Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/126/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom v Bratislave na Čulenovej ul. č. 6, zastúpeného splnomocnencom GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom v Košiciach - mestskej časti Staré Mesto, Kováčska 53 proti žalovanému D. G., E. X.X.XXXX, S. G. J. Z. K. F. M. o zaplatenie sumy 347,21-eur s úrokom z omeškania, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhrade trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 31.1.2012 žalobu, ktorou navrhol žalovaného zaviazať súdnym rozhodnutím na zaplatenie 347,21-eur s 9% úrokom z omeškania od 5.11.2009 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v dôsledku vyššie uvedeného žalobcom odcitovaného ustanovenia bola žalobcovi spôsobená škoda. V žalobe je odcitovaný § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, poukázané je na ods. 2 ustanovenia ohľadom spôsobu výpočtu škody. Žalobca dňa 25.8.2009 vykonal kontrolu odberného miesta a zistil, že žalovaný odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, zamestnanci žalobcu o tom spísali protokol, vyhotovili fotografickú dokumentáciu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda vo výške 347,21-eur, ktorú žalobca žalovanému faktúroval fa č. 3002563, vystavenou 20.10.2009, splatnou 4.11.2009. Žalovaný faktúru neuhradil, sumu dlhuje, aj napriek písomnej výzve - pokusu o zmier na zaplatenie zo dňa 1.12.2009. Za dôkazy žalobca označil vyúčtovanie náhrady škody - faktúru, výzvu na zaplatenie - Pokus o zmier s protokol o zistení neoprávneného odberu, záznam o kontrole odberného miesta s priamym meraním, výpočet škody a fotografickú dokumentáciu. 3. Súd vo veci dňa 24.2.2012 pod č.k. 2Ro/43/2012 - 15 vydal platobný rozkaz, ktorý sa ani cez políciu nepodarilo doručiť žalovanému v zmysle O.s.p. do vlastných rúk. Polícia oznámila súdu, že žalovaný na adrese Y. XXX K. M., čo je adresa uvedená žalobcom v žalobe dlhodobo nebýva a žalovaný sa zdržuje v Č. X. niekde v meste Z.. 4. Uznesením č.k. 2Ro/43/2012 - 21 zo 4.4.2012 súd pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu s návrhom do vlastných rúk žalovaného platobný rozkaz zrušil, vo veci vykonal šetrenie ohľadom miesta, na ktorom sa zdržiava žalovaný, vo veci nariadil pojednávanie.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( účinný od 1.7.2016). 6. Vzhľadom k tomu, že sa ani šetrením u štátnych orgánov, u matky žalovaného nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa zdržiava žalovaný za účelom doručenia mu súdnych písomností, za zistenia, že žalovaný má hlásený trvalý pobyt podľa výsledku lustrácie v Registri obyvateľov u mesta M., okres S., súd požiadal mesto, aby podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky upozornil žalovaného, že majú byť doručované žaloba s prílohami od žalobcu, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe v spotrebiteľskej veci, poučenia spotrebiteľa, potvrdenie o prijatí a predvolanie na pojednávanie. Výsledok spôsobu doručovania cez oznámenie verejnou vyhláškou, zverejnenou na úradnej tabuli mesta bol podľa správy mesta negatívny, zásielka nebola doručená, nakoľko sa žalovaný nedostavil ani na opakované predvolanie. Súd preto v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 a ustanovenia § 106 ods. 3 , obe Civilného sporového poriadku oznámil žalovanému na úradnej tabuli súdu, že sa mu doručujú uvedené písomnosti s oznámením, kde sú písomnosti uložené, na akom mieste a kedy si ich žalovaný môže prevziať, v akej lehote od zverejnenia s poučením, že pokiaľ si v lehote písomnosti neprevezme, považujú sa za doručené aj vtedy, ak sa žalovaný o nich nedozvie. 7. Žalobca na žalobe trval. Riadne a včas predvolaný splnomocnenec žalobcu sa na posledné pojednávanie nedostavil. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil ním splnomocnený substitút. O odročenie pojednávania žiadané nebolo, bol daný súhlas konať a rozhodnúť vec bez prítomnosti žalobcu a jeho splnomocnenca, resp. substitúta a navrhnuté, aby súd rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie podľa § 137 písm. a) C.s.p. , odcitujúc aj ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. 8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. 9. Súd podľa § 180 po zistení, že sa riadne a včas predvolaný splnomocnenec a žalovaný nedostavili na pojednávanie rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia strán sporu na základe listinných dôkazov. Na základe uvedeného súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. 10. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, návrh súd neakceptoval. Žalovaný je v spore spotrebiteľom, čo vyplýva už z jeho označenia žalobcom, keď ho označil menom, priezviskom, dátumom narodenia a adresou bydliska. Údaj o identifikačnom čísle žalovaného, z ktorého by mohlo vyplynúť, že žalovaný má v spore postavenie podnikateľa sa v spise nenachádza a žalobca to ani netvrdil. Podľa § 290 C.s.p. je spotrebiteľským sporom spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný mal spôsobiť škodu ako spotrebiteľ, mal odoberať elektrinu do svojej domácnosti. Je vylúčené preto použiť ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 299 ods. 1 C.s.p. , nakoľko spotrebiteľ nebol žalobcom a pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného neboli splnené podmienky. Pokiaľ sa týka ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela a považujú sa za nesporné, bez vyjadrenia žalovaného k žalobe nemožno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia strán možno považovať za nesporné. Pre slabšiu stranu v konaní, t.j. žalovaného v pozícii spotrebiteľa neplatí ani sudcovská koncentrácia a súd ani nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania. V zmysle § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci. Posledné ustanovenie predstavuje ustanovenie, prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Preto súd nepoužil žalobcom navrhovaný inštitút a nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 11. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti z 18.8.2006 , upomienkou z 9.10.2008, odstúpením od zmluvy z 3.11.2008, Protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, Záznamom o kontrole odberného miesta s priamym meraním, listinou výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny , ďalším výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom z 3.9.2009, fotografiami, vyúčtovaním náhrady škody č. XXXXXXX, pokusom o zmier, správou mesta M., odpoveďou žalobcu z 30.11.2012, výstupom z evidenčného systému, Zmluvou o dodávke elektriny pre domácnosti , zdôvodnením výšky škody žalobcom, vnútropodnikovou kalkuláciou, cenníkom pre domácnosti, kópiou podacieho hárku zásielok z 3.11.2008, správou matky žalovaného A. G. a zistil tento skutkový stav veci: 12. Zo zmluvy dodávke elektriny pre domácnosti, doručenej ZSE Energia a.s. Čulenova 6 Bratislava súd zistil, že bola uzavretá medzi dodávateľom Západoslovenská energetika a.s. Bratislava a žalovaným dňa

18.8.2006 s číslom zmluvy XXXXXXXXX, s číslom žalovaného - obchodného partnera XXXXXXXXXX a na dobu neurčitú. Dodávateľ sa podľa zmluvy zaviazal dodávať odberateľovi (žalovanému) v na odberné miesto XXZZSXXXXXXXXXXXX sa číslo miesta spotreby XXXXXXXXXX elektrinu podľa Obchodných podmienok, za odhadovanú cenu 700,-Sk sadzbe D2, ktorú strany dohodli podľa cenníka spoločnosti dodávateľa, k cene sa účtuje DPH. Odberateľ v zmluve vyhlasuje, že má buď platný list vlastníctva alebo nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto. Strana ako spôsob ukončenia zmluvy dohodli písomnú výpoveď danú jednou alebo druhou zmluvnou stranou bez uvedenia výpovedného dôvodu s lehotou 1 mesiac, začínajúcou plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej strane. Podľa ustanovenia zmluvy tie právne vzťahy, ktoré zmluva neupravuje sa spravujú príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedený dodávateľ vystavil dňa 9.10.2008 upomienku na meno žalovaného, v ktorej sa uvádza, že žalovaný neuhradil faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 25.9.2008 a dlží 1230,-Sk Požaduje sumu uhradiť do 23.10.2008 a upozorňuje na možnosť odpojenia miesta spotreby. 13. ZSE Energia a.s. dňa 3.11.2008 podľa Oznámenia o odstúpení od zmluvy oznamovala žalovanému, že v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti spoločnosti ZSE Energia a.s. alebo VOP s tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. odstupuje od zmluvy, predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny z dôvodu, že žalovaný neuhradil záväzky voči spoločnosti napriek písomným výzvam. V prípade, úhrady záväzkov, žiada dodávateľ o predloženie dokladov, preukazujúcich úhradu záväzkov k dátumu účinnosti odstúpenia od zmluvy ku dňu 21.11.2008, pri preukázaní splanenia záväzkov sa podľa oznámenia stáva odstúpenie neúčinným. V priloženom výpise, vyhotovenom z počítačovej techniky súd zistil, že je v ňom vyznačené miesto dodávky zhodné s číslom odberného miesta so zmluvným účtom a zmluvou na D. G. a obdobie 1.7.2007-24.11.2008, zmluva od 24.11.2009 do 25.11.2011 na A. G. na adrese Y. XXX, M., zmluva od 28.4.2011 do 9.8.2011 na A. G., zmluva od 10.8.2011 do 22.12.2011 na rovnakú adresu s iným zmluvným účtom na inú osoby ako na žalovaného alebo jeho matku. 14. Zo správy matky žalovaného A. G., E. X.X.XXXX, od ktorej súd žiadal zodpovedať, dokedy s ňou žalovaný (syn) býval v nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na adrese v M., Y. XXX súd zistil, že A. G. sa odsťahovala z adresy bývať 24.6.2011 do Q., prišla o byt a jej syn D. bol už najmenej dva roky mimo domu. Podľa správy matky žalovaného bola zmluva na odber elektriny vyhotovená na jej syna z dôvodu, že ona v roku 2006 prišla z organizačných dôvodov o prácu, poberala dávky v hmotnej núdzi 62,-eur, čoby nepokrylo ani zálohovú platbu cca 75,-eur. Adresu, na ktorej sa zdržiava žalovaný uviesť nevedela. Doklady o vkladoch hotovosti v bankách, ktoré doložila A. G. k svojej správe nesvedčia o úhradách v prospech žalobcu, čo súd zistil porovnaním čísel zmluvných účtov podľa výstupu z počítača u jednotlivých osôb. Variabilné symboly na potvrdeniach banky o vkladoch sú rozdielne od zmluvných účtov. 15. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, vyhotoveného 25.8.2009 vyplynulo, že bola robená Západoslovenskou energetikou kontrola u odberateľa s číslom odberného miesta XXXXXXXXXX, na výrobnom čísle elektromera XXXXXXX u odberateľa D. G. na adrese záhumenice XXX, B. M., zistený bol stav číselníka XXXX. Zamestnanci zistili, že ohľadom stavu zabezpečovacích zariadení, že podniková plomba na krytie svorkovnice XXX/XX bola neporušená a overovacia plomba A. 2 ks boli neporušené. V popise neoprávneného odberu sa uvádza, že odberateľ odoberal el. energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, v čase spísania protokolu odberateľ nebol prítomný. 16. Záznamom o kontrole odberného miesta s priamym meraním súd zistil, že je z rovnakého dňa ako Protokol, zaznám patrí elektromeru s rokom výroby 2008. V opise nedostatkov je uvedené, že odberateľ

- ten istý ako v Protokole odoberal el. energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, svorkovnica elektromera je vyžíhaná a merač je nutné vymeniť. Zamestnanci vykonali odpojenie odberného miesta v elektromery , zaplombovali ho, oplechovali hl. istič. Odberateľ nebol prítomný. Z čiernobielej snímky, zrejme sa nedajú zistiť žiadne číselné údaje z dôvodu nekvalitného vyhotovenia. 17. Žalobca predložil na dôkaz výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, prvý bol súdu doručený spolu so žalobou. Podľa listiny ide o výpočet k neoprávnenému odberu, zistenému 25.8.2009. Sú uvedené náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu vyjadrené sumou 63,42-eur, náhrada za poškodené meracie zariadenie vo výške 29,15-eur a ostatné náklady vo výške 92,57-eur. Vyjadrená je hodnota neoprávnene odobranej elektriny, zložená zo spotreby nameranej elektromerom/spotreba vypočítaná externe v sume 8,34-eur za 182 dní od 24.2.2009 do 25.8.2009 za 12 hodín, použitá sadzba a cena 1518,-eur, zaregistrovaná spotreba kW pri meraných neoprávnených odberoch 1518, spôsobená škoda v kW 254,64-eur a celková škoda 347,21-eur. V druhom žalobcom

zaslanom výpočte škody sa uvádza okre m údajov opísaných v bode 14., 15 tiež v bode 16, že zmluva je neplatná, bol meraný neoprávnený odber, dátum poslednej návštevy bol 24.2.2009 z dôvodu ukončenia, hodnoty kWh neboli vypočítané externe, škoda z nameraných údajov vo výške 254,64-eur, náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu 92,57-eur, náklady s DPH 121,71-eur. Pre výpočet škody vo výške 254,64-eur je poznamenané, že ide o škodu nameranú a ide o odber bez platnej zmluvy od 24.11.2008. Z doručených farebných snímok možno zistiť iba číselný údaj 173, ostatné údaje sú nečitateľné. 18. Z kópie podacieho hárku zásielok z 3.11.2008 súd zistil, že Západoslovenská energetika a.s. pod č. XXXXXXXX dala na prepravu zásielku pre adresáta D. G. na adresu Y. XXX, M.y. 19. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 uviedol, že zamestnanci kontrolou odberného miesta žalovaného dňa 25.8.2009 zistili, že je odoberaná elektrická energia napriek tomu, že nebola k odbernému miestu uzatvorená zmluva. Odberné miesto odoberalo elektrinu z distribučnej sústavy žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom v zmysle § 2 písm. b) bod 9 zákona o energetike a odberom vznikli žalobcovi straty na jeho sústave. Žalobca preto musel nakúpiť elektrinu potrebnú na pokrytie strát, oprávnenie mu vyplýva z 24 ods. 1 písm. b) zákona o energetike. Bez zmluvy žiaden z oprávnených dodávateľov nemohol vedieť, že má nakúpiť elektrinu pre žalovaného a ani ju nenakúpil. Pripojením sa do distribučnej sústavy žalobcu žalovaný odoberal elektrinu nakúpenú žalobcom, ten je vopred povinný nakupovať istý objem elektriny, pretože predvída stratu v sieti. Týmto spôsobom žalobca plní spoľahlivú a bezpečnú sústavu v zmysle § 24 ods. 2 písm. a) zákona o energetike. Ohľadom výšky škody žalobca uviedol, že zotrváva na výpočte škody zo stavu elektromera v deň vykonanej kontroly, odpočítaného od stavu , ktorý bol ako posledný faktúrovaný oprávneným dodávateľom ZSE Energia a.s. ku dňu skončenia zmluvy o dodávke dňa 24.11.2008. Rozdiel predstavuje objem skutočne spotrebovanej elektriny, ktorý bol následne vynásobený jednotkovou cenou podľa vtedy platného cenníka. K takto vypočítanej škode boli pripočítané náklady dvoch pracovníkov, ktorý neoprávnený odber zistili pri vykonaní kontroly, pripočítaná je k cene DPH z nákupnej ceny elektriny k príslušnému objemu, ktorú žalobca odviedol štátu za elektrinu nakupovanú na krytie strát. Škoda spočíva v tom, že žalobca nevedel, koľko má nakúpiť elektriny bez zmluvy uzavretej so žalovaným. Zmluva o dodávke elektriny podľa žalobcu zanikla dňom 24.11.2008. S odkazom na výstup z evidenčného systému ( súd dodáva, že ide o ten systém, ktorý súd popísal v posledných vetách v bode 16 rozsudku) žalobca uviedol, že tento systém je spoločný pre žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučného systému a pre dodávateľa, ktorým môže byť ktokoľvek oprávnený dodáva+ elektrinu je zrejmé, že zmluva o dodávke elektriny pôvodne uzavretá s D. G. (označeným číslom XXXXXXXXXX) trvala od 9.8.2006 do 24.44.2208. Žalobca na pojednávaní nevedel uviesť dôvod zániku zmluvy. Od 24.11.2009 do 25.11.2010, od 15.2.2011 podľa údajov zo systému trvali zmluvy uzavreté s A. G.. Kontroly odberných miest vykonávajú zamestnanci podľa kapacitných možností, preventívne ich vykonávajú v prípade, ak nie je na odberné miesto zmluvne prihlásený po dlhšiu dobu odberateľ .

- Podľa zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 14.3.2007): § 2 písm. a) na účely tohto zákona sa rozumie všeobecne 2. podnikom právnická osoba, ktorá podniká v energetike, 10. bezpečnosťou dodávky elektriny a plynu zabezpečenie rovnováhy ponuky a dodávky elektriny a plynu na jednej strane, dopytu a spotreby elektriny a plynu na druhej strane na vymedzenom území alebo časti vymedzeného územia; 8. distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia, 9. distribučnou sústavou súbor vzájomne prepojených elektrických vedení a elektroenergetických zariadení potrebných na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia; súčasťou distribučnej sústavy sú aj meracie, ochranné, riadiace, zabezpečovacie, informačné a telekomunikačné zariadenia potrebné na prevádzkovanie distribučnej sústavy; súčasťou distribučnej sústavy nie je elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie, ktorým sa zabezpečuje preprava elektriny z územia členského štátu Európskej únie na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia alebo z územia tretích krajín na vymedzené územie alebo na časť vymedzeného územia, 10. prevádzkovateľom distribučnej sústavy právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia, 17. odberným miestom miesto odberu elektriny vybavené určeným meradlom, 2) 19. dodávkou elektriny predaj elektriny, 20. dodávateľom elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny, 21. koncovým dodávateľom elektriny pre domácnosť dodávateľ elektriny, ktorý ako vertikálne integrovaný podnik vykonáva distribúciu elektriny a súčasne vykonáva aj dodávku elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, 22. odberateľom elektriny obchodník s elektrinou a koncový odberateľ elektriny, 23. obchodníkom s elektrinou fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účely ďalšieho predaja, 24. koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, 25. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje

elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 26. odberateľom elektriny mimo domácnosti fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu, ktorá nie je využívaná na vlastnú spotrebu odberateľa elektriny v domácnosti, 27. oprávneným odberateľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa elektriny,

- Podľa § 18 ods. 1 a 2 citovaného zákona trh s elektrinou, účastníci trhu, prístup na trh a právo výberu dodávateľa predmetom trhu s elektrinou a s plynom je dodávka elektriny a plynu, pripojenie a prístup do prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, prepravnej siete a distribučnej siete, prenos elektriny a distribúcia elektriny na vymedzenom území, preprava plynu a distribúcia plynu na vymedzenom území, uskladňovanie plynu, poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike a plynárenstve, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike, pripojenie a prístup nových výrobcov elektriny a plynu do sústavy alebo do siete, ods. 2 účastníkom trhu s elektrinou je a) výrobca elektriny, b) prevádzkovateľ prenosovej sústavy, c) prevádzkovateľ distribučnej sústavy, d) dodávateľ elektriny [§ 2 písm. b) 20. bod], e) odberateľ elektriny [§ 2 písm. b) 22. bod], f) obchodník s elektrinou,

- Podľa § 20 citovaného zákona ods. 1 odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov 15) majú právo pri dodávke elektriny alebo plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä 1. identifikáciu dodávateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb, 3. lehotu, v ktorej je dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu povinný zabezpečiť pripojenie odberného elektrického zariadenia alebo odberného plynového zariadenia, 4. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 5. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 6. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, 7. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 8. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie, 9. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich služieb, c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o rozdiel medzi úradom 1) určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.

- Podľa § 22 (Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy)ods. 1 Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má právo písm. c) nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát v sústave transparentným a nediskriminačným spôsobom, písm. g) obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu prenos elektriny bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa prenosovej sústavy pri pod bodom 3. neoprávnenom odbere elektriny, a pod bodom 10 . neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za prenos elektriny po predchádzajúcej výzve,

- Podľa § § 24 cit. zákona (Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy) ods. 1 Prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo písm. e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri pod bodom 3. neoprávnenom odbere elektriny a pod bodom 10. neplnení zmluvne dohodnutých platobných podmienok za distribúciu elektriny po predchádzajúcej výzve,

- Podľa § 30 ods. 1 a 2 odberateľ elektriny v domácnosti má právo na ochranu podľa § 20, ods. 2 Odberateľ elektriny v domácnosti je povinný a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu, b) udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave, c) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave, d) prijať zodpovedajúce technické opatrenia oznámené prevádzkovateľom distribučnej sústavy na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny.

- Podľa § 39 (Neoprávnený odber elektriny) neoprávneným odberom elektriny je podľa ods. 1 odber po a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa, b) bez určeného meradla

alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, podľa ods. 2 ustanovenia pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 20. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka : § 52 ods. 1 až 3 ( účinného v čase do 31.12.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 1 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,

- § 52 ods. 1 a 4 ( účinného do 1.4.2015) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 22. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 23. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobca nedokázal, že u žalovaného sa jednalo o neoprávnený odber elektriny podľa zákona o energetike, tiež podľa § 39 tohto zákona , jeho ustanovenia ods. 2 že žalobca je ten subjekt, ktorý elektrinu neoprávnene odoberal a svedčí mu povinnosť uhradiť vzniknutú škodu . 24. Dokazovanie je osobitnou činnosťou súdu zameranou na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky bolo v sporovom konaní povinnosťou strán, tá im bola za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.6.2016) uložená v ustanovení § 120 ods. 1 O.s.p., aktuálne je v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016. Ide o povinnosť tej zo strán ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranou. Ak povinnosť strana splní, uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, t.j. povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane v § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p. preukázaná, resp. objektívne nemohla byť preukázaná a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky , ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. 25. Súd mal za nepochybné, známe súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti, že žalobca aj spoločnosť ZSE Energia, a.s. Bratislava sú podľa zákona o energetike podnikmi, právnickými osobami, podnikajúcimi v energetike. Žalobca je prevádzkovateľom distribučného systému, ZSE Energia podľa zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosti z 18.8.2006 koncovým dodávateľom elektriny do domácnosti s právom predaja elektriny a žalovaný je v zmluve označený za odberateľa, podľa zákona o energetike je koncovým odberateľom elektriny v domácnosti. Žalobcovi je dané právo podľa § 24 ods. 1 b) zákona o energetike nakupovať elektrinu potrebnú na krytie strát elektriny v sústave transparentným a nediskriminačným spôsobom, e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, podľa písm. e) obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda

vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny podľa bodu 3. neoprávnenom odbere elektriny, pričom podľa ods. 2 pre zabezpečenie fungovania trhu s elektrinou má aj povinnosti, podľa písmen i) uzatvoriť zmluvu o distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada, za podmienky, že sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave a technické podmienky distribúcie elektriny, j) informovať odberateľa elektriny v domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o poskytnutí univerzálnej služby a v prípade ak odberateľ elektriny v domácnosti o to požiada, uzatvoriť s odberateľom elektriny v domácnosti takúto zmluvu. Zo Zmluvy o dodávke elektriny pre domácnosť súd vyvodil, že koncovým dodávateľom elektriny bola Západoslovenská energetika a.s., ktorá sa zaviazala dodávať žalovanému elektrinu v dohodnutom množstve a čase do dohodnutého miesta potreby za dohodnutých podmienok v zmluve, v zmluve sú dohodnuté náležitosti ako identifikácia dodávateľa, 2. rozsah dodávky elektriny 3,3kW, lehota, v ktorej je dodávateľ elektriny povinný zabezpečiť pripojenie odberného elektrického zariadenia uvedená nie je pravdepodobne z dôvodu, že podľa správy Mesta M. bol už pred uzavretím zmluvy so žalovaným pripojený na dodávku elektriny do roku 1997 nebohý otec žalovaného, 4. podmienky dodávky elektriny vrátane vyjadrenia, že zmluva bude účinná dňom skutočného začatia dodávky elektriny, uvedené sú zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny, cenník je buď podľa cenníka, cenník je prílohou zmluvy alebo zverejnený na internetovej stránke spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. alebo na jej obchodných miestach, štruktúra ceny v zmluve vyjadrená nie je, v zmluve je náležitosť týkajúca sa skončenia zmluvy výpoveďou s uvedením podmienok, za ktorých môžu strany zmluvu vypovedať, kedy nastávajú účinky výpovede a doba trvania zmluvy (na dobu neurčitú), spôsob a výška kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb - odkázané je na jej stanovenia ÚRSO a jeho všeobecne záväzný predpis, uvedené je miesto, spôsob na uplatňovanie reklamácie bez lehoty, zmluva neobsahuje predpísanú náležitosť, týkajúcu sa informácie, za akých podmienok môže odberateľ odstúpiť od zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny elektriny a s tým súvisiacich služieb, ani možnosť výberu formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny a s tým spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny formou s dodávateľom dohodnutých preddavkových platieb. Napriek niektorým chýbajúcim náležitostiam, prepísaných zákonom má súd za to, že zmluva bola uzavretá platne, pretože sú v nej obsiahnuté údaje o dodávateľovi a odberateľovi, záväzok dodávateľa dodať elektrinu za dohodnutých podmienok a záväzok žalovaného za dohodnutých podmienok zaplatiť cenu elektriny. Podľa upomienky obchodnej spoločnosti dodávateľa zo zmluvy z 18.8.2006 je z nej zrejmé, že pokiaľ je v nej spomínaná fa č. XXXXXXXXXX, že žalovaný, v tejto zmluve uvedený za odberateľa zrejme dlžil 1230,-Sk a nesplnil svoj záväzok voči dodávateľovi , žalovaný je upozorňovaný, že ak neuhradí záväzok do 23.10.2008, môže to mať za následok odpojenie miesta spotreby od dodávky a distribúcie elektriny, distribúciou je pritom podľa zákona o energetike , distribúciou elektriny je preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia, jej prevádzkovateľom je žalobca s právom krytia strát. V uvedenej zmluve nie je premietnuté, že sa vzťahuje aj na krytie strát žalobcu, pretože v zmluve chýba štruktúra ceny. Pokiaľ sa súd aj oboznámil s Cenníkom pre domácnosti, tento je účinný od 1.1.2009 do 31.12.2009, vypracovaný bol v zmysle Rozhodnutia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví číslo XXXX/XXXX/E zo dňa 27.11.2008 je v ňom sadzba B., dohodnutou v zmluve z 18.8.2006 pre odberné miesta s vyššou spotrebou elektriny zložená pre malú domácnosť a ( z mesačnej platby za jedno odberné miesto bez DPH 3,7303, s DPH 4,4391 z ceny za elektrinu (euro/ kWh) bez DPH 0,109827, s DPH0,130694 u veľkej domácnosti a u oboch pod b) za cenu elektriny (euro/kWh) bez DPH 0,146527, s DPH 0,174367, podľa všeobecných pravidiel dodávky elektriny pre odberateľov elektriny ZSE Energia a.s. Bratislava sadzba obsahuje mesačnú platbu za jedno odberné miesto a cenu za jednu kWh odobratej v príslušnom pásme buď vo VT - časové pásmo vysokej tarify (vyššia cena) alebo NT - časové pásmo nízkej tarify (nižšia cena). Ide o rozhodnutia a cenník, ktorý platil pre domácnosti. V týchto pravidlách náklady súvisiace s uzavretím zmluvy alebo s jej zmenou bez návštevy odberného miest, prenájom meracieho zariadenia, výmenou meracieho zariadenia nevyvolané odberateľom elektriny, overením meradla na základe reklamácie, pri ktorej zistená chyba nie je zavinená odberateľom elektriny sú zahrnuté v sadzbách. Pokiaľ ZSE Energia a.s. oznamovala žalovanému, že odstupuje v zmysle Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny v domácnosti alebo Všeobecných obchodných podmienok elektriny pre odberateľov s tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. od zmluvy z 18.8.2006, ktorej bola distribúcia a dodávka elektriny, s ktorou súvisel aj nárok žalobcu uplatnený žalobou na náhradu škody, vzniknutej mu údajným neoprávneným odberom žalovaným, bolo povinnosťou žalobcu dokázať, že medzi konečným dodávateľom elektriny, keď podľa výpovede žalobcu

