Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14P-14-2017.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci manželov: X. I., W. W.. XX.R. XXXX, F. X. XXX, XXX XX W. Ž., právne zastúpenej JUDr. Gejzom Sidóom, advokátom so sídlom , Malá 13,929 01 Dunajská Streda a manžela navrhovateľky: Z. X. I., W.. XX.H. XXXX, F. XXX W. X., F., N., L. L. V.Á., o rozvod manželstva, úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: Z. X. I., W.. X.R. XXXX E. Z. K. I., W.. XX.W. XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, , takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľky: X. I., W.. XX. XX. XXXX a odporcu: Z. X. I., W.. XX. XX. XXXX, uzavreté XX. XX. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu Y. L. I. Y., zväzok I., ročník XXXX, str. XX, poradové č. XXX rozvádza.
II. Malol. Z., W.. XX. XX XXXX E. Z., W.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode zverujú do výchovy a starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a starať sa o ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu malol. Z. sumou 150 eur mesačne a na malol. Z. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Stretávanie sa otca s maloletými sa neupravuje, ponecháva sa na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 2.marca 2017 domáhala o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela 10.12.2007 v štáte W. S. C.. U obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého sa im narodili dve deti. Manželstvo od svojho vzniku bolo harmonické, spĺňali všetky predpoklady zdravého rodinného prostredia, prekonávali len menšie problémy. Pred šiestimi rokmi zistili, že vzájomne neodhadli povahu jeden druhého. Z čoho začali aj v manželstve prameniť rôzne nezhody vo vzájomnej komunikácii. Od júna 2010 do júna 2012 žili v N.W.. Od tohto obdobia sa jej manžel o rodinu nestaral a vyhlásil že sa nechce pokúsiť prekonať krízu v ich vzťahu. Manžel sa v júli roka 2013 definitívne odsťahoval a vrátil sa do Londýna, kde sa zdržiava k dnešnému dňu a odkedy ho nevidela. Medzi nimi došlo k úplnému citovému rozlúčeniu. Odvtedy s odporcom spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú, deti navštevovať nechodí. Ich manželstvo nefunguje a bude pre oboch lepšie, keď bude ukončené rozvodom. S rozvodom sú obaja uzrozumení. Odporca s rozvodom súhlasil.
2. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: sobášnym listom, rodným listom maloletých detí, správou obce W. Ž. z 3.apríla 2017, správou ÚPSVaR z 10.mája 2017.
4. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
5. Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6. Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
7. V danom prípade súd rozhodol o rozvode manželstva na základe dôkazov, ktoré boli predložené. Príčinu rozvratu tohto manželského vzťahu súd vidí v povahových a názorových nezhodách účastníkov konania, ako aj v celkovom nezáujme o obnovenie manželského spolužitia účastníkmi konania, ktoré však tkvejú najmä na strane odporcu, ktorý svoju manželku s deťmi opustil pred štyrmi rokmi a nijakým spôsobom sa ich vzťah nesnažil obnoviť. Dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, ani nehospodária spolu. Obaja majú iné záujmy. Naznak toho, manželia už nedokážu budovať spoločnú budúcnosť, vzťahy medzi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom takéto manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
16. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Súd poukazuje na zákonnú povinnosť povinného rodiča - odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúmal jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z toho, že oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými i zdravotnými, kultúrnymi, závisiacimi hlavne od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a pod. Pritom medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace napr. so zdravotným stavom oprávnených (detí) ako napr. liečebné náklady. Súd aj na ne obligatórne pri určovaní výživného prihliadal. Pričom zistil, že maloletý má t.č. od septembra bude navštevovať 1.ročník základnej školy, je zdraví, trpí však syndrómom ADHD, s ktorým sú spojené výdavky najmä na cestovnom k lekárovi, a to 10 eur mesačne, ďalej cestovné do školy a späť 30 eur mesačne, školská strava 25 eur mesačne, obuv oblečenie 50 eur, domáca strava 80 eur, družina 4 eur. Maloletá Z. má t.č. 4 a pol roka, , je zdravá v tomto smere výdavky nemá, navštevuje miestnu materskú škôlku, s čím sú spojené mesačné výdavky na obed a školné 30 eur, oblečenie a obuv 50 eur, domáca strava 50 eur.
20. Na strane oprávneného (rodiča) súd skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a tiež vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Pričom sa zistilo, že jej čistý priemerný mesačný príjem je vo výške 700 eur, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnosť, nemá inú vyživovaciu povinnosť.
21. Na strane povinného rodiča súd prihliadal na okruh osôb, na ktoré je povinný poskytovať výživu dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť aj starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča súd prihliadal najmä na jeho schopnosti (faktické príjmy), na jeho možnosti (čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu). Súd vyhodnocoval majetkové pomery oboch rodičov, a to majetok rodičov i ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže manžel s matkou a jej deťmi nebýva v spoločnej domácnosti a celú ich starostlivosť, výchovu zabezpečovala navrhovateľka, odporca nie je s deťmi v osobnom kontakte vôbec.
23. Každý rodič je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom tak môže učiniť osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť, ďalej poskytovaním vecných plnení (zabezpečovaním bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti), alebo aj platením výživného, za účelom uhradzovania potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
24. Súd na čas po rozvode rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom, pričom ich do osobnej výchovy a starostlivosti matky, ktorá sa o nich bude i naďalej riadne starať a vychovávať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otca zaviazal na platenie výživného na maloletého v sume 150 eur a na maloletú v sume 100 eur mesačne aj vzhľadom na odporúčanie kolíznej opatrovníčky maloletých detí, ako aj na možnosti a schopnosti povinného rodiča ako aj na odôvodnené potreby maloletých detí. Ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom súd neurčil časové vymedzenie.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku). Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.