Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-309-2015.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/309/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžovo nám. 11, 010 11 Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanému: P. o zaplatenie 55,60 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19,90 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.04.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 55,60 € a náhrady trov konania titulom pohľadávky zo Zmluvy o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 19.02.2010 uzatvoril žalobca (pred zmenou obchodného mena Dexia banka Slovensko a.s.) a žalovaný v súlade s § 105 zákona č. 566/2001 Zb. o cenných papieroch a investičných službách zmluvu, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a vedie účet majiteľa cenných papierov. V zmysle č. 9 ods. 9.1. zmluvy za žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi za vykonávané služby cenu podľa cenníka služieb (sadzobník poplatkov) a to do 15 dní odo dňa doručenia faktúry vystavenej žalobcom. Žalovaný neuhradil poplatok za obdobie roku 2010 vo výške 11,85 €, za obdobie roku 2011 vo výške 11,95 €, za obdobie roku 2012 vo výške 11,95 €, za obdobie roku 2013 vo výške 11,95 €, za obdobie roku 2014 vo výške 7,95 €. Pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní predstavuje sumu vo výške 55,60 €.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
1. Podľa § 297 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
2. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 14.08.2017 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.07.2017. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
3. Zo Zmluvy o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXX/MAL/XX-M súd zistil, že žalobca ako člen Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. na základe rozhodnutia CDCP
SR zo dňa 23.01.2014 a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 19.02.2010 zmluvu, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet majiteľa cenných papierov. Zmluva bol uzatvorená na dobu neurčitú, s tým, že jen platnosť podľa bodu 6.4 zmluvy je možné ukončiť len v prípade, že na účet nebudú evidované žiadne cenné papiere na základe žiadosti majiteľa účtu, alebo zrušením členom v prípade, že po dobu troch rokov nebudú na účte vedené žiadne cenné papiere. Platnosť zmluvy zaniká zrušením účtu majiteľa cenných papierov. Podľa čl. 9 zmluvy majiteľ účtu je povinný platiť členovi ceny za činnosti stanovené v Cenníku služieb, s ktorým sa majiteľ oboznámil pred podpisom zmluvy. Majiteľ účtu sa zaväzuje zaplatiť poplatok za vedenie účtu do 15 dní po obdržaní faktúry vystavenej členom. Aktuálne znenie cenníku sa nachádza na webovej stránke člena, ktorý je oprávnený ho meniť jednostranne, každá zmena nadobúda účinnosť dom jej zverejnenia na webovej stránke alebo dňom neskorším určeným v cenníku. Prílohou č. 1 zmluvy je záznam o otvorení účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXX, registračné číslo typ A 3013805554 (č.l. 2 -7 spisu).
4. Zo žalobcom predloženého Sadzobníka poplatkov vyplýva, že tento nadobudol účinnosť až 01.02.2014, pričom obsahuje položky 15. Informačné služby: štandardné potvrdenie cena vrátane DPH 6 € (5 € + DPH), bankové informácie pre účely auditu 60 € (50€ + DPH), ostatné služby v sadzobníku neuvedené (napr. výplata zostatku zo zrušeného vkladu, dohľadanie v archíve a pod.) 20 €, informácia na žiadosť tretích osôb 24 € (20 € + DPH) za každú aj negatívnu správu, 16. Základný bankový produkt: mesačný poplatok 1 €. Iný sadzobník žalobca súdu nepredložil (č.l. 9 spisu).
5. Faktúrou č. OPS/3706/2014 zo dňa 03.12.2014 so splatnosťou 16.01.2015 vyúčtoval žalobca žalovanému poplatok za ročné vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2014 vo výške 11,95 € (9,96 € + 1,99 € DPH, č.l. 10 spisu).
6. Dňa 27.12.2013 žalobca vystavil faktúru so splatnosťou uvedenou údajom „14 dní“, ktorou žalovanému fakturoval poplatok za ročné vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2013 čiastkou 11,95 € (9,96 € + 1,99 € DPH). Faktúra nie je očíslovaná (č.l. 11 spisu).
7. Dňa 29.12.2011 žalobca vystavil faktúru so splatnosťou uvedenou údajom „14 dní“, ktorou žalovanému fakturoval poplatok za ročné vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2011 čiastkou 11,95 € (9,96 € + 1,99 € DPH). Faktúra nie je očíslovaná (č.l. 12 spisu).
8. Dňa 30.12.2010 žalobca vystavil faktúru so splatnosťou uvedenou údajom „14 dní“, ktorou žalovanému fakturoval poplatok za ročné vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 čiastkou 11,85 € (9,96 € + 1,89 € DPH). Faktúra nie je očíslovaná (č.l. 12 spisu).
9. Písomnosťou zo dňa 10.02.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2014 vo výške 11,95 € na základe faktúry OPS/3706/2014, ktorá bola zaslaná 03.12.2014 do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa fotokópie doručenky bola zásielka žalovanému doručená 12.02.2015 (č.l. 14-15 spisu).
10. Podľa § 290 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa § 290 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12. Podľa § 8a ods. 1, 2 zákona č. 566/01 Z.z. o cenných papieroch (ďalej len ZoCP) klientom obchodníka s cennými papiermi sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej obchodník s cennými papiermi poskytuje investičnú službu alebo vedľajšiu službu.
13. Podľa § 9 ods. 1, 3 ZoCP ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na všetky cenné papiere, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Právne vzťahy vzniknuté pri uplatňovaní práv spojených s cennými papiermi, ktoré sa môžu uplatňovať len voči emitentovi alebo voči inej zákonom určenej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka o záväzkových právnych vzťahoch, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o doplnení niektorých zákonov činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o doplnení niektorých zákonov prevádzkový poriadok je záväzný pre centrálneho depozitára, členov, obchodníka s cennými papiermi, ktorý vedie evidenciu podľa § 71h ods. 2, obchodníka s cennými papiermi, ktorému centrálny depozitár zriadil držiteľský účet podľa § 105a, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým centrálny depozitár zriadil účty majiteľov podľa § 105 a 164, emitentov, ktorých cenné papiere sú evidované v centrálnom depozitári, emitentov, ktorým vedie centrálny depozitár zoznam akcionárov, burzu cenných papierov, právnické osoby a fyzické osoby podávajúce príkaz na registráciu vzniku, zmeny a zániku záložného práva, právnické osoby a fyzické osoby požadujúce vyznačenie záložného práva na listinnom cennom papieri a pre právnické osoby a fyzické osoby požadujúce výpis z registra záložných práv.
16. Podľa § 104 ods. 1 ZoCP členom môže byť a) obchodník s cennými papiermi, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, b) zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením podľa § 54, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby na území Slovenskej republiky v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta, c) zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte za rovnakých podmienok ako obchodník s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike, d) Národná banka Slovenska, e) iný centrálny depozitár, f)zahraničná právnická osoba s obdobným predmetom činnosti ako centrálny depozitár.
17. Podľa § 105 ods. 3 ZoCP pre iné právnické osoby ako osoby podľa odseku 2 alebo pre fyzické osoby môže na ich žiadosť zriadiť účet majiteľa člen alebo centrálny depozitár. Člen alebo centrálny depozitár zriadi účet majiteľa právnickej osobe alebo fyzickej osobe aj na žiadosť obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, emitenta alebo burzy cenných papierov.
18. Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o doplnení niektorých zákonov právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov.
21. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
22. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
23. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
24. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
29. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôžu odchýliť od toho zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
31. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
32. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti. Súd mal za preukázané, medzi účastníkmi vznikol uzatvorením Zmluvy o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov dňa 19.02.2010 záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca ako člen pre žalovaného viedol v rozhodnom období 2010-2014 účet majiteľa cenných papierov. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný výslovne nepoprel, preto ich súd považoval za nesporné, rovnako ako tvrdenia, že žalovaný za služby žalobcu v rokoch 2010, 2011, 2012, 2013 a 2014 nezaplatil cenu určenú cenníkom žalobcu, táto zmluvná povinnosť nie je podľa názoru sporná a vyplýva aj z § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, ktorý definuje službu ako odplatnú.
33. Na právny vzťah strán sporu súd okrem zákona č. 566/2001 Z.z., Obchodného zákonníka, aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 01.01.2008, súčasne tvrdené porušenie zmluvy a nárok na zaplatenie ceny za služby mal žalobcovi vzniknúť až po tomto dátume. Aj keď záväzkový vzťah zo zmluvy o zriadení a vedení účtu majiteľa cenných papierov je tzv. absolútnym obchodom, posudzovaná zmluva je súčasne zmluvou spotrebiteľskou. je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 01.04.2004 prišlo k rozdeleniu obchodno-záväzkových vzťahov na kategóriu záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi (tzv. B 2B vzťahy) a na kategóriu (tzv. B 2C - businessman to consumer - vzťahy), ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom ako dodávateľom a občanom ako spotrebiteľom. Na právne vzťahy kategórie B 2C, teda aj na vzťah zmluvných strán v súdenej veci, je potrebné aplikovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto právna úprava, účinná od 13.06.2014 bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z.z., neobsahujúcim prechodné ustanovenia. Od 01.01.2008 bol účinný § 52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa prechodného ustanovenia tejto právnej úpravy (§ 879j Občianskeho zákonníka) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, len vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Žalobca právo na zaplatenie ceny za vedenie účtu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o cene za služby podstatným spôsobom neovplyvňuje, v súdenej veci žiadnym spôsobom neovplyvňuje - cenotvorba je vo výlučnej dispozícii člena a spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť zmluvu zrušiť z dôvodu zmeny ceny v jeho neprospech, bezpochyby nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), naopak je súčasťou formulárovej zmluvy pre tento typ poskytovaných služieb. Žalobca ako dodávateľ cenu za službu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
34. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy pri posúdení nárokov z právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ (spory s ochranou slabšej strany) musí o.i. prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, preto primárne riešil otázku, či žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny za služby včas, pričom pri jej skúmaní vychádzal z ustanovení občianskeho zákonníka upravujúcich premlčaciu dobu, ktorá úprava je pre spotrebiteľa priaznivejšia a má sa aplikovať aj v prípade, že by bolo potrebné inak použiť normy obchodného práva.
35. Premlčacia doba pri právach vymáhateľných na súde (teda aj práve na odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov) podľa Obchodného zákonníka všeobecná štvorročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Možnosť uplatnenia práva na súde ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Obchodný zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998). Právo sa mohlo uplatniť na súde vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. Ustanovenia o začiatku plynutia premlčacej doby v súdenej veci nie sú vo vzťahu k spotrebiteľovi v úprave občianskeho práva pre spotrebiteľa výhodnejšie, súd preto pre začiatok plynutia premlčacej doby aplikoval obchodný zákonník.
36. Žalobca v spore uplatnil nárok na zaplatenie ceny za služby za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014.
37. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie ceny za služby za rok 2010 splatnosť ceny za službu je upravená v zmluve tak, že majiteľ účtu sa zaväzuje zaplatiť poplatok za vedenie účtu do 15 dní po obdržaní faktúry vystavenej členom, zmluva nijako neupravuje, či je táto cena splatná vopred alebo pozadu, súd iba z praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, dospel k záveru, že cena je splatná pozadu, keď žalobca vystavil všetky faktúry vždy ku koncu príslušného kalendárneho roka, a to v prípade služby za rok 2010 dňa 30.12.2010. Žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému, preto 15 dňová lehota na plnenie uplynula 14.01.2011 (pre cenu za rok 2010), žalovaný sa teda dostal do omeškania 15.01.2011, kedy mohol žalobca právo uplatniť prvý raz, kedy začala plynúť premlčacia doba pre uplatnenie nároku a uplynula 15.01.2014. Uvedené platí aj pre cenu za služby za rok 2011, keď žalobca vystavil faktúru dňa 29.12.2011, 15 dňová lehota na plnenie potom uplynula 13.01.2012, žalovaný sa teda dostal do omeškania 14.01.2012, kedy mohol žalobca právo uplatniť prvý raz a uplynula 14.01.2015. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 16.04.2015, súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehote na plnenie začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky na súde v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), na ktorú skutočnosť súd musel ex offo prihliadnuť. Súd bol povinný vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované návrhom. Súd v súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia prihliadol na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (v súčasnosti účinné ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka uvedené vystihuje znením, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 01.mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015). Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 20.02.2015 doručením žaloby na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Z uvedených dôvodov v prípade nároku na zaplatenie ceny za rok 2010 a 2011 neuplatnil žalobca nárok včas v premlčacej dobe, preto súd v tejto časti (o zaplatenie 23,80 €) žalobu zamietol.
38. K týmto nárokom súd ešte uvádza, že žalobca síce vystavil faktúry so splatnosťou uvedenou údajom „14 dní“, takto uvedená dĺžka lehota splatnosti faktúr však nemá oporu v zmluve. Žiadna z uvedených faktúr nie je očíslovaná v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Faktúra ako účtovný doklad musí obsahovať náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého musí obsahovať slovné a číselné značenie. Podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty musí byť na faktúre uvedené jej poradové číslo, žalobca ničím nepreukázal, že tieto faktúry boli vystavené v čase uvedenom ako dátum ich vystavenia a riadne zaúčtované v jeho účtovníctve.
39. V prípade nároku na zaplatenie ceny za rok 2012 žalobca uplatnený nárok ničím nepreukázal, nepredložil súdu Sadzobník, z ktorého by vyplýva cena služby (žalobcom predložená časť sadzobníka upravovala ceny účinné od r. 2014), ani faktúru, ktorou by službu žalovanému vyúčtoval práve v ním tvrdenej výške 11,95 €, nepreukázal, že faktúru za službu za rok 2012 žalovanému doručoval a že žalovaný bol v omeškaní s úhradou ceny za službu, nakoľko táto mala byť v súlade so zmluvou splatná až po obdržaní faktúry vystavenej členom. Nárok na zaplatenie ceny za službu za rok 2012 preto súd ako nepreukázaný čo do sumy 11,95 € zamietol.
40. Vo zvyšku potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za službu za rok 2013 vyúčtovanú žalobcom dňa 27.12.2013 v sume 11,95 € a za rok 2014 vyúčtovanú faktúrou č. OPS/3706/2014 zo dňa 03.12.2014 so splatnosťou 16.01.2015 vo výške 11,95 € uplatnenú do výšky 7,95 €, spolu 19,90 €, ktorý nárok vyplýva z predložených listín, bol uplatnený včas a žalovaný tento nesporoval.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalovaný (o zaplatenie 35,70 €, t.j. 64,21 %, žalobca o zaplatenie 19,90 €, t.j. 35,79 %), ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu vznik trov nevyplýva. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015), preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)