Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-500-2015.pdf
PDF · 133.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/500/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu: S. U., J.. XX.XX.XXXX, G. S. X, XXX XX G., K.rávne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 94.637,73,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.03.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 94.637,73 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že si uplatňuje náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp.zn. 25C/157/2013 o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré bolo začaté v nadväznosti na konanie vedené pod sp.zn. 6C/277/2007 o vymoženie pohľadávky žalobcu: ASSISTANCE AGENCY, s.r.o., IČO: 36285765 (ďalej len ako „veriteľ"), proti žalovanému: V. T., bytom: H. XX, G. (ďalej len ako „dlžník“), o zaplatenie pohľadávky 53.110,27 EUR s príslušenstvom z titulu pôžičky poskytnutej veriteľom dlžníkovi, ktorú tento nevrátil v lehote splatnosti, hoci svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky. V predmetnej veci súd podanému návrhu na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 vyhovel a rozsudkom zo dňa 07.05.2013, č.k.: 6C/277/2007-238, zaviazal dlžníka na zaplatenie sumy 53.110,27 EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Následne dlžník dňa 13.05.2013 uzavrel kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť: byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome označeným súpisným číslom XXXX na G. W. Č.. XX v Bratislave, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „nehnuteľnosť') s kupujúcim: O. T., bytom H. XX, XXX XX G., nar.: XX.XX.XXXX, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi blízkou osobou. Žalobca má zato, že predmetnou kúpnou zmluvou teda dlžník majetok, ktorý mal slúžiť na uspokojenie nároku veriteľa, previedol na blízku osobu, pričom uvedená nehnuteľnosť predstavovala jediný majetok, z ktorého by veriteľ mohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Následne veriteľ podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka v platnom znení a domáhal sa ochrany svojich práv. Súčasne bol na zabezpečenie nároku veriteľa podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanej O. T., z dôvodu zabezpečenia ochrany nárokov veriteľa a existovala dôvodná obava z ďalšieho prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol súd uznesením zo dňa 21.05.2013, č.k.: 25C/157/2013-19, ktorým žalovanej O. T. L. nehnuteľnosť scudziť, darovať, založiť, zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie o predbežnom opatrení bolo vyhotovené dňa 21.05.2013, avšak expedované súdom bolo až dňa 24.06.2013, teda viac ako mesiac po jeho vyhotovení (veriteľovi bolo doručené dňa 25.06.2013)a v
tomto období došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo žalovanej O. T. na ďalší subjekt - spoločnosť FOPAL, s.r.o., IČO: 47 157470, na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Tunajší súd podľa žalobcu postupoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a v dôsledku uvedeného nesprávneho úradného postupu súdu vznikla žalobcovi škoda veľkého rozsahu. V priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu bola nehnuteľnosť, určená na uspokojenie pohľadávky veriteľa prevedená na tretí subjekt, čím došlo k zmareniu uspokojenia predmetnej pohľadávky a tým vznikla žalobcovi škoda, ktorá bola vyčíslená v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 94.637,73EUR. Žalobca sa so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody obrátil dňa 08.11.2013 na Ministerstvo spravodlivosti SR stým, že podaním zo dňa 15.05.2014 bolo žalobcovi oznámené, že jeho nároku na náhradu škody nebolo vyhovené.
3. Žalovaná doručila súdu dňa 14.01.2016 svoje vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedla, že predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú a požiadala, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a v konaní o nároku na náhradu škody tak na žalobcovi leží dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. Aby bol splnený tento zákonný predpoklad, musí škoda existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje. Ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby bez toho, aby bolo potrebné sa zaoberať splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom/nezákonným rozhodnutím môže byť voči štátu úspešne uplatnený len vtedy, ak poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Vznik škody na strane veriteľa v takom prípade predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, resp. že jeho pohľadávka sa stala nevymáhateľnou. Žalovaná uviedla, že škoda žalobcovi, za ktorú by zodpovedala žalovaná, ešte nevznikla, takže žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za majetkovú ujmu, ktorá vo vzťahu k žalovanej v súčasnosti neexistuje. Ďalej poukázala na fakt, že pokiaľ žalobca nepreukázal, že jeho pohľadávka voči V. T. sa stala nevymáhateľnou, nemožno hovoriť o škode, za ktorú by niesla zodpovednosť žalovaná. Podľa žalovanej, žalobca v konaní totiž nepreukázal ani to, že svoju pohľadávku voči Rudolfovi Weissabelovi vôbec vymáha, takže nemôže preukázať ani to, že táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu. Na byt, ktorý mal V. T. K.esť na O. T., a ktorá tento neskôr tiež ďalej previedla, bolo zriadené záložné právo v prospech ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s., zo dňa 19.03.2013. a ak by aj žalobca vymáhal svoju pohľadávku v exekučnom konaní predajom predmetného bytu, záložné právo v prospech ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s. by malo ako prvé v poradí prednosť pred exekučným záložným právom, ktoré by zriadil exekútor v prospech žalobcu. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že nemožno predpokladať, že v prípadnej dražbe bytu by po uspokojení pohľadávky stavebnej sporiteľne postačoval zostatok z výťažku dražby na uspokojenie pohľadávky žalobcu v sume 94.637,73 eura. V prípade dražby v rámci exekučného konania, k čomu by musela dať súhlas stavebná sporiteľňa ako prednostný záložný veriteľ, by pohľadávka žalobcu v súlade s ustanovením § 157 ods. i Exekučného poriadku bola uspokojovaná až v tretej skupine po súdnych trovách a trovách exekúcie a po pohľadávke stavebnej sporiteľne.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.05.2016 na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na svojom žalobnom návrhu v celom rozsahu a uplatnený nárok považujú za dôvodný, keďže súd v konaní o nariadenie predbežného opatrenia pochybil v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. K vyjadreniu žalovanej uviedli, že sporná pohľadávka bola uplatnená v exekučnom konaní, s tým, že k u dňu pojednávania nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky a vzhľadom na majetkové pomery dlžníka možno predpokladať, že žalobca nebude uspokojený ani z časti. K existencii záložného práva v súvislosti s bytom č. X na G. XX I. G. uviedli, že tieto tvrdenia žalovaného sú predčasné a ničím nepodložené, keďže nie je zrejmá výška pohľadávky zabezpečenej záložným právom.
5. Zástupca žalovanej vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko žalovaná zastáva názor, že žalobca nespĺňa podmienku nevyhnutnú na vedenie konania a nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom tohto konania. Práve z tohto dôvodu žalovaná uplatnila voči žalobcovi námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko sa nazdáva, že v prípade žalobcu nemožno tvrdiť, že mu bola v súdnom konaní vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25C/157/2013 spôsobená škoda, a to nesprávnym úradným postupom predmetného 1.st.súdu, nakoľko nebol účastníkom, a teda ani aktívnym legitimovaným subjektom tohto súdneho konania. Žalovaná poukázala
nato, že z podanej žaloby pre žalovanú vyplýva, že základné súdne konanie sa netýkalo súčasného žalobcu, v predmetnom súdnom spore vôbec nevystupoval, nakoľko účastníkom a aktívne vecným legitimovaným subjektom tohto súdneho konania bol postupca a teda spoločnosť Assistens agency s.r.o. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi subjektom základného súdneho konania, teda Assistens Agency s.r.o. ako postupcom a S. U., súčasným žalobcom ako postupníkom sa týkala postúpenia pohľadávky spoločnosti Assistent Agency s.r.o. vystupujúceho v právnej pozícii veriteľa a postupníka voči dlžníkovi, ktorým bol v primárnom súdnom konaní V. T.. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky resp. jej predmetom je postúpenie pohľadávky z postupcu Assistens Agