Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/31/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: N. I., bytom Y., I. ulica XXX/XX, zastúpený JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 15, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 02. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-2/2017-SK, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 23. 02. 2017 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 09. 02. 2017 č. KRPZ-NR-KDI-2/2017-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ Komárno) č. ORPZ-KN-ODI2-P-1191/2016 zo dňa 13. 12. 2016, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ - bod 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. d/, a to na tom skutkovom základe, že dňa 26. 09. 2016 v čase o 14:57 hod v Obci Radvaň nad Dunajom na ceste I/63 viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fábia s ev.č. KN 907 DS, pričom bol nameraný cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lite LTI 20-20 100 LR rýchlosťou 86km/hj v obci, kde je najvyššia povolená rýchlosť 50km/hodina, čím prekročil maximálne povolenú rýchlosť v obci o 36km/hodina podľa fotodokumentácie, pričom na chybu meradla rýchlosti podľa certifikátu o overení je nepochybné, že skutočná rýchlosť meraného vozidla bola v okamžiku merania minimálne ± 3km/h, t.j. 83km/h, takže maximálne povolenú rýchlosť prekročil o 33km/hodina. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OOPZ Bátorové Kosihy, ktorá mu oznámila, že sa dopustil dopravného priestupku kvôli prekročeniu povolenej rýchlosti, čo neuznal a odmietol zaplatiť blokovú pokutu, na základe čoho bola na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku.

I. stupňový správny orgán uznal obvineného z priestupku, ktorý kvalifikoval porušením ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h/ bod 2 zákona č. 372/1990 a uložil mu podľa § 22 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona pokutu vo výške 150,- eur.

2. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné, lebo nevychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že on bol vyslaný na previerku signálu za obcou Moča na závlahovú čerpaciu stanicu, kde na mieste bola zistená skutočnosť, že k narušeniu objektu nedošlo. V tomto prípade vodič zásahového vozidla so svojim včasným príchodom na miesto signálu - čerpacej stanice, nezabránil vzniku žiadne škody na majetku, ktoré konanie by potvrdilo v uvedenom prípade podľa jeho názoru krajnú núdzu. Podľa jeho vyjadrenia ako aj podľa poskytnutých materiálov cieľový objekt zásahu narušený nebol a nevznikla žiadna škoda na majetku. Správny orgán nevyhodnotil jeho konanie ako krajnú núdzu, z čoho vyplýva, že jeho konanie naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. S týmto vyjadrením nesúhlasil žalobca, pretože sám bol 20 rokov príslušníkom PZ. Poukázal na to, že v objekte, ktorý bol signalizovaný sa nachádza trafostanica vysokého napätia pri preniknutí cudzou osobou do objektu môže dôjsť k zásahu elektrickým prúdom a k usmrteniu. Preto sa v tomto prípade narušenia objektu môže jednať o záchranu života a zdravia samotného páchateľa. V okrese Komárno je silná nápadovosť objektov a stúpa kriminalita vlámaním.

Žalobca namietal, že by nebol uznal dopravný priestupok a odmietol zaplatiť blokovú pokutu, nakoľko sa odvolával na krajnú núdzu v zmysle trestného zákona. Nesúhlasí s názorom odvolacieho správneho orgánu, že v danom prípade neboli splnené obligatórne podmienky, ktorých nutnosť vyžaduje inštitút krajnej núdze.

Žalovaný pri rozhodovaní nebral do úvahy o odvolaní žalobcu tú skutočnosť, že konanie, v zmysle ktorého priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok, ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. V čase, keď sa mal žalobca dopustiť priestupku mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa v objekte nachádza trafostanica vysokého napätia pri preniknutí cudzou osobou do objektu, môže dôjsť k zásahu elektrickým prúdom a usmrteniu a v tom prípade by došlo k závažnejšiemu následku ako samotný priestupok, ktorý mal spáchať žalobca na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 09. 02. 2017 potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Komárne č. ORPZ-KN-ODI2- P-1191/2016 zo dňa 13. 12. 2016, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, pokuta 150,- eur .

4. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že žalobca dňa 26. 09. 2016 v čase o 14:57 hod v Obci Radvaň nad Dunajom na ceste I/63 viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fábia s ev.č. Y., pričom bol nameraný cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lite LTI 20-20 100 LR rýchlosťou 86km/h v obci, kde je najvyššia povolená rýchlosť 50km/h, čím prekročil maximálne povolenú rýchlosť v obci o 36km/h podľa fotodokumentácie, pričom na chybu meradla rýchlosti podľa certifikátu o overení je nepochybné, že skutočná rýchlosť meraného vozidla bola v okamžiku merania minimálne ± 3km/h, t.j. 83km/h, takže maximálne povolenú rýchlosť prekročil o 33km/h. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OOPZ Bátorové Kosihy, ktorá mu oznámila, že sa dopustil dopravného priestupku kvôli prekročeniu povolenej rýchlosti, čo neuznal a odmietol zaplatiť blokovú pokutu, na základe čoho bola na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku.

5. Žalobca podal voči vydanému rozhodnutiu I. stupňové správneho orgánu odvolanie, v ktorom popisoval vzniknutú situáciu, že dňa 26. 09. 2016 v čase o 14:37 hodine prijal správu o narušení objektu závlahovej a čerpacej stanice v Obci Moča. Po prijatí správy bol vyslaný pracovníčkou operačného strediska na preverenie objektu. Počas výjazdu bol zastavený hliadkou OOPZ Bátorové Kosihy, ktorá mu oznámila, že prekročil povolenú rýchlosť v Obci Radvaň nad Dunajom o 33km/hodina, ďalej poukázal na to, že príslušníkom neodmietol zaplatiť pokutu, iba poukazoval na svoje konanie, že konal v krajnej núdzi. Tvrdil, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie skutku.

6. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR- KDI-2/2017-SK zo dňa 09. 02. 2017 tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie

I. stupňového správneho orgánu považoval za správne, pretože správny orgán sa zaoberal vecou a pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, mal dostatočne preukázanie spáchanie ako aj zavinenie priestupku žalobcom a svojim konaním mu neodoprel žiadne procesné práva účastníka konania a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku.

7. K odvolaniu žalobcu správny orgán uviedol, že žalobca ako účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. NSSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou 50km/hodina ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci najviac 90km/hodina.

8. Odvolací orgán sa zaoberal námietkou žalobcu a má za potrebné uviesť, že k vylúčeniu protiprávnosti konania vykazujúcemu inak znaky priestupku musia byť v súlade s § 3 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch kumulatívne splnené tri základné podmienky, ktorými sú:

a/ konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chráneného zákonom, b/ týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, c/ toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

Podstata inštitútu v krajnej núdze spočíva v tom, že pri nej dochádza k stretu záujmov chránených zákonom, pričom jednému z nich hrozí porucha, ktorá môže byť odvrátená len poruchou druhého záujmu. Splnenie podmienok pre nutnú obranu a krajnú núdzu posudzuje správny orgán. Podľa názoru odvolacieho správneho orgánu v danom prípade neboli splnené obligatórne podmienky, ktorých nutnosť vyžaduje inštitút krajnej núdze.

Žalobcovi absolútne nič nebránilo, keď sa bráni tým, že bol vyslaný na výjazd z dôvodu porušenia objektu zavolať na č. 158 a oznámiť na príslušné oddelenie PZ narušenie objektu, že by sa tam mohla nachádzať osoba podozrivá zo spáchania priestupku alebo trestného činu, alebo ak by nemal pri sebe mobilný telefón, tak mohol oznámiť cez rádiostanicu na svoj dispečing, pretože v žiadnom zákone nie je vymedzené, že by vozidlá súkromnej bezpečnostnej služby mohli na základe signálu (narušenia objektu) porušovať pravidlá cestnej premávky, alebo že by mali na to udelenú výnimku vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke.

Aj konkrétne zo zákona o cestnej premávke z ustanovenia § 16 ods. 8 jednoznačne vyplýva, že najvyššie dovolené rýchlosti stanovené v ods. 2 a 6 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, vojenskej polície, vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruch určí príslušný minister, alebo riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Okrem iného dokazovaním I. stupňový správny orgán zistil, že k narušeniu objektu v tomto prípade nedošlo. Podľa vyjadrenia účastníka konania ako aj poskytnutých materiálov cieľový objekt zásahu narušený nebol a nevznikla žiadna škoda na majetku. Preto konanie žalobcu v zmysle krajnej núdze správny orgán nevyhodnotil, z čoho vyplýva, že naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Odvolací správny orgán s prihliadnutím na závažnosť priestupku dospel k záveru, že I. stupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie prihliadal na okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv a tieto aj v odôvodnení zdôvodnil. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné prihliadnuť na námietky žalobcu.

