Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/142/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P., X. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8, v konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 4.11.2013, pod spisovou značkou SR 07208/13.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 07208/13, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, v konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 4.11.2013. Uvedeným rozsudkom bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 630,19 EUR, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 630,19 EUR od 28.5.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 630,19 EUR od 24.6.2013 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 209,35 EUR, všetko v mesačných splátkach po 100,- EUR, pod následkom straty výhody splátok. Žalobca sa zároveň domáhal, aby súd určil, že zmluva o úvere, uzavretá dňa 4.9.2012 medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že predmetný rozhodcovský rozsudok mu bol doručený poštou dňa 11.11.2013. S týmto rozsudkom nesúhlasí, pokladá ho za vydaný v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalobca dňa 4.9.2012 v núdzi uzavrel so žalovaným na jeho tlačivách (bez možnosti akejkoľvek zmeny, doplnku alebo iného dojednania obsahu): a/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej mu žalovaný poskytol hotovostnú pôžičku v sume 300,-EUR, ktorú podmienil podpísaním - uzavretím b/ rozhodcovskej zmluvy a c/ bianko zmenkou číslo XXXXXXXXX (bez uvedenia sumy). Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvu, ktoré je podľa žalobcu v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca úmyselne zákon obchádza a teda zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Obsahuje tiež neprijateľné podmienky, uvedené v § 53 Občianskeho zákonníka (ide dokonca o úžeru), a potom je neplatná aj rozhodcovská zmluva a bianko zmenka.

3. Žalobca podal v rámci žaloby aj návrh odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd uznesením zo dňa 18.3.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6Co/777/2014-67 zo dňa 23.9.2014 odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s názormi žalobcu, uvedenými v žalobe. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky je v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vylúčené. Žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 4.9.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. Pri uzatváraní zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku ako sa mylne domnieva žalobca. Išlo o samostatnú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, obsiahnutú na samostatnom dokumente, ktorý bol osobitne podpísaný žalobcom aj žalovaným. Žalovaný má za to, že žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k nej žiadne výhrady, s rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo pred všeobecným súdom. K tvrdeniu žalobcu, že zmluvu uzatvoril v núdzi žalovaný uviedol, že finančná núdza je motívom každého človeka, ktorý sa obráti na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie úveru. V žiadosti o úver je žalobca definovaný ako živnostník, rovnako ako v zmluve o úvere. Je teda nepochybné, že žalobca vstupoval do úverového vzťahu ako podnikateľ. Žalobca teda nie je spotrebiteľom a zmluva o úvere preto nemôže byť zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia žalobcu, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy a súvisiacej zmluvnej dokumentácie (Vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru), že k nej nemá žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Žalovaný tvrdil, že treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval. Žalovaný zároveň poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora a súdov Slovenskej republiky, z ktorej podľa žalovaného vyplýva, že žalobcu nemožno považovať za spotrebiteľa. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je podľa žalovaného obchodnoprávnym vzťahom a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. Čo sa týka posúdenia platnosti zmluvy o úvere, je potrebné zdôrazniť, že tou sa v celom rozsahu prejudiciálne zaoberal Stály rozhodcovský súd v konaní sp.zn. SR 07208/13. Nakoľko ide o právoplatné rozhodnutie, vytvára tak prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že napádaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp.zn.: SR 07208/13 zo dňa 4.11.2013 vykazuje zásadné zákonné nedostatky, ktorých nevyhnutným dôsledkom musí byť zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcu je v konaní potrebné ako predbežnú otázku skúmať, či žalobca mal skutočne status podnikateľa pri uzatváraní zmluvy o úvere, alebo mal status spotrebiteľa. Žalobca v priebehu prípravy, uzatvárania zmluvy o úvere a následne pri čerpaní poskytnutého úveru nemal záujem použiť peňažné prostriedky na účel podnikania, ani na činnosť súvisiacu s jeho podnikaním. Bol vyzvaný obchodným zástupcom žalovaného, aby preukázal, že pracuje a vydokladoval svoj príjem pred uzatvorením zmluvy o úvere, na základe čoho predložil žalovanej spoločnosti „faktúry“ a živnostenské opatrenie. Peňažné prostriedky boli použité na osobné potreby žalobcu, bežné výdavky a na úhradu predchádzajúcich dlhov. Žalobca odmieta tvrdenie, že by bral úver na podnikanie alebo na činnosť súvisiacu s podnikaním. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné považovať za spotrebiteľský. Žalovaný zámerne predložil žalobcovi formulár, v ktorom označuje žalobcu údajmi súvisiacimi s jeho podnikaním. Žalobca ďalej uviedol, že absentuje individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o formulárový typ zmluvy, ktorej obsah žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Mohol ju iba ako celok odmietnuť, alebo podpísať, pričom bol inštruovaný, aby listiny podpísal. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná. Uvádzaná možnosť voľby, že všetky spory v súvislosti so zmluvou o úvere budú riešené cestou príslušného súdu, alebo v rozhodcovskom konaní je len iluzórna a dočasná. Výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh. Z praxe vyplýva, že sú to prevažne dodávatelia. Praktickým dôsledkom uvedených skutočností je, že spotrebiteľ stráca reálne možnosť brániť svoje práva. Predmetnú rozhodcovskú doložku z dôvodu jej neprijateľnosti

nemožno považovať za právne účinnú pre účastníkov zmluvného vzťahu a teda je potrebné nazerať na napádaný rozhodcovský rozsudok ako na nulitný právny akt. Žalobca žiadal, aby súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi.

7. Žalobca uviedol, že oslovil žalovaného s tým, že potrebuje pôžičku. Oznámili mu, že má predložiť doklady o príjme. Keď povedal, že je živnostník, zástupkyňa žalovaného mu povedala, že má priniesť živnostenské oprávnenie a aspoň tri faktúry. Všetko doniesol do ich kancelárie, podpísali zmluvu a čakalo sa na schválenie. Podpisovanie prebiehalo tak, že odovzdal papiere, následne podpísal čo bolo treba a čakal na schválenie. Oni mu predložili kôpku papierov a nič mu k tomu nepovedali. Ohľadom toho že bol živnostník sa nič neriešilo, sumu 300 EUR,- by si na podnikanie aj tak nebral. Pri podpisovaní mu k tomu nič nepovedali, možno len názvy dokumentov. On ako laik podrobnosti nepoznal. Nemal možnosť voľby niektoré listiny podpísať a niektoré nie. Dali mu iba štós papierov aby ich podpísal. Peniaze boli použité na jeho osobnú potrebu, konkrétne na úhradu nájomného v byte kde býval. Na pobočke žalovaného sa ho nepýtali na to, na aký účel peniaze potrebuje.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spis značka Sr0728/13 zo dňa 4.11.2013, zmluva o úvere č. l. 7 zo dňa 4.9.2012, rozhodcovská zmluva zo dňa 4.9.2012 č. l. 9, zmenka č. l. 10, oznámenie č. l. 13, žiadosť o úver č. l. 26, výzva k úhrade č. l. 61, poštová poukážka č. l. 63, výpis zo ŽR žalobcu č. l. 129.

9. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázaný tento skutkový stav: Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 4.9.2012 Zmluvu o úvere, číslo: XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 300,- EUR. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári, do ktorého boli osobné údaje žalobcu vpisované paličkovým písmom. Rovnako sú vpisované údaje o výške poskytnutej sumy, o výške poplatku, o celkovej čiastke, ktorú mal podľa zmluvy žalobca zaplatiť a o výške a počte splátok a o dátume splatnosti prvej splátky. V zmluve je uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 156,-EUR, t.j. celkovo zaplatí čiastku 456,-EUR a to v 4 mesačných splátkach po 114,-EUR, počnúc dňom 3.10.2012. Pod uvedenými údajmi sa nachádza vytlačený text: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.“. V ten istý deň, t.j. 4.9.2012 podpísal žalobca zároveň predtlačený formulár žalovaného označený ako Rozhodcovská zmluva. V Čl. 1 je uvedené, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom karloveské rameno 8, Bratislava. V Čl. 2 je uvedené, že: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 4.9.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde;..., b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde...“. V texte rozhodcovskej zmluvy, celkom na konci, pred podpismi zmluvných strán, je v predtlačenom texte uvedené: „Vyhlásenie dlžníka: S uzatvorením tejto zmluvy súhlasím. Vyhlasujem, že som bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.“. Z dokazovania však vyplynulo, že pri uzatváraní zmlúv, resp. pri podpise listín súvisiacich s úverom žalobca nebol pracovníkom žalovaného podrobne oboznámený s podmienkami spotrebiteľského úveru a rozhodcovskej zmluvy. Bola mu len predložená kôpka listín aby ich podpísal. Následne žalobca poskytol žalovanému 300,- EUR. Žalobca poskytnutý úver riadne nesplácal. Preto žalovaný podal na neho žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Dňa 11.11.2013, bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 8, v konaní pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 4.11.2013, pod spisovou značkou SR 07208/13. Na základe tohto rozsudku bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 630,19 EUR, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 630,19 EUR od 28.5.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% zo sumy 630,19 EUR od 24.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 209,35 EUR, v mesačných splátkach po 100,-EUR.

10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ZoRK) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

12. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZoRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1.1.2015 na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou o úvere, podľa § 497 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy sa ale zároveň jedná aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde žalovaný mal postavenie spotrebiteľa a žalobca postavenie dodávateľa. Súd neakceptoval argumentáciu žalovaného, že žalobca v tomto zmluvnom vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ, ale že mal postavenie podnikateľa. V zmluve je síce uvedený predtlačený text, že žalobca prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Súd však toto vyhlásenie nepovažuje za relevantné. Obsah takéhoto vyhlásenia bol vopred daný, nepripúšťal ani inú možnosť.

Osoba konajúca v mene žalovaného pri uzatváraní zmluvy ani nepožadovala informáciu, na aký účel chce žalobca poskytnutého peniaze použiť, automaticky vychádzala z toho, že pokiaľ niekto má postavenie fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie, musí si brať úver len na výkon podnikania. Podľa názoru súdu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca vo vzťahu so žalovaným nevystupoval ako podnikateľ, ani sa nesnažil predstierať, že je, či nie je podnikateľ. Podľa názoru súdu žalovaný naopak zneužil, že žalobca bol zároveň aj živnostníkom. Postup žalovaného, keď dlžníka núti tvrdiť, že si úver berie na účel podnikania, hoci tomu tak v skutočnosti nie je, má znaky obchádzania zákona.

24. Súd konštatuje, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas, teda v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 4.11.2013 a žalobcovi bol doručený dňa 11.11.2013. Žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku bola doručená tunajšiemu súdu dňa 10.12.2013.

25. Právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporov vyplývajúcich z určitého zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní je vždy založená na dohode zmluvných strán, vyjadrenej v rozhodcovskej zmluve. Súd sa preto v prvom rade zaoberal tým, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je platná. Podľa názoru súdu rozhodcovská zmluva je takou zmluvnou podmienkou, ktorá v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu musí byť v zmysle ustanovenia § 53 individuálne dojednaná. Pre spotrebiteľa je totiž riešenie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy na rozhodcovskom súde zásadne (bez ďalšieho) nevýhodnejšie ako uplatnenie práv na všeobecnom súde, kde je oslobodený od súdnych poplatkov, miestna príslušnosť súdu je určená bydliskom spotrebiteľa a kde má súd zároveň povinnosť skúmať ex offo prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok. Uvedené nepochybne platilo najmä pre právny stav platný do 31.12.2014. Preto podľa názoru súdu, každá rozhodcovská zmluva uzatváraná v rámci spotrebiteľského vzťahu musí byť so spotrebiteľom individuálne dojednaná.

26. Znenie skúmanej rozhodcovskej zmluvy budí dojem, že individuálne dojednaná bola. Obsahuje vyhlásenie dlžníka, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, a že bol pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Súd konštatuje, že k takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia tohto, čo je v rozhodcovskej zmluve deklarované. Pojem „individuálne dojednanie“ nepochybne znamená taký priebeh kontraktačného procesu, ktorý vyžaduje dôsledné prerokovanie konkrétnej zmluvnej podmienky zmluvnými stranami. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak nestalo. Rozhodcovská zmluva nebola žalobcovi riadne samostatne predložená, nebol oboznámený s jej obsahom a podmienkami ani s dôsledkami jej podpisu. Veriteľ (žalovaný) teda vlastne nesplnil záväzok, ktorý si v rozhodcovskej zmluve sám dal.

27. Nemožno konštatovať, že zmluvná podmienka je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu, že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa so zmluvnými podmienkami riadne a včas oboznámil. Naopak predloží mu všetky listiny potrebné na uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k podpisu nenúti, či nenavádza, vyvolá v ňom dojem, že všetko je v poriadku, ničím sa netreba podrobne zaoberať, stačí to len všetko podpísať a dostane peniaze. Takýto postup žalovaného podľa názoru súdu svedčí skôr o tom, že sa snažil skryť rozhodcovskú zmluvu medzi ostatný obsah zmluvného vzťahu, tak aby ju žalobca podpísal bez toho aby sa ňou podrobnejšie zaoberal, či vôbec o nej vedel. Žalovaný ju do zmluvného vzťahu so žalobcom takpovediac „vpašoval“.

28. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy bol žalobcovi predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu ako spotrebiteľovi poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval, rozhodcovská zmluva je ako zmluvná podmienka neprijateľná. A ako neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 55 ods. 5 zároveň neplatná. Na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy preto nebolo možné založiť právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský súd teda nemohol na základe žaloby podanej žalovaným riadne konať, vec prejednať a rozhodnúť. Súd preto v tejto časti žalobe vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) ZoRK, v znení účinnom do 31.12.2014.

29. Žalobca sa ďalej domáhal, aby súd určil, že zmluva o úvere, uzavretá dňa 4.9.2012 medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatná. V zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu však žalobca nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Takéto určenie by neodstránilo stav právnej neistoty a nezabránilo by žalovanému ako veriteľovi domáhať sa vrátenia plnenia poskytnutého žalobcovi na základe predmetnej zmluvy. Vyriešiť otázku, či bolo plnené na neexistujúci záväzok možno len v spore o žalobe na plnenie. Rozhodnutie o prípadnej neplatnosti zmluvy by neodstránilo s konečnou platnosťou spor medzi účastníkmi a nevytvorilo by prekážku veci rozsúdenej pre žalobu na plnenie. Práve naopak, mohlo by mať za následok žalobu, ktorou by sa jedna zo strán domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov, t.j. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu súd žalobu v tejto časti zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Žalobca sa žalobou domáhal dvoch nárokov, pričom úspešný bol len v jednom z nich a v druhej časti bola žaloba zamietnutá. Ani pri jednej zo strán tak nemožno konštatovať, že by bola v konaní plne úspešná, preto súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

33. Súd ešte uvádza, že po vyhlásení rozsudku bolo kancelárii senátu 14C predložené vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo súdu doručené v priebehu dňa 11.8.2017, t.j. v deň konania pojednávania. Súd teda na jeho obsah nemohol pri rozhodovaní prihliadať. Po dodatočnom oboznámení sa s týmto vyjadrením súd navyše konštatuje, že je v podstate zhodné s pôvodným vyjadrením žalovaného k žalobe, resp. vychádza z rovnakej právnej argumentácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.