žalovaní nepreberajú zmluvy, neplatia za dom nič. Reakcia žalovaného v 1. rade bola, že keď nebude môcť dom užívať, vyhodí ho do luftu. Do domu nemôže vôjsť, keď žalovaný v 1. rade sa mu vyhráža, že ak do domu vkročí, zabije ho. Od roku 2010 v dome bývajú len žalovaní. Uviedol, že želaním matky žalovaných a jeho sestry bolo, aby predmetný dom vlastnil on. Bol to prejav vďaky jeho sestry za to, že sa o ňu aj o ich mamu staral.
9. Z oznámenia spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zo dňa 17.10.2016 súd zistil, že:
- SPP zabezpečuje dodávku zemného plynu odberateľke p. N. do jej odberného miesta Z., H. na N. XX od roku 1997 na základe Prihlášky k odberu,
- v období od februára 2012 až do súčasnosti sú pre predmetné odberné miesto pravidelne, v lehote splatnosti uhrádzané preddavkové platby, v prípade vyúčtovacích faktúr s výsledkom nedoplatok, sú tieto taktiež uhrádzané v lehote splatnosti,
- SPP ako dodávateľ plynu fakturuje dodávku zemného plynu na základe odpočtov dodávaných od prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP-distribúcia, v súdom požadovanom období t.j. od 23.02.2012 do 19.06.2012 na základe odpočtov dodaných od SPP- distribúcia fakturovali spotrebu 0 m3.
10. Z faktúry č. 9000141739 zo dňa 15.08.2012, splatnej dňa 29.08.2012 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovaným v 1. a 2. rade za dodávku plynu sumu vo výške 1.845,22 eur.
11. Z listu V. L. zo dňa 09.11.2012 súd zistil, že žalobcovi oznamuje, že ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti - rodinného domu H. na N. XX, nevie zabrániť neoprávnenému odberu plynu, preto žalobcu prosí o zrušenie plynovej prípojky do predmetnej nehnuteľnosti. Rodinný dom neoprávnene užívajú B. N. a W. N.. Pod hrozbou fyzickej likvidácie má on obavu do domu vkročiť.
12. Z montážneho listu meradla zo dňa 19.06.2012 súd zistil, že na meradle plynu bola poškodená overovacia zabezpečovacia značka.
13. Z protokolu zo skúšky meradla č. 0328/312.05/12 Slovenskej legálnej metrológie, n.o., pracovisko Bratislava zo dňa 27.07.2012 súd zistil, že po vykonaní skúšky bolo zistené, že na počítadle 1 ks
overovacej značky 08/ bez spodnej časti overovacej značky bol mechanicky poškodený kryt počítadla. Oddelený držiak overovacej značky.
14. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu zo dňa 20.06.2012 súd zistil postup pri výpočte žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť svoj záväzok. 16. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. 17. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike"), platného a účinného v čase zistenia neoprávneného odberu plynu, neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou.
18. Podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber plynu je odber plynu bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
19. Podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike odberateľ plynu je povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla.
20. Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 19.06.2012 zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie, že na odbernom mieste Cesta na N. XX v Z. dochádza k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (tzv. overovacia a zabezpečovacia značka). Stav meradla bol zdokumentovaný fotografiami, meradlo bolo zdemontované a odoslané na posúdenie Slovenskej legálnej metrológii, n.o., ktorá protokolom č. 0328/312.05/12 zo dňa 01.08.2012 porušenie overovacej a zabezpečovacej značky potvrdila. Žalobca na základe podkladov ustálil množstvo neoprávnene odobratého plynu za obdobie od 23.02.2012 do 19.06.2012 v objeme 2.818,2 m3. Plynomer výr. č. XXXXXXX bol na odberné miesto žalovaných nainštalovaný 22.02.2012 so stavom 0,99 m3 spotrebovaného plynu. Zástupca žalobcu na makete počítadla rovnakého typu plynomera aký bol 19.06.2012 demontovaný u žalovaných demonštroval súdu že miesto, na ktorom býva osadená overovacia značka (plomba) sa pri pohľade na počítadlo spredu nachádza na jeho pravej strane. V prípade, ak ktokoľvek plombu poškodí takým spôsobom, ako to bolo zistené na plynomere nainštalovanom u žalovaných, je možné počítadlo demontovať a ozubenými kolieskami bez toho, že by došlo k ich poškodeniu zmeniť údaj o množstve spotrebovaného zemného plynu na odbernom mieste. Následne je počítadlo možné umiestniť späť na jeho odberné miesto a naďalej plyn odoberať. Uviedol, že či k takémuto niečomu došlo aj v prípade plynomeru žalovaných žalobca nevie preukázať, nakoľko manipuláciou s ozubenými kolieskami počítadla nedôjde k jeho poškodeniu. Účelom plomby, ktorá je pri počítadle umiestnená je práve zabrániť takejto manipulácii s meradlom. Zodpovednosť za škodu je v prípade nároku na náhradu škody, ktorú si žalobca uplatňuje založená na objektívnom princípe. Odberateľ zemného plynu zodpovedá za to, že takýmto plynomerom plyn odoberal. To, že na odbernom mieste žalovaných v rozhodnom období k odberu zemného plynu dochádzalo, jednoznačne preukazuje skutočnosť, že v deň demontáže plynomeru, teda 19.06.2012 nebol na plynomere zistený rovnaký stav, ako v deň jeho montáže. Predmetným plynomerom evidovaná spotreba 54 m3 za obdobie od 23.02.2012 do 19.06.2012 je vzhľadom na polohu predmetného rodinného domu a veľkosť tohto rodinného domu, ktorý má podľa výpovede svedka 10-12 izieb neprimerane nízka. Žalobca pri určení spotrebovaného množstva plynu za rozhodné obdobie nemohol a nemôže brať do úvahy predchádzajúce resp. následné spotreby na odbernom mieste, ako to navrhoval žalovaný v 1. rade. Žalobca je viazaný ustanoveniami zákona o energetike a keďže z údajov po predošlých spotrebách resp. následných spotrebách nie je možné zistiť a určiť presne odobraté množstvo zemného plynu za rozhodné obdobie, žalobca musel toto množstvo určiť použitím všeobecne záväzného predpisu z povahy ktorého vyplýva, že
je záväzný pre všetky subjekty. Ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle konštantnej judikatúry sa na strane odberateľa plynu jedná o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma zavinenie. Odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Čo sa týka preukázania vzniku škody, táto v zmysle zákona o energetike vznikla už samotným neoprávneným odberom. Pre určenie jej výšky je podstatné, že ju nemožno určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, pretože došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, a že meradlo bolo umiestnené v uzamknutej skrinke, ktorú nemožno považovať za verejne prístupné miesto, keďže na prístup k meradlu sa vyžaduje prekonanie funkčného zámku Pretože v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nie je možné určiť výšku skutočnej škody, žalobca postupoval správne, keď na stanovenie výšky škody použil ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je Vyhláška MS SR č. 155/2005 Z.z.
23. Napokon súd považoval za potrebné vyjadriť sa aj k výpovedi svedka V. L.. Ako uviedol žalovaný v 1. rade, na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa žalovaní voči V. L. domáhajú vrátenia daru
- rodičovského rodinného domu. Je nepochybné, že v tejto súvislosti sú vzťahy medzi žalovanými a svedkom V. Ranincom napäté. B. názoru súdu však napriek uvedenému, svedok by si nedovolil vypovedať o ,,stáčaní kubíkov plynu“ žalovaným v 1. rade v minulosti za predpokladu, že by o tejto činnosti žalovaného v 1. rade nemal hoci len sprostredkovanú vedomosť.
24. Vzhľadom k tomu, že zaplatenie sumy 1.845,22 eur v konaní preukázané nebolo, na zaplatenie uvedenej sumy žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal súd, keď žalovaní v rámci svojej obrany neuviedli také skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu. Tvrdenie žalovaného v 1. rade v tom smere, že v posudzovanom období v roku 2012 v predmetnom dome nebýval a teda nemôže niesť zodpovednosť za neoprávnený odber plynu, súd vyhodnotil ako nevieryhodné. Skutočnosť, že v uvedenom období v dome býval mal preukázanú výpoveďou žalovaného v 2. rade i svedka J. L..
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu splatnosti dlhu, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Pretože sa žalovaní so zaplatením peňažného dlhu dostali do omeškania, má žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania, na druhý deň po splatnosti faktúry, t.. od 30.08.2012.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní voči žalovaným úspešný v celom rozsahu, preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
33. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Proti výroku o uložení povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanú žalobu odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).