škoda mu vznikla tým, že pre neexistenciu zmluvy o dodávke elektriny nemohol nakúpiť ako jediný subjekt na to oprávnený elektrinu na krytie strát, pričom podľa výpovede konečný dodávateľ a žalobca majú prepojené minimálne technické systémy, že zmluva o dodávke elektriny skutočne zanikla. 26. Žalobca v podstate tvrdil, že podľa zákona o energetike došlo k tomu, že koncový dodávateľ realizoval na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 18.8.2006 dodať žalovanému cez žalobcovo oprávnenie prevádzkovať distribučnú sústavu a koncový dodávateľ ju takto dodával žalovanému. Podľa žalobcu zánikom zmluvy z 18.8.2006 vznikol u žalovaného neoprávnený odber a podľa súdu je opäť tvrdenie naviazané na zmluvu z 18.8.2006, svedčí o tom aj výpoveď žalobcu ohľadom spoločných informácií v systéme, v ktorom je vyjadrené, že sa dodávky koncovým odberateľom realizovali na základe zmlúv. Súd preto hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na to, čo nimi v konaní vyšlo najavo skúmal, či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvy z 18.8.2016 a či v dôsledku toho došlo alebo nedošlo k neoprávnenému odberu žalovaným. 27. V prvom rade súd uvádza, že zmluvu o dodávke elektriny hodnotí ako zmluvu spotrebiteľskú. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v skratke v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, to je v čase uzavretia zmluvy o dodávke elektriny, táto pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 nespadala. Je ale zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o zmluvu uzavretú aj keď podľa zákona o energetike, pretože jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je možné preto vyvodiť, že ustanovenia § 52 a nasledujúce v hlave 5. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú výlučne iba na tam uvedené typy zmlúv a všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasledujúcich ustanovení treba aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že na strane dodávateľa vystupoval podnikateľ poskytujúci plnenie podľa zákona o energetike a na druhej strane subjekt - v procesnom postavení žalovaný, nekonajúci v rámci podnikateľskej činnosti, nepožadujúci dodanie elektriny pre výkon povolania, ale pre potreby svojej domácnosti, o tom svedčí aj správa matky žalovaného v tom, že uviedla, že išlo o byt ( domácnosť) a na právny vzťah nielen zo zmluvy o dodávke elektriny ale aj na právny vzťah žalobcu a žalovaného dopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tu súd zdôrazňuje ustanovenie, citované v bode 19 pri odrážke, ktoré po prijatí neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia a z toho vyplýva, že má dopad ohľadom použitia občianskoprávnych predpisov aj na tie spotrebiteľské právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, t.j. pred 1.4.2015 a súd preto aj na zmluvný vzťah vzniknutý 18.8.2006 a v nadväznosti na to na nárok žalobcu na zaplatenie škody použil predpisy občianskoprávne. 28. Ustanovenie § 48 ods. 1 a 2 ( viď citáciu v bode 22 rozsudku) spája možnosť odstúpenia od zmluvy buď s dohodou strán v zmluve alebo s právnym predpisom. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon ( viď § 34 jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy. Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon, v pri dohodnutom plnení podľa zmluvy z 18.8.2006 ide o zákon o energetike. Na jednostranné odstúpenie od zmluvy sa teda vyžaduje zákonné alebo zmluvné oprávnenie. Zákon alebo zmluva spravidla viaže takéto oprávnenie na splnenie určitých podmienok. Ak nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné, a znamená to, že zmluva a vzájomné práva a povinnosti strán z nej vyplývajúce nezaniknú. Zo zmluvy z 18.8.2006 nevyplýva, žeby strany dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, upravený je v nej v nej iba spôsob zániku výpoveďou buď jednej alebo druhej zmluvnej strany a strany dohodli, že výpoveď musí mať písomnú formu, dohodli výpovednú lehotu. Odstúpenie od Zmluvy bolo uvedené ako spôsob zániku zmluvy iba vo VOP koncového dodávateľ elektriny, o tom svedčí listina s obsahom opísaným v bode 13. rozsudku. Ani jedny v tejto listine zo spomínaných VOP na dôkaz súdu predložené neboli, súd z dôvodu, že nepozná ich obsah nemohol ani posúdiť pre rozhodnutie pre vec strán či zmluva z 18.8.2016 zanikla alebo trvá, teda či u žalovaného došlo k neoprávnenému odberu žalovaným. Nemohol ani posúdiť, či došlo k platne uzavretej dohode medzi zmluvnými stranami o možnosti ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy, kedy by sa zmluva podľa ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zrušovala od začiatku. Zákon o energetike právo dodávateľa na odstúpenie od zmluvy neupravuje, upravuje iba právo koncového odberateľ na odstúpenie od zmluvy s dodávateľom za podmienky, že došlo k zmene ceny, tento spôsob zániku v konaní tvrdený nebol a nedá sa vyvodiť ani z jedného dôkazu, že od zmluvy odstúpil žalovaný. Z dôvodu, že nebolo žalobcom dokázané, že došlo k dohode strán o možnosti odstúpiť od zmluvy z 18.8.2006, na ktorú viaže žalobca

svoje právo na náhradu škody titulom neoprávneného odberu, zmluvu bolo možné iba vypovedať. Výpoveď spôsobuje zánik záväzku spravidla uplynutím výpovednej lehoty (ex nunc). To znamená, že výpoveď sa netýka plnení, ktoré sa uskutočnili pred účinnosťou výpovede. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy alebo k že nastali účinky výpovede zo zmluvy. Žalobca nedokázal, že žalovaný odoberal elektrinu bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny do domácnosti, neniesol k tom dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol. 29. Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 30. Žalobca v sporovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie z právneho vzťahu, založeného žalovaným tým, že mu spôsobil škodu. Všeobecne je záväzkovoprávny vzťah charakterizovaný v ustanovení § 488 ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Svoje tvrdenia žalobca vyvodil z neexistencie zmluvného právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. V podstate žalobca tvrdil, že žalovaný je jeho dlžníkom, voči ktorému má pohľadávku, ktorou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Súd má však povinnosť v súdnom konaní zistiť, či je tvrdený nárok, tvrdená pohľadávka v súlade s platným právom, iba takýto nárok možno súdnym výrokom priznať. Súd v prvom rade skúmal, či vôbec vznikla žalobcovi škoda, ak áno či sa tak stalo porušením právnej povinnosti žalovaným a ak áno, či v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 za ňu žalovaný zodpovedá. Súd sa preto nezaoberal hodnotením dôkazov ohľadom výšky škody.

31. U škody ide o záväzkovoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Žalovaný mal zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pretože nemal uzatvorenú zmluvu, hoci zákon o energetike predpokladá, že ten, kto odoberá elektrinu má povinnosť zmluvu mať uzatvorenú, inak tento zákon odobratie elektriny označuje za neoprávnený odber. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, t.j. porušením povinnosti a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ktoré požadoval aj žalobca. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žalobca tým, že nedokázal, že právny vzťah zo zmluvy o dodávke elektriny zanikol, nedokázal ani prvý predpoklad vzniku škody, a to že žalovaný odoberal elektrinu bez splnenia povinnosti odoberať ju na základe zmluvy. Žalobca nedokázal, že žalovaný porušil povinnosť uloženú mu zákonom o energetike a súd nemal jednoznačne za dokázané, či je žalovaný tou fyzickou osobou, ktorá žalobcovi spôsobila škodu a či môže alebo nemôže za ňu zodpovedať. Výsledky zhodnotenia dôkazov (zmluvy z 18.8.2006, odstúpenia od zmluvy) neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti skutočnosti o tom, či žalovanému bola dodávaná elektrina na základe trvajúcej zmluvy alebo bez uzatvorenej zmluvy. Z dôkazov sa nedá urobiť záver , či skutočnosť , že u žalovaného išlo o neoprávnený odber je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne tejto skutočnosti ležalo na žalobcovi ako strane, ktorý z jej existencie vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu tejto skutočnosti tvrdil, z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. 32. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania ( resp. stranou sporu) netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, žalobca sa sporovou stranou stáva podaním žaloby, druhú stranu v žalobe označuje a tá je žalovaným. Úspech žalobcu v spore však záleží od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je jedna zo strán subjektom práva a na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska jej posúdenia nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá právnická alebo fyzická osoba len subjektívne cíti byť stranou hmotno-právneho vzťahu, ale to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, t.j. žalobca, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, t.j. žalovaný, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004).

33. V spore strán zostali pochybnosti aj o tom, či je žalovaný (odhliadnuc od záverov v bode 31 ohľadom výsledkov dokazovania), či je žalovaný práve tým nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť škodu žalobcovi v zmysle ustanovenia § 39 podľa ods. 2 zákona o energetike, či je tou osobou, ktorá elektrinu odoberala. Pri vyhotovovaní protokolu a záznamu nebol prítomný za domácnosť nikto. Pritom ale zo spoločného systému koncového dodávateľa a žalobcu je zrejmé, že od 24.11.2009 bola odberateľom elektriny matka žalovaného, mala ňou byť do 9.8.2011, zo správy matky žalovaného vyplynulo, že už v júni 2011 skutočne elektrinu neodoberala, odťahovala sa do Q., žalovaný už najmenej dva roky predtým nebýval v domácnosti. Otáznym potom zostáva, komu, či skutočne žalovanému svedčila z hmotného práva zodpovednosť za škodu a povinnosť uhradiť ju. 34. Súd dôkaz výsluchom svedkyne A. G.D., matky žalovanej nevykonal, považujú za dostatočné na rozhodnutie o spore strán listinné dôkazy, uvedené a hodnotené v rozsudku, najmä o spôsobe, akým mala zaniknúť zmluva. 35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .