Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov - predsedu: JUDr. Daniel Ilavský a členov: JUDr. Peter Duman a JUDr. Róbert Foltán, v právnej veci žalobcu: EIZEN s. r. o., IČO: 50 647 318, Úzka ulica 985/2, Močenok, zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: EISEN s. r. o., IČO: 36 543 055, areál eisen 1493, Šaľa, zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, o 5.365,40 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 06.05.2019, č. k. -170, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I) a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením (výrok II).

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Žalobca nepreukázal, že medzi stranami došlo k dojednaniu podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal dodať žalovanému tovar (kovový šrot) v sume 5.365,40 € pokrytej faktúrou č. 10170018, ktorú žalovaný neuhradil. Obmedzil sa len na tvrdenie, že objednávka tovaru bola dohodnutá telefonicky. Spočiatku tvrdil, že cena za tovar bola dohodnutá stranami, neskôr tvrdil, že cena sa dohodou strán nestanovuje, vychádza sa z cien stanovených hutami alebo burzou. Žalobca bližšie nešpecifikoval druh a množstvo tovaru dodaného žalovanému. Uviedol, že ide o železo od ľudí, od firiem, z družstiev. Pôvod sporného tovaru vysvetliť odmietol. Katalógové čísla odpadov v zmysle vyhlášky č. sú odlišne uvedené na dodacích listoch (170405) a vystavenej faktúre (20 01 40 05). Žalobca ako subjekt podnikajúci v predmete činnosti nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom a zároveň ako držiteľ odpadu v zmysle bol povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa katalógu odpadov a zároveň viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi, ktorá by zároveň slúžila ako dôkaz preukazujúci právo nakladať s odpadom a zároveň by odstránila nejasnosti, pokiaľ ide druh a množstvo tovaru. Žalovaný kontraktačný proces vo vzťahu k sporným dodacím listom a faktúre účinne poprel, a to na základe výpovede konateľa žalovaného. V dôsledku uvedeného potom nebolo v konaní preukázané, že medzi stranami došlo k dojednaniu záväzku dodať tovar určený podľa jeho druhu a množstva a k dojednaniu kúpnej ceny. Žalobca preukazoval dodanie tovaru žalovanému dodacími listami - záznamami o vážení, ktoré však nie sú potvrdené žalovaným . Nie je na nich uvedené, kto ich vystavil a kto sporný tovar vážil. Z iných dodacích listov predložených žalobcom a tiež žalovaným mal súd za preukázané, že v

praxi žalovaného sa predmetné dodacie listy zo strany žalovaného osobitne nepotvrdzovali. Žiadny z predložených listov potvrdenie neobsahuje a žalovaný nepreukázal, že by bežná prax bola odlišná. Dodacie listy predložené žalobcom vyvolávajú vážne pochybnosti o správnosti v nich uvedených údajov. Napríklad tie z 30.06.2017 obsahujú rovnaký čas váženia prázdneho a plného vozidla, čo vzhľadom na popis procesu stranami a svedkyňou, kedy sa po príjazde vozidla na váhu najprv odváži auto aj s odpadom, ten sa následne vysype a váži sa prázdne vozidlo, nie je reálne možné. Žalovaný tvrdil, že k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo. Uviedol dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru vyvracajú. V čase, keď mal byť tovar dodaný žalovanému, sa vozidlo označené na vážnom lístku (ako aj druhé vozidlo žalovaného) používalo na dodanie iného tovaru, a nie je tak možné, aby realizovalo dodávku žalobcu. Žalobca poukázal na to, že niektoré údaje na vážnych lístkoch nemusia byť uvedené správne, čím však sám žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie spochybnil váhu týchto listín ako dôkazov. Ak žalobca pripúšťa, že na ním predložených dodacích listoch nemusia byť uvedené správne údaje, bolo jeho povinnosťou preukázať, kedy tovar, v akom druhu a množstve dodal, čo však neurobil. Je neprípustné, prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, keďže by ho to v tomto prípade dostalo do situácie, že by mal preukazovať niečo, čo od začiatku popieral. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu dodania tovaru pre žalovaného.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa ust. , a (ďalej len „“) ust. , a o odpadoch o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky tak, že žalobca nepreukázal dojednanie podstatných náležitostí kúpnej zmluvy a následné dodanie tovaru. Žalovaný uzavretie zmluvy, ako aj nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru poprel, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Včasným odvolaním proti rozsudku žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca namietal konštatovanie súdu o tom, že mal spochybniť niektoré údaje uvedené v listinných dôkazoch. Dodacie listy - záznamy o vážení, sú písomným potvrdením žalovaného o tom, že mu bol dodaný zberný materiál v určitom množstve a v určitej cene. Tento doklad na základe vykonaného váženia dodaného tovaru vystavuje žalovaný a po jeho zaradení do účtovníctva ho žalovaný odovzdáva dodávateľovi tovaru za účelom vystavenia faktúry. Žalobcom predložené dodacie listy - záznamy o vážení obsahovali všetky obvyklé náležitosti takéhoto dokladu, boli v konaní dostatočne preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou svedkyne Mgr. Q. K., ktorá potvrdila, že dovezený tovar vážia zamestnanci žalovaného, ktorí jej po vystavení dodacieho listu - záznamu o vážení ho prinesú, aby mohol byť zaevidovaný do účtovníctva a následne odovzdaný dodávateľovi tovaru, ktorý na jeho základe vystaví faktúru. Žalovaný síce v konaní poukazoval na nezrovnalosti žalobcom predložených dodacích listoch - záznamoch o vážení, avšak za uvedené nezrovnalosti zodpovedá žalovaný, keďže doklad na základe ktorého žalobca vystaví faktúru mu odovzdá žalovaný. Navyše údaje z dodacích listov, v ktorých žalovaný namietal nezrovnalosti a vo vzťahu ku ktorým žalobca pripustil nesprávnosť z dôvodu možného pochybenia žalovaného, sa týkali len nepodstatných údajov, ktoré zamestnanec žalovaného musel do systému zadávať manuálne. Takýmto manuálne zadávaným údajom však v žiadnom prípade nemôže byť údaj o váhe tovaru. Zrejmé je aj to, že keď boli vystavené záznamy o vážení, na ktorých bola uvedená určitá hmotnosť, tak takáto hmotnosť aj reálne musela stáť na váhe počas váženia bez ohľadu na to, či údaj o ŠPZ váženého vozidla zadaný zamestnancom bol správny alebo nie. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že tovar v špecifikovanej hmotnosti musel byť u žalovaného reálne navážený, a teda žalovanému dodaný. Je presvedčený o tom, že GPS monitoring predložený žalovaným nie je dostatočným dôkazom, pretože nedáva odpoveď na otázku, kto iný, ak nie žalobca, mal žalovanému dodať tovar, váženie ktorého bolo zaznamenané na dodacích listoch - záznamoch o vážení predložených žalobcom. Argumentáciu súdu spočívajúcu v tom, že na základe nezrovnalosti týkajúcej sa ŠPZ vozidla, ktoré malo tovar dodať, má byť irelevantný celý obsah dodacieho listu - záznamu o vážení považuje žalobca za nesprávnu až absurdnú. Monitoring predložený žalovaným spochybnil, čo znamená, že súd pri meritórnom rozhodnutí nebol oprávnený na tento dôkaz prihliadnuť, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. . Argumentácia súdu o tom, že žalobca nedoložil dôkazy, ktorými by bol preukázaný pôvod tovaru, právo s tovarom nakladať a previesť k nemu vlastnícke právo na žalovaného je prekvapivá. Žalovaný nikdy procesné prostriedky týkajúce sa otázok pôvodu tovaru a práva žalobcu s ním nakladať

neuplatnil, preto súd prvej inštancie nebol oprávnený nahradzovať procesnú aktivitu účastníka konania vlastnou iniciatívou.

6. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie. Rozhodnutie považuje za správne, zákonné a spravodlivé. Vo svojom rozsiahlom vyjadrení potvrdil najmä to, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Navrhol tunajšiemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň, aby žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

7. Odvolací súd ( ), viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podstata odvolania žalobcu sa zameriava na spochybňovanie skutkových záverov súdu prvej inštancie súvisiacich s dodaním tovaru, za ktorý žalobca požaduje od žalovaného kúpnu cenu.

9. Svojím odvolaním námietkou žalobca súdu prvej inštancie v podstate vytýka, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. O taký prípad ide vtedy, keď skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo keď opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli v rámci dokazovania najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti. Odvolací súd však nezistil žiadne nedostatky v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie, a preto jeho závery preberá aj na účely odvolacieho konania. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade s , jeho myšlienkový postup zodpovedá pravidlám formálnej logiky a nevykazuje pochybenia, ktoré by umožňovali konštatovať, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. V civilnom sporovom konaní, ktorý sa riadi zásadou kontradiktórnosti ( základných princípov ), platí, že každá zo strán má povinnosť tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce hypotéze právnej normy, z ktorej pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky (bremeno tvrdenia). V prípade žaloby o plnenie je to predovšetkým žalobca, ktorý má povinnosť už v žalobe opísať rozhodujúce skutočnosti ( ) a predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia ( ). Pokiaľ ich žalovaný nepoprie vôbec alebo účinne ( a ), stávajú sa nespornými. Nesporné skutočnosti sa potom zásadne nedokazujú. Pokiaľ však skutkové tvrdenie protistrana účinne poprie, bude úlohou strany predniesť návrhy na dokazovanie, ktoré umožnia overiť pravdivosť popretého tvrdenia (dôkazné bremeno).

11. V spore medzi dvoma podnikateľmi o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar môže byť žalobca ako predávajúci úspešný len, ak žalovanému ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v zásade vtedy, keď predávajúci splní svoju základnú povinnosť dodať tovar ( v spojení s ), ibaže by zo zmluvy vyplývalo niečo iné. Inak to však v tomto spore nebolo, pretože žalobca netvrdil, že by povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu vznikala nezávisle od povinnosti žalobcu dodať tovar alebo v inom okamihu, než jeho dodaním. Ak nárok predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny závisí od toho, či kupujúcemu tovar dodal, znamená to, že predávajúceho zaťažuje bremeno tvrdenia, ktoré od neho vyžaduje, aby prednášal skutkové tvrdenia týkajúce sa splnenia jeho povinnosti dodať tovar žalovanému. Túto svoju povinnosť splnil žalobca už v žalobe, kde tvrdil, že žalovanému dodal tovar uvedený v spornej faktúre z 10.7.2017 č. 10170018,takže možno konštatovať, že bremeno tvrdenia uniesol. Keďže žalovaný poprel, že by mu žalobca vôbec nejaký tovar dodal (a dokonca doplnil, že v danom období odoberal tovar od inej spoločnosti) stalo sa tvrdenie žalobcu o dodaní tovaru žalovanému sporným. Vzhľadom na to, že súd sa so spornými tvrdeniami strán vysporadúva dokazovaním, bolo potom na žalobcovi, aby označil alebo predložil dôkazy, ktoré budú spôsobilé preukázať jeho sporné tvrdenie. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dodanie tovaru, tak zaťažovalo žalobcu. Inak povedané, keďže žalovaný popieral dodanie tovaru uvedeného na faktúre, bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie doložil dôkazmi.

12. S cieľom preukázať pravdivosť svojho tvrdenia o dodaní tovaru žalovanému žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinami, a to faktúrou z 10.07.2017 č. 10170018 a dodacími listami - záznamami o vážení

zo 07.06.2017 a 30.06.2017. Súd prvej inštancie vyhovel tomuto návrhu a dokazovanie týmito listinami vykonal a na základe nich zistil skutkový stav, ktorý odvolací súd v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán zdôrazňuje v tomto rozsahu:

13. Žalobca je subjekt podnikajúci v predmete činnosti nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom a zároveň ako držiteľ odpadu. Faktúrou č. 10170018 vystavenou 10.07.2017, splatnou 24.07.2017 vyúčtoval žalobca žalovanému za tovar - druh Fe, katalógové číslo 20 01 40 05, množstvo 32380 kg, sumu 5.365,40 €. Na zázname o vážení č. 20170607-00008 sú uvedené údaje žalobcu a žalovaného, označené vozidlo ako SA044CY Volvo, údaje prvého váženia: 7.6.2017 o 14:00:22, materiál Fe E1, kat. č. 17 04 05, váha brutto 23660 kg, údaje druhého váženia: 7.6.2017 o 14:19:47, prázdne vozidlo, váha 22500, cena za kg 0,05, cena spolu 58, netto 1160 kg. Na zázname o vážení č. 20170630-00003 sú uvedené údaje žalobcu a žalovaného, označené vozidlo ako SA140BZ Volvo, údaje prvého váženia: 30.6.2017 o 7:57:14, materiál Fe E8, kat. č. 17 04 05, váha brutto 39000 kg, údaje druhého váženia: 30.6.2017 o 7:57:14, prázdne vozidlo, váha 18000, cena za kg 0,17, cena spolu 3570, netto 21000 kg. Na zázname o vážení č. 20170630-00015 sú uvedené údaje žalobcu a žalovaného, označené vozidlo ako SA044CY Volvo, údaje prvého váženia: 30.6.2017 o 13:31:50, materiál Fe E8, kat. č. 17 04 05, váha brutto 27220 kg, údaje druhého váženia: 30.6.2017 o 13:31:50, prázdne vozidlo, váha 17000, cena za kg 0,17, cena spolu 1737,4, netto 10220 kg. Dodacie listy nie sú potvrdené žalovaným, nie je na nich uvedené, kto ich vystavil a kto sporný tovar vážil. Tie z 30.06.2017 obsahujú rovnaký čas váženia prázdneho a plného vozidla. Z iných dodacích listov predložených žalobcom a tiež žalovaným bolo preukázané, že v praxi žalovaného sa dodacie listy zo strany žalovaného osobitne nepotvrdzovali. Katalógové čísla odpadov v zmysle vyhlášky č. sú odlišne uvedené na dodacích listoch (170405) a vystavenej faktúre (20 01 40 05).

14. Pretože faktúra je účtovným a daňovým dokladom a bez ďalšieho nepreukazuje dodanie tovaru, súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania správne zameral na dodacie listy - záznamy o vážení.

15. Z obsahu žalobcom predložených záznamov o vážení je zrejmé, že nejde o listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ani listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné ( ). Znamená to, že pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, sa na rozdiel od verejných listín nepredpokladá. Odvolací súhlasí s názorom žalobcu, že ak strana poprie pravosť, či pravdivosť (správnosť) súkromnej listiny, potom platí, že stranu, ktorá túto listinu predložila ako dôkaz, zaťažuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno; táto strana teda nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí preukázať pravosť či pravdivosť súkromnej listiny. Ide o závery ustálenej súdnej praxe, ktoré inak vyplývajú aj zo spomenutého , no žalobca ich nesprávne vykladá v neprospech žalovaného, hoci v skutočnosti idú na úkor žalobcu.

16. Žalovaný od počiatku spochybňoval, že by vystaviteľom záznamov o vážení bol on. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že záznamy o vážení neobsahujú žiadne údaje, ktoré by umožnili určiť totožnosť fyzickej osoby, ktorá ich vystavila (napríklad meno, priezvisko, podpis, označenie funkcie, či pracovného zaradenia). Žalovaný v tejto súvislosti upozorňoval na to, že konateľ žalobcu, ktorý bol v čase vyhotovenia záznamov o vážení aj konateľom žalovaného, mal prístup k elektronickým zariadeniam a technickým prostriedkom a k administratívnym a účtovným dokladom žalovaného a mal umožnené voľne s nimi nakladať. Tým bola pravosť záznamov o vážení spochybnená do takej miery, že ich bez ďalšieho dokazovania nebolo možné považovať za vystavené žalovaným. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pochybnosti o pôvode záznamov o vážení nerozptýlil ani výsluch žalobcom navrhnutej svedkyne Q. K., pretože tá vypovedala, že pri vážení osobne prítomná nebola a tovar, ktorý bol vážený, nevidela (zápisnica z pojednávania, č. l. 121 rub). Už aj len preto, že žalovaný účinne spochybnil pravosť záznamov o vážení, je správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca nimi nepreukázal dodanie tovaru žalovanému.

17. Hoci účinné popretie pravosti záznamov o vážení má v danej veci za následok ich nepoužiteľnosť na preukázanie dodania tovaru, odvolací súd predsa len dopĺňa ešte niekoľko úvah.

18. Súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazný účinok týchto listín správne aj z hľadiska ich spochybnenej pravdivosti. Medzi údaje, ktoré tieto záznamy zachytávali, patrili totiž okrem času váženia naloženého vozidla a času váženia prázdneho vozidla aj „ŠPZ“ (býv. štátna poznávacia značka, teraz evidenčné číslo vozidla, v skratke EČV) vozidiel, ktoré tovar priviezli. Nebolo sporné, že údaj o „ŠPZ“ zodpovedal

EČV vozidiel, ktoré využíval žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti v súlade s predniesol, že vozidlá s EČV označenými na záznamoch o vážení sa v časoch váženia uvedených na záznamoch o vážení nachádzali inde. Tým žalovaný účinne poprel, že by tieto vozidlá priviezli tovar od žalobcu, v dôsledku čoho bola aj spochybnená pravdivosť záznamov o vážení v časti týkajúcej sa identifikácie vozidiel, o ktorých žalobca tvrdil, že boli použité na dodanie tovaru. Inak povedané, po takejto procesnej obrane žalovaného zostalo sporné tvrdenie žalobcu, že tovar bol dodaný vozidlami označenými na záznamoch o vážení. Žalovaný si svoju procesnú povinnosť splnil účinným popretím tvrdenia žalobcu, čo znamená, že dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia žalobcu teda naďalej zaťažovalo žalobcu, a nie žalovaného. Žalobca sa mýli, ak sa domnieva, že bolo úlohou žalovaného preukazovať, kde sa dotknuté vozidlá nachádzali. Bol to žalobca, ktorý listinnými dôkazmi preukazoval, že vozidlá sa nachádzali na váhe u žalovaného. V tomto kontexte je nerozhodná námietka žalobcu, ktorou spochybňoval žalovaným predložený dôkaz o GPS monitoringu vozidiel, a bol aj správny postup súdu prvej inštancie, ktorý sa rozhodol nevykonať súvisiace dôkazy navrhované žalovaným. Keďže zo žiadnych iných dôkazov, ktoré na ktorých vykonaní žalobca trval a ktoré aj súd prvej inštancie vykonal, nevyplynul opak, opäť je správny skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru žalovanému (vozidlami označenými v záznamoch o vážení).

19. Pokiaľ sa žalobca v tomto smere opieral o všeobecné vyjadrenie konateľa žalovaného, že tovar dovážali jeho dve vozidlá (označené v záznamoch o vážení), ale v niektorých prípadoch mohol byť dovezený aj inými vozidlami, bolo opäť na žalobcovi, aby vzhľadom na účinne popreté tvrdenie o tom, že tovar doviezli žalovaného vozidlá, ktoré sa následne žalobcovi nepodarilo dôkazmi preukázať, predniesol nové tvrdenie v tom zmysle, že sporný tovar bol dodaný inými vozidlami. Žalobca začal v tejto súvislosti tvrdiť, že údaje o „ŠPZ“ na záznamoch o vážení nemusia byť správne, pretože ich mohol chybne zadať zamestnanec, ktorý váženie vykonával, čo možno v konečnom dôsledku vyhodnotiť ako nové tvrdenie, že tovar bol privezený inými vozidlami. Keďže žalovaný od počiatku popieral, že by mu žalobca vôbec nejaký tovar dodal, bolo opäť na žalobcovi, aby toto svoje sporné tvrdenie preukázal v rámci dokazovania. Súd prvej inštancie ale na základe vykonaného dokazovania nedospel k žiadnym záverom, ktoré by podopierali toto žalobcovo tvrdenie. Odvolací súd zdôrazňuje, že tak ani nemohol urobiť, pretože z obsahu záznamov o vážení nemožno vyvodiť identifikáciu iných vozidiel, než len tých, ktoré patrili žalovanému a o iných vozidlách nevypovedali nič ani prvoinštančným súdom vypočutí svedkovia.

20. Odvolací súd tak nemôže mať pochopenie pre rozhorčenie žalobcu súvisiace s tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil ním predložené listinné dôkazy (záznamy o vážení) ako trpiace vážnymi nedostatkami, za ktoré ale podľa žalobcu môže niesť zodpovednosť len ich pôvodca, teda žalovaný, v dôsledku čoho ich potom nepovažoval za dostatočné na preukázanie tvrdenia, že žalobca tovar žalovanému skutočne dodal. Z vyjadrenia žalobcu v upomínacom konaní (č. l. 52) vyplýva, že tovar mal k žalovanému priviezť šofér G. U. a tam ho mal odvážiť U. X.. Tieto dve osoby teda mali byť priamymi svedkami dodania tovaru žalobcom žalovanému, no žalobca napriek spochybneným záznamom o vážení na ich výsluchu netrval (č. l. 130). Z týchto súvislosti je teda zrejmé, že žalobca mal možnosť preukázať svoje tvrdenia ďalšími dôkazmi, ale rozhodol sa namiesto toho presadzovať listinné dôkazy a zotrvať na snahe preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, ktorého ale ani nemohlo zaťažovať.

21. Ešte v súvislosti so žalobcom presadzovanými listinnými dôkazmi odvolací súd upriamuje pozornosť žalobcu na to, že bol oprávnený od žalovaného požadovať potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia (kvitanciu) a odoprieť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá ( ). Keď sám žalobca tvrdí, že jediným listinným dôkazom, ktorý slúži ako potvrdenie dodania tovaru, je práve záznam o vážení vystavený žalovaným, je nepochybné, že záznamy o vážení plnia úlohu kvitancie. Žalobca zjavne nevyužil svoje právo odoprieť plnenie skôr alebo súčasne s vydaním kvitancie. Žalobca totiž v odvolaní tvrdil, že záznamy o vážení vyhotovujú po vážení zamestnanci žalovaného, ktorí ich prinesú svedkyni K., aby mohli byť zaevidované do účtovníctva a až následne sa odovzdajú dodávateľovi tovaru, ktorý na ich základe potom žalovanému vystaví faktúru, s tým, že tak to bolo aj v prípade žalobcom predložených záznamov o vážení. Žalobca tak mohol dosiahnuť vydanie riadnej kvitancie (v podobe záznamov o vážení, ktoré by obsahovali správne údaje o EČV vozidiel, ktorými bol podľa žalobcu tovar dodaný, ako aj správne údaje o čase ich váženia, prípadne aj identifikáciu a popis osoby, ktorá váženie vykonala), ktorá by mohla v prejednávanom spore plniť úlohu kvalifikovaného listinného dôkazu. Ak žalobca žalovanému tovar skutočne dodal, mal byť pri využívaní oprávnení, ktoré mu poskytuje právna úprava, obozretný o to viac, ak sám tvrdí, že ani s prihliadnutím na odbornú starostlivosť ani na obchodné zvyklosti panujúce

v tomto segmente obchodu nemal dôvod zabezpečovať si iné dôkazy o dodaní tovaru, než záznamy o vážení.

22. Ako odvolací súd vysvetlil vyššie, vzhľadom na pochybnú pravosť záznamov o vážení nemôžu byť smerodajné ani údaje o váhe tovaru, ktoré sa v nich uvádzajú. Pokiaľ je totiž spochybnená skutočnosť, že pôvodcom záznamov o vážení je žalovaný, ktorý inak popieral dodanie akéhokoľvek tovaru od žalobcu v danom čase, tak je nepodstatné, aká váha tovaru sa v nich uvádza. Okrem toho aj v tejto súvislosti žalovaný relevantne poprel, že by tovar s takouto váhou prevzal, keď v podstate tvrdil, že tovar takéhoto množstva vo svojom areáli v danom čase neevidoval a neevidoval ho ani vo svojich dokladoch. Svedkyňa K. tvrdenie žalobcu v rámci svojho výsluchu nepotvrdila, pretože vypovedala, že tovar nevidela. Opäť teda bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o váhe (množstve) dodaného tovaru preukázal inak, než spochybneným listinným dôkazom (napríklad už spomenutým výsluchom svedkov - šoféra U., či X., ktorý mal tovar vážiť, prípadne výsluchom iných svedkov, ktorí mohli pracovať v areáli žalovaného a mohli prísť s tovarom takéhoto množstva do styku). Žalobca sa teda opäť mýli, že žalovaný mal v konaní povinnosť tvrdiť a preukazovať, že tovar v tomto množstve mu dodal iný dodávateľ, ako žalobca.

23. Čo sa týka argumentov súdu prvej inštancie v bode 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú činnosti konateľa žalobcu v spoločnosti žalovaného, odvolací súd súhlasí so žalobcom, že nemajú význam pre rozhodnutie vo veci, pretože nedôvodnosť žaloby je výsledkom toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa dodania tovaru žalovanému, a nesúvisí s činnosťou konateľa žalobcu.

24. Neobstojí ani žalobcom prednesená výčitka prekvapivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa pôvodu tovaru (bod 30). Súd prvej inštancie tu konštatoval, že „žalobca ako subjekt podnikajúci v predmete činnosti nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom a zároveň ako držiteľ odpadu v zmysle bol povinný správne zaradiť odpad alebo zabezpečiť správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov a zároveň viesť a uchovávať evidenciu o druhoch a množstve odpadov a o nakladaní s nimi. Predmetná evidencia žalobcu by bola dôkazom preukazujúcim jednak právo nakladať s týmto odpadom, ako aj odstránila nejasnosti, pokiaľ ide druh a množstvo tovaru“. V tomto kontexte je irelevantná námietka žalobcu, že „v rámci procesnej obrany proti podanej žalobe nikdy nenamietal skutkové okolnosti týkajúce sa pôvodu tovaru ani oprávnenia žalobcu s ním nakladať, preto žalobca nemal ani dôvod, ani procesnú povinnosť žiadne dôkazy v tomto smere produkovať“. Okrem toho, že sa žalobca mýli, pretože žalovaný spochybňoval pôvod tovaru ešte počas prvoinštančného konania (vyjadrenie z 02.05.2019, č. l. 152), odvolací súd upozorňuje, že citované konštatovanie súdu prvej inštancie sa netýka hodnotenia skutkových tvrdení žalovaného, ani skúmania podmienok na prevod vlastníckeho práva (napríklad z hľadiska ), ale skutkových tvrdení žalobcu o dodaní tovaru a súvisiacej identifikácie tovaru, vo vzťahu k čomu žalobca produkoval ako listinné dôkazy len (pochybné) záznamy o vážení a spornú faktúru, ktorá taktiež obsahovala označenie iného druhu tovaru.

25. Odvolací súd nemôže dať za pravdu žalobcovi, pretože súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne závery, na ktorých nič nemenia ani námietky prednesené žalobcom v odvolaní. Odvolací súd na základe odvolania, ktorého rozsahom a dôvodmi je viazaný, nezistil, že by boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalobcom.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie ( ) a keďže neboli splnené ani podmienky na jeho zmenu ( ), odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil (výrok I).

27. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, musel odvolací súd rozhodnúť aj o nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). V danom prípade žalobca so svojím odvolaním neuspel, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania prináleží protistrane. Odvolací súd preto podľa rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

28. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok a . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .