Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-371-2014.pdf
PDF · 148.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/371/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: C.. V. B., V. P. XX, O., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.12.2014 doručenou súdu dňa 19.12.2014 domáhal voči žalovanej priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj nezákonnými rozhodnutiami v občianskom súdnom konaní sp. zn. 6C/82/2008 vedenom na Okresnom súde Komárno celkom vo výške 200.715,23 eur spolu s úrokmi z omeškania od 11.12.2013 vo výške 9,25 % ročne až do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca písomným podaním adresovaným Okresnému súdu Komárno zo dňa 18.08.2008 (doručené súd dňa 19.08.2008) oznámil súdu, že v súvislosti s konaním 6C/82/2008, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Komárno, je dôvodné podozrenie, že došlo k úniku informácií zo súdneho prostredia, porušenie mlčanlivosti sudcu, s výslovným odvolaním sa na ustanovenie § 15 O.s.p. Podaním z 18.09.2008 žalobca oznámil súdu, že zistil, že jeho podanie podľa § 15 O.s.p. nebolo postúpené predsedovi súdu, a bez dôvodu bolo konajúcou sudkyňou prekvalifikované na „vznesenie námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni“ podľa § 15a O.s.p. Týmto podaním žalobca zároveň oznámil súdu, že trvá na svojom podaní s opätovným poukázaním na § 15 O.s.p. s tým, že je na účastníkovi, či využije svoje oprávnenie vzniesť námietku a kedy tak učiní. Uznesením 6C/82/2008-31 Okresný súd Komárno vyzval žalobcu, aby doplnil svoje podania z 19.08.2008 a 18.09.2008 „písomným oznámením o tom, že jeho podania nie sú námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni“. Zároveň podaním z 23.09.2008 súd žalobcovi oznámil, že na postup podľa § 15 O.s.p. nie sú dané zákonné podmienky a preto sa vec nepredkladá predsedovi súdu hoci konajúca sudkyňa sa už skôr dostala do činenia s predmetom sporu, a to v rámci súdneho konania sp. zn. 6C/132/1999, v ktorom rozhodovala o tých istých nehnuteľnostiach. Žalobca podaním z 10.10.2008 oznámil súdu, že skutočnosti, ktoré oznamoval podľa § 15 O.s.p. predsedovi Okresného súdu Komárno, mu predložené neboli. Ani v tomto konaní nevznášal žalobca námietku zaujatosti proti konajúcej sudkyni, ale duplikuje, že z jeho strany ide o oznámenie predsedovi súdu podľa § 15 O.s.p. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Nc/27/2008-36 rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci, t.j. bez toho, aby vec bola predtým predložená predsedovi okresného súdu. Na pojednávaní pred Okresným súdom v Komárne dňa 24.03.2009 žalobca opakovane na dotaz sudkyne uviedol, že trvá na tom, že súdu oznámil skutočnosti, na základe ktorých je konajúca sudkyňa zo zákona vylúčená z veci, a námietka
zaujatosti podľa § 15a O.s.p. vôbec podaná nebola. Napriek tomu prvostupňový súd na pojednávaní dňa 24.03.2009 rozhodol vo veci samej a na odvolanie účastníka konania rozhodol aj Krajský súd v Nitre dňa 05.11.2009. Až následne uznesením Okresného súdu v Komárne č.k. 6C/82/2008-113 z 03.03.2010 súd rozhodol o trovách konania, avšak bez uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za údajnú námietku zaujatosti, pričom podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú včítane súdneho poplatku. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2010. Opätovný uznesením z 23.06.2011 súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66,38 eur do troch dní od doručenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2011. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v uznesení nie je špecifikované, za ktorú údajnú námietku zaujatosti má byť súdny poplatok vyrubený, pretože v konaní on sám námietku nepodal, v súvislosti s údajnou námietkou nebol pred konaním o námietke vyzvaný na úhradu súdneho poplatku a následky jeho nezaplatenia, a preto súd nemal poplatkový úkon pri nezaplatení poplatku vykonať alebo konanie zastaviť. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/174/2011 z 24.08.2011 napadnuté uznesenie Okresného súdu Komárno potvrdil. Žalobca má za to, že Krajský súd v Nitre svojim uznesením sp. zn. 25Co/174/2011 z 24.08.2011 porušil jeho základné práva a slobody, a to najmä právo na spravodlivý súdny proces zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavné právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo zakotvené v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ústavné právo zaručené v čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to z dôvodov, že žalobca nikdy nevzniesol námietku zaujatosti, svoje podanie jednoznačne odôvodňoval odvolaním sa na znenie § 15 O.s.p. Preto ak konajúci súd predložil podania žalobcu nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietkach zaujatosti, toto konanie sa rozhodne nezačalo na návrh účastníka konania. Pretože žalobca nikdy námietku zaujatosti nepodal, nemôže byť ani poplatníkom súdneho poplatku. V súvislosti s námietkou zaujatosti nebol žalobca vyzvaný na úhradu súdneho poplatku ani pred postúpením veci nadriadenému súdu, ani pred rozhodnutím veci odvolacím súdom, ani v meritórnom rozhodnutí. Žalobca má za to, že súd mal tento úkon nevykonať. Pokiaľ súd bez podnetu a návrhu žalobcu ako účastníka konania konal o námietke zaujatosti, odňal mu tým možnosť disponovať návrhom a porušil jeho procesné práva v tom zmysle, že len účastník konania má právo rozhodnúť sa, či námietku zaujatosti (aj keď sú splnené zákonné podmienky) podá, nepodá alebo po výzve na úhradu súdneho poplatku svoj návrh vezme spať alebo poplatok nezaplatí - v prípade, že by námietku zaujatosti konajúceho sudcu podľa § 15a aj skutočne podal. Ani preukázateľná existencia zákonných dôvodov zaujatosti sudcu, bez podania námietky účastníka konania, nie je dôvodom ani na predloženie veci nadriadenému súdu, ani na rozhodovanie o námietke, a ani skutočnosťou, s ktorou zákon viaže vznik poplatkovej povinnosti účastníka konania. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, platných k 31.12.2008, sú od platenia súdneho poplatku vecne oslobodené konania vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Na takéto zákonné oslobodenie je súd povinný prihliadať ex offo, z úradnej povinnosti, bez výslovnej akcentácie účastníka konania. Pokiaľ sa ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v konaní, ktoré je vecne oslobodené (vo všetkých štádiách konania) od platenia súdneho poplatku, ide o rozhodnutie nezákonné. Zo znenia zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva, že by sa vecné oslobodenie (priznané pre celé konanie až do štádia dovolacieho konania) nevzťahovalo na akékoľvek z procesných rozhodnutí v tomto konaní, vrátane námietky zaujatosti. Vyššie opísaným nesprávnym úradným postupom súdov a ich následným nezákonným rozhodnutím boli porušené základné práva žalobcu. Za spôsobenú škodu žalobca žiada priznať majetkovú ujmu v celkovej výške 715,23 eur nasledovne:
- hodnota poľn. pozemkov vo výmere 150 m2 podľa LV č. XXXX X. M..Ú.. O. x 0,7432 eur podľa zákona č. 582/2004 Z.z. 111,48 eur
- plody a úžitky od r. 2008 do r. 2013 podľa priem. ha výnosov a priem. cien (5,3t x 0,015ha x 86,3 eur/t x 6 rokov 41,17 eur
- ušlý zisk od roku 2008 do roku 2013 (výmera x 250 eur x 6) 22,50 eur
- trovy konania (čl. 113 spisu) 24,70 eur
- zaplatený súdny poplatok (čl. 117 spisu) 66,88 eur
- právna pomoc 30,00 eur
- počet podaní 16 x 20,- eur 320,00 eur
- fotokópie listín a predpisov 385 strán x 0,10 eur 38,50 eur
- cestovné: O. - M. a späť, 3 x 20 eur 60,00 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj nemajetkovú ujmu celkovo vo výške 200.000,00 eur, ktorú vyčíslil nasledovne:
a) za porušenie základného práva
- na spravodlivé súdne konanie 20.000,00 eur
- na nestrannú a nezávislú súdnu ochranu 20.000,00 eur
- na ochranu majetku 10.000,00 eur
- vlastniť majetok 10.000,00 eur
- právnej istoty 20.000,00 eur
- právo na spravodlivé prejednanie veci 20.000,00 eur b) za porušenie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky 10.000,00 eur c) za porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky 10.000,00 eur d) za porušenie čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky 10.000,00 eur e) za porušenie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky 10.000,00 eur f) za zásah do vlastníckeho práva po uplynutí aj vydržacej lehoty 20.000,00 eur g) za fyzickú a duševnú záťaž 40.000,00 eur. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiada, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako aj nezákonnými rozhodnutiami v občianskom súdnom konaní sp. zn. 6C/82/2008 vedenom na Okresnom súde v Komárne celkom vo výške 200.715,23 eur a úroky z omeškania od 11.12.2013 vo výške 9,25 % ročne až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 06.12.2013 a na výzvu súdu doručil dňa 01.07.2015 súdu aj podací lístok preukazujúci odoslanie predmetnej žiadosti žalovanej dňa 09.12.2013.