Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-69-2017.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Subarea
22C/69/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobkyne: L. B., narodená XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, Z., zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Koleničová, so sídlom Paulínska 20, Trnava, proti žalovanému: P. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. cesta XXX, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je dočasne p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Z., obec Z., okres Z. ako stavba - rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X a pozemky - parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 158 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
II. Žalobkyňa je povinná v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému žalobu vo veci samej týkajúcu sa záložného práva žalovaného na nehnuteľnostiach opísaných v bode I. tohto výroku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2017 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 158 m2 a na stavbe - rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X, nehnuteľnostiach evidovaných Správou katastra Trnava na LV č. XXX pre kat. úz. Z., obec Z., okres Z..
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že úverovou zmluvou zo dňa 21.9.1993 uzavretou medzi U. X., nar. X.X.XXXX a Slovenskou poľnohospodárskou bankou, a.s. ktorej predmetom bolo poskytovanie krátkodobého úveru vo výške 500.000 Sk s 19,6% úrokovou sadzbou, čerpal U. X. predmetný úver. Úver bol zabezpečený vyššie opísanými nehnuteľnosťami, ktoré boli v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov žalobkyne, U. M. a Y. M.. Medzi U. X. a rodičmi žalobkyne bola dňa 3.9.1993 uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech banky na nehnuteľnostiach. Keďže U. X. úver nesplácal, boli k ručiteľskej povinnosti vyzvaní Slovenskou poľnohospodárskou bankou rodičia žalobkyne. Žalobkyňa je aktuálne podielovou spoluvlastníčkou vyššie opísaných nehnuteľností v podiele 9/12-in k celku. Žalovaný nadobudol záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v zmysle Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2003 a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2321-36034-026. V čase uzavretia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2003 poskytli finančné prostriedky na odplatu na odkúpenie predmetnej pohľadávky rodičia žalobkyne. Rodičia žalobkyne oznámili žalovanému, svojmu zaťovi a zároveň švagrovi žalobkyne, že je tu možnosť odkúpenia pohľadávky od banky za účelom následného vymáhania od X. finančnej sumy, ktorú uhradili v prospech jeho dlhu rodičia žalobkyne. Žalovaný súhlasil s tým, že by vymáhal uhradený dlh pre rodičov žalobkyne ako nový veriteľ, avšak namiesto toho sa nechal zaregistrovať na príslušnom LV ako nový záložný veriteľ a teraz začal výkon
záložného práva. Matka žalobkyne nesie celú situáciu veľmi ťažko a vo veku 85 rokov si nevie predstaviť, že by mala prísť o svoj domov. Pretože sa žalobkyňa domnieva, že žalovaný nadobudol predmetné záložné právo a začal realizovať jeho výkon protizákonne, je nútená chrániť svoje práva súdnou cestou a požiadať o ochranu svojich práv. Na Okresnom súde Trnava prebiehal súdny spor pod sp. zn. 13C/276/2013 o určenie, že záložné právo v prospech žalovaného neexistuje, pričom žalobkyňa v tomto spore mieni podať dovolanie na Najvyšší súd SR. V tomto konaní bolo preukázané, že rodičia žalobkyne sami poskytli žalovanému vlastné finančné prostriedky na odkúpenie pohľadávky. Výkon takto postúpeného záložného práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Právoplatnosťou rozsudku v konaní sp. zn. 13C/276/2013 stratilo platnosť a účinnosť nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd uložil žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva. Dňa 1.8.2017 obdržala žalobkyňa od žalovaného list, v ktorom jej oznámil začatie výkonu záložného práva. Žalobkyňa sa bude v konaní vo veci samej domáhať určenia, že žalovanému sa zakazuje výkon predmetného záložného práva, nakoľko jeho výkon je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Poukazovala tiež na to, že žalovaný predmetnú pohľadávku odkúpil len za 50.000 Sk, t. j. 1.659,70 eur, aktuálne požaduje uhradenie sumy 113.737,87 eur. Takto uplatnená výška dlhu podľa žalobkyne nezodpovedá zákonu a hraničí s úžerníctvom. Zároveň je tu hrubý nepomer medzi dlžnou sumou a hodnotou zálohu. Existuje tiež možnosť premlčania pohľadávky žalovaného. Žalobkyňa sa pokúsila so žalovaným mimosúdne dohodnúť, avšak neúspešne. Žalovaný sa žalobkyni neustále aj za prítomnosti manžela a matky žalobkyne vyhrážal, že ju spolu s jej dvomi maloletými deťmi, manželom, bratom a matkou vo veku 85 rokov vyhodí na ulicu a na nehnuteľnosť vyhlási dražbu. Pretože žalobkyni bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, má dôvodné obavy, že žalovaný svoje tvrdenia a vyhrážky naplní, čím by stratila aj ona s celou svojou rodinou a najmä matkou vo veku 85 rokov, ktorá strávila v nehnuteľnosti takmer celý život strechu nad hlavou. Žalobkyňa preto má obavu, že žalovaný v krátkom čase zrealizuje výkon záložného práva na nehnuteľnostiach, a to skôr, ako súd stihne rozhodnúť vo veci samej. Žalobkyňa v súčasnosti pripravuje žalobu vo veci samej, avšak aby nebolo ohrozené jej právo na obydlie, súkromie pod priamym výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe, domáha sa nariadenia neodkladného opatrenia, zdržania sa výkonu záložného práva žalovaným s poukazom na to, že výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorá je vyčíslená a žalovaným uplatňovaná v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Záložná zmluva totiž obsahuje možnosť výkonu záložného práva mimosúdne, čo odporuje princípom Európskej únie a zasahuje do práva vlastniť majetok garantovaného Ústavou SR. Pretože sa teda žalovaný domáha od žalobkyne plnenia výkonom záložného práva, ktoré je hrubo v rozpore s dobrými mravmi; dopustil sa neúnosného psychického nátlaku na žalobkyňu a jej rodinu; intenzita konania žalovaného sa stupňuje; výkon záložného práva žalovanému neprináleží, žalobkyňa a jej rodina má dôvodnú obavu zo straty nehnuteľnosti a o svoju ďalšiu existenciu v dôsledku výkonu záložného práva predajom nehnuteľností žalovaným, keď realizáciou výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia v konaní o určenie, že výkon záložného práva by bol v hrubom rozpore s dobrými mravmi a nakoľko jedinou možnosťou ochrany majetku, bezpečnosti žalobkyne, jej detí, manžela, brata a matky je dočasná úprava pomerov žalobkyne a žalovaného spočívajúca v povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, a to až do rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej, ktoré žalobkyňa mieni iniciovať bez zbytočného odkladu, žalobkyňa žiada o nariadenie neodkladného opatrenia.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa doložila listiny Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 31.7.2017; výpis z LV č. XXX na ktorom je poznámka o začatí výkonu záložného práva žalovaným k nehnuteľnostiam parcely reg. „C“ č. XXXX/X, č. XXXX/X . a rodinný dm s. č. XXXX, formou predaja zálohu na dražbe; Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2003; Úverovú zmluvu číslo: 2321-36034-026 zo dňa 21.9.1993; Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 2321-36034-026 zo dňa 22.9.1993; žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa 1.4.2003; zápisnicu o pojednávaní vo veci sp. zn. 13C/276/2013 zo dňa 29.7.2014; výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.3.2013.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. 12. Podľa § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej (2).
13. Podľa § 340 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
14. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie možno tiež nariadiť iba v prípade, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t. j. neodkladné opatrenie sa uplatní iba subsidiárne. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu.
16. Preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že tento je dôvodný.
17. Žalobkyňa v zmysle obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje oprávnenie žalovaného na výkon záložného práva, ktoré aktuálne viazne v jeho prospech na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Z., keď poukazuje na to, že výkon tohto záložného práva, by mal byť podľa skutkových okolností opísaných v návrhu v rozpore s dobrými mravmi, pričom sa mieni v krátkom čase domáhať súdnej ochrany podaním žaloby na súde. Aktuálne však žalovaný začal s
výkonom záložného práva, keď táto skutočnosť je vyznačená v katastri nehnuteľností a začatie výkonu záložného práva oznámil žalovanej samostatným listom. Žalobkyňa tiež poukazuje na to, že medzi stranami je sporná aj výška pohľadávky, pre ktorú chce žalobca viesť výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, pričom pri takomto mimosúdnom spôsobe výkonu záložného práva nie je možnosť preskúmať oprávnenosť výšky pohľadávky žalovaného. 18. Súd dospel k záveru, že za stavu, že sa chce žalobkyňa domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam podaním žaloby na súde, ktorého výsledkom by bol zákaz výkonu tohto záložného práva pre žalovaného, pričom žalovaný aktuálne podľa zápisu v katastri nehnuteľností a listu zaslaného žalobkyni, mieni pristúpiť k výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti, žalobkyňa v tomto štádiu dostatočne osvedčila dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložila povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. V prípade, ak by totiž žalobkyňa bola v spore vo veci samej úspešná, predajom zálohu by mohlo dôjsť k nedôvodnému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. Zároveň by mohlo dôjsť k zhoršeniu jej postavenia v sporovom konaní, ktoré mieni iniciovať. Preto v záujme nerušeného judikovania súdu vo veci samej, kde sa žalobkyňa mieni domáhať určenia, že sa žalovanému zakazuje výkon predmetného záložného práva, ktoré určenie má vplyv na to, či je žalobca oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva predajom predmetu zálohu, súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a to tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Z., obec Z., okres Z. ako stavba - rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX/X a pozemky - parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 158 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 19. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nedochádza ku konečnej úprave pomerov, preto súd dobu trvania neodkladného opatrenia obmedzil do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
20. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný nie je dlžníkom žalobkyne.
21. Zároveň v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, uložil súd žalobkyni podať žalobu vo veci samej, keď aj platnosť nariadeného neodkladného opatrenia vymedzil len do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).