Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 10. augusta 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y. M., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Trnava,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezisteného obdobia po tom, ako mu bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2012 sp. zn. 20P/55/2012 zverený do osobnej starostlivosti syn S. M., nar. XX.XX.XXXX, až do mája roku 2014, kedy sa zo spoločnej domácnosti v Y. na ulici Na E. XX a neskôr na N. ulici X jeho syn odsťahoval, tohto fyzicky aj psychicky týral tak, že ho bez príčiny trestal, bil, hrubo a vulgárne mu nadával, ponižoval ho, nútil ho opakovane aj v čase osobného voľna upratovať domácnosť, variť, prať a starať sa o jeho dve maloleté dcéry z druhého manželstva, zakazoval mu vychádzky, ponechával si synove peniaze, ktoré zarobil na praxi a brigádach, počas toho ako bol často pod vplyvom alkoholu, ho sácal, kopal na zemi a spôsoboval mu rôzne modriny, čím u svojho syna S. M. vyvolal príznaky syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa - regres vo vývine, výrazne úzkostno - depresívne ladenie osobnosti, zníženie sebavedomia až s potlačením sebaúcty a celkovú psychickú vyčerpanosť,

teda

týral blízku osobu, ktorá bola v jeho starostlivosti a výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2016

a odsudzuje sa:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá zároveň aj primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

odôvodnenie:

V predmetnej trestnej veci vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie, ktoré spočívalo vo výsluchoch obžalovaného Ľuboša M., poškodeného S. M., znalkyne K.. L. G. a svedkov S.. S. G., Z. J., S.. Z. I., S.. L. X., S.. L. L., S.. I. G., S.. Y. S., S. Z., D. M., ako aj bola prečítaná výpoveď svedkyne Z. N. a boli oboznámené ostatné listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný Y. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nie je pravdou to, čo poškodený povedal. Keby jeho niekto týral, tak v prvom rade by išiel za lekárom, prípadne by sa zdôveril triednej učiteľke alebo niekomu inému. Nevie, prečo sa zdôveril práve cudziemu človeku, ktorého vidí po prvýkrát v živote. To, že poškodený je prvotriedny klamár, to vie a to potvrdia aj ostatní ľudia, ktorí ho poznajú. Nechápe, kde sa toto v ňom zobralo. Stávalo sa, že bez udania dôvodu nechodil do školy. Problémy s ním mal stále. Neraz sa stalo, že odišiel na týždňovku, nechal priateľke peniaze na celý týždeň, aby mala aj rezervu a v pondelok večer mu volala, že jej poškodený všetky peniaze ukradol a musela si požičiavať. On mal viac prehmatov, načapali ho kradnúť aj v Tescu. Nič z toho, čo je uvedené v obžalobe, nie je pravda, nesácal ho, nekopal do neho, nespôsoboval mu modriny. Je pravda, že posledný mesiac mal zaracha, ale to mal kvôli incidentu v Y., zároveň si zhoršoval aj známky. Bolo to obdobie, dokedy ešte býval u neho. A vtedy po ňom nič nechcel, aby robil, chcel po ňom, aby sa učil, celé dni ležal na posteli v detskej a robil sa, že sa učí. A predtým, keď po ňom chcel, aby povysával, poumýval riad, je to bežná vec, normálna práca. Snažil sa ho vychovať a viesť k čistote. S poškodeným boli večne problémy odkedy ho doniesol od manželky. Bolo to obdobie, odkedy mu bol zverený. Zo začiatku sa s ním snažil komunikovať, dokonca občas, keď mal nejakú robotu, tak ho so sebou aj brával, vybavil mu elektrotechnickú školu, lebo s tými jeho známkami ho nikam nechceli zobrať, aby nachytal aj nejakú prax, nemal záujem o nič. Problémy s ním riešil najprv dohovorom. Nikdy nepoužíval fyzické tresty. Nie je pravdou ani to, že by mu vulgárne a hrubo nadával, že by ho nútil, aby sa staral o jeho dve maloleté deti z druhého manželstva. Keď zostával v práci dlhšie a aj priateľka bola v práci, tak na nejaké 2-3 hodiny ho požiadal, aby ich postrážil. Ale nie takou formou, ako to prezentuje poškodený. Poškodený popri škole aj brigádoval. Peniaze z brigád chodili najprv na účet pána Broniša a keď sa to dozvedel, striktne mu to zakázal a potom začali peniaze chodiť na jeho účet. Peniaze mu potom postupne dával, pretože vedel, že fajčí a mal veľké podozrenie, že užíva marihuanu. Každý týždeň dostával určitú sumu peňazí. Dal mu všetky peniaze, ktoré zarobil. Dával mu aj zo svojich. To, že začal posielať peniaze na jeho účet, bolo zo strany poškodeného dobrovoľné, podľa neho by to urobil určite každý rodič. V inkriminovanom období určite nepožíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, nakoľko má zamestnanie, ktoré vyžaduje, aby každý deň šoféroval, prišiel by tak o prácu. Čistým výmyslom je aj to, že poškodeného mnohokrát fyzicky napádal, že ho kopal na zemi aj do oblasti ľadvín. Na otázku znalkyne prečo si myslí, že ho poškodený zavolal, že chce ísť bývať k nemu, keď do jeho 15. rokov sa nestretávali s tým, že poškodený podľa jej vyšetrenia nemá osvojené žiadne sociálne návyky, sociálne vzorce správania, podľa ktorých by vedel, že keď je problém, tak má ísť za mamou, za otcom, s tým, že on utekal celý život z problému do problému a nenašiel nikde žiadnu pomoc, obžalovaný odpovedal, že sa dozvedel od jeho asi 2 kamarátov, že to mal všetko premyslené, že pôjde bývať k nemu a keď bude mať 18 rokov, tak sa osamostatní. Mal ho ako prestupnú stanicu a to sa dozvedel po tom, keď už nebolo dobre. Nevie, aký mal na to dôvod, nebol s ním v kontakte až dokým mu nebol zverený, žena mu odopierala kontakt s ním.

Poškodený S. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to, čo je uvedené v obžalobe, je pravdou. Chcel byť zverený otcovi preto, lebo im to s mamou neklapalo, starala sa o nich ako o deti, ešte o dvoch nevlastných súrodencov - brata a sestru, no bola väčšinou v práci. U matky bol asi cca od 7-ich rokov, bolo to asi od roku 2003 alebo 2004. Mama na nich nemala čas, odkladala ich k sestre, s tou sestrou nevychádzal, tam boli problémy a matka to ignorovala. O zverenie k otcovi požiadal on sám. Očakával

od toho, že to bude aspoň trocha lepšie, že bude mať čas na neho. Počas prvých 3 mesiacov to splnilo jeho očakávanie, ale potom sa to zhoršilo. Zo začiatku to obžalovaný hral na vzorného otca, zaujímal sa, ale potom už sa začal správať tak, ako sa správal, keď bol malý. Správal sa ako notorický cholerik a alkoholik. Vo vzťahu k nemu sa to prejavovalo tými bitkami a tým, čo je popísané v obžalobe. Chce mať od tohto už pokoj. Keď potreboval pomoc, tak žiadne orgány mu nepomohli, teraz má kľudný život, robotu, bývanie, chce, aby to všetko išlo mimo neho.