III.

Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

9. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 18. 04. 2017 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.

10. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným

dokazovaním bolo preukázané v I. st. správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti ( § 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku).

11. Žalovaný k námietke žalobcu o nečitateľnosti evidenčného čísla osobného motorového vozidla zo záznamu o nameraní rýchlosti cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lite LTI 20-20 100 má žalovaný za potrebné uviesť, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal záznamom o nameraní rýchlosti osobného motorového vozidla, čo uviedol aj vo svojom rozhodnutí zo dňa 13. 12. 2016, v ktorom jednoznačne poukázal na fotku z radarového rýchlomeru, kde nie je dobre vidieť poznávaciu značku vozidla, avšak podľa nalepených označujúcich nálepiek firmy Diplomat - profesionál je dobre identifikovateľné zásahové vozidlo tejto firmy. Okrem tejto skutočnosti má žalovaný potrebné poukázať aj na odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu č. ORPZ-KN-ODI2-P-1191/2016 v ktorom podrobne opísal priebeh jeho výjazdu na narušený objekt, ako aj jeho zastavenie hliadkou OOPZ Bátorové Kosihy, ktorá mu oznámila, že prekročil povolenú rýchlosť v obci Radvaň nad Dunajom. Žalovaný má ďalej potrebné poukázať aj na zápisnicu z ústneho pojednávania, z ktorého je tiež zrejmé, že žalobca v uvedený deň jazdil s firemným zásahovým vozidlom, kde bol príslušníkmi PZ nameraný v obci pri prekročení rýchlosti. Z fotodokumentácie je tiež zrejmé, že sa v okolí nenachádzali žiadne ihné motorové vozidlá, ktoré mohol zachytiť laserový rýchlomer. Hliadka PZ, ktorá žalobcu zastavila, stotožnila fotku cestného laserového rýchlomeru so zastaveným vozidlom, týmto je tiež nepochybné, že žalobca sa priestupku dopustil služobným motorovým vozidlom firmy Diplomat - Profesionál.

V časti žaloby, kde žalobca namietal postup konania hliadky OOPZ Bátorové Kosihy žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia nie je skúmanie postupu hliadky ale prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti v obci žalobcom. Žalovaný správny orgán opätovne poukazuje na to, že v žiadnom zákonnom ustanovení nie je vymedzené, že by vozidlá súkromnej bezpečnostnej služby mali na základe signálu narušenia objektu porušovať pravidlá cestnej premávky, alebo že by mali na to udelenú výnimku vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

12. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný na pojednávaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

13. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 26. 09. 2016 v čase o 14:57 hod v Obci Radvaň nad Dunajom na ceste I/63 viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Fábia s ev.č. Y., pričom bol nameraný cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lite LTI 20-20 100 LR rýchlosťou 86km/hodina v obci, kde je najvyššia povolená rýchlosť 50km/hodina, čím prekročil maximálne povolenú rýchlosť v obci o 36km/hodina podľa fotodokumentácie, pričom na chybu meradla rýchlosti podľa certifikátu o overení je nepochybné, že skutočná rýchlosť meraného vozidla bola v okamžiku merania minimálne ± 3km/h, t.j. 83km/h, takže maximálne povolenú rýchlosť prekročil o 33km/h. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OOPZ Bátorové Kosihy, ktorá mu oznámila, že sa dopustil dopravného priestupku kvôli prekročeniu povolenej rýchlosti, čo neuznal a odmietol zaplatiť blokovú pokutu, na základe čoho bola na mieste spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku.

Na základe zistených skutočností a vykonaného dokazovania I. stupňový správny orgán kvalifikoval jeho konanie porušením ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. h/ bod 2 zákona č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. d/ toho istého zákona mu uložil sankciu

- pokutu vo výške 150,- eur.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 09. 02. 2017 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou, alebo dopravným zariadením 1. v obci najviac o 20km/h na -1, alebo mimo obce najviac o 30km/h na - 1, 2. v obci od 21-50 km/h na - 1, alebo mimo obce o 31-60km/h na -1, 3. v obci o viac ako 50km/h na -1, alebo mimo obce o viac ako 60km/h na -1.

Za priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. d/ spáchaný podľa písm. h/ možno uložiť pokutu od 150-600,- eur.

Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie, alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená v zákone.

15. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.

Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

16. Na pojednávaní dňa 14. 08. 2017 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe ako aj dôvodov, ktoré sú vyhotovené v písomnej žalobe. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného ako aj I. stupňového správneho orgánu sú nezákonné. Tieto orgány nebrali do úvahy skutočnosť, že žalobca odvracal nebezpečenstvo hroziace záujmom chránenému zákonom a jeho konaním nebol spôsobený rovnakom závažný následok, ako ten, ktorý hrozil. Žiadal žalobe vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Doručil súdu krátkou cestou rozhodnutie II. stupňového správneho orgánu v Trnave v obdobnej veci, ktorým bolo I. stupňové rozhodnutie zrušené a vrátené na nové konanie.

17. Zástupca žalovaného sa pridržiaval písomného vyjadrenia zo dňa 18. 04. 2017. Považoval rozhodnutie za zákonné a správne a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

18. K žalobcom vzneseným námietkam a s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu je potrebné uviesť, že polícia SR pri dohľadne nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky používa technické prostriedky slúžiace na zachytenie a prípadné zdokumentovanie priestupkov, ktorých sa môžu dopustiť účastníci cestnej premávky. Najznámejšie ale aj najpoužívanejšie technické prostriedky sú aj laserové rýchlomery, v konkrétnom prípade bol použitý rýchlomer Ultra Lite 20-20 100 LR, ktorý bol použitý policajnou hliadkou v Bátorových Kosihách, ktorá vykonávala meranie rýchlosti dňa 26. 09. 2016 v obci Radvaň nad Dunajom na ceste č. I/63 v čase o 14:57 bolo namerané osobné

motorové vozidlo Škoda Fábia ev. č. KN 907 DS a nameraná rýchlosť bola v obci 86km/h, kde je najvyššia povolená rýchlosť 50km/h, čím bola prekročená rýchlosť o 36km/h podľa fotodokumentácie, pričom vzhľadom na chybu meradla rýchlosti podľa certifikátu o overení je nepochybné, že skutočná rýchlosť meraného vozidla bola v okamžiku merania minimálne ± 3km/h, t.j. 83km/h, takže maximálne povolená rýchlosť bola prekročená o 33km/h. Bolo v tomto prípade nesporné, že žalobca prekročil povolenú rýchlosť 50km/h, čo vyplýva z predloženej fotodokumentácie, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, t.j. zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Žalobca prekročenie rýchlosti nepoprel, poukazoval na jeho konanie, ktoré vykazovalo znaky krajnej núdze, pretože vykonával služobný zákrok ako pracovník SBS na objekte v Obci Moča, a to na závlahovej čerpacej stanice, kde malo dôjsť k narušeniu objektu. Správny orgán nevyhodnotil toto konanie, ako konanie v krajnej núdzi, pretože podľa dôkazov a spisového materiálu bolo preukázané, že objekt narušený nebol a taktiež žiaden právny predpis neumožňuje vozidlám SBS výnimku pri zásahu vyplývajúcu zo zákona o cestnej premávke. Vykonanie ďalšieho dokazovania by nemohlo mať žiaden vplyv na skutočnosť vyplývajúcu z predloženého administratívneho spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania správnym orgánom, že žalobca povolenú rýchlosť v obci v danom úseku cesty prekročil, pričom nekonal v krajnej núdzi.

19. S poukazom na uvedené dôkazy vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal, tak ako to vyplýva z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu aj žalovaného a že žalobca sa tohto priestupku dopustil. Dôkaz o rýchlosti motorového vozidla a jeho prekročení bol obstaraný cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lite LTI 20-20 100 LR, ktorý spĺňa všetky zákonné požiadavky a súčasne v čase merania mal platný certifikát o overení

20. Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 09. 02. 2017 na základe odvolania žalobcu, pričom I. stupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 13. 12. 2016 potvrdil. Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i procesný postup vo vzťahu k žalobcovi, ktorý bol po skončení objasňovania priestupku riadne predvolaný na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania konkrétneho priestupku, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich získania, čo potvrdil i svojím podpisom.

21. Preskúmavaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich nežiadal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.