Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/164/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Takáčovej a Bc. Karolíny Tomatovej na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 11. augusta 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

C. F. nar. XX.XX.XXXX Q. W. A. W., trvale bytom W. A. W., Y.. M., Č. XX

sa uznáva za vinného, že

dňa 15.08.2015 v čase o približne 19.30 hodine v mieste chatovej oblasti F. nachádzajúcej sa v katastri obce S. S. v zrúcanine domu, kedy bol značne pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcom vzájomnom verbálnom konflikte s poškodeným H. Q., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ktorý bol taktiež pod vplyvom alkoholu, došlo medzi nimi k vzájomnému napádaniu sa, kde pri vzájomnom fyzickom napádaní sa obaja spadli na zem, po čom sa obvinenému podarilo postaviť sa na nohy a ako stál, tak oboma rukami chytil poškodeného za jeho plecia a hodil ho silno o betónovú stenu zrúcaniny domu, načo zostal poškodený ležať na zemi a následne obvinený pravou nohou poškodeného kopol silno do oblasti rebier a dvakrát do oblasti hlavy, kde bezprostredne po tomto útoku poškodenému začala tiecť krv z I'avého ucha a obvinený už ďalej nepokračoval vo fyzickom útoku a na miesto bola obvineným privolaná RZP, poškodený bol ihneď prevezený do Fakultnej nemocnice Trenčín, pričom utrpel zlomeninu pyramídy spánkovej kosti vl'avo, zlomeninu vnútornej steny pravej očnice, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej oblasti vl'avo, odreninu v čelovej oblasti vl'avo. odreniny v oblasti lopatiek, I'avej paže a kolien a zmliaždenie v oblasti pravej očnice, teda išlo o poranenie dôležitého orgánu (ciev a povrchu mozgu), v dôsledku zranení bol od dňa 15.08.2015 do dňa 22.08.2015 hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie, teda celkovo 8 dní, kedy bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, liečba poškodeného trvala od 15.08.2015 do 11.09.2015, čo je 28 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví ,

- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona

- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, 37 písm. m) Trestného zákona a za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 1.250,94 Eur.

odôvodnenie:

Obžalovaný C. F. na hlavnom pojednávam urobil vyhlásenie nepopiera spáchanie skutku, skutok sa odohral, avšak nechcel poškodenému ublížiť. Vzhľadom na takéto vyhlásenie obžalovaného súd neprijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Následne obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo nevypovedať, na návrh prokurátorky bola na hlavnom pojednávaní oboznámená čítaním zápisnica o výpovedi obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v ten deň spolu s P. D. a H. Q. popíjali víno, tvrdý alkohol a pivo. Všetci spoločne vypili asi štyri litre piva, jeden a pol litra tvrdého alkoholu a štyri a pol litra vína v obci S. S. F. v objekte zrúcaniny pionierskeho tábora. Počas toho ako pili tak mu H. Q. začal hovoriť na adresu jeho priateľky P. D. nemiestne poznámky typu ty kurva ty piča bezdomovkyňa čo tu kukáš, čo ho nahnevalo, chcel H. Q. umravniť, aby také slová ďalej nehovoril, radšej išiel od nich preč. Poškodený si nechcel dať povedať a ďalej pokračoval v nadávkach a urážlivých slovách. Po tomto sa konflikt vyostril tak, že chcel poškodeného od nich vyhodiť. Postavil sa, taktiež sa postavil poškodený a tento ho prvý chytil pravou rukou za krk a snažil sa mu stlačiť krk, nedať dýchať. On taktiež chytil poškodeného pravou rukou za krk. Poškodený bol ale silnejší, hodil ho na zem. Spadol na betónovú podlahu, narazil si hlavu o betón v časti temena a zostal ležať na zemi. Poškodený to využil priľahol ho a začal ho škrtiť pravou rukou za krk. On sa taktiež snažil poškodeného škrtiť pravou rukou na jeho krk. Videl ako P. D. odťahová poškodeného od neho. Taktiež počul ako kričala nechaj C.. P. D. mu pomohla odtiahnuť poškodeného od neho a jemu sa podarilo vyslobodiť sa, čo využil a postavil sa na nohy. Poškodený v tom momente tiež už stál na nohách, bol však v miernom podrepe. On rovno stál na nohách. Po tomto poškodeného chytil oboma rukami za jeho plecia, doslova ho hodil na betónovú stenu a to hlavou o múr najskôr vtedy si musel poškodený rozbiť hlavu o betónovú stenu. Poškodený zostal ležať na zemi, videl ako ešte dýcha. Ako poškodený ležal na betónovej zemi ako bol ešte pri vedomí ihneď to využil a pravou nohou poškodeného silno kopol do oblasti rebier a dvakrát do oblasti celej hlavy. Už si presne nepamätá kde, nakoľko mal vtedy už dosť vypité. Po týchto kopancoch už viac nepokračoval v útoku. Videl, že už má asi dosť a všimol si ako mu z ľavého ucha začala tiecť krv. Taktiež poškodenému tiekla krv z hlavy. Zľakol sa a ihneď zavolal z mobilu sanitku na linku 112. Počas telefonátu hovoril záchranárom v akom stave je, či dýcha a krváca. Sanitka prišla za cca 15 minút na miesto, najskôr asi nemohli miesto nájsť, a poskytli poškodenému prvú pomoc. Ešte pomohol naložiť poškodeného do sanitky. Na miesto prišla aj hliadka polície. Policajti mu dali fúkať, povedali mu, že má cca 3 promile. Tiež ešte stihli dať fúkať poškodenému a to aj napriek tomu, že už bol v sanitke. On na žiadnom lekárskom ošetrení nebol, mal len trocha rozbitú hlavu, ani sa nedal na mieste záchranármi ošetriť. Bolel ho chrbát v časti ľavej lopatky. Je mu ľúto čo sa stalo. Celá vec ho mrzí. Poškodeného vôbec nepozná. 15.8.2015 ho videl prvýkrát, keď v tom popoludní spoločne pili alkoholické nápoje. Chcel by sa týmto ospravedlniť. Je si plne vedomý svojho konania. Aj keď mal značne vypité riadne si pamätal na všetko, ako došlo k incidentu, ako celý incident prebiehal. Nemal žiadne výpadky pamäte tzv. alkoholické okno. Je si vedomý toho, ako poškodeného dokopal na zemi. Na otázky uviedol, že dokopal poškodeného asi preto, že mal na neho nervy, nevedel sa vtedy ovládať.

Alkoholické nápoje používa často hlavne, ak má peniaze. Je závislý na alkohole. Je ochotný dobrovoľne podstúpiť protialkoholické liečenie. Svojho konania veľmi ľutuje. Poškodený H. Q. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Obžalovaného vtedy spoznal prvý krát. Prišli tam na operačku spolu s kamarátom. Samozrejme pilo sa, tiež nebol triezvy. Jeho kamarát zveril priateľke obžalovaného kľúče od auta a začala z kufra vyťahovať alkohol, ktorý tam bol uskladnený, nejaké mäso na opekanie. Ona si to brala ako zo svojho. Samozrejme sa ohradil a vtedy vznikol ten konflikt. Potom sa oni dvaja pochytili a to je asi všetko, čo si pamätá. Potom sa prebral akurát v sanitke, to je všetko. Na otázky uviedol, že konflikt začal on (poškodený), začala z auta vyberať veci, akoby to patrilo jej. Obžalovaný sa ohradil na neho, potom sa pochytili a skončil v sanitke. Tiež nebol triezvy. Nemôže tvrdiť dopodrobna ako to bolo, kopa vecí mu vypršala z hlavy. Bolo to také vzájomné, obidvaja boli opití, akurát ho naštvalo, že si dal schovať kľúče u nej a ona si to tam začala brať. Kvôli tomu vznikol ten konflikt. Niečím dostal po hlave, samozrejme on obžalovaného tiež držal. Nepamätá si, že ho kopal do hlavy, to mu povedali, on si to nepamätá podrobnosti. Obžalovaného asi nenapadol, napadol, nenapadol, nevie. Ale vie, že hovoril dotyčnej, aby vrátila veci späť do kufra. V nemocnici bol asi 10 dní. 5 dní na JIS-ke a potom na oddelení. Nepoužíval žiadne zdravotné pomôcky. Nebol obmedzený na obvyklom spôsobe života. Vzhľadom k tomu, že poškodený si nepamätal veľa ku skutku, prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní oboznámiť jeho výpoveď z prípravného konania. Poškodený vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že osobne pozná P. D., bezdomovkyňu. Taktiež sa vtedy nachádzala v zrúcanine budovy medzi S. S. Y. S. S. blízko ďatelinového poľa. Vie, že to bola sobota, išiel so zámerom doslova vypiť si. Ako prišiel na miesto, na mieste bola P. D. spoločne s C., podali si ruky. Od cca 16 hodiny popíjali alkohol a to vodku, pivo. P. D. mu povedala, že má narodeniny. Popíjali až do večera. Necítil sa byť moc opitý. Pamätá si prišlo medzi ním a C. k verbálnemu konfliktu ohľadne čoho si už presne nepamätá. Tento verbálny konflikt prerástol k obojstrannému fyzickému napádaniu, presne si však nespomína, ako sa začali napádať, taktiež už s odstupom času nevie kto prvý začal a taktiež si ani nepamätá kto a akým spôsobom koho vtedy napádal. Po tom údere do hlavy stratil vedomie, nevie či už ležal na zemi, alebo či ešte vtedy stál na nohách. Na to čo sa dialo ďalej si už vôbec nepamätá, bol v bezvedomí. Poškodený k svojej oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že si nepamätá z toho prakticky nič. Iba to čo uviedol. Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že išlo tam o to, že D. poškodený povedal kurva a preto mu vypálil facku a poškodený ho hodil o zem, škrtili sa medzi sebou a potom ona odtiahla poškodeného. On toho využil a dal mu päsťou dva krát do oblasti hlavy a potom ho ešte kopol. Nešlo tam o žiadne mäso, pretože mäso bolo už dávno vonku aj alkohol. Boli napití. Poškodený uviedol, že obžalovaný si musí viac pamätať. Je si toho vedomý, že obžalovaný musí lepšie vedieť ako to prebiehalo. Poškodený H. Q. si na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody neuplatnil. Uviedol, že už v prípravnom konaní uviedol, že nemá záujem na trestnom stíhaní obžalovaného, ani aby išiel sedieť. Poškodený VšZP, a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1250,94 Eura, podľa na hlavnom pojednávaní oboznámeného Vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou poškodenému H. Q.. Svedok F. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená čítaním uviedol, že dňa 15.8.2015 v čase od 19:00 hod do 7:00 hod dňa 16. 8. 2015, vykonával štátnu službu spoločne npráp. H. O. Q., on bol členom hliadky. Dňa 15. 8. 2015 v čase cca o 20:08 hod. boli operačným strediskom vyslaní preveriť oznámenie do miesta chatovej oblasti F. nachádzajúcej sa v K u S. S. a to v zrúcanine domu, kde malo dôjsť k napádaniu sa osôb. Po príchode na miesto ich čakal na v mieste ďatelinového poľa C. F., súčasne s nimi prichádzala na miesto i sanitka RZP. C.Š. F. ich zaviedol k zrúcaninám starého domu, kde sa nachádzala zranená osoba. Zistili, že ide o H. Q., ktorý je toho času bezdomovec. Ďalej na mieste stotožnili osobu a to C. F.. Po krátkom vyťažovaní na mieste bolo zistené, že všetci spoločne popíjali alkohol, kde počas popíjania alkoholu mal najskôr H. Q. verbálne napádať P. D., čo vyústilo do konfliktu osôb v C. F. Y. H. Q.. Ďalej zistili, že H. Q. mal oboma rukami chytiť C.O. F. a hodiť ho na zem, kde C. F. mal vstať zo zeme a začal sa brániť tým, že napadol H. Q., zhodil ho na betónovú zem a ako H. Q. ležal na betónovej zemi, tak C. F. dokopal nohami H. Q. do oblasti tváre a hrudníka, s útokom mal prestať, až keď H. Q. začala tiecť krv z ucha. Na mieste vykonali dychové skúšky u H. Q., ktorý bol v tom čase schopný podstúpiť dychovú skúšku a to s výsledkom merania 1,03 mg/l alkoholu a C. F. s výsledkom merania 1,5 mg/l. P. D. nebola schopná dychovú skúšku vykonať. H. Q. odviezla RZP do FN Trenčín. C. F. nebol evidentne zranený. Vo veci prostredníctvom hliadky OO PZ

Trenčín zisťovali rozsah zranení poškodeného H. Q.. podľa popisu v lekárskej správe, ktorá im bola zaslaná faxom, šlo u H. Q. len o povrchové zranenia. Zo Znaleckého posudku č. 77/2015 zo dňa 16.10.2015, vypracovaného MUDr. Jaroslavom Ridoškom, PhD, MBA z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, Traumatológia vyplýva, že poškodený utrpel podľa dokumentácie pri napadnutí dňa 15.8.2015 zlomeninu pyramídy spánkovej kosti vľavo, zlomeninu vnútornej steny pravej očnice, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej oblasti vľavo, odreninu v čelovej oblasti vľavo, odreniny v oblasti lopatiek, ľavej paže a kolien, zmliaždenie v oblasti pravej očnice. Zranenia poškodeného mohli vzniknúť tak ako je uvedené v spisovej dokumentácií. Z medicínskeho hľadiska vzhľadom na okolnosť, že ide o zranenie dôležitého orgánu / ciev na povrchu mozgu / definujeme tento typ poranenia ako