Po krátkom prerušení hlavného pojednávania na žiadosť poškodeného (bol viditeľne rozrušený a triasol sa) uviedol, že k veci už nič viac uviesť nechce. Následne bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka S. M. z prípravného konania zo dňa 09.10.2015 (č.l. 62-64), v ktorej uviedol: „Od matky som sa odsťahoval kvôli nevhodným podmienkam asi pred 3 rokmi a prišiel som vtedy k otcovi, ešte býval na adrese Na hlinách 37, ale ten byt mu kvôli dlžobám zobrali, a tak sme sa odsťahovali na Spartakovskú. K. 3 rokmi som bol na základe rozsudku Okresného súdu v J. L. zverený do starostlivosti otca. Zo začiatku to bolo v poriadku, ale potom som si všimol, že môj otec veľmi často pije a je agresívny aj k svojej druhej žene, ktorá s ním už momentálne nežije. Po pár týždňoch nášho spolužitia sa otec prestal pretvarovať aj predo mnou a začal sa správať tak, ako to bolo u neho bežné. Každú chvíľu sa opíjal, zanedbával domácnosť, ktorú som sa musel starať ja, musel som aj variť, upratovať, žehliť a pod. Otec má veľmi silné sklony k násiliu, či už fyzickému alebo psychickému. Veľmi často sa opíjal a keď prišiel domov, buď dochádzalo k hádkam s jeho aktuálnou priateľkou alebo sa vyvršoval na mne. Stále mi vulgárne nadával, všetko mi vyčítal, trestal ma tak, že som musel dookola upratovať to isté alebo mi zakazoval vychádzky. Bez ohľadu na to, že nasledujúce ráno som musel ísť do školy, som musel otcovi navariť, ak bol hladný alebo vyhovieť jeho požiadavkám a keďže domov chodil v nočných hodinách, ja som chodil spávať až dosť neskoro alebo vôbec. Keď som zaspal do školy, bolo u neho bežné budiť ma vulgárnym, urážlivým krikom, alebo údermi do chrbta a hlavy. Na víkendy a na prázdniny k sebe priváža dve maloleté dcéry z druhého manželstva, ktoré majú okolo 8-9 rokov, a o tie sa tiež pravidelne nestaral, chodil sa opíjať do podnikov s tým, že si ide len niečo vybaviť. Jeho dcéry už tiež vedia, ako to dopadne. Ja som bol nútený sa o ne starať a keď sú u nás cez týždeň, som kvôli ich opatere nútený vymeškávať školu. Jeho konverzácia so mnou bola minimálna a boli to len urážky a vulgarizmy. Môj život a priatelia ho zaujímajú až vtedy, keď sa dopočuje niečo zlé a nenechá si vysvetliť, čo je na tom pravda. Okamžite všetko rieši agresivitou a zákazom vychádzok, ktoré boli aj bez toho už veľmi obmedzené. Preto som podal toto oznámenie na úrad práce a od otca som odišiel, pretože som život s ním už nezvládal. S S. G. som sa zoznámil asi pred 2 rokmi v októbri v staničnom parku a zostali sme spolu s kontakte. Kontaktujeme sa cez internet, aj sa stretávame, ja som mu povedal o mojich problémoch s otcom a jeho to začalo zaujímať, a on mi ponúkol, že si skúsi požiadať, aby som bol zverený do výchovy jemu. Ale neschválili to. Medzitým som dovŕšil už vek 18 rokov, takže už je to bezpredmetné. Ja som u Martina Broniša býval po tom, ako som v máji 2014 odišiel od otca, 2 alebo 3 mesiace, do konca augusta 2014 a potom som odišiel bývať na internát SOU energetického, kde som chodil aj do školy. Ako som chodil do školy, tak som to mal rozdelené tak, že som mal týždeň teóriu a týždeň prax. Na praxi som od polovice roka na mimoškolskej praxi v ŽOS Trnava, kde som to mal platené. Keď zistil, že výplata mi chodí na číslo účtu požičaného od kamaráta, tak hneď na mňa tlačil, že mám zmeniť na číslo jeho účtu a že z každej výplaty mi bude dávať len polovicu. Toto som bol nútený aj spraviť. Mal som ešte aj brigádu vo Voderadoch, a aj tam som bol nútený uviesť jeho účet. A to tiež nie je pravidelne, niekedy mi nedal nič. Presné dátumy, kedy môj otec na mňa fyzicky zaútočil, si nepamätám, viem len jeden, to bolo na Vianoce 2013 a stalo sa to tak, že on bol vtedy doobeda opitý a tá jeho priateľka mu to vyčítala, tak sa tam hádali, mali obidvaja nervy, ona išla von, tak som došiel na rad ja. Kázal mi, aby som upratoval a varil a po večeri, ako sa dávali darčeky, tak mi kúpil 2 tričká, a nepočul, ako som mu za to poďakoval, tak ma sotil do steny a poslal ma spať. Vtedy som mal na ramene modriny. Podobných incidentov bolo viac, asi 2 mesiace predtým som mal problémy s ľadvinou, lebo ma kopal na zemi, a mal som problémy pri hýbaní. Nikdy som nevyhľadal lekárske ošetrenie, lebo som tam nemal kedy ísť, zo školy som musel chodievať rovno domov, lebo keď som i len 5 minút meškal, mal som kvôli tomu problémy s otcom. O tomto týraní zo strany môjho otca som ja hovoril S. G., a aj na úrade práce, iným osobám som to neuviedol. Niekedy bola svedkom týchto útokov otcova nová priateľka Z. J., asi 40-ročná, ale tá sa otca tiež bojí, lebo ju bije tiež. Otec často menil zamestnania, ale pracuje už dlhšiu dobu na G. v nejakej elektropredajni. Čudujem sa, že mu ešte nezobrali vodičák, lebo pravidelne chodí autom pod vplyvom alkoholu.“ K prečítanej výpovedi poškodený uviedol, že všetko je pravda. So svojimi problémami sa zveril cudziemu človeku, pretože s ním bol v kontakte v tom čase, cca 1 až 1,5 roka, mal skúsenosti, mal takých kamarátov, ktorí si také niečo podobné prežili. Nikomu inému sa nezveril. On trestné oznámenie

v tejto veci nepodal. Problém bol v tom, že nebol plnoletý a muselo to ísť cez sociálku, tam povedal, aby to neriešili, ale povedali, že musia podľa zákona, preto podávali podnet na políciu.

Znalkyňa K.. L. G. po tom, čo bola osobne prítomná pri výpovediach obžalovaného a poškodeného na hlavnom pojednávaní a bolo jej umožnené dať im aj otázky, uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojho znaleckého posudku č. 67/2014 (ktorý sa nachádza na č.l. 94-108 spisu), resp. pridržiavala sa záverov (odpovedí na položené otázky) rovnako ako na stranách 11-13 tohto znaleckého posudku (na č.l. 104-106 spisu). Zistila, že osobnosť poškodeného S. M. je v rámci populačnej normy intelektovo priemerná, poznačená pubertálnym vývinovým obdobím, emočne aj sociálne nezrelá, regredovaná na nižšie vývinové štádium, so sociálno-adaptačnými ťažkosťami, s ťažkosťami uchytiť sa v živote a s pocitmi nedostačivosti a menejcennosti. Sebavedomie je znížené až ubité, sebahodnotenie minimálne s nedostatkom sebadôvery najmä v sociálnych situáciách. Vo vzťahu k druhému pohlaviu má vypestované primerané postoje s introvertnými tendenciami. Je úzkostne ladený s výrazným depresívnym nábojom, s množstvom neuspokojených pudov a potrieb, so schopnosťou empatie, ale aj masívnou obranou pred vonkajším svetom. Chcel by sa dostať z tohto stavu, no je značne psychosomaticky vyčerpaný s nedostatkom životnej energie. Jeho psychická vyspelosť je oproti fyzickému veku znížená vplyvom regresu vo vývine, ktorý sa ukazuje ako dôsledok nedostačivosti, resp. neúčasti základnej rodiny na výchove a starostlivosti o vyšetrovaného. V štruktúre osobnosti poškodeného nenachádza psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia, takisto nenachádza fabulačné, konfabulačné či iné patologické obsahy v myslení vo všeobecnosti i vzťahujúce sa k predmetu vyšetrovania. U poškodeného nezistila motivačné tendencie k nehovoreniu pravdy, resp. ku krivej výpovedi. Poškodený je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, resp. udalosti, ktorých bol svedkom. Na základe vyššie uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti poškodeného usudzuje, že jeho výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska považuje za vierohodné. Prežité udalosti súvisiace s vyšetrovanou vecou spôsobili u poškodeného regres vo vývine, výrazné úzkostno-depresívne ladenie osobnosti, zníženie sebavedomia, miestami až s potlačením sebaúcty a aktuálne celkovú psychickú vyčerpanosť, pričom ide o príznaky syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa a u poškodeného sa prejavujú v sociálno- adaptačnej a v emočnej oblasti. V prípade, že by vyšetrovaný žil v harmonickom, láskyplnom prostredí, je predpoklad, že sa uvedených ťažkostí zbaví. Zo znaleckého posudku bolo tiež zistiteľné, že poškodený Maroš M. sa pred ňou vyjadroval ohľadom správania sa obžalovaného k nemu, ktoré popisoval vcelku zhodne ako na hlavnom pojednávaní. Poškodeného vyšetrila dňa 12.08.2014. Znalkyňa dodala na hlavnom pojednávaní, že to, čo popisoval poškodený S. M., je z psychologickej stránky charakterizované ako ťažké príkorie, ktoré spôsobuje ujmu na psychickom zdraví. U vyšetrovaného zistila nielen ujmu, ale aj celkovú psychickú a fyzickú vyčerpanosť, ktorú bolo možné vidieť i na hlavnom pojednávaní (pozn.: rozrušenie poškodeného a z tohto dôvodu jeho žiadosť o prerušenie hlavného pojednávania) a ktorá pretrváva aj s odstupom 2 rokov. Poškodený nemá osvojené základné vzorce sociálneho správania, ktoré by mu umožnili situáciu riešiť už skôr a snáď aj preto, že počas celého aktívneho detstva od svojich 7-ich rokov sa mu nedostávalo tej primárnej spätnej väzby, ktorú dieťa potrebuje od svojich rodičov na každú svoju aktivitu, každý svoj výkon - dobrý alebo zlý, čím sa vlastne učí, ako sa má v spoločnosti (v širšom sociálnom prostredí) správať. Konštatovala, že do 15-tich rokov, aj keď hovorí, že mal dobrý vzťah s matkou, kontakt s otcom nemal, bol minimálne zanedbávaný vo výchove a prechodom v najháklivejšom vývinovom období - v puberte prišiel k otcovi s nejakými očakávaniami a keďže po krátkom čase všetko zlyhalo a očakávania sa nenaplnili, zistil, že prišiel ešte do horšieho ako bol, pretože tam bol sám na seba a tu bola ešte aj nejaká nepriaznivá iniciatíva zo strany okolia voči nemu, tak už bol len krôčik k tomu, aby sa v tom labilnom teréne rozvinul syndróm týrania. Išlo v podstate o také dorazenie dieťaťa, ktoré tápalo v živote a do toho ešte prišla vonkajšia agresivita, ktorú nevedel zvládať, lebo ju nemal ani ako spracovať, lebo ho to nikto nenaučil. Je u neho úplne rozvinutý syndróm týrania. Od tých jeho 7-ich až 15-ich rokov je to ako zanedbávanie a od 15. roku života začalo nabaľovanie ťažších problémov, ktoré napokon viedli k rozvoju syndrómu týranej osoby. V čase jej vyšetrenia boli jeho postoje k obžalovanému ľahostajné, nezistila objektívny strach, ale keďže z rodiny ušiel, môže predpokladať, že strach z neho mal minimálne subjektívny. Subjektívny strach je strach, ktorý je viazaný na konkrétne traumatizujúce situácie, t.j. ide ma udrieť, tak sa bojím rany.

Svedok S.. S. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že súhlasí s tým, čo je uvedené v obžalobe. To, čo sa odohralo počas obdobia, v ktorom spoznal poškodeného, bolo uvedené aj na úrade práce a neskôr na výsluchu na polícii. Nebol prítomný nejakého fyzického kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným a všetky skutočnosti, ktoré uviedol, sa dozvedel len sprostredkovane od poškodeného

Maroša M.. Poškodený u nich býval v období, keď odišiel od otca, v tom čase bola situácia vyhrotená a obaja kontaktovali úrad práce. Býval u nich v spoločnej domácnosti s ním a jeho matkou a jej matkou, čo trvalo približne 3 mesiace do konca prázdnin, a v nasledujúcom období vybavili miesto na internáte. Jemu sa o tom ťažko hovorilo, na začiatku vôbec, napr. mu len ukázal fotografiu vo svojom mobile, kde mal odfotenú modrinu na krku a uviedol, že mu ju spôsobil obžalovaný. Potom začal postupne sám od seba popisovať celú situáciu. Jeho psychický stav v tom období nebol vôbec dobrý. S poškodeným sa zoznámil tak, že išiel raz cez staničný park a stretol ho ako dezorientovaného chlapca, spýtal sa ho, či mu niečo je, či potrebuje pomoc a uvažoval, že zavolá záchranku, lebo tam ležal, nevie už kde a začal hovoriť, že mu nič nie je, že pil a bojí sa ísť domov, lebo má prísneho otca, tak sa tam nejak posadil, začali sa prechádzať smerom tam, kde býval, komunikoval normálne. Vtedy si vymenili telefónne čísla, cez ktoré sa aj kontaktovali. Pamätal si, ako mu poškodený popisoval správanie obžalovaného voči nemu, napr. ranné budenie fungovalo dosť brutálnym spôsobom, trasením a pod. Potom napr., že keď bol hladný, že niečo malo byť v chladničke, ale ráno to tam nebolo, potom že musí upratovať nielen svoju izbu, čo je prirodzené, ale aj posteľ obžalovaného a celú domácnosť. Uvádzal, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom sa jeho agresia zvyšuje. Keď poškodený telefonoval s obžalovaným, počul nejaké vulgarizmy od obžalovaného, niečo v zmysle, že niekoho doma nepozdravil. Poškodený mu spomínal, že keď bol na brigáde, tak musel peniaze odovzdávať otcovi, ktorý za nejaký čas mu časť z tých peňazí dal. Peniaze z jeho brigád chodili aj na jeho účet, pričom obžalovaný po čase na to prišiel a zasa sa to vrátilo do pôvodného režimu. Ohľadom prerušenia školy poškodeným uviedol, že tam nastali iné okolnosti, bol v stave, keď potreboval aj nejaké financie pre svoje potreby, napr. internát a aj aby prežil, tak sa snažil hľadať aj nejaké brigády či prácu popri škole, niekedy to však nešlo po škole, tak musel ísť do práce cez vyučovanie, s tým mala samozrejme problémy jeho triedna učiteľka, nazbierali sa nejaké neospravedlnené hodiny, s tým, že ten príjem nebol dostatočne veľký na pokrytie jeho potrieb, s čím súviselo zhoršenie jeho psychického stavu a nemožnosť sa koncentrovať s tým, že to jeho učenie bolo komplikované. Nazbierali sa zlé známky, zhoršený prospech, neospravedlnené hodiny a hrozilo reálne vylúčenie zo školy. Bolo to 2 mesiace pred ukončením školy. Potom sa požiadalo o prerušenie štúdia. To, že podal návrh na zverenie poškodeného do jeho starostlivosti, to bolo len krytie. Následne bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedka Mgr. S. G. z prípravného konania zo dňa 09.10.2015 (č.l. 41-42), v ktorej uviedol: „Potom sme sa viac menej stretávali a mne sa zdalo, že on bol smutný, zničený a deprimovaný zo svojho otca, začal mi rozprávať, ako sa k nemu otec správa, že otec je bývalý vojak a pravidelne pije, najmú cez víkendy, že nemôže spávať, lebo keď otec príde domov, vždy musí niečo robiť, a je mu jedno, či je to ráno alebo v noci. Povedal mi, že otec ho minulý rok aj začal škrtiť, ukázal mi fotografiu, kde mal otlačené prsty na krku, ale túto fotografiu už vymazal, lebo má nový telefón. Táto situácia sa postupom času ešte vyhrotila, lebo otec k nim domov začal vodiť aj 2 maloleté dcéry z predchádzajúceho manželstva, 9 a 11 ročnú, takže S. sa musel komplet postarať aj o ne, musel ich napríklad vyzdvihnúť aj z Pezinku, doviezť domov, chodiť na nákupy, variť a zabezpečovať celú starostlivosť o domácnosť. Potom ich musel do toho Pezinka zasa zaviezť, čo som išiel asi raz, dvakrát s ním. Situácia sa zhoršila na Vianoce, keď bol jeho otec strašne opitý, pohádal sa s partnerkou a ja som mal v úmysle, že zoberiem S. k nám na Vianoce, lenže S. sa von vôbec nedostal, tak sme boli na druhý sviatok vianočný aspoň na chvíľku vonku, kúpil som mu peňaženku. Maroš bol z otca permanentne nevyspatý a má z otca neskutočný strach a ja som mu navrhoval nejaké riešenia, ale S. sa ho strašne bál. Celé to vygradovalo cez Veľkú noc, keď otec S. asi 5-6 dní nepustil von, ani so psom, ani so smeťami. Stačilo tam už málo, aby to vybuchlo a oni s otcom sa pustili do seba. S. otec je dosť cholerický, bol som raz svedkom, keď mal Maroš telefón na hlasitý odposluch a tá spŕška vulgarizmov, čo adresoval S., bola hrozná.“ K prečítanej časti výpovede svedok uviedol, že všetko je pravda.

Svedkyňa Z. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je družkou obžalovaného a vie, aký je poškodený, vie čo robil, nepôjde proti svojmu priateľovi. Čo sa týka poškodeného a toho, čo spravil svojmu otcovi, myslí si, že to bolo naplánované ním a S.. S. G.. Obžalovaný ho psychicky netýral. Poškodený jej kradol peniaze, kradol aj v Tescu, kde pracuje, a vie aj na čo potreboval peniaze. Myslí si, že fajčil marihuanu a na to potreboval asi peniaze, čo povedala aj jeho bývalá priateľka O. S.. Je to pravda, že mu obžalovaný párkrát facku dal, ale vie prečo. Všetko to bola od S. len hra, aby sa dostal z domu, aby mal voľnosť, vie, že chodil poza školu a ani tú školu nedokončil. A to, že sa nemohol učiť kvôli otcovi, lebo sa ho bál, tak to vôbec nie je pravda. On si vždy robil čo chcel. Nebola svedkom konania, ktoré sa v obžalobe pripisuje obžalovanému, teda toho, čo mal spôsobovať poškodenému. Družkou obžalovaného je cca 4,5 roka. Obžalovaný nie je vulgárny ani agresívny, drogy nepožíva, ale sem-tam idú spolu na pivo. Obžalovaný nechcel ublížiť synovi, chcel, aby sa poškodený zmenil. Chcel, aby robil bežné domáce práce, očistiť zeleninu, sem-tam pozametať, ale že by sa musel starať o jeho dve dcéry, to vôbec nie, taktiež ani

variť, ani prať. Peniaze, ktoré zarobil na brigádach, musel dať obžalovanému. Obžalovaný používal na poškodeného tresty, napr. ho nepustil von, mal zaracha, mohlo to byť aj týždeň a pol kedy mal zaracha.

Svedkyňa S.. Z. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodeným Marošom M. prišla do kontaktu v súvislosti s písaním návrhu na určenie výživného pre dospelé dieťa. Z ich spisovej dokumentácie vyplynulo, že v máji 2014 sa dostavil na ich oddelenie S. M. spolu s S.. S. G. s tým, že S. uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti Martina G., nakoľko ho otec neustále týra fyzicky i psychicky, šikanuje ho a nie je mu dovolené spať, resp. otec mu bráni v spánku. Vie, že sa vtedy riešili možnosti zverenia do náhradnej osobnej starostlivosti niektorému z príbuzných, čo poškodený odmietal, taktiež sa odmietal vrátiť do domácnosti matky. Vie, že kolegyňa S.. L. oslovila školu, komunikovala s triednou učiteľkou, tá uviedla po telefóne, že S. chodil do školy čistý a upravený, v tomto smere neboli na ňom badať žiadne nedostatky. Disponovali však informáciami, že S. otec požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, taktiež uviedla, že v rámci triedy bolo podozrenie, keď spolužiakom mizli veci, že ich berie S. M., ale nikdy to nebolo dokázané. Nebolo im nikdy hlásené zo školy, že by sa vyskytovali u neho nejaké výchovné problémy. Vzhľadom na to, že 2 mesiace na to dosiahol plnoletosť, ich kompetencie skončili. O návšteve poškodeného na ich oddelení bola spísaná aj zápisnica a myslí si, že je tam uvedené, že poškodený odmietol podať trestné oznámenie na obžalovaného. Preto ho podali oni ako úrad práce. Následne bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne Mgr. Z. I. z prípravného konania zo dňa 28.09.2015 (č.l. 35-36), v ktorej uviedla: „Dňa 02.05.2014 sa na naše kolízne oddelenie na ÚPSVaR Trnava dostavil poškodený spolu s S. G. a oznámil, že už nevládze byť u svojho otca, ktorému bol zverený do starostlivosti. Uviedol, že to nezvláda fyzicky ani psychicky, nakoľko je týraný, otec ho údajne šikanuje, musí po otcovi upratovať a aj po jeho ďalších deťoch, ktoré v domácnosti trávia sviatky a prázdniny, že on sa musí o ne starať, nemá tak čas na učenie a spánok. V septembri 2013 údajne stretol S. G., ktorý mu odvtedy pomáha, dáva mu jesť, kupuje mu veci na oblečenie, pretože otec mu toto nekupuje. Uviedol, že sa domov vrátiť nechce, chce žiť u tohto Martina G., ktorý s tým súhlasí. Má s ním vytvorený dobrý vzťah a berie ho ako veľmi dobrého priateľa. Uviedol, že má strach, aby sa niečo doma nestalo, že situácia je veľmi vyhranená, pretože buď by napadol otec jeho alebo on otca. Na polícií takéto skutočnosti nehlásil, pretože sa otca bojí, údajne nemá nikoho z príbuzných, kto by sa o neho postaral, s matkou má tiež zlé vzťahy. Tiež uviedol, že v škole máva prax, za ktorú dostáva peniaze, tieto musí dávať otcovi, ktoré otec prepije. K veci sa vyjadril aj S. G., ktorý uviedol, že by chcel pomôcť poškodenému a to tak, že by zabezpečoval starostlivosť. Je pravdou, že mu pomáha asi od septembra 2013. Šetrením bolo zistené, že poškodený navštevoval strednú školu elektrotechnickú v Trnave, jeho triedna učiteľka Mgr. L. X. uviedla, že bol bezproblémový študent, bol síce trochu prchký, a to v poslednom období, tiež sa v poslednom čase stávalo, že nechodil na prvú vyučovaciu hodinu, resp. že cez túto hodinu odchádzal do Tesca kúpiť si jedlo. Je údajne pravdou, že poškodený sa v škole zmenil, o tom, že otec pije, hovoril o tom vtedy, ak bolo treba priniesť do školy nejaké peniaze, vtedy poškodený povedal, že ich prinesie, keď otec vytriezvie, lebo že celé dni popíja. Taktiež keď sa dopustil v škole priestupku, že fajčil, prosil triednu učiteľku, aby otcovi nič nevravela, pretože ho otec zbije. Učiteľka sa tiež vyjadrila, že s otcom bola v kontakte asi 2-krát do mesiaca, kedy sa otec zaujímal o výchovno- vzdelávacie výsledky svojho syna, na ZRPŠ bol len raz, po ďalšie razy bola otcova partnerka. S otcom bola údajne dobrá spolupráca. Poškodený bol v škole neobľúbený medzi spolužiakmi, nemali ho radi, pretože v triede zmizli nejaké veci, CD-čka, kľúče, a títo chlapci mali podozrenie, že to zobral poškodený, no nemali na to žiadne dôkazy. Do školy chodil primerane oblečený, čistý, upravený, v tomto smere si nevšimli nejaké nedostatky. Učiteľku kontaktoval aj S. G. s tým, že u neho poškodený trávi čas. Otec sa zaujímal v škole po víkende, ktorý poškodený nestrávil doma, či je v škole a prečo doma nebol. Učiteľka sa k tomuto nevedela vyjadriť. Triedna učiteľka uviedla, že spolužiaci hovorili, že poškodený mal na facebooku fotku jeho ruky so zbraňou, údajne to bola jeho ruka, pretože na nej mal náramky, ktoré nosieva a pod touto fotkou bol výhražný text, že všetkých pozabíja a budú trpieť. Táto fotka však následne z facebooku zmizla. Poškodený bol zverený do starostlivosti otca, pretože nemal dobré vzťahy s matkou, on sám chcel ísť k otcovi. Matka nebola problémová, ale veľa času trávila v práci, nemala čas na deti, nakoľko zabezpečovala finančne rodinu a tak dochádzalo k výchovným problémom u detí. Ešte nás kontaktoval aj otec, ktorý sa zaujímal o vec, oznámili sme mu, čo syn uviedol na oddelené s tým, že vec sme postúpili aj na políciu. Nadobudnutím plnoletosti poškodeného ich kompetencie skončili.“ K prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že je to pravda.

Svedkyňa S.. L. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený S. M. bol žiakom ich školy, ide o strednú elektrotechnickú školu v Y.. K nim do školy nastúpil v školskom roku 2012/2013 do odboru elektromechanik - silnoprúd. Prvé dva ročníky chodil do školy pravidelne, otec sa o neho zaujímal, chodil

na rodičovské združenia. Maroš chodil do školy pravidelne. Nejaký zlom nastal v 3. ročníku, v školskom roku 2014/2015, za toto obdobie mal poškodený 35 neospravedlnených hodín, čiže 4 zo správania a podmienečné vylúčenie zo štúdia. A na polročnom vysvedčení mal štyri nedostatočné. Keď sa ho pýtala, aký je toho dôvod, tak jej povedal, že má doma problémy s otcom a skončilo to tým, že ho otec vyhodil z domu. Riaditeľ školy mu umožnil bezplatne sa ubytovať na internáte. Tvrdil, že nemá dosť peňazí, tak mu škola umožnila absolvovať prax v Samsungu, kde mohol zarobiť 150,00 € za mesiac. Tam taktiež nevydržal a svojvoľne opustil pracovisko. Preto bola prax prerušená. Bol prijatý na prax do školy, ale ako začal druhý polrok, prestal chodiť. Čiže porušil podmienku a navrhli mu, že ho nevylúčia a že mu prerušia štúdium na 3 roky s tým, že si to príde dokončiť a odvtedy nevie, čo sa s ním deje. Jeho správanie bolo normálne, so spolužiakmi si vychádzal, chodieval čistý. Nešpecifikoval problémy doma. Keď sa ho na ne pýtala, tak povedal, že otec týždeň pije. Jeho absencie v škole spočívali v tom, že neprišiel do školy celý deň, povedal, že ide k lekárovi, ale potvrdenia nepriniesol. Raz sa stalo v 3. ročníku, že jednému chlapcovi zmizol mobil a na druhý deň ho zrovna Maroš cez facebook predával. Keď ho chlapci konfrontovali, povedal, že to nebol ten mobil. Ako sa to začalo s S., tie jeho problémy s absenciou, tak prišiel do kabinetu za ňou jeden pán, ktorý sa predstavil ako G.. Začal s tým, že či mu budem veriť alebo nie, že mi porozpráva príbeh. Raz večer v parku našiel na lavičke opitého S., ktorý mu porozprával, čo mu robí otec, ako ho týra, ako mu nedáva jesť, ako sa musí starať o dve neplnoleté deti a že pije. Pán G. hovoril, že prišiel na to, že nebol niekoľko rokov u lekára, u zubára a naviedol ho na to, aby podal na otca trestné oznámenie, že mu nechce dávať žiadne peniaze ani rodinné prídavky, na ktoré má nárok a po zoznámení s pánom G. začala absencia v škole. K. G. si vybavil u matky S., že ho bude zastupovať, doniesol jej do školy plnú moc a S. ubytoval na K. u svojej mamy. Pokiaľ ide o obžalovaného, ten bol za ňou párkrát v škole, asi 5x a mal záujem o S., vypytoval sa na neho, mala na neho aj telefónne číslo. Prvé dva ročníky otec riešil, potom v treťom sa to pokazilo, keď sa do toho zamotal pán G., začalo to na jeseň 2014. Podľa nej poškodený nebol až tak uzavretý, určite by sa bol nejako zdôveril. Ale bola prekvapená, že sa zdôveril cudziemu človeku.

Svedkyňa S.. L. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nepozná obžalovaného, pozná iba poškodeného S. M., ktorý sa dostavil osobne na úrad práce na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s tým, že sa nechce už ďalej bývať a žiť v spoločnej domácnosti so svojím otcom, nakoľko tento ho má údajne psychicky a fyzicky týrať a šikanovať tak, ako to je uvedené v obžalobe. Spomenula si, že neprišiel sám, ale prišiel s nejakým pánom, u ktorého mal maloletý S. aj žiť a tento sa o neho staral v čase, keď sa poškodený odsťahoval od svojho otca. K. sa vyjadril, že jeho otec mu bráva peniaze, ktoré si on zarobí na brigádach alebo aj na praxi zo školy, tieto peniaze mu nedáva a míňa ich na svoje účely, že sa musí starať o domácnosť, o jeho 2 malé deti, ktoré sú poškodenému nevlastní súrodenci. Zvykne ho údajne aj fyzicky napádať, hlavne, keď je pod vplyvom alkoholu, častokrát nie je vyspatý do školy, na hodinách zaspáva, pretože aj v noci mu otec nedáva spať. Je hlučný. Poškodený sa musel venovať aj domácim prácam. K. bol na ich oddelení následne opäť, ten pán, ktorý s ním prišiel a u ktorého aj býval, si aj podal návrh na jeho zverenie do osobnej starostlivosti. Oni sa kontaktovali so školou i s oddelením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce v Nových L., nakoľko v ich príslušnom obvode žije matka poškodeného a mali spisovú dokumentáciu maloletých detí, teda aj poškodeného. V škole im bolo potvrdené, že s S. sa niečo deje, že je pravdou, že je nesústredený, že zaspáva na hodine a má neskoré príchody na vyučovanie. Vždy sa vyhováral, že si potreboval ísť kúpiť ešte jesť. Myslí, že jeho triedna učiteľka jej potvrdila, že prospech má dobrý a nie je problémovým žiakom. Spoluprácu s otcom poškodeného hodnotila pozitívne, nevšimla si v tomto smere, že by bol nejaký problém, ale teda videli, že s Marošom nie je všetko v poriadku, že sa niečo deje. Sociálna pracovníčka z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately im uviedla, že S. sa pred časom, keď ešte bol mladší a menší, vyjadril, že chce byť zverený matke, potom zasa otcovi, uviedli im, že matka i otec mali medzi sebou nejaké nezhody a že situácia sa aj u nich dosť menila, hovorila, že to môže spôsobiť aj to, že aj S. sa vyjadril, že chce byť raz u mamy a raz u otca, ale to všetko boli informácie z minulosti, nakoľko oni vtedy súčasné informácie o rodine nemali, lebo s matkou poškodeného ani s jeho súrodencami neboli žiadne problémy a tak nebolo potrebné monitorovať rodinu. Vie, že ten pán, ktorý mal zabezpečovať starostlivosť o poškodeného S., sa vyjadril, že ho našiel, a teda aj často ho vídaval na ulici, myslí, že niekde v parku, hladného, myslí, že mu bolo aj zima a že sa mu teda raz prihovoril a S. mu povedal o svojej situácii a následne teda sa o neho začal starať a zobral si ho domov. Spomína si, že poškodeného sprevádzali aj pri vybavovaní príspevkov na deti, nakoľko už mohol byť jeho poberateľom, keďže nežil v spoločnej domácnosti s otcom a ten mu nezabezpečoval starostlivosť o neho, taktiež mu bol spísaný návrh na určenie výživného od otca aj matky, aby mal finančné prostriedky na živobytie a

štúdium. Poškodený nežiadal o podanie trestného oznámenia, on to chcel prísť len oznámiť, tým pádom žiadal len o pomoc a podnet na začatie trestného stíhania podala ona, nakoľko to je jej povinnosťou.

Svedkyňa S.. I. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s poškodeným sa zoznámila cez syna, ktorý ho našiel v horšom - zúboženejšom stave a chcel mu pomôcť. Zistil, že u poškodeného doma nie je všetko v poriadku. Pravdepodobne poškodený utekal z domu, kde boli narušené vzťahy. Vedela sprostredkovane, že otec poškodeného žil s priateľkou a starostlivosť o poškodeného bola taká biedna. Ďalej sa od svojho syna dozvedela, že poškodený prišiel k obžalovanému od svojej matky, ktorá ho nechcela, keď mal 16 rokov. A obžalovaný sa oňho tiež veľmi nestaral. Údajne si chodievali s priateľkou vypiť a keď sa vrátili o tretej v noci, tak údajne nútili poškodeného, aby im uvaril večeru. Toto sa vraj dialo opakovane a poškodený nedokázal potom vstať do školy, lebo bol unavený, a preto do školy ani nechodil. Mal časté absencie a jej syn to zistil, od neho si vypočul podrobnejšie, čo sa u nich dialo. U nich strávil čas poškodený asi od mája do konca augusta 2015. Potom mal ísť na internát, ten mal zadarmo. Od obžalovaného mal dostávať nejaké peniaze, ale to bolo problematické, raz prišlo - raz nie. Tak poškodený nechal školu a 3. ročník učňovky nedokončil. Poškodený nemal základ ani od obžalovaného, ani od matky. Nechodil do školy, keď bol u obžalovaného, ale keď bol u nich, tak chodil, aj keď bol na internáte, vtedy chodil len chvíľu, ale tú školu nechal, asi mu chýbala pevná vôľa. Myslela si, že mal na to, aby tú školu skončil, nemal však záujem. Keď žil v ich domácnosti, správal sa veľmi slušne. Keď chceli, aby niečo urobil, tak spravil všetko, čo chceli, neodmietol. Potom sa ale stalo pravidlom, že všetko nechával na nich. Poškodený bol obľúbený, stretával sa aj s kamarátmi pred ich domom.

Svedkyňa S.. Y. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od roku 2012 pozná poškodeného. Vtedy nastúpila na obvod po MUDr. A.. Stretávala sa s ním len v rámci vyšetrenia, kedy mal akútne problémy, avšak jeho rodinnú situáciu či rodinné zázemie bližšie nepoznala. Vyšetrila doteraz cca 7 až 8-krát a išlo o bežné ochorenia. Poškodený jej nikdy nespomínal problémy v rodine, nikdy na ňom nevidela známky týrania a ani, že ho niekto bije. Dodala, že nevidela na ňom známky depresie, ani poškodený sa jej na ne nesťažoval, pričom jej pripadalo, že mal všetko tak na „háku“. Nikdy sa nesťažoval na úzkostné stavy, problémy so spánkom, nikdy nebol emociálne rozladený, nebolo na ňom vidieť takúto balanciu. Je pravdou, že ho síce poznala kratší čas, preto by možno nejaké zmeny aj zaregistrovala. Chodil k nej aj s bolesťami chrbta, tak ho poslala na neurologické vyšetrenie, ale povedal jej, že tam bolo veľa ľudí, tak tam nešiel. Nepovedal jej, prečo ho bolel chrbát.

Svedok S. Z. na hlavnom pojednávaní k veci nič bližšie neuviedol a vyjadroval sa len k osobe obžalovaného ako jeho bývalý zamestnávateľ.

Svedkyňa D. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným nebýva asi 13 rokov, rozviedli sa. Poškodený bol zverený jej, býval u nej asi do roku 2012. Potom išiel otcovi. Nevedela o tom, čo sa malo diať, resp. to, čo je uvedené v obžalobe. Keď jej bol S. zverený a bol u nej, tak kradol, klamal, utekal z domu, preto sa s obžalovaným, ktorý je silnejší, dohodli, že ho dajú do opatery jemu. Boli s ním aj školské problémy, lebo nechodil do školy, kradol doma, u starkej. Klamal im všetkým, aj u nej, aj u starej mamy. Tieto problémy nastali asi v puberte. Keď bol u obžalovaného, tak sem tam telefonoval a stále sa sťažoval. Obžalovaný má násilné sklony, správal sa k deťom prísne, mal aj sklony k alkoholu, keď spolu žili. Bolo to časté. Obžalovaný je bývalý vojak. Bol to i dôvod ich rozvodu. Bližší citový vzťah mal poškodený asi k nej. Keď bol u obžalovaného, bola s poškodeným v telefonickom kontakte, volával jej len on. Poškodený jej nespomínal, že by ho obžalovaný bil. Spomínal, že sa hádali a že musí upratovať, že musí zo školy chodiť domov. Poškodený nespolupracoval ani s psychologičkou, keď za ňou prišli kvôli problémom s ním.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne Jozefíny N. zo dňa 03.11.2014 (č.l. 67) okrem iného vyplynulo, že táto sa s poškodeným zoznámila na diskotéke v Trnave na S., bolo tomu 3 roka dozadu. Začali spolu hneď chodiť, ale boli spolu veľmi krátko, len asi 2 mesiace. Odvtedy poškodeného nevidela a ani s ním nebola v žiadnom kontakte. Počas toho, ako boli spolu, jej poškodený rozprával iba to, ako ho otec vyhadzuje z domu, a preto aj často u nej prespával. Mala vtedy v prenájme dvojizbový byt v Trnave. Nič iné jej o otcovi nerozprával. Na nič iné si nesťažoval, nehovoril, že ho otec bije, alebo mu nejako ináč fyzicky alebo psychicky ubližuje. Nikdy nemal žiadne modriny či stopy po bitke. Počas vzťahu s ním ju kontaktoval jeho otec a zaujímal sa o syna, pýtal sa, že kde sú, či spí u nej, a dal jej telefónne číslo, zaujímalo ho, či sa poškodený niekde inde nefláka. Myslela si, že poškodený to veľmi nafukoval, že otec mu robí zle, bolo to z jeho strany iba také odpútavanie pozornosti. Raz sa stalo, počas toho, ako

bol poškodený u nej, že jej kamarátke zmizlo z peňaženky 30,00 €. Ona tiež vtedy spala u nej. Ona jej to nezobrala, takže to musel byť poškodený. Vtedy sa s poškodeným aj pohádala a to bol ten hlavný dôvod, prečo sa rozišli. Žiadne iné veci z ich domácnosti nezmizli. Počas ich vzťahu požíval poškodený aj alkoholické nápoje a fajčil. Odkiaľ na to bral peniaze, to nevedela. Väčšinou nemal na to peniaze, ale raz ho chytili kradnúť v Y..

Z uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 17.06.2014 sp. zn. 16P/39/2014 (č.l. 78-79) vyplynulo, že ním bol zamietnutý ako predčasný a nedôvodný návrh S.. S. G. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril poškodeného Maroša M. do starostlivosti inej fyzickej osoby, zrejme navrhovateľa. K uzneseniu bolo vydané aj opravné uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 02.07.2014 sp. zn. 16P/39/2014 (č.l. 80).

Z rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2012 sp. zn. 20P/55/2012 (č.l. 82-84) vyplynulo, že bol zmenený rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 15.11.2004 sp. zn. 19C 72/03 v časti o zverení poškodeného S. M. do výchovy a opatery matky D. M. tak, že s účinnosťou od 01.06.2012 bol poškodený S. M. zverený do osobnej starostlivosti otca Y. M., ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok do dňa jeho plnoletosti v bežných veciach, pričom matka bola zaviazaná platiť na neho výživné vo výške 30% zo sumy životného minima.

Z písomností (č.l. 85-91) ohľadom návrhu podaného na Okresný súd Nové Zámky a vedeného pod sp. zn. 12PPOm/2/2014 vyplynulo, že tento návrh (zo dňa 02.05.2014) podal S. G. a týkal sa zverenia poškodeného S. M. do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že bol podaný spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia v tejto veci. Bol k nemu pripojený aj súhlas matky poškodeného Evy M., že poškodený S. M. môže odo dňa XX.XX.XXXX bývať u S. G. (č.l. XX). Tento návrh bol dňa 11.06.2014 postúpený na rozhodnutie Okresnému súdu Trnava (č.l. 91).

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a že tento skutok spáchal obžalovaný Ľuboš M..

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tým, že obvinenia poškodeného (syna) S. M. sa nezakladajú na pravde s tým, že sú to vymyslené reči a obvinenia poškodeného a iných osôb. Nič z konania mu pripisovanému za vinu sa nestalo.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu preukázalo skutkový stav tvrdený obžalobou. Súd sa z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania priklonil k verzii prezentovanej poškodeným Marošom M. (považoval ju za vierohodnejšiu oproti verzii obžalovaného), ktorú potvrdil na hlavnom pojednávaní a ktorá bola nepriamo podporená znaleckým dokazovaním PhDr. L. G. (jej výpoveďou i závermi jej znaleckého posudku) a i výpoveďami svedkov Mgr. S. G. (bol aj priamym svedkom čiastkových konaní obžalovaného voči poškodenému), S.. I. G., S.. L. L., Mgr. Z. I. a čiastočne aj D. M., ktorá sa vyjadrila k tomu, že obžalovaný mal počas ich manželstva ako bývalý vojak násilné sklony a aj pozitívny vzťah k alkoholu, čo boli aj dôvody rozvodu ich manželstva. Z hľadiska týchto zistení nie je tiež bez významu to, že svedkyňa D. M. po tom, čo bol poškodený zverený do starostlivosti otca, dala súhlas na to, aby poškodený mohol bývať u svedka S.. S. G.. Pred v tomto odseku uvedenými svedkami i pred znalkyňou sa poškodený Maroš M. podrobne a obšírne vyjadroval k správaniu obžalovaného voči jeho osobe, pričom závery znaleckého posudku (tie vychádzali z vyšetrenia poškodeného i s použitím metodík uvedených v znaleckom posudku) jednoznačne preukázali, že u poškodeného S. M. znalkyňa nezistila motivačné tendencie k nehovoreniu pravdy (zároveň súd nezistil ani prípadný motív, prečo by tak poškodený robil, naviac v situácií, kedy prvotný podnet Q. na trestné stíhanie obžalovaného nedal), tento je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, resp. udalosti, ktorých bol svedkom s tým, že usúdila, že jeho výpovede nesú pozitívne znaky

všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska považuje za vierohodné. Zistila, že prežité udalosti súvisiace s vyšetrovanou vecou spôsobili u poškodeného regres vo vývine, výrazné úzkostno-depresívne ladenie osobnosti, zníženie sebavedomia, miestami až s potlačením sebaúcty a aktuálne celkovú psychickú vyčerpanosť, pričom ide o príznaky syndrómu týraného a zanedbávaného dieťaťa, ktoré sa v prípade poškodeného prejavujú v sociálno-adaptačnej a v emočnej oblasti. V prípade, že by vyšetrovaný žil v harmonickom, láskyplnom prostredí, je predpoklad, že sa uvedených ťažkostí zbaví. To, čo popisoval poškodený, je z psychologickej stránky charakterizované ako ťažké príkorie, ktoré spôsobuje ujmu na psychickom zdraví. Poškodený nemá osvojené základné vzorce sociálneho správania, ktoré by mu umožnili situáciu riešiť už skôr a snáď aj preto, že počas celého aktívneho detstva od svojich 7-ich rokov sa mu nedostávalo tej primárnej spätnej väzby, ktorú dieťa potrebuje od svojich rodičov. Konštatovala, že do 15-tich rokov bol minimálne zanedbávaný vo výchove a prechodom v najháklivejšom vývinovom období (v puberte) prišiel k otcovi s nejakými očakávaniami a keďže po krátkom čase všetko zlyhalo a očakávania sa nenaplnili, zistil, že prišiel ešte do horšieho ako bol, pretože tam bol sám na seba a tu bola ešte aj nejaká nepriaznivá iniciatíva zo strany okolia voči nemu, tak už bol len krôčik k tomu, aby sa v tom labilnom teréne rozvinul syndróm týrania. Išlo v podstate o také dorazenie dieťaťa, ktoré tápalo v živote a do toho ešte prišla vonkajšia agresivita, ktorú nevedel zvládať, lebo ju nemal ani ako spracovať, lebo ho to nikto nenaučil. Znalkyňa zistila u neho úplne rozvinutý syndróm týrania. Od jeho 7-ich až 15-ich rokov to bolo zanedbávanie a od 15. roku začalo nabaľovanie ťažších problémov, ktoré viedli k rozvoju syndrómu týranej osoby. S uvedeným konštatovaním znalkyne podľa názoru súdu súviselo i prípadné popisované negatívne správanie poškodeného navonok zo strany niektorých svedkov (že kradol v Tescu, prípadne v škole alebo v domácnosti priateľky, i keď išlo o konania, ktoré neboli verifikované, že sa skutočne stali), ktoré však podľa názoru súdu nemenilo nič na záveroch o vine obžalovaného Y. M., resp. nešlo o pochybnosti majúce vplyv na vyslovenie viny obžalovanému. K. S. M. verziu o konaní obžalovaného voči jeho osobe uvádzal viacerým osobám, ktoré boli v predmetnej trestnej veci v procesnom postavení svedkov a ktoré o tom vypovedali, ako to vyplynulo z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. G. významu nie je ani to, že poškodený S. M. sa po tom, čo opustil domácnosť obžalovaného, nevrátil bývať ani k jednému zo svojich rodičov. Závery znalkyne v tom smere, že sa poškodenému nedostávalo tej primárnej spätnej väzby, ktorú dieťa potrebuje od svojich rodičov, podľa názoru súdu súviseli aj s tým, že o konaní obžalovaného voči jeho osobe sa zveril nie rodičovi, ale inému človeku (Mgr. S. G.). K. ide o výpoveď svedkyne Jany Novanskej, na túto súd neprihliadal, nakoľko ju nepovažoval za vierohodnú, keď táto je aktuálnou dlhoročnou družkou obžalovaného a na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že nepôjde proti svojmu priateľovi, ale o poškodenom vypovedať bude.

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2016 vyplýva, že objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom napr. na nedostatok veku (deti) sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb. Ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Osobou blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú (§ 127 ods. 4 Tr. zák.). Blízkou osobou aj bývalý manžel, druh, bývalý druh atď. (§ 127 ods. 5 Tr. zák.). Starostlivosťou a výchovou sa rozumie nielen takáto činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom, ale aj akákoľvek iná starostlivosť a výchova, bez ohľadu na to, či ide o vzťah prechodný alebo trvalý, a bez ohľadu na to, čím bol založený (zákonnou úpravou, úradným rozhodnutím, pracovnou alebo inou zmluvou, resp. konkludentným činom). Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (porovnaj R 20/1984-I). Na naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. Páchateľom (priamym) tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú osobu vo svojej starostlivosti alebo výchove. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný Y. M. týral blízku osobu, ktorá bola v jeho starostlivosti a výchove (syna S. M.), spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a tiež bezdôvodným odopieraním oddychu, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. X písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2016, keď boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede poškodeného S. M..

Na strane obžalovaného Y. M. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§ 22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste ***

V súvislosti s výrokmi o treste boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy: správy o povesti (č.l. 115-121) a lustrácie na obžalovaného (č.l. 212-218).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený. Má minimálne ďalšie 2 deti, okrem iného aj Viktóriu (nar. 2005). Pracuje ako SZČO (pod názvom Y. M.

- LA - D.). Vedený bol na úrade práce viackrát, naposledy vyradený pre nespoluprácu, nepoberal dávku v hmotnej núdzi. V minulosti bol 4-krát súdne trestaný, z toho trikrát vojenským obvodovým súdom, naposledy Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 4T/30/2002, pričom všetky odsúdenia má zahladené. Spáchal aj 3 priestupky na úseku cestnej premávky, pričom ďalšie 4 priestupkové konania boli odložené. Iné konania sa voči nemu nevedú.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ktorú poľahčujúcu okolnosť mu súd priznal napriek jeho postihom z minulosti, ktoré sa však týkali inej protispoločenskej činnosti, resp. odsúdený bol naposledy v roku 2002 a priestupky na úseku cestnej premávky boli inej povahy) a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanému Y. M. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky (t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiace) za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v ustanovenej skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky a s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu. Súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť naplnený aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody (ako v danom prípade jediného alternatívneho trestu), ktorý bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, pričom uloženú povinnosť považoval súd vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania za potrebnú pre nápravu obžalovaného, resp. aby sa do budúcna pokiaľ možno eliminovalo jeho negatívne správanie voči iným (aj blízkym) osobám, ktoré by mohlo viesť k ďalšiemu protispoločenskému konaniu. Takto uložený trest podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Súd tiež nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.