Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/256/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ E.O., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/XX, XXX XX W., 2/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XXXX/XX, XXX XX W., obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanej O.. L. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. M. U. XXXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/100/2016-50 zo dňa 04. 04. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcom 1/, 2/ náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, (druhý výrok), p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 04. 04. 2017 určil, že výpoveď z nájmu bytu č. XX, vo vchode č. XX, na O.. poschodí, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre Okresný úrad W., katastrálny odbor, pre okres W., obec W., katastrálne územie W. pod A „majetková podstata“ stavby súpisné číslo XXXX na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX bytový dom F., pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na LV č. XXXX a XXXX; pod B „vlastníci a iné oprávnené osoby“ B.-XX na Stavebné bytové družstvo W., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX; pod C „ťarchy“ záložné právo zo zákona v prospech spoločenstva vlastníkov bytom ul. F. XXXX a záložná zmluva pre pohľadávku J., a.s. T. úver na byty v bytovom dome s. č. XXXX na ul. F. or. č. XX byt č. XX, zo dňa 27. 02. 2016, doručená žalobcom 1/ a 2/ dňa 27. 02. 2016 je neplatná (prvý výrok). Zároveň priznal žalobcom 1, 2 náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (druhý výrok). 1. 2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že v konaní mali plný úspech žalobcovia a preto im priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. K možnosti aplikácie § 257 pri rozhodovaní o trovách konania, ktorú žiadal právny zástupca žalovanej, poznamenal, že súd v tomto prípade dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil s tým, že na ne nepoukázal ani právny zástupca žalovanej. Mal za to, že v tomto prípade sa jedná o klasickú sporovú vec, kde sú v plnej miere úspešní žalobcovia a naopak žalovaná je neúspešná v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalobcov (druhý výrok) podala žalovaná (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že napadnutý výrok o náhrade trov konania považuje za nesprávny a v predmetnom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 257 CSP, nakoľko existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, za ktorý považovala skutočnosť, že nájom bytu žalobcov skončil dňa 15. 05. 2016 a to uplynutím doby na ktorú bol nájom dojednaný.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že považujú odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny a v súlade s platnou právnou úpravou, podľa ktorej súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia skutočnosť uvádzanú žalovanou za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažovali, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol tak, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná, pretože samotná zmluva o nájme bytu v znení dodatku č. 1 je neplatná a neplatný je aj právny úkon, ktorý urobila žalovaná a to výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27. 02. 2016. Zdôraznili, že nie je možné platne vypovedať nájom bytu na základe neplatne uzatvorenej zmluvy o nájme bytu. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovanú na náhradu ich trov odvolacieho konania.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 17C/100/2016-50 zo dňa 04. 04. 20172017 určil, že výpoveď z nájmu predmetného bytu, doručená žalobcom 1/ a 2/ dňa 27. 02. 2016 je neplatná (prvý výrok). Z toho je nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní vo veci samej plne úspešní a naopak, žalovaná bola v konaní vo veci samej plne neúspešná, a preto prvoinštančný súd na rozhodnutie o trovách konania medzi stranami sporu správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie sa zároveň v odôvodnení rozhodnutia správne vysporiadal i s možnosťou aplikácie ustanovenia § 257 CSP, pričom dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa podmieňujúce použitie predmetného ustanovenia.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 predstavuje výnimku, kedy sa úspešnej strane sporu, náhrada trov konania na základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu.

7. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nezistil existenciu takých okolností, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 na to, aby úspešnej strane sporu - žalobcom 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania. Za tohto skutkového a právneho stavu preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcom 1, 2 náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, (druhý výrok), podľa ustanovenia § 387ods. 1, 2 CSP. ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu vo veci samej (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 .

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/ a 2/ a preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .