Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-25-2021.pdf
PDF · 141.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobcu ELITEREAL s.r.o. so sídlom Klemensova 11, 811 09 Bratislava, IČO 46 953 833, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO 36 866 687, proti žalovanému Autosklo Hornet s.r.o. so sídlom Žilinská 774/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 31 600 476, zastúpenému JUDr. Gabrielou Holmovou Divkovou, MBA, advokátkou so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, o zaplatenie 5 318,40 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 318,40 €, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 5 318,40 € od 9.6.2020 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5 318,40 €, úroky z omeškania 8% ročne, paušálnu náhradu 40 € a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- so žalovaným komunikoval v mesiaci júl 2018 prostredníctvom e-mailov ohľadom možnosti sprostredkovať nájomcu do nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol žalovaný
- žalobca informoval žalovaného ohľadom podmienok sprostredkovania vrátania výšky odmeny za sprostredkovanie
- žalovaný súhlasil s podmienkami sprostredkovania ako aj s výškou odmeny v prípade, že dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy
- v súlade s uzavretou zmluvou vyhľadal pre žalovaného nájomníka, s ktorým bola po vykonaní obhliadky v máji 2019 uzavretá nájomná zmluva
- v súlade s dohodnutými podmienkami vystavil faktúru za sprostredkovanie žalovanému, ktorý však odmietol uhradiť províziu za sprostredkovanie
- napriek opakovaným výzvam, ktoré boli zaslané žalovanému, si žalovaný svoju povinnosť uhradiť faktúru za dodané služby do dnešného dňa nesplnil
- v júli 2018 e-mailovou komunikáciou informoval žalovaného o možnosti sprostredkovania nájomcu za účelom uzavretia nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzali v A. na ulici X. X/E
- informoval žalovaného aj o výške provízie za sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy
- žalovaný vyjadril súhlas s navrhnutou výškou provízie
- si splnil všetky povinnosti vyplývajúcemu z uzavretej zmluvy
- z emailovej komunikácie medzi nim, žalovaným a nájomcom je zrejmé, že vyvinul potrebnú činnosť a zabezpečil pre žalovaného možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu so záujemcom a táto zmluva bola následne uzavretá v júni 2019 (č.l. 3)
- z komunikácie medzi zmluvnými stranami celkom jednoznačne vyplýva, že predmetom sprostredkovania má byť nájomná zmluva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného a on má pre žalovaného vyhľadať nájomníka, resp. má pre žalovaného sprostredkovať možnosť uzavrieť nájomnú zmluvu
- po odsúhlasení podmienok spolupráce a po obdržaní fotografií nehnuteľnosti od pána T. začal ponúkať priestor žalovaného a vyvíjať aktivity smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy na tento priestor; už na konci roku 2018 ponúkal priestor konkrétnemu záujemcovi, s ktorým bol aj priamo na obhliadke priestorov, avšak žalovaný vtedy neprejavil záujem o uzavretie zmluvy s daným záujemcom
- pokračoval vo vyhľadávaní záujemcov, pričom v apríli 2019 oslovil spoločnosť Konica Minolta Slovakia spol. s r.o.
- dňa 10.4.2019 prebehla prvá e-mailová komunikácia s pánom J. ako zástupcom žalovaného, ohľadom podmienok nájmu a termínu stretnutia
- následne sa uskutočnilo stretnutie za účasti jeho, žalovaného a záujemcu o prenájom priestoru
- ďalšia komunikácia prebiehala medzi žalovaným a záujemcom o prenájom priestorov, avšak on bol vždy v kópii správ, t.j. žalovaný mal jednoznačnú vedomosť o tom, že je súčasťou komunikácie
- v spolupráci so žalovaným vypracoval návrh nájomnej zmluvy
- žalovaný ho od istého momentu vylúčil z komunikácie a uzavretie zmluvy riešil vo vlastnej réžii; tento fakt však nič nemení na tom, že vyvinul aktivity, ktoré umožnili žalovanému uzavrieť nájomnú zmluvu na priestory v jeho vlastníctve s nájomcom Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., a teda vznikol mu nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie vo výške, v akej bol dohodnutý ešte v roku 2018 (č.l. 52).
2. Žalobca ako dôkaz predložil e-maily z 19.7.2018, 16.5.2019, 27.5.2019, predžalobnú upomienku, faktúru č. FO20007, inzerenciu nehnuteľnosti s fotografiami, návrh zmlúv a navrhol výsluch svedka A., Q. a M..
3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že:
- je pravdou, že žalobca sám vyvinul iniciatívu ohľadne možnej spolupráce s ním na základe podaného inzerátu z jeho strany ohľadne prenájmu nehnuteľností na ul. X. v A. s tým, že žalobca má pre neho klienta, ktorý má záujem o prenájom jeho priestorov za účelom zriadenia autoservisu
- dňa 19.7.2018 konateľka žalobcu p. V.. V. M.Á. kontaktovala prostredníctvom mailu F. T. (konateľa žalovaného) ohľadne spolupráce pri hľadaní vhodných klientov pre ponúkaný priestor, v ktorom e-maili bolo uvedené, že žalobca má s prenajímateľmi nebytových/administratívnych priestorov dohodu, že pri nájdení vhodného klienta, s ktorým sa podpíše nájomná zmluva na požadované „minimum“, napr. 1 rok a nájomca zaplatí prvý nájom alebo kauciu, tak im prenajímateľ uhrádza 1 mesačné nájomné bez energií na základe vystavenej faktúry
- v uvedenom e-maili žalobcu bolo žiadané o zaslanie fotiek ponúkaných priestorov ako aj pôdorys, ak je k dispozícií
- na to reagoval F. T., že „Fotky pošle pán J., v prípade dohody súhlasíme s 1 mesačnou odmenou pre Vás.“
- následne si vymenili ešte zopár mailov s tým, že dňa 20.7.2018 žalobca informoval F. T., že komunikoval s p. J. ohľadne klienta, ktorý zháňal priestor pre autoservis s tým, že sa s ním nepodarilo telefonicky skontaktovať a že žalobca bude p. T. ešte kontaktovať
- rokovania so záujemcom, ktorý zháňal priestor pre autoservis sa nerealizovali, žiadna zmluva s autoservisom sa neuzatvorila a uzatvorená nebola ani žiadna zmluva so sprostredkovateľom, ako žalobcom
- s odstupom času samotného žalovaného oslovila spoločnosť Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., že majú záujem o ponúkané priestory na prenájom zo strany žalovaného, ako aj o ohliadku daných priestorov
- na dohodnutý termín ohliadky prišli zástupcovia spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. spolu s realitným maklérom, ktorý presadzoval cenovo ako aj priestorovo záujmy spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., evidentne proti záujmom žalovaného a preto k dohode so záujemcom nedošlo
- následne zástupcovia spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. opätovne oslovili žalovaného, že majú záujem pokračovať v rokovaní ohľadne prenájmu priestorov, na ktorých rokovaniach sa zúčastnila aj p. V.. V. M., ktorá však vystupovala v zastúpení spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., pretože zo strany žalovaného oslovená nebola
- uvedené rokovania sa realizovali v spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., kde aj došlo k dohode a následne bola uzatvorená aj nájomná zmluva, ktorá bola predložená zo strany záujemcu
- v apríli 2020 spoločnosť NAJMY s.r.o. vyzvala žalovaného na zaplatenie faktúry za sprostredkovanie klienta - Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. odvolávajúc sa na odsúhlasenú spoluprácu a dohodu o odmene vo výške jednomesačného nájmu
- uvedená faktúra č. FO190024 na sumu 5 318,40 € bola vystavená ešte dňa 15.8.2019 s tým, že dátum splatnosti bol určený na deň 23.4.2020
- uvedenú faktúru spoločnosti NAJMY s.r.o. vrátil, nakoľko túto neuznal, keďže medzi nim a spoločnosťou NAJMY s.r.o., Bratislava nebola nikdy uzatvorená žiadna sprostredkovateľská zmluva
- v máji 2020 mu bola doručená ďalšia výzva na zaplatenie faktúry za sprostredkovanie klienta, avšak už zo strany žalobcu, rovnako konajúceho prostredníctvom V.. V. M., ktorý na základe jeho odpovede - vrátenie faktúry zo dňa 21.4.2020 spoločnosti NAJMY s.r.o. opravil a vystavil faktúru za sprostredkovanie klienta - Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. Minolta Slovakia, spol. s r.o. na spoločnosť ELITEREAL s.r.o. (žalobcu) s odôvodnením, že keďže sa celá e-mailová komunikácia viedla s touto spoločnosťou, s ktorou mal mať dohodnutú províziu za úspešné sprostredkovanie prenájmu na základe e-mailu zo dňa 19.07.2018, tak teda opätovne žiadajú o úhradu dohodnutej odmeny; uvedená odmena bola vyfakturovaná faktúrou č. FO20007 dňa 28.5.2020 s dátumom splatnosti 8.6.2020
- nájomná zmluva uzavretá so spoločnosťou Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. Minolta Slovakia, spol. s r.o. nebola uzavretá z podnetu realitnej kancelárie, ktorú by v tomto smere oslovil a s ktorou by sa dohodol na podmienkach sprostredkovateľskej zmluvy, ale z podnetu samotnej spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., tak aj túto faktúru č. FO200007 zo dňa 28.5.2020 za údajné sprostredkovanie klienta žalobcovi vrátil, nakoľko ju neuznal, keďže k žiadnej platnej sprostredkovateľskej zmluve nedošlo, pričom rovnako uviedol, že dané vyúčtovanie považuje za účelové, a to aj s poukazom na predchádzajúcu výzvu na zaplatenie faktúry za sprostredkovanie klienta, doručenú spoločnosťou NAJMY, s.r.o, Bratislava, ktorá sa rovnako odvolávala na odsúhlasenú spoluprácu na základe toho istého mailu zo dňa 19.7.2018
- má za to, že k žiadnej platnej zmluve o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, vzhľadom k tomu, že vyjadrenie F. T.Č. v e-maili zo dňa 19.7.2019, v ktorom uviedol „v prípade dohody súhlasíme s 1 mesačnou odmenou pre Vás“ nie je jednoznačné, určité a zrozumiteľné
- v tom čase, keď prebiehala e-mailová komunikácia medzi žalobcom a F. T., kontaktoval žalobca konateľa žalovaného na základe inzerátu s tým, že majú záujem o možnú spoluprácu a že majú klienta, ktorý zháňa priestor pre autoservis
- nakoľko k jednaniu a ani k podpísaniu nájomnej zmluvy so záujemcom autoservisu nedošlo a žalobca ho viac nekontaktoval, považoval ponuku žalovaného za ukončenú, a to ešte v júli 2018
- žalobca v tomto prípade konal v zastúpení Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. a pre žalovaného nevyvíjal žiadnu činnosť a v jeho prospech a neoznamoval mu žiadne okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie
- okrem spomínaného autoservisu s ním žalobca nekomunikoval
- nájomnú zmluvu so spoločnosťou Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. uzavrel z iniciatívy a z podnetu spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., teda viac ako po jednom roku od spomínanej e-mailovej komunikácie so žalobcom, s ktorým neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu
- pretože žalobca k faktúre č. FO20007 nepripojil doklady preukazujúce jeho činnosť vyvíjanú za účelom sprostredkovania uzavretia nájomnej zmluvy so spoločnosťou Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., neuznáva jeho nárok na vyplatenie ním žiadanej provízie a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie súm priznaných mu výrokom platobného rozkazu, pretože pre právo na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu, a súčasne, že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa
- z uvedeného je zrejmé, že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil
- medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť (č.l. 23pv)
- označenie zmluvných strán nebolo až tak jednoznačné, o čom svedčí aj „omyl“ V.. V. M., konateľky spoločností NAJMY, s.r.o., Bratislava a zároveň aj ELITEREAL s.r.o., Bratislava, keď vyfakturovala údajne poskytnutú službu na inú spoločnosť, ako tú, s ktorou sa viedla emailová komunikácia
- ani činnosť sprostredkovateľa výslovne definovaná nebola; V.. M. v e-maili zo dňa 19.7.2018 iba uviedla, že kontaktuje konateľa žalovaného ohľadne spolupráce pri hľadaní vhodných klientov, avšak podmienky spolupráce dohodnuté a špecifikované neboli, spomenula len dohodu, akú má s inými prenajímateľmi
- v priebehu ďalšieho dňa informovala prostredníctvom emailu p. T., konateľa žalovaného, že s klientom, ktorý zháňal priestor pre autoservis, sa jej nepodarilo skontaktovať s dodatkom „Ešte Vás budem kontaktovať.“ a viac p. T. a ani zvyšní konatelia žalovaného zo strany V.. M., prípadne z e-mailovej adresy Z..B. ohľadne potencionálnych záujemcov o ponúkaný priestor kontaktovaní neboli
- z e-mailovej adresy Z..B. bol dňa 17.12.2018, po predchádzajúcej ohliadke priestorov s tretími osobami, ktoré zabezpečil realitný maklér p. Q. A., zaslaný e-mail, ktorý bol adresovaný p. J., správcovi nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného na ul. X. v A., ktorému boli preposlané podmienky potencionálneho klienta p. C. na úpravu priestorov; po konzultácií s konateľmi žalovaného však tieto podmienky p. C. akceptované neboli, a teda nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy s osobami, ktoré prostredníctvom realitného makléra, ktorý kontaktoval žalovaného na základe verejne dostupného inzerátu, prejavili záujem o ponúkaný priestor
- následne mu bol dňa 10.4.2019 doručený email, ktorým p. Q. ako realitný maklér spoločnosti ELITEREAL s.r.o. zaslal požiadavky na priestor pre klienta, z ktorého je zrejmé, že spoločnosť ELITEREAL s.r.o. vyvíjala činnosť pre záujemcu o priestor
- následne bol p. J. zaslaný priamo zo strany záujemcu - Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. v zastúpení p. Š. W. e-mail, ktorým žiadal o stretnutie, pričom do kópie e-mailu uviedol aj e-mail žalobcu, ktorého pravdepodobne týmto informoval o nadchádzajúcom postupe
- k stretnutiu došlo; na danom stretnutí bolo prítomných viacero osôb, vrátane realitného makléra, ktorý však nevystupoval a nevyjednával výhodné podmienky pre prenajímateľa, práve naopak vystupoval v mene záujemcu o priestor
- žalobca ho neinformoval o tom, že by mal pre neho ako prenajímateľa na základe uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy záujemcu o priestor, a nevyvíjal pre neho ani žiadnu dohodnutú činnosť, ktorá by smerovala z jeho podnetu k uzavretiu zmluvy
- od 16.5.2019 komunikoval so záujemcom priamo, aj keď je pravdou, že žalobca bol uvedený v kópií e-mailov tak, ako to bolo pôvodne nastavené zo strany p. W.
- predložil záujemcovi návrh nájomnej zmluvy, ktorý sa následne dopĺňal, pretože návrh zmluvy, ktorý prišiel zo strany žalobcu neskôr, neakceptoval
- tvrdenie žalobcu vo svojom vyjadrení, že žalobca okrem iného v spolupráci so žalovaným vypracoval návrh nájomnej zmluvy, ktorá bola rozposlaná na odsúhlasenie všetkým zúčastneným, nie je pravdivé; ak by existoval zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, títo by vystupovali spoločne, v záujem prenajímateľa, čo sa však neudialo
- uvedené tvrdenie dopĺňa a podporuje aj e-mailovou komunikáciou zo strany V.. M. zo dňa 22.5.2019, ktorá mu zaslala návrh nájomnej zmluvy, po tom, čo záujemca o priestory návrh zmluvy zo strany žalovaného už obdržal, s komentárom „Došpecifikácie neštandardov od nájomcov budú predložené a odkomunikované priamo na stretnutí vo štvrtok.“ , z ktorého znenia vyplýva, že žalobca vykonával činnosť pre nájomcu
- ďalším dôkazom toho, že žalobca nevykonával činnosť pre žalovaného je ďalšia e-mailová komunikácia od V.. M. zo dňa 27.5.2019, v ktorej uvádza: „v prílohe Vám posielam zmluvu, ktorú sme komentovali na stretnutí v priestoroch Konicy - sú tam ich otázky vo forme komentárov. Zároveň aj zápis zo stretnutia, kt. si vyžiadala KM. Keď upravíte zmluvu podľa Vašich predstáv, prosíme o jej zaslanie, aby sa to poslalo na úpravu pre KM.“
- má za to, že uvádzané tvrdenia zo strany žalobcu sú vyvrátené jeho samotným konaní, ktoré je vyššie popísané, pričom na doplnenie uvádza, že sprostredkovateľská zmluva sa nevzťahuje na sústavnú, ale na jednorazovú činnosť, a preto aj ak by došlo k platnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, čo v jeho prípade nedošlo, táto by bola ukončená ešte koncom roku 2018, keď žalovaný, ako prenajímateľ, podmienky záujemcu - p. C., ktorú zabezpečil žalobca, neakceptoval a teda nedošlo k uzavretiu zmluvy
- má za to, že k dohode o odplate ako ani k uzavretiu samotnej sprostredkovateľskej zmluvy nedošlo, pretože vyjadrenie p. T. uvedené v e-maili zo dňa 19.7.2018 „v prípade dohody súhlasíme s 1 mesačnou odmenou pre Vás“ nie je určité, jasné, zrozumiteľné, obsahovo a slovne presne formulované a teda nevyplýva z neho jednoznačnosť zmluvného vzťahu
- rovnako žiadna objednávka, na ktorú mimochodom žalobca vo svojej faktúre odkazuje, zo strany žalovaného zadaná nebola, žalovaný uverejnil iba inzerát, na ktorý sa ozval žalobca s ponukou na spoluprácu, ktorá však jednoznačne zo strany žalovaného prijatá nebola (č.l. 57).
5. Žalovaný ako dôkazy predložil e-maily z 19.7.2018 a 20.7.2018, výzvy na zaplatenie faktúry za sprostredkovanie klienta, faktúry, vrátenie faktúr a navrhol výsluch svedka J., K. a T..
6. Súd posúdil skutkové tvrdenia o tom že, žalobca v júli 2018 e-mailovou komunikáciou informoval žalovaného o možnosti sprostredkovania uzavretia nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzali na X. L. X/E, A., že žalobca informoval žalovaného ohľadom podmienok sprostredkovania, že žalobca informoval žalovaného aj o výške ním požadovanej provízie za sprostredkovanie uzavretia nájomnej zmluvy, konkrétne že výška provízie sa rovná jednomesačnému nájomnému a že žalovaný žalobcovi sumu 5 318,40 € nezaplatil tak, že tieto tvrdenia sú nesporné.
7. Súd považuje za preukázané, že konateľmi žalovaného boli (a sú) V. R., Q. K. a F. T. s tým, že spôsob konania v mene spoločnosti bol (a je) určený tak, že „Spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia. Konatelia sú oprávnení podpisovať menom spoločnosti, vždy dvaja spoločne“ (č.l. 80). Súd považuje (výsluchmi konateľa žalovaného F. T. a svedkov Š. J. a M.) za preukázané aj to, že žalovaný kúpil v A. nehnuteľnosť na X. L., pričom sa rozhodol, že jej časť dá do prenájmu. Žalovaný za tým účelom si zaplatil na stránke C..B. inzerciu. Tieto inzeráty obsahovali fotografiu, resp. fotografie predmetnej nehnuteľnosti. Na základe týchto inzerátov sa žalovanému začali telefonicky ozývať aj realitné kancelárie, aj záujemcovia - medzi nimi aj žalobca. Súd považuje za preukázané aj to, že konateľka žalobcu dňa 19.7.2018 o 10:59 hod. zaslala konateľovi žalovaného F.P. T. e-mail, v ktorom uviedla, že žalobca má s prenajímateľmi dohodu, že prenajímateľ žalobcovi zaplatí 1-mesačné nájomné (č.l. 9/27pv). Súd považuje za preukázané, že konateľ žalovaného F. T. dňa 19.7.2018 o 12:00 hod. zaslal konateľke žalovaného e-mail, v ktorom uviedol, že požadované fotografie zašle pán J. a že v prípade dohody súhlasia s 1-mesačnou odmenou pre žalobcu (č.l. 10/27). Súd považuje za preukázané, že konateľka žalobcu dňa 19.7.2018 o 13:35 hod. zaslala konateľovi žalovaného F. T. e-mail, v ktorom žiadala o oznámenie ceny (č.l. 9 ). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 19.7.2018 o 16:45 hod. zaslal žalobcovi fotografie ponúkaných priestorov. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca na stránke G..D..B. uverejnil inzerát o možnosti prenájmu hala/skladu na X. L. v A. o rozlohe XXX m2, pri cene 10 €/m2/mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 20.7.2018 žalovanému oznámil, že určitý klient zháňa priestory pre autoservis (č.l. 27). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 17.12.2018 preposlal pracovníkovi žalovaného list p. C. (č.l. 65pv). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 10.4.2019 o 15:24 hod. preposlal pracovníkovi žalovaného špecifikáciu za priestory pre danú spoločnosť a p. W. mal p. J. kontaktovať kvôli zajtrajšej ohliadke (č.l. 66pv/122). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 10.4.2019 o 17:09 hod. zaslal žalobcovi „...sľúbené pôdorysy“ (č.l. 122). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 25.4.2019 o 15:59 hod. zaslal žalobcovi pôdorys priestorov určených na prenájom (č.l. 124). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 29.4.2019 o 16:18 hod. zaslal žalobcovi finálnu cenovú ponuku (č.l. 124). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 20.5.2019 zaslal pracovníkovi Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. návrh nájomnej zmluvy (č.l. 69pv). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 21.5.2019 zaslal pracovníkovi Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. návrh nájomnej zmluvy (č.l. 145). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 22.5.2019 zaslal pracovníkovi žalovaného návrh nájomnej zmluvy (č.l. 70). Súd považuje za preukázané, že pracovník spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. dňa 16.5.2019 o 13:15 hod. navrhol žalovanému osobné stretnutie na 23.5.2019 s tým, že by bolo dobré, ak by žalovaný spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. dňa 21.5.2019 poslal draft zmluvy (č.l. 8pv). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 16.5.2019 oznámil pracovníkovi spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., že stretnutia dňa 23.5. žalovanému vyhovuje - ale až o 11:30; pracovník žalovaného túto informáciu preposlal aj žalobcovi (č.l. 8pv).
Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník žalovaného dňa 16.5.2019 oznámil pracovníkovi spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o., že požadované nájomné je 5 300 € a v kópií správ už ďalej nefiguruje e-mail Z.T..B. (č.l. 69). Súd považuje za preukázané, že pracovníčka žalobcu dňa 24.5.2019 o 11:49 hod. zaslala pracovníkovi spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. stručný zápis zo včerajšieho stretnutia (č.l. 159). Súd považuje za preukázané, že pracovníčka žalobcu dňa 27.5.2019 o 16:49 hod. zaslala žalovanému stručný zápis zo stretnutia a zmluvu, ktorú komentovali na stretnutí (č.l. 161). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovníčka žalovaného dňa 27.5.2019 o 13:07 hod. zaslala pracovníkovi spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. návrh nájomnej zmluvy (č.l. 8). Súd považuje za preukázané aj to, že pracovník spoločnosti Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. Š. W. dňa 27.5.2019 o 15:32 hod. preposlal návrh nájomnej zmluvy žalobcovi a požiadal ho, aby sa na návrh zmluvy „pozrel“. Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 28.5.2020 vyfakturoval žalovanému províziu 5 318,40 € za sprostredkovanie klienta Konica Minolta Slovakia spol. s r.o. (č.l. 12). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 5.6.2020 vrátil žalobcovi faktúru s tým, že túto neuznáva, keďže medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzatvorená žiadna platná sprostredkovateľská zmluva (č.l. 33). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobca dňa 29.5.2020 žalovaného opätovne požiadal o úhradu dohodnutej odmeny (č.l. 31). Súd považuje za preukázané aj to, že spoločnosť NAJMY s.r.o. dňa 15.8.2019 vyfakturovala žalovanému províziu 5 318,40 € za sprostredkovanie klienta (č.l. 29) a že túto mu zaslala dňa ako prílohu listu zo 14.4.2020 (č.l. 28). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 21.4.2020 vrátil spoločnosti NAJMY faktúru s tým, že túto neuznáva, keďže medzi ním a spoločnosťou NAJMY s.r.o., Bratislava nebola nikdy uzatvorená žiadna sprostredkovateľská zmluva (č.l. 30). Súd považuje (výsluchom konateľa žalobcu F.P. Q.) za preukázané aj to, že v roku 2018 konateľka žalobcu pani M. oslovila žalovaného pri vyhľadaní vhodného nájomcu. Následne žalovaný žalobcovi zaslal obrazovú a textovú dokumentáciu, ktorá je potrebná na prezentáciu a vyhľadanie záujemcu. Žalobcovi sa ohlásili viacerí záujemcovia s tým, že konateľ žalobcu bol na obhliadke s jedným takýmto záujemcom - konkrétne so spoločnosťou Konica Minolta, pričom jeho kolega - pán A. bol na obhliadke s ďalšími cca 4 záujemcami. Celá táto súčinnosť prebiehala cez pána J. - správcu budovy, na ktorého žalobca dostal kontakt od pána T.. Tento kontakt na pána T.Í. bol zaslaný e- mailom. Keďže žalobca vedel, že Konica má záujem o priestory na showroom v A., a pretože cca rok mal v databáze nehnuteľnosť žalovaného, túto nehnuteľnosť ponúkol spoločnosti Konica. Konkrétne na žalobcu sa obrátil známy konateľa žalobcu, ktorý pracuje vo firme Konica. Konateľ žalobcu následne pozrel do databázy žalobcu, kde zistil, že predstavám Konicy by snáď mohla vyhovovať nehnuteľnosť žalovaného. Konica spočiatku uvažovala iba o tom, že by si prenajala iba časť nehnuteľnosti žalovaného. Následne však Konica túto svoju predstavu prehodnotila a rozhodla sa, že do priestoru by umiestnila ešte ďalší stroj, a teda vznikol jej dôvod, aby mala záujem o prenajatie celého priestoru žalovaného. Následne žalobca vypracoval návrh nájomnej zmluvy, ktorý zaslal aj Konice, aj žalovanému. Žalovaný túto nájomnú zmluvu odmietol s tým, že oni majú pripravenú svoju vlastnú zmluvu. Súd považuje (výsluchom konateľa žalovaného Q. K.) za preukázané aj to, že na prvej ohliadke pán Q. trval na tom, aby sa postavila protihluková stena, a keď sa bavil s pracovníkom Konicy o cene, pán Q. sa obrátil na pracovníka Konicy a povedal mu, že za tieto peniaze on má pre Konicu lepší priestor na J. E.. Poukázal tiež na to, že Konica chcela v priestoroch umiestniť stroje, ktoré sú schopné pracovať iba v úzkom intervale teplôt cca 6 oC, čo sa však dá zabezpečiť iba vzduchotechnikou. V predmetných priestoroch sú však nainštalované iba radiátory a práve F. Q. požadoval od Hornetu, aby 150 000 € potrebných na túto vzduchotechniku vynaložil práve Hornet. F. Q. tiež trval na tom, aby investície potrebné na zabezpečenie vyššieho elektrického príkonu financovali oni a potrebná rozvodná skriňa stála asi 100 000 €, čo sa následne dozvedel od Konicy. Na druhej ohliadke už Konica súhlasila s tým, že investície súvisiace so vzduchotechnikou a so zvýšením príkonu zafinancuje ona. Vznikol tu však otáznik súvisiaci s opravami svietidiel v predmetnom priestore. Tu došlo k tomu, že na otázku Konicy, kto teda vymení žiarovku, ak by svietidlo prestalo svietiť, pán Q. povedal, že o to sa postará prenajímateľ, s čím konateľ žalovaného nesúhlasil. Súd považuje (výsluchom konateľa žalovaného F.Š. T.) za preukázané aj to, že na základe inzerátu na internete sa medzi inými žalovanému ozvala aj realitná kancelária LEXUS s tým, že má na tento nebytový priestor záujemcu. Konkrétne LEXUS zastupoval nejakú spoločnosť, ktorá sa zaoberala výrobu chladiaci a klimatizačných zariadení. Táto spoločnosť chcela v predmetnom nebytovom priestore
zriadiť svoju showroom. Pred tým, ako sa žalovanému ozval LEXUS, žalovanému sa ozvali aj iné spoločnosti, ktoré vykonali ohliadku predmetného priestoru. V niektorých prípadoch sa rokovania o prípadnom prenájme skončili hneď po telefonáte. Žalovaný nakoniec so spoločnosťou LEXUS uzatvoril dokonca zmluvu o sprostredkovaní, pričom žalovaný sa s LEXUS-om dohodol aj na výške nájmu, aj na ostatných náležitostiach nájomnej zmluvy. Tento obchod sa nakoniec nezrealizoval. V čase, keď žalovaný rokoval s LEXUS-om, však vykonali ohliadky predmetného priestoru aj iní záujemcovia - konkrétne nejaký výrobca konského krmiva, nejaký subjekt s názvom „Vzorové domy“ alebo tak nejak, nejakí poľskí nábytkári, webový obchod, nejaká spoločnosť zaoberajúca sa čistením výfukov, pneuservis z Púchova a aj autoservis. Rokovania s týmito subjektmi však skončili zakaždým neúspešne. Ohlásila sa aj spoločnosť Minolta s tým, že by mala záujem o tento priestor. Následne sa pán T. zúčastnil ohliadky, na ktorej boli prítomní ľudia z Minolty a na ktorej sa uvidel s konateľom žalobcu, ktorý bol na tejto ohliadke tiež prítomný. Konkrétne za Konicu žalovaného kontaktoval pán K.. Tento pritom kontaktoval pána J., ktorý túto informáciu ďalej posunul pánovi T.. Na tejto ohliadke konateľ žalobcu zmienil najmä to, že Minolte stačí XXX m2 a že zvyšok priestoru MINOLTA nepotrebuje. Žalovanému však nevyhovovala možnosť, že by si Minolta prenajala iba XXX m2, a preto ohliadku ukončili. Na tejto ohliadke prezentoval, že nájomné by malo byť na úrovni 11 €/m2, na čo práve konateľ žalobcu uviedol, že takéto priestory sa prenajímajú za 5 € - 6 €/m2. Zjavne však Minolta mala predsa len záujem o predmetný priestor, nakoľko títo sa s nami opätovne skontaktovali s tým, že by si predmetný priestor prišli pozrieť ich nadriadení. Následne došlo k tomu, že sa začalo rokovať aj o zmluve. Za účelom dohodnutia tejto zmluvy sa konali osobné stretnutia v priestoroch Minolty. Týchto stretnutí bolo viac, pričom na jednom stretnutí bol prítomný aj konateľ žalobcu. Pán T. vystupovanie konateľa žalobcu na tomto rokovaní vnímal tak, že tento háji záujmy Minolty. Toto rokovanie sa skončilo bez dohody, ale s tým, že budú ďalej rokovať. Pán T. si ale vymienil od Minolty, že na tomto ďalšom rokovaní už konateľ žalobcu prítomný nebude. Na niektorom z rokovaní Minolta predložila návrh nájomnej zmluvy, s ktorým návrhom však žalovaný nesúhlasil a s Minoltou sa dohodol na tom, že nájomnú zmluvu pripraví žalovaný. To sa skutočne aj stalo a následne niekoľko mesiacov sa rokovalo s Minoltou o návrhu zmluvy, ktorý predložil žalovaný. Tieto rokovania trvali tento dlhší čas z toho dôvodu, že Minolta mala predstavy na navýšenie príkonu, riešila sa otázka znášania nákladov na vybudovania infraštruktúry súvisiacej s týmto vyšším príkonom, riešila sa otázka zimnej údržby, drobných opráv a pod. Súd považuje (výsluchom svedka Q. A.) za preukázané aj to, že tento nemal na starosti vybavovanie v súvislosti s nájomcom Konica Minolta. Súd považuje (výsluchom svedka Š. J.) za preukázané aj to, že po uverejnení tohto inzerátu sa pánovi T. ozvalo niekoľko desiatok ľudí. Čiastočne išlo o realitné kancelárie a čiastočne išlo priamo o firmy, ktoré by predmetný priestor chceli využiť. Títo ľudia sa ozývali pánovi T. z toho dôvodu, že práve jeho telefónne číslo bolo uverejnené v inzeráte, pričom pán T. svedkovi následne oznámil, že sa mu ozve ten a ten človek a že bude chcieť vzhliadnuť predmetný showroom. Svedok následne predmetný priestor cca 20 záujemcom sprístupnil, aby si ho záujemcovi mohli pozrieť. Prvým človekom, s ktorým sa zo spoločnosti žalobcu osobne stretol, bol pán A.. Ohliadky prebiehali takým spôsobom, že keď záujemca prišiel k budove, svedok ho do nej vpustil. V prípade, že si chcel záujemca niečo odfotiť, toto odkonzultoval s konateľmi, a v prípade, že títo súhlasili, umožnil záujemcovi, aby si priestory nafotil. V prípade, že záujemca mal nejaké dopyty, ktoré sa týkali výlučne technických záležitostí nehnuteľnosti (ako napr. jej rozmery a pod.), tak tieto otázky záujemcovi odpovedal. Ak na položené otázky odpoveď nevedel, pokúsil sa ju zistiť. Nikdy nebol kontaktovaný priamo spoločnosťou Konica Minolta za účelom ohliadky predmetných priestorov, ale vie, že Konica Minolta tieto priestory ohliadla, pričom on osobne sa určite s nejakým zamestnancom Konicy Minolty stretol. Súd považuje (výsluchom svedkyne M.) za preukázané, že žalobca má určitú databázu klientov, ktorí hľadajú určité nehnuteľnosti, a teda ona v predmetnom období vedela o tom, že jeden z ich klientov hľadá pre účely autoservisu priestory, pričom lokalita uvedená v inzeráte by v podstate vyhovovala. Ona ale potrebovala od pána T. výslovný súhlas s tým, aby túto inzerovanú nehnuteľnosť mohla ponúknuť tomuto ich klientovi, o ktorom už z ich databázy vedela. Pri tomto telefonáte jej pán T. o.i. zmienil tú skutočnosť, že o tom, či bude žalovaný ochotný zaplatiť províziu, on sám oprávnený rozhodnúť nie je a že o tom sa musí pobaviť s ostatnými konateľmi. Následne jej e-mailom oznámil, že žalovaný súhlasí so zaplatením provízie vo výške jednomesačného nájomného, pričom v tomto e-maili pán T. použil plurál
- „súhlasíme“.
8. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Listinným dôkazom súd uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
9. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.
10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strany dňa 19.7.2018 uzatvorili platnú zmluvu o sprostredkovaní, v ktorej sa dohodli na tom, že žalobca bude hľadať pre žalovaného nájomcu nebytového priestoru a že žalovaný mu v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy zaplatí odmenu vo výške mesačného nájmu. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na to, že horeuvedená zmluva má všetky podstatné náležitosti požadované § 642 Obchodného zákonníka - t.j. aj identifikáciu zmluvných strán, aj opísanie zmluvy, ktorá má byť uzatvorená v dôsledku činnosti sprostredkovateľa. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že označenie zmluvných strán nebol až tak jednoznačné (č.l. 57), súd sa s ním nestotožnil. Z e-mailu zaslaného dňa 19.7.2018 o 10:59 hod. je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že službu vyhľadania klienta na priestor žalovaného ponúka práve spoločnosť ELITEREAL a že táto služba je ponúkaná vlastníkovi priestoru na X. L., za ktorého koná F. T. - t.j. žalovanému. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že v zmluve o sprostredkovaní nebola výslovne definovaná ani činnosť, tu si treba uvedomiť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní v skutočnosti nie je definovanie činnosti, ktorú má sprostredkovateľ vykonať (táto činnosť je totiž zrejmá priamo zo zákona tak, že ide o „činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou“). To, čo zákon považuje za podstatnú náležitosť zmluvy o sprostredkovaní, je vyjadrené slovným spojením „určitú zmluvu“ (viď § 642 Obchodného zákonníka), a teda ide o to, aby sa v zmluve o sprostredkovaní vymedzilo to, akú zmluvu chce záujemca uzatvoriť s treťou osobou - t.j. či chce záujemca uzatvoriť s treťou osobou napr. kúpnu zmluvu a akej konkrétnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci sa má táto kúpna zmluva týkať alebo napr. nájomnú zmluvu a akej konkrétnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci sa má táto nájomná zmluva týkať, a teda či má sprostredkovateľ hľadať napr. kupujúceho, ktorý by kúpil konkrétnu hnuteľnú alebo nehnuteľnej veci, alebo či má sprostredkovateľ hľadať nájomcu, ktorý by si vzal do nájmu konkrétnu hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec. Z prejavov vôlí strán je pritom zrejmé, že zmluva o sprostredkovaní bola určitá aj v tomto smere, keď obe strany vedeli, že sprostredkovateľ má vyhľadať práve takú osobu, ktorá by chcela so žalovaným uzatvoriť práve nájomnú zmluvu - a to práve na nebytové priestory žalovaného na X. L.. V tomto smere sa žiada zdôrazniť, že hoci v e-mailoch nie je predmet budúceho nájmu opísaný súpisným, resp. parcelným číslom a katastrálnym územím, je zrejmé že žalobca vedel, na aký konkrétny priestor má hľadať záujemcu - a to zjavne z inzerátu, ktorý bol uverejnený žalovaným a na základe ktorého sa na žalovaného žalobca obrátil. Pretože zákon nevyžaduje, aby zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená písomne, horeuvedený návrh a horeuvedené prijatie nemuseli byť urobené písomne, ale postačilo, že jedna strana poslala druhej strane e-mail (v ktorom uvedie identifikáciu zmluvných strán a opíše zmluvu, ktorá má byť uzatvorená) a ak druhá strana tento návrh čo i len konkludentným spôsobom príjme. V súdenej veci bola oferta urobená dňa 19.7.2018 o 10:59 hod., keďže V.. M. poslala e-mail pánovi T., z ktorého je zrejmé, že ponúka sprostredkovanie vyhľadania nájomcu do priestorov na X. L. v A.. Ďalej sa žiada uviesť, že táto oferta bola akceptovaná konateľom žalovaného p. T., ktorý v e-maili napísal, že súhlasí, a ak bude dohoda, zaplatia jednomesačné nájomné ako odmenu pre sprostredkovateľa. Pokiaľ ide o výklad pojmu „v prípade dohody“ v e-maile z 19.7.2018 - t.j. či dohodou je myslená písomná zmluva o sprostredkovaní alebo či dohodou je myslená nájomná zmluva, žiada sa uviesť, že v zmysle zásady „contra proferentem“ sa právne výrazy vykladajú v neprospech toho, kto ako prvý použil takýto výraz. Vzhľadom na to, že ako prvý výraz „dohoda“ použil žalovaný, s poukazom na vyššie uvedené výkladového pravidlo súd dospel k záveru, že p. T. mal na mysli uzatvorenie nájomnej zmluvy, pretože práve tento výklad výrazového prostriedku je na ťarchu žalovaného, ktorý ho použil ako prvý (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1 M Obdo 4/2014). Pokiaľ ide o argument, že pri uzatváraní zmlúv musia za žalovaného konať spoločne minimálne dvaja konatelia, opäť možno použiť zásadu „contra proferentem“. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného je zrejmé, že konanie konateľov je vyšpecifikované tak, že v mene spoločnosti sú konatelia oprávnení podpisovať menom spoločnosti vždy dvaja spoločne. Toto obmedzuje konateľské oprávnenia iba pre
prípad, keď zmluvné strany, resp. konatelia majú niečo podpisovať. V danom prípade došlo k uzatvoreniu nie písomnej zmluvy, a teda nebolo potrebné, aby zhodnú vôľu prejavili dvaja konatelia žalovaného. Naviac treba uviesť, že konateľka žalovaného sama na pojednávaní uviedla, že p. T. povedal, že výšku provízie, resp. odmeny musí prebrať s ostatnými, čo zjavne s ostatnými prebral, keď konateľke odpísal, že „súhlasíme“, čim zjavne myslel, že sa konatelia dohodli a súhlasia.
11. Pokiaľ ide o „vyvinutie činnosti smerujúcej k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou“, žiada sa uviesť, že základným predpokladom na uzavretie akéhokoľvek obchodu je to, aby ponúkajúca strana vedela, ktorá konkrétna osoba by mohla mať záujem o jej produkt alebo službu; za sprostredkovanie teda v súdenej veci možno považovať vyhľadanie takej osoby, ktorá má záujem prenajať si priestory od žalovaného. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že v skutočnosti nájdenie takejto osoby nemusí byť vôbec jednoduché - čo je zrejmé z toho, že hoci sám žalovaný na rôznych internetových portáloch uverejnil inzerát a že napriek tomu, že na základe tejto inzercie sa žalovanému ozvali desiatky záujemcov, ani jeden z týchto záujemcov so žalovaným nájomnú zmluvu neuzatvoril. Pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ku kontaktu žalovaného so spoločnosťou Konica Minolta došlo výlučne vďaka žalobcovi, súd dospel k záveru, že žalobca vyvinul činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaný mal príležitosť uzavrieť nájomnú zmluvu s treťou osobou; súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5 318,40 €. V súvislosti so vznikom nároku na províziu súd prihliadol aj na to, že nájomná zmluva bola aj skutočne uzatvorená - a to so spoločnosťou Konica Minolta.
12. Pre úplnosť sa žiada uviesť, že pokiaľ realitné kancelárie zvyknú aj pripraviť kúpnu či nájomnú zmluvu, žiada sa zdôrazniť, že tento právny servis nie je súčasťou sprostredkovania (viď aj článok JUDr. Michala Ďurinu publikovaný v ASPI pod LIT 247903SK), a z hľadiska vzniku nároku žalobcu na províziu je teda bez významu, či žalovaný použil alebo nepoužil nájomnú zmluvu pripravenú žalobcom.
13. Pokiaľ žalobca pri rokovaniach uprednostňoval záujmy spoločnosti Konica Minolta pred záujmami žalovaného (tým, že žalobca navrhoval postaviť protihluková stenu; tým, že Minolte oznámil, že má pre ňu lepší priestor na J. E.; tým, že požadoval od žalovaného, aby vynaložil 150 000 € na vzduchotechniku...), táto skutočnosť podľa názoru súdu nepreukazuje, že by žalobca bol skutočne činný aj pre Konicu Minoltu. V tejto súvislosti si totiž treba uvedomiť to, že primárnym záujmom realitnej kancelárie je to, aby záujemca uzatvoril s treťou osobou zmluvu - a to preto, lebo bez uzatvorenia zmluvy realitná kancelária jednoducho nebude mať províziu. Je preto v záujme realitnej kancelárie urobiť čokoľvek, aby k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo - teda napr. ak má realitná kancelária dojem, že tretia osoba považuje žiadané nájomné za vysoké a že preto zmluvu neuzatvorí, tak tretej osobe naoko ponúkne inú nehnuteľnosť v snahe prinútiť prenajímateľa znížiť nájomné.
14. Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu 40 €. Čo sa týka priznania paušálnej náhrady vo výške 40 €, žiada sa uviesť, že z článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách vyplýva, že veriteľ má právo na sumu 40 € za každú jednu „obchodnú transakciu“, v rámci ktorej splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti. Z článku 2.1 predmetnej smernice tiež vyplýva, že obchodná transakcia je transakcia, ktorá vedie k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania, a to v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.). V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.