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.07.2015 k nesprávnemu úradnému postupu súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o námietke zaujatosti uviedla, že z § 15, § 15a ods. 1 a 16 ods. 1 O.s.p. sú na prvý pohľad zrejmé dve odlišnosti, ktoré spočívajú v povinnosti, resp. možnosti spočívajúcej v oznámení skutočností vedúcich k prípadnému vylúčeniu konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania o merite veci a subjekte, ktorý skutočnosti, pre ktoré by mal byť konajúci sudca vylúčený, príslušnému orgánu dáva na vedomie. Nakoľko však sudkyňa konajúca v právnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 6C/82/2008 neuplatnila postup v zmysle ust. § 15 O.s.p., a teda neoznámila predsedovi súdu skutočnosti, pre ktoré by mala byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená a (súčasne) účastník konania (t j. žalobca) v predmetnom konaní sudkyni oznámil skutočnosti, pre ktoré by táto mala byť vylúčená z prejednávania a rozhodovania o merite veci, konajúca sudkyňa mala (správne) za to, že účastník konania namietol jej zaujatosť, a teda podal námietku zaujatosti voči nej, nakoľko príslušný zákon ho (t.j. účastníka súdneho konania) k inému než uvedenému úkonu, výsledkom ktorého by mohlo byť prípadné vylúčenie konajúceho sudcu, neoprávňuje. Ak by súd prijal právny názor žalobcu, v zmysle ktorého nemožno oznámenie skutočností v zmysle ust. § 15 O.s.p. považovať za podanie námietky zaujatosti, v konečnom dôsledku by účastníci každého jedného súdneho konania mohli namietať zaujatosť konajúceho sudcu bez toho, že by títo boli zaviazaní k úhrade súdneho poplatku, úhradu ktorého zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 (ďalej iba „zákon č. 71/1992 Zb.“) za podanie námietky zaujatosti predpokladá, čo by viedlo k nadmernému zaťažovaniu (predovšetkým krajských) súdov a reálnej hrozbe vzniku prieťahov v súdnych konaniach. Z uvedeného je zrejmé, že konajúca sudkyňa sa nemohla dopustiť nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nepredložení námietky zaujatosti vznesenej žalobcom predsedovi súdu, nakoľko v takom prípade jej v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. vzniká povinnosť túto predložiť nadriadenému, t.j. krajskému súdu, postup ktorý bol v danej veci dodržaný, keď krajský súd o podanej námietke rozhodol uznesením č.k. 5Nc/27/2008-36 zo dňa 18.11.2008 tak, že konajúcu sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. K nezákonným rozhodnutiam okresného súdu o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti a krajského súdu, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že konajúcemu súdu z platnej právnej úpravy nevyplývala povinnosť vyzývať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie „námietky zaujatostí“ a poučiť ho o zastavení konania v prípade jeho nezaplatenia, nakoľko takáto povinnosť vyplýva súdu iba v prípade podania návrhu na začatie konania a dovolania, skutočnosť ktorá vyplýva z ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Žalovaná má za to, že samotná tá skutočnosť, že okresný súd nerozhodol o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti podanú žalobcom už v uznesení, ktorým tohto zaviazal na úhradu trov súdneho konania, nemôže konajúci súd viesť k záveru o jeho nezákonnosti. V tomto smere je nutné si uvedomiť, že i keď zákon č. 71/1992 Zb. operuje s pojmom „súdny poplatok“, obsah tohto pojmu nezodpovedá obsahu totožného pojmu zakotveného v ust. § 137
O.s.p. Z uvedeného dôvodu nemožno na postup, výsledkom ktorého je vyrubenie súdneho poplatku a uloženie povinnosti spočívajúcej v jeho úhrade, aplikovať tretiu hlavu tretej časti O.s.p. pojednávajúcej o trovách konania. S prihliadnutím na uvedené konajúci súd nemohol pri vyrubení súdneho poplatku postupovať v zmysle ust. § 151 ods. 1, resp. ods. 3 O.s.p. a rozhodnúť o žalobcovej povinnosti spočívajúcej v zaplatení súdneho poplatku za námietku zaujatosti ním podanú v meritórnom rozhodnutí, resp. uznesení o náhrade trov konania. Ak súd rozhodol o vyrubení súdneho poplatku za žalobcov úkon uznesením zo dňa 23.06.2011, urobil tak v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona č.71/1992. Zb. S tvrdením žalobcu, že aj keby podal námietku zaujatosti, k vydaniu uznesenia o vyrubení súdneho poplatku nemalo dôjsť, keďže celé konanie bolo oslobodené od súdneho poplatku, žalovaná uvádza, že nesporne bolo podanie žalobného návrhu oslobodené od platenia súdneho poplatku, pričom oslobodenie sa vzťahovalo aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii, čo znamená, že na podanie námietky zaujatosti v konaniach oslobodených od platenia súdneho poplatku, sa oslobodenie nevzťahuje. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 zo dňa 30.03.2011, z ktorého vyplýva, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. K nezákonnému rozhodnutiu okresného resp. krajského súdu pri prejednaní a rozhodovaní o merite veci, žalovaná uvádza, že zákon č. 514/2003 Z.z. je pri vymedzení podmienok, za splnenia ktorých je možné uplatňovať nárok titulom nezákonného rozhodnutia, absolútne jednoznačný. Rozhodnutie, ktoré má vykazovať pojmové znaky rozhodnutia nezákonného, musí byť zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Žalobca podal voči rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 24.03.2009 odvolanie, čím možno jednoznačne konštatovať splnenie zákonnej podmienky zakotvenej v ust. § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Rozhodnutie označené žalobcom ako nezákonné, nebolo po nadobudnutí jeho právoplatnosti príslušným orgánom zmenené, resp. zrušené pre jeho nezákonnosť, naopak, rozhodnutie prvého stupňa bolo krajským súdom ako vecne správne potvrdené. Pre vyslovenie záveru o nezákonnosti rozhodnutia súdu druhého stupňa by preto bolo postačujúce, ak by predmetné rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti zrušil, resp. zmenil príslušný orgán (t. j. Najvyšší súd SR) na podklade mimoriadneho opravného prostriedku (podaného žalobcom) z dôvodu jeho nezákonnosti. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalobca nepristúpil k podaniu mimoriadneho opravného prostriedku smerujúceho voči rozsudku súdu druhého stupňa, z dôvodu ktorého toto nemohlo byť príslušným orgánom zmenené, resp. zrušené pre jeho nezákonnosť, nie je splnená zákonná podmienka pre vyslovenie právneho názoru spočívajúceho v nezákonnosti žalobcom označeného rozsudku krajského súdu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej právnej veci absentuje právny titul pre priznanie žalobcom uplatneného nároku, žalovaná preto považuje žalobu za nedôvodnú a žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
5. Na pojednávaní dňa 05.04.2017 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu, v konaní sp. zn. 6C/82/2008 nikdy nevzniesol námietky zaujatosti iba poukázal na skutočnosti podľa § 15 O.s.p. platného do 30.6.2016. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. V konaní 6C/82/2008 sa tak nestalo, naopak žalobca má za to, že zámerne sa stal pravý opak, preto žiada, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je v celom rozsahu nedôvodný, a to z dôvodu neexistencie zákonných predpokladov v zmysle zák. č. 514 /2003 Z.z. Predovšetkým nie je preukázaný žalobcom deklarovaný nesprávny úradný postup súdu, ani vydanie zákonného rozhodnutia v konaní vedenom na OS KN sp. zn. 6C/82/2008, žalobca zároveň v celom rozsahu neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukazovania vzniku tak majetkovej škody ako i nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s ním deklarovaným právnym titulom uplatneného nároku, preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Na pojednávaní dňa 14.08.2017 žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu, poukázal na nespornú skutočnosť, že v súdnom konaní 6C/82/2008 súdy konali a rozhodovali svojvoľne s prekročením vlastných kompetencií vyplývajúcich im zo zákona a spôsobili tým škodu, ktorá je uplatnená v tomto súdnom konaní. Žalovaná na pojednávaní poprela uplatnený nárok v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca nepreukázal jednak existenciu právneho titulu tohto nároku a ani existenciu škody resp. nemajetkovej ujmy, preto žiadala, aby súd žalobu zamietol.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami v priebehu konania, oboznámil sa aj s obsahom pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008, a to najmä s podaním žalobcu doručeným súdu dňa 19.08.2008 čl. 22, výzvou súdu čl. 26, podaním žalobcu doručeným súdu dňa 18.09.2008 čl. 30, uznesením čl. 31, oznámením súdu čl. 33, podaním žalobcu doručeným súdu dňa 13.10.2008 čl. 34, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 5NcC/27/2008-36, rozsudkom čl. 77, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/146/2009-106, uznesením čl. 117 a uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/174/2011-123. Súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to spis Okresného súdu Komárno vedený pod sp.zn. 6C/132/1999, keďže zo žaloby aj z ústnych prednesov žalobcu vyplýva, že žalobca v tomto konaní namieta výlučne nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia v konaní 6C/82/2008, pričom nesprávny úradný postup v konaní 6C/132/1999 je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9C/12/2003, preto súd nepovažoval za potrebné oboznámiť sa s obsahom tohto spisu. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Žalobca sa žalobou dourčenou súdu dňa 19.12.2014 domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súdu Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008, a to jednak rozhodnutím vo veci samej a jednak rozhodnutím o nezákonnom vyrubení súdneho poplatku. Nesprávny úradný postup súdu vidí žalobca v tom, že súd v konaní 6C/82/2008 jeho podania zo dňa 19.08.2008 a 18.09.2008 nesprávne vyhodnotil ako námietku zaujatosti žalobcu voči konajúcej sudkyni, pričom žalobca uvedenými podaniami iba oznámil súdu, že je dôvodné podozrenie, že došlo k úniku informácií zo súdneho prostredia, porušenie mlčanlivosti sudcu s výslovným odvolaním sa na § 15 O.s.p., a žiadal, aby jeho podania boli predložené predsedovi Okresného súdu Komárno. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť rozhodovania vo veci 6C/82/2008, a to jednak nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej a jednak nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Žalobca v žalobe ani v ústnych prednesoch na pojednávaniach neuviedol dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. K nezákonnosti rozhodnutia o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti uviedol, že on námietku zaujatosti nepodal, oznámil len skutočnosti, pre ktoré je zákonná sudkyňa zo zákona vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci a žiadal, aby toto oznámenie bolo predložené predsedovi súdu. Ak by aj žalobca námietku zaujatosti podal, súd ho mal vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku a v prípade jeho nezaplatenia nemal spoplatnený úkon vykonať. Ako ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia o vyrubení súdneho poplatku žalobca vidí to, že konanie, v ktorom bol súdny poplatok vyrubený, bolo vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku, pričom vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, na všetky inak spoplatnené úkony vrátane námietky zaujatosti.
9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/82/2008 súd zistil, že ide o konanie, v ktorom sa žalobca domáhal voči Slovenskej republike zastúpenej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v konaní č. J.-XXX/XX Správy katastra M.. Súd rozsudkom č.k. 6C/82/2008-77 zo dňa 24.03.2009 žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa bol po podanom odvolaní žalobcu rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/146/2009-106 zo dňa 05.11.2009 potvrdený. V priebehu konania dňa 19.08.2008 žalobca doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že vyplýva dôvodné podozrenie, že bola porušená povinnosť mlčanlivosti, resp. že konajúca sudkyňa môže mať záujem na výsledku tohto konania vzhľadom aj na stav vecí a skutočnosti, ktoré jej musia byť známe z vlastnej činnosti. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal na § 15 O.s.p. Konajúca sudkyňa žalobcu vzhľadom na jeho podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, vyzvala, aby súdu oznámil, či sa námietka zaujatosti vzťahuje na všetkých sudcov Okresného súdu Komárno. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.09.2008 uviedol, že z výzvy súdu zistil, že skutočnosti ním oznámené v podaní zo dňa 18.08.2008 podľa § 15 O.s.p. neboli predložené predsedovi súdu. Naopak oznámenie skutočností bolo konajúcou sudkyňou prekvalifikované na „vznesenie námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni“. Žalobca v podaní ďalej uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom podaní zo dňa 18.08.2008 s opätovným poukazom na § 15 O.s.p. a má za to, že konajúca sudkyňa je zo zákona vylúčená z konania a rozhodovania uvedenej veci. Dňa 23.09.2008 súd uznesením č.k. 6C/82/2008-31 vyzval žalobcu, aby svoje podania doručené súdu dňa 19.08.2008 a 18.09.2008 doplnil písomným oznámením o tom, že tieto jeho podania nie sú námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni, v opačnom prípade bude súd postupovať podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Zároveň súd žalobcovi oznámil, že na postup podľa § 15 O.s.p. nie sú dané zákonom stanovené podmienky, preto sa vec nepredkladá predsedovi súdu. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 13.10.2008, v ktorom však neuviedol,
že jeho podania nie sú námietkou zaujatosti voči konajúcej sudkyni, preto súd vec predložil Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o námietke zaujatosti, o ktorej Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením č.k. 5NcC/27/2008-36 zo dňa 30.10.2008 tak, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesením č.k. 6C/82/2008-117 zo dňa 23.06.2011 súd žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66,38 eur. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 25Co/174/2011-123 zo dňa 24.08.2011 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
17. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
20. Podľa § 15 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 14.10.2008 ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
21. Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 14.10.2008 účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
22. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 14.10.2008 súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.
23. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.) od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
24. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
26. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.
27. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.
28. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.
29. Podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania je 2.000,- Sk (66,39 eur).
30. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal svojho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mu bola spôsobená jednak nesprávnym úradným postupom pri posúdení obsahu jeho podania ako námietky zaujatosti a jednak nezákonnými rozhodnutiami v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou 6C/82/2008, a to rozhodnutím o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti a rozhodnutím vo veci samej.
31. Žalobca si v konaní v prvom rade uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom prvostupňového aj nadriadeného súdu, keď súdy obsah jeho podania doručeného prvostupňovému súdu dňa 19.08.2008 posúdili ako námietku zaujatosti.
32. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na žalobcovi. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosť štátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, keďže bez tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobca nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku v občianskom súdnom konaní.
33. Žalobca požaduje v konaní náhradu škody a nemajetkovej ujmy za to, že zákonná sudkyňa v konaní 6C/82/2008 nesprávne posúdila obsah jeho podania zo dňa 19.08.2008 ako námietku zaujatosti. Preskúmaním spisového materiálu 6C/82/2008 súd zistil, že išlo o podanie, v ktorom žalobca uvádza dôvodné podozrenie, že bola porušená povinnosť mlčanlivosti, resp. že konajúca sudkyňa môže mať záujem na výsledku tohto konania vzhľadom na stav vecí a skutočnosti, ktoré jej musia byť známe z vlastnej činnosti. Žalobca zároveň poukazuje na § 15 O.s.p. Toto podanie žalobcu konajúca sudkyňa podľa jeho obsahu vyhodnotila ako námietku zaujatosti podanú účastníkom konania podľa § 15a ods. 1 O.s.p. Keďže žalobca namietal takýto postup súdu a žiadal o predloženie oznámenia o skutočnostiach zakladajúcich vylúčenie sudkyne predsedovi súdu, konajúca sudkyňa za účelom odstránenia pochybností ohľadom obsahu žalobcovho podania, uznesením vyzvala žalobcu, aby svoje podanie doplnil výslovným uvedením toho, či jeho podanie je alebo nie je námietkou zaujatosti. Žalobca svoje podanie výslovne o ozrejmenie tejto skutočnosti nedoplnil, preto konajúca sudkyňa predložila vec Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti. Súd k uvedenému konštatuje, že tento postup zákonnej sudkyne bol plne v súlade so zákonom. Podľa § 15 O.s.p. v znení účinnom do 14.10.2008, keď sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, je povinný to oznámiť predsedovi súdu, ktorý rozhodne o tom, či vec odníme a prikáže inému sudcovi na vybavenie alebo ak je toho názoru, že sudca nie je vylúčený, predloží vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Namietať zaujatosť zákonného sudcu mohol podľa § 15a O.s.p. aj účastník konania. V prípade námietky zaujatosti podanej účastníkom konania bol súd povinný predložiť vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Z uvedeného je zrejmé, že sudcu bolo možné podľa O.s.p. vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Konajúca sudkyňa v danej veci
skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená z konania a rozhodnutia vo veci, neoznámila predsedovi súdu, keďže sa subjektívne necítila byť vo veci zaujatá (čo vyplýva z jej vyjadrenia k námietke zaujatosti žalobcu). Podania žalobcu, v ktorých poukazoval na skutočnosti, pre ktoré mala byť zákonná sudkyňa vylúčená z prejednávania veci, konajúca sudkyňa správne podľa ich obsahu posudzovala ako námietku zaujatosti. Ani samotný žalobca toto posúdenie ich obsahu nevylúčil, hoci mu na to konajúca sudkyňa poskytla možnosť, keď ho výslovne vyzvala, aby sa vyjadril, či jeho podania sú alebo nie sú námietkou zaujatosti. Keďže z obsahu podaní vyplývalo, že išlo o námietku zaujatosti, konajúca sudkyňa správne, v súlade s § 16 ods. 1 O.s.p. predložila vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Rovnako ako konajúca prvostupňová sudkyňa aj nadriadený súd považoval podania žalobcu podľa ich obsahu za námietku zaujatosti, preto o nej rozhodol uznesením č.k. 5NcC/27/2008-36 zo dňa 30.10.2008. Súd teda na základe uvedeného konštatuje, že postup prvostupňového aj nadriadeného súdu bol správny, keď obsah podaní žalobcu posúdili ako námietku zaujatosti účastníka konania, kedy žalobcom žiadaný postup, a to predloženie veci predsedovi súdu, nebol podľa zákona možný a jediným správnym postupom bolo predloženie veci na rozhodnutie nadriadenému súdu. K nesprávnemu úradnému postupu súdu teda nedošlo.
34. Žalobca zároveň požaduje náhradu škody a nemajetkovej ujmy aj za nezákonné rozhodnutia vydané v konaní vedenom na Okresnom súdu Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008, a to jednak za rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti a rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie o vyrubení súdneho poplatku potvrdené a jednak za rozhodnutie v merite veci potvrdené aj odvolacím súdom.
35. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré má za následok škodu, je občianskoprávny vzťah a zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym. Prvotnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je okolnosť, že právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Tento záver je v súlade s hmotným právom i ustálenou judikatúrou vyšších súdov a zodpovedá princípu prezumpcie správnosti rozhodnutí, podľa ktorého súd v konaní o zodpovednosť štátu za škodu nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní. Podmienka nezákonnosti rozhodnutia, od ktorého je odvodzovaný vznik škody, je splnená len vtedy, ak bolo rozhodnutie ako nezákonné zrušené alebo zmenené. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: a) nezákonné rozhodnutie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t. j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Z uvedeného možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t. j. vzniklo mu právo na plnenie. Rovnako ako aj pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom aj pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu predbežné prerokovanie nároku u príslušného ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
36. Žalobca požaduje náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu nezákonného rozhodnutia súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti ako aj z dôvodu nezákonného odvolacieho rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdené. Základnou podmienkou vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je skutočnosť, že rozhodnutie , ktorým mala byť spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. V uvedenom prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti nebolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené ani zmenené, naopak toto rozhodnutie bolo pre jeho vecnú správnosť po podanom odvolaní žalobcu potvrdené odvolacím súdom. Zo spisu 6C/82/2008 vyplýva (a žalobca ani netvrdil nič iné), že žalobca nepodal mimoriadny opravný prostriedok, na základe ktorého by mohlo byť predmetné právoplatné rozhodnutie zmenené alebo zrušené. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol dôjsť k vzniku nároku na náhradu škody za nezákonné rozhodnutie,
keďže tvrdené nezákonné rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené. Napriek uvedenému súd ešte k údajnej nezákonnosti rozhodnutia o vyrubení súdneho poplatku uvádza nasledovné: žalobca ako prvý dôvod nezákonnosti uvedených rozhodnutí vidí v tom, že námietku zaujatosti nepodal, preto nemohol byť takýto úkon ani spoplatnený. Súd sa už vyššie vysporiadal s tým, že podania žalobcu boli podľa ich obsahu správne vyhodnotené ako námietka zaujatosti, preto toto tvrdenie žalobcu neobstojí. Ďalej žalobca namietal, že aj keby bola podaná námietka zaujatosti, súd mal žalobcu vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku a v prípade jeho nezaplatenia úkon nevykonať resp. konanie zastaviť. Súd k uvedenému udáva, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania a v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. poplatky neuvedené v § 8 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 71/1992 Zb., kam patrí aj poplatok za námietku zaujatosti podanú účastníkom konania, sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier. Z uvedeného vyplýva, že už podaním námietky zaujatosti vznikla poplatková povinnosť, pričom poplatok sa stal splatným do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť ho. Je teda zrejmé, že na zaplatenie súdneho poplatku sa vyzýva uznesením, pričom jeho nezaplatenie nemá za následok zastavenie konania resp. nevykonanie úkonu. Súd nebol povinný pred predložením veci odvolaciemu súdu vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a poučiť ho o následkoch jeho nezaplatenia, keďže nezaplatenie súdneho poplatku za námietku zaujatosti, ako už bolo spomenuté, nemá za následok zastavenie konania o námietke. Povinnosť vyzvať na zaplatenie súdneho poplatku a poučiť o zastavení konania pre prípad nezaplatenia súdneho poplatku mal súd len v prípade podania návrhu na začatie konania a dovolania, ako to vyplýva z § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Ani námietka žalobcu, že súdny poplatok za námietku zaujatosti nebol vyrubený v uznesení, ktorým súd rozhodol o trovách konania, ale bol vyrubený dodatočne, neobstojí, pretože v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. V danom prípade bola trojročná lehota dodržaná. Posledná námietka žalobcu vo vzťahu k vyrubeniu súdneho poplatku za námietku zaujatosti spočívala v tom, že keďže celé konanie bolo vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku, nebolo možné vyrubiť súdny poplatok za námietku zaujatosti, keďže vecné oslobodenie sa vzťahuje aj na námietku zaujatosti. Súd k uvedenému poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 zo dňa 30.03.2011, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a z ktorého vyplýva, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené ako vecne správne, boli vydané v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, neboli príslušným orgánom zrušené ani zmenené, preto nespĺňajú atribúty nezákonného rozhodnutia.
37. Žalobca ďalej požaduje náhradu škody a nemajetkovej ujmy aj za nezákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej ako aj odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené. Žalobca v žalobe ani v ústnych prednesoch na pojednávaní bližšie neuviedol, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutí vo veci samej. Základným predpokladom úspešnosti nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je, ako už bolo spomenuté vyššie, že rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008 bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom č.k. 6C/82/2008-77 zo dňa 24.03.2009 tak, že žaloba bola zamietnutá. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 9Co/146/2009-106 zo dňa 05.11.2009 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C/82/2008 vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu nebol podaný mimoriadny opravný prostriedok. Opak netvrdil ani žalobca. Žalobcom tvrdené nezákonné rozhodnutie teda nebolo žiadnym orgánom zmenené ani zrušené, preto je potrebné konštatovať, že zákonné podmienky na to, aby bolo možné konštatovať, že ide o nezákonné rozhodnutie neboli splnené.
38. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je samotná škoda. Pod pojmom škoda je potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Vznik tejto škody musí preukázať žalobca. Žalobca si uplatnil majetkovú škodu vo výške 715,23 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 200.000,00 eur. Majetkovú ujmu vyčíslil ako hodnotu poľnohospodárskych pozemkov, plody a úžitky z nich, ušlý zisk, trovy konania, zaplatený súdny poplatok, právnu pomoc, hotové výdavky a cestovné. Súd k uvedenému udáva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008 nebol konštatovaný nesprávny úradný postup Správy katastra M.Á., preto mu škoda vyčíslená ako hodnota poľnohospodárskych pozemkov, plody a úžitky z nich, ušlý zisk nemohla vzniknúť. Zo spisu 6C/82/2008 vyplýva, že pri postupe Správy katastra M. ohľadne opravy údaja katastra nehnuteľnosti o výmere parcely č. XXXX registra „E“ vedenej na LV XXXX nebolo zistené porušenie zákona, tento postup bol správny. Keďže žalobca bol v konaní 6C/82/2008 neúspešný (jeho žaloba bola zamietnutá) je povinný nahradiť trovy tohto konania, preto ani jeho nárok na náhradu škody spočívajúcej v trovách konania nie je dôvodný. Rovnako aj uloženie povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti súd vyhodnotil ako správny úradný postup a zákonné rozhodnutie, preto požadovanie náhrady škody za tento súdny poplatok nie je dôvodné. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalobca udáva, že ju požaduje za porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie, na nestrannú a nezávislú súdnu ochranu, na ochranu majetku, na právo vlastniť majetok , na právnu istotu, na právo na spravodlivé prejednanie veci, ďalej za porušenie čl. 12, 13, 19 a 20 Ústavy Slovenskej republiky, za zásah do vlastníckeho práva po uplynutí aj vydržacej lehoty a za fyzickú a duševnú záťaž. Súd k uvedenému konštatuje, že v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/82/2008 neboli zistené žiadne porušenia práv účastníka konania, ani porušenia Ústavy Slovenskej republiky, preto je požadovaná nemajetková ujma nedôvodná.
39. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nevzniknutie zodpovednosti za škodu. Súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená, keďže nie je splnená ani jedna zo základných podmienok pre zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami. Žalobca nepreukázal nesprávnosť úradného postupu ani nezákonnosť vydaných rozhodnutí, nepreukázal ani existenciu škody a preto nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi nimi, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd jeho žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).