ťažké. Avšak poranenie u poškodeného bolo minimálne, zakrvácanie pod cievnatku už pri druhom vyšetrení v deň poranenia o 9 hodín po prvom regredovalo a poranenie nemalo žiadnu odozvu v klinickom stave poškodeného a jeho neurologickom náleze, čo potvrdili aj opakované vyšetrenia neurológom počas hospitalizácie na Oddelení úrazovej chirurgie FN Trenčín v dňoch 16.8.2015, 17.8.2015 a 21.8.2015. Zranenia poškodeného si síce vyžiadali hospitalizáciu na Oddelení úrazovej chirurgie FN Trenčín, ale táto nebola sprevádzaná závažnejšími komplikáciami. Poranenie hlavy v zmysle minimálneho zakrvácania pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej oblasti vľavo nemalo odozvu v poruche mozgových funkcií a zlomenina klenby lebečnej a pyramídy spánkovej kosti / skalná kosť / spôsobila len malé zakrvácanie do stredoušia, ktoré zapríčinilo čiastočné zhoršenie sluchu na postihnutej strane, ktoré však bolo vyriešené jednorazovou paracentézou / punkciou bubienka / ambulantnej liečby otorinolaryngológom. Iné kontrolné vyšetrenia odborným lekárom vo vzťahu k vyššie uvedenému poraneniu neabsolvoval a ani po prepustení do ambulantnej starostlivosti nemal žiadne ťažkosti vo vzťahu k vyššie uvedeným poraneniam. Vzhľadom na túto okolnosť charakterizujeme poranenia ako ľahké. Charakter poranení, ktoré poškodený dňa 15.8.2015 utrpel, si vyžiadal nutnosť hospitalizácie poškodeného na Oddelení úrazovej chirurgie FN Trenčín od 15.8.2015 do 22.8.2015, teda celkovo 8 dní. Vzhľadom na túto okolnosť, bol poškodený počas hospitalizácie obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím v oblasti komunikácie, oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti nebol obmedzený pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov a nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Mohol sa sám obliecť, najesť, umyť, zaobstarať si a pripraviť stravu. Bol samostatne mobilný a nemusel používať žiadnu zdravotnú pomôcku. Celková doba obmedzenia poškodeného na bežnom spôsobe života bola 8 dní. Zranenia po ukončení liečby / posledná kontrola otorinolaryngológom dňa 11.9.2015 / nezanechali ani prechodné ani trvalé následky. Z hľadiska klinického stavu, neurologického nálezu a celkového priebehu liečby ťažká ujma do úvahy neprichádza. Poškodený utrpel poranenia popísané v dokumentácii priamym mechanizmom a nepriamym mechanizmom. Priamym mechanizmom - priamym kontaktom hlavy pravdepodobne v spánkovej oblasti vľavo došlo k zlomenine spánkovej kosti s prechodom na jej spodinu /pyramída - skalná kosť/. Taktiež priamym mechanizmom a to kontaktom poranených častí tela s predmetom so sčasti drsnejším povrchom došlo k vzniku zlomeniny vnútornej steny pravej očnice, k zmliaždeniu v oblasti očnice vpravo a k odrenine v čelovej oblasti vľavo. Nositeľom pôsobiacej sily pri poranení v oblasti očnice vpravo mohla byť ruka zovretá do päste, pri poranení v zmysle odrenín v čelovej oblasti vľavo mohlo poranenia spôsobiť aj kopnutie nohou obutou v topánke. Odreniny v oblasti kolena, ľavej paže a lopatiek mohli vniknúť kontaktom s betónovou podlahou, na ktorú poškodený spadol. Nepriamym mechanizmom - prenesením pôsobiacich síl, keď po náraze hlavy poškodeného na tvrdý podklad došlo k prudkej decelerácií jej pohybu. Došlo k zotrvačnému pohybu mozgového tkaniva a jeho nárazu na vnútornú plochu lebkovej klenby, čím došlo k poraneniu drobných ciev a k minimálnemu zakrvácaniu pod tvrdú plenu mozgovú. Zranenia, ktoré poškodený utrpel si v bežnej praxi vyžadujú nasledujúcu dobu liečenia: zlomenina pyramídy spánkovej kosti 3 až 4 týždne, zlomenina vnútornej steny pravej očnice 2 až 3 týždne, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej oblasti vľavo 10 až 14 dní, odrenina v čelovej oblasti vľavo 3 až 5 dní, odreniny v oblasti lopatiek, ľavej paže a kolien 3 až 5 dní, zmliaždenie v oblasti pravej očnice 3 až 5 dní. Liečba u poškodeného trvala od 15.8.2015 do 11.9.2015, čo je 28 dní. Práceneschopnosť poškodený vypísanú nemal, ale v prípade, že by bola vypísaná trvala by 1 mesiac. Doba liečby je adekvátna charakteru poranenia, aké poškodený dňa 15.8.2015 utrpel. Poškodený bol obmedzený pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov počas hospitalizácie na Oddelení úrazovej chirurgie FN Trenčín od 15.8.2015 do 22.8.2015, teda celkovo 8 dní. Bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti nebol obmedzený pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov a nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Mohol sa

sám obliecť, najesť, umyť, zaobstarať si a pripraviť stravu. Bol samostatne mobilný a nemusel používať žiadnu zdravotnú pomôcku. Celková doba obmedzenia poškodeného na bežnom spôsobe života bola 8 dní. Zranenia poškodeného zodpovedajú strednej až silnej intenzite útoku. Zo správy o povesti vypracovanej Mestom W. A. W. vyplýva, že obžalovaný je rozvedený, pričom na mestskom úrade neevidujú žiadne sťažnosti na obžalovaného a zároveň nebol riešený za žiadny priestupok. Zo správy o povesti vypracovaného OO PZ S. S. a OO PZ S., a z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má v ich evidencii od roku 2013 jeden záznam za priestupok proti majetku, za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 30 eur. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný má 7 záznamov výlučne pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený v Trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 1T/42/2008 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 6 mesiacov nepodmienečne a Trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne sp.zn. 3T/80/2012 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. Zákona na trest odňatia slobody 4 mesiace nepodmienečne. Na podklade takto vykonaného dokazovania má súd preukázané, že skutok sa stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a skutok spáchal obžalovaný. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Jaroslavom Ridoškom, PhD, MBA má súd preukázané, že poškodený utpel dňa 15.8.2015 zlomeninu pyramídy spánkovej kosti vľavo, zlomeninu vnútornej steny pravej očnice, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v spánkovej oblasti vľavo, odreninu v čelovej oblasti vľavo, odreniny v oblasti lopatiek, ľavej paže a kolien, zmliaždenie v oblasti pravej očnice. Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa § 123 ods. 3, písm. e) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ťažkou ujmou na zdraví je len vážna porucha zdravia. Za poškodenie dôležitého orgánu, ktoré je možné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví, tak možno považovať len také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok (napr. pomliaždenie mozgu, poranenie miechy, poranenie dýchacích ciest, poranenie dôležitých vnútorných orgánov, akými sú srdce, ľadviny, slezina). Vzhľadom k tomu, že zo znaleckého posudku nevyplýva, že by u poškodeného napriek tomu, že u neho došlo k poraneniu dôležitého orgánu / ciev na povrchu mozgu /, vzniklo nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok, nakoľko poranenie bolo minimálne a zakrvácanie pod cievnatku už pri druhom vyšetrení v deň poranenia o 9 hodín po prvom regredovalo a poranenie nemalo žiadnu odozvu v klinickom stave poškodeného a jeho neurologickom náleze a poškodený bol obmedzený pri vykonávaní bežných životných činností a úkonov v trvaní celkovo 8 dní, dospel súd k záveru, že poškodenému bola spôsobená ľahká ujma na zdraví. Z výpovede obžalovaného z prípravného konania má súd preukázané, že k vzniku zranení poškodeného došlo konaním obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Výpoveď poškodeného je pre účely ustálenia priebehu skutku nepoužiteľná, nakoľko ako uviedol na hlavnom pojednávaní priebeh skutku si nepamätá, pričom o určitých skutočnostiach (dôvod vzniku konfliktu) vypovedal odlišne na hlavnom pojednávaní ako v prípravnom konaní. V prospech obžalovaného a pravdivosti jeho výpovede však svedčí vyjadrenie poškodeného na hlavnom pojednávaní, že konflikt začal on - poškodený a vyjadrenie v prípravnom konaní kde uviedol, že prišlo medzi ním a obžalovaným k verbálnemu konfliktu, ktorý prerástol k obojstrannému fyzickému napádaniu. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov dospel súd k záveru, že obžalovaný inému ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného, čím svojim konaním naplnil objektívnu stránku trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. V zmysle obžaloby okrem toho, že konanie obžalovaného je kvalifikované zhodne ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods, 1 písm. a) Tr. Zákona, je zároveň odlišne kvalifikované aj ako zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. Zákona, teda, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo. Subjektívna stránka je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu. Najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky je „zavinenie“.

Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť pohnútka). Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách a to vedomostnej (intelektuálnej) a vôľovej, pričom je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu a to nielen konanie ale aj následok. Zavinenie je buď úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre naplnenie subjektívnej stránky úmyselného trestného činu sa tak vyžaduje, aby páchateľ nielen vedel, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujem chránený zákonom alebo, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť (vedomostná zložka), ale zároveň, aby aj buď chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť tento záujem, alebo bol s možnosťou porušenia alebo ohrozenia tohto záujmu aspoň uzrozumený. V zmysle ustálenej judikatúry, záver o zavinení páchateľa sa musí vždy preukázať výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme (§ 4 a 5 , je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania takisto, ako všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky trestného činu (R 19/1971). Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale zavinenie a jeho formu treba vyvodzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný, a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska vrátane priznania obvineného, pokiaľ existuje. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 6 , zákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam. Preto len zo skutočnosti, že obvinený skutok poprel, nemožno vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu neprichádza do úvahy. Tento úmysel, tak ako iné formy zavinenia, možno zistiť aj na podklade iných dôkazov, nielen z priznania obvineného (R 60/1972). Zároveň platí, že ľahostajný vzťah k výsledku trestnej činnosti sa pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďuje, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. O nepriamy úmysel by mohlo ísť iba vtedy, ak ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane, vyjadruje jeho kladné stanovisko k obom týmto možnostiam. Úmysel páchateľa nemožno v žiadnom prípade len predpokladať, ale je nutné ho na základe zistených okolností preukázať. Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona ako aj podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona je úmyselným trestným činom. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný poškodeného hodil o stenu a dva krát silno kopol do hlavy, ktoré konanie obžalovaného môže nasvedčovať úmyslu spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by konanie obžalovaného bolo motivované vopred uváženou pohnútkou. Obžalovaný poškodeného vo svojej podstate nepoznal, videli sa v ten deň prvý krát a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obžalovaného bolo motivované situačnou pohnútkou, kedy došlo k vzájomnému napádaniu obžalovaného a poškodeného bezprostredne po tom, čo poškodený obžalovaného hodil na zem, obžalovaný si narazil hlavu o betón v časti temena a poškodený ho priľahol a začal škrtiť. Navyše po dvoch kopancoch obžalovaný už viac nepokračoval v útoku, nakoľko videl, že poškodený už má asi dosť a všimol si ako mu z ľavého ucha začala tiecť krv, kedy sa obžalovaný podľa jeho vyjadrenia zľakol a ihneď zavolal z mobilu sanitku na linku 112 a ešte pomohol naložiť poškodeného do sanitky. Z okolností prípadu je zrejmé, že obžalovanému nič nebránilo v tom, aby v útoku na poškodeného pokračoval a zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona aj dokonal Pokiaľ ide o osobu obžalovaného je síce pravda, že už bol trestne stíhaný, avšak výlučne za trestnú činnosť majetkovú, nie násilnú. Súd tak musí konštatovať, že nie sú dané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali k sklonom obžalovaného k páchaniu násilnej trestnej činnosti, ktoré by boli významné pre právny záver o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví minimálne vo forme nepriameho úmyslu. Každý v prvom rade zodpovedá za následok, ktorý svojím konaním zavinil. V tomto prípade ťažká ujma na zdraví poškodenému spôsobená nebola. Vyhodnotením vyššie uvedených skutočností jednotlivo ako aj vo svojom súhrne dospel súd k záveru, že ak by aj konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená ťažká ujma na zdraví, konanie obžalovaného by za daných okolností prípadu a vzhľadom na osobu obžalovaného bolo možné

kvalifikovať nie ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, ale maximálne ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 Tr. Zákona. Teda, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pričom skutok spáchal vo forme nepriameho úmyslu a kvalifikovaný následok vo forme vedomej nedbanlivosti. Na podklade vykonaného dokazovania by bolo totiž možné konštatovať tak vedomostnú aj vôľovú zložku úmyselného zavinenia obžalovaného vo vzťahu k ublíženiu na zdraví a to vo forme nepriameho úmyslu, ale vo vzťahu k ťažkej ujme na zdraví iba zložku vedomostnú, ale nie vôľovú, ktorá musí zahŕňať okrem vôľového konania aj následok. Teda vo vzťahu k ťažkej ujme na zdraví by bolo možné maximálne konštatovať, že obžalovaný síce vedel, že svojim konaním môže spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, ale bez primeraných okolností sa domnieval, že ťažkú ujmu na zdraví nespôsobí, ktorá alternatíva (domnienka) následku konania obžalovaného v tomto prípade aj reálne nastala. Na základe vyššie uvedených právnych úvah sa súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v zmysle obžaloby ako zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona, pričom dospel k záveru, že konanie obžalovaného naplnilo objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. Zákona. Súd zároveň dospel k záveru, že obžalovaný konal vo forme nepriameho úmyslu. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Prihliadal predovšetkým na okolnosti za akých došlo k spáchaniu skutku a pohnútku, a to v rámci vzájomného napádania medzi obžalovaným a poškodeným bez vopred uváženej pohnútky, osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol trestne stíhaný za násilnú trestnú činnosť, spáchanie činu vo forme nepriameho úmyslu, vyrovnaný počet priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným, zabránenie mu v páchaní obdobnej trestnej činnosti a jeho morálne odsúdenie nie je nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody aj napriek tomu, že ide o bezdomovca a v minulosti už bol trestne stíhaný, keďže išlo o druhovo odlišnú trestnú činnosť, nakoľko účel trestu, ochranu spoločnosti (s prihliadnutím na určitý odstup času od spáchania skutku) a zabránenie obžalovanému v páchaní obdobnej trestnej činnosti je možné dosiahnuť aj podmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uložil súd obžalovanému podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, 37 písm. m) Trestného zákona a za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon súd podľa § 49 odsek 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Keďže súd obžalovaného uznal za vinného, zároveň podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 1.250,94 Eur, ktorá mu vznikla v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou poškodenému H. Q..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.