Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KE-6S-207-2012.pdf
PDF · 94.28 KB
Case nature
Subarea
KE-6S/207/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Agro družstvo Čičarovce so sídlom Čičarovce 323, 076 01 Čičarovce, IČO: 36 187 607, zastúpeného JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: Obec Drahňov so sídlom Drahňov 1, 076 74 Drahňov 154, IČO: 00 331 503, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 355 14 892, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, takto
rozhodol:
I. Podanie žalobcu zo dňa 25. júna 2012 označeným ako „Žaloba proti postupu a rozhodnutiam obce Drahňov“ v spojení s podaním žalobcu zo dňa 12.09.2012 označeným ako „Odpoveď na výzvu súdu“ o d m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním zo dňa 25. júna 2012 označeným ako „Žaloba proti postupu a rozhodnutiam obce Drahňov“ doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 24.07.2012 domáhal prešetrenia postupu žalovaného Obec Drahňov, v ktorom uviedol, že žalovaný svojím nezákonným postupom a rozhodnutiami porušil žalobcove práva na prístup k informáciám. Uviedol, že mu nebola zaslaná ani jedna odpoveď na jeho žiadosti a sprístupnená žiadna informácia podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného žiadal, aby súd zrušil údajné rozhodnutie žalovaného a napadnutý postup a uložil mu povinnosť sprístupniť mu požadované informácie. Taktiež žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia špecifikovaných právnym zástupcom žalobcu na základe výzvy súdu.
2. Správny súd po oboznámení sa s týmto podaním žalobcu dospel k záveru, že toto podanie obsahuje také vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu a preto Výzvou zo dňa 13.08.2012 vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote pätnásť dní od doručenia výzvy odstránil vady podania v súlade s ustanovením § 247 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň súd poučil žalobcu, že v prípade neodstránenia vád podania konanie vzhľadom na ustanovenie § 250d ods.3 Občianskeho súdneho poriadku zastaví. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 16.08.2012. Lehota na doplnenie podania uplynula žalobcovi v piatok 31.08.2012. Uznesením č. k. 6S/207/2012-68 zo dňa 13.09.2012 tunajší súd predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žalobca na základe výzvy súdu vady žaloby v stanovej lehote neodstránil. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 6Sži/21/2012-82 zo dňa 30.01.2013 uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/207/2012-68 zo dňa 13.09.2012 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že zo strany súdu došlo k procesným pochybeniam keď súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania formálne prípisom namiesto uznesenia, hoci obsahovo správne mu určil lehotu 15 dní na odstránenie vád špecifikovaných v prípise. Zároveň skonštatoval, že z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca na výzvu súdu reagoval písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 14.09.2012, teda deň po vyhlásení
rozhodnutia krajského súdu o zastavení konania, t.j. pri primeranom aplikovaní ustanovenia § 43 ods.2 druhá veta v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p. vady podania v lehote na podanie odvolania odstránil. Z uvedených dôvodov boli splnené zákonné podmienky na to, aby krajský súd v rámci autoremedúry podľa ust. § 210a O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.1 O.s.p. svoje rozhodnutie zrušil a vo veci konal. Najvyšší súd SR ďalej skonštatoval, že súd prvého stupňa zastavil konanie podľa ust. § 250d ods.3 O.s.p. napriek tomu, že žalobca na výzvu súdu reagoval a písomným podaním sa vady žaloby snažil odstrániť, hoci po súdom stanovenej lehote, nepostupoval správne a v súlade so zákonom, ktorým postupom znemožnil žalobcovi realizáciu jeho procesného práva na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom na procesné pochybenie súdu prvého stupňa sa preto Najvyšší súd SR nezaoberal vecou samou s tým, že úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť podanú žalobu v spojení s jej doplnením a s ohľadom na skutkové a právne námietky žalobcu preskúmať zákonnosť postupu žalovaného a vo veci meritórne rozhodnúť.
3. Žalobca potom čo bol vyzvaný vyššie označenou výzvou súdu na odstránenie vád podania zo dňa 25.06.2012 doručil súdu dňa 14.09.2012 podanie žalobcu zo dňa 12.09.2012 označené ako „Odpoveď na výzvu súdu“. Z obsahu tohto podania žalobcu vyplýva, že pokiaľ ide o petit žaloby tak uviedol, že „... žiada, aby krajský súd vydal rozsudok, ktorým sa ruší napadnutý postup žalovaného a jeho rozhodnutie o nesprístupnení informácií a ukladá žalovanému povinnosť sprístupniť informácie žalobcovi, ktoré žiadal žalobca vo svojej žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 24. apríla 2012.“ Z takto ním formulovaného petitu žaloby však nevyplýva, ktoré z rozhodnutí žalovaného o nesprístupnení informácií žiada žalobca zrušiť. Žalobca pritom vo svojich podaniach zo dňa 25.06.2012 a zo dňa 12.09.2012 uvádza svoje žiadosti o sprístupnenie informácií adresované žalovanému zo dňa 24.10.2011, 27.10.2011, 07.11.2011, 16.11.2011, 27.10.2011, 06.12.2011, 06.12.2011, 10.04.2012. Navyše žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému sprístupniť informácie, ktoré žiadal žalobca vo svojej žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 24.04.2012, avšak v týchto podaniach žiadnu takúto žiadosť o sprístupnenie informácií neuvádza a aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že takáto žiadosť ani neexistuje.
4. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto.
6. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods.2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o: a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.
8. Podľa § 55 ods.2 SSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.
9. Podľa § 57 ods.1 SSP, ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému správnemu súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
10. Podľa § 59 ods.1, 2, 3 SSP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods.2. V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
11. Podľa § 61 písm.a) SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
12. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
13. Podľa § 182 ods.1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods.3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods.1, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods.1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods.2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods.3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).
14. Podľa § 182 ods.2 SSP, k správnej žalobe musí byť pripojené: a) splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods.1 a 2, b) potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods.1, c) jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods.1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.
15. Konanie na správnom súde sa podľa § 31 ods.1 SSP začína na návrh, ktorým je podanie s náležitosťami podľa § 57 SSP. Bez takéhoto podania správny súd nesmie pristúpiť k prejednaniu a rozhodnutiu veci, pretože konanie podľa SSP je konaním návrhovým (§ 5 ods.5 SSP), ktoré je ovládané dispozičnou zásadou a zásadou kontradiktórnosti konania. Súd preto nesmie začať konanie bez návrhu.
16. Možnosť podania správnych žalôb, ktorými sa jednotlivec domáha ochrany svojich subjektívnych práv a právom chránených záujmov na príslušnom správnom súde, ktoré boli porušené postupom alebo
rozhodnutím, či opatrením orgánu verejnej správy vyplýva už z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods.2).
17. Podľa čl. 11 ods.1 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
18. Podľa čl. 11 ods.2 CSP, pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
19. Podľa čl. 11 ods.3 CSP, kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
20. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
21. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknutých. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Žalobca však v žiadnom z predmetných svojich podaniach neoznačil rozhodnutia a postup správneho orgánu, ktorého zákonnosť žiada preskúmať, v akom rozsahu toto rozhodnutie a postup napáda, neuviedol, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu, a aký konečný návrh robí a to ani na opakované výzvy súdu. S súd uzatvára, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit ústavnej sťažnosti) nie je vymedzený takým určitým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, pričom v dôsledku tohto nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.
22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom podania žalobcu zo dňa 12.09.2012 dospel k záveru, že ani toto podanie neobsahuje náležitosti v zmysle § 182 ods.1 SSP, nakoľko z tohto podania žalobcu nie je súdu zrejmé aký konkrétny postup žalovaného a jeho rozhodnutia o nesprístupnení informácií žalobcovi žalobca napáda (presne označenie napadnutého rozhodnutia), označenie druhu žaloby, označenie výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov) ani žalobné dôvody. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a akého rozhodnutia sa domáha.
23. Keďže z predloženého podania nebolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že ide o správnu žalobu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, t.j. petit podaného návrhu nebol v súlade s § 177 v spojení s § 190 a § 191 SSP; žalobca bol uznesením správneho súdu č. k. 6S/207/2012-114 zo dňa 17.09.2020 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil a opravil svoje podanie doručené súdu dňa 24.07.2012 a dňa 14.09.2020 o nasledujúce chýbajúce náležitosti: dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"), označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, označenie dôkazov na podporu svojich tvrdení, ak ich žalobca navrhuje vykonať, deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods.1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods.2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods.3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods.1 SSP. Žalobca bol zároveň v odôvodnení uznesenia poučený v zmysle § 59 ods.3 SSP, že ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením, ak pre tento nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Žalobca prevzal predmetné uznesenie dňa 01.10.2020, čo potvrdzuje informácia o výsledku doručenia
listinného rovnopisu, ktorá je pripojená do súdneho spisu k predmetnému uzneseniu. Žalobca však na túto výzvu nereagoval a podanie zo dňa 25.06.2012 v spojení s podaním zo dňa 12.09.2012 nedoplnil o potrebné náležitosti v súdom stanovenej lehote a ani neskôr nedoplnil.
24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom podaní žalobcu zo dňa 25.06.2012 v spojení s podaním zo dňa 12.09.2012 zistil, že tieto podania neobsahujú náležitosti v zmysle § 182 ods.1 SSP, nakoľko z uvedených podaní žalobcu nie je súdu zrejmé aké rozhodnutie žalobca napáda (presné označenie napadnutého rozhodnutia aj fiktívneho), označenie výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a akého rozhodnutia sa domáha. Petit rozhodnutia (to, čoho sa žalobca domáha, resp. čo navrhuje) je jednou z dôležitých náležitostí návrhu a ide o náležitosť návrhu, bez ktorej nemožno vo veci konať a rozhodnúť, pretože súdu nie je známe, čo účastník konania žiada, resp. navrhuje. Súd v správnom súdnictve je viazaný dispozičnou zásadou, podľa ktorej nemôže za účastníka konania vyhľadávať dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemôže takisto sám tvoriť petit návrhu (namiesto žalobcu). Petit návrhu musí byť jasný a zrozumiteľný. V prípade, že tomu tak nie je, je namieste postup podľa ustanovenia § 59 SSP (výzva na odstránenie vád podania). Ak aj napriek výzve súdu na odstránenie vád a poučeniu o následkoch neodstránenia vád, vady podania žalobcom neboli odstránené, pričom pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať tak súd toto podanie odmietne (§ 59 ods.3 SSP).
25. Účastník konania, musí sám prejaviť záujem na prejednaní veci, a správnemu súdu poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť a rešpektovať zákonnú, ako aj sudcovskú koncentráciu konania. Tým, že v konaní nedošlo k odstráneniu vytknutých vád a podania neboli v zmysle uznesenia č. k. 6S/207/2012-114 zo dňa 17.09.2020 doplnené tak správny súd podľa § 59 ods.3 v spojení s § 98 ods.1 písm.h) SSP podania odmietol, pretože bez odstránenia vád nemohol v konaní pokračovať.
26. Správny súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm.a) SSP, pretože podanie (žaloba) bola odmietnutá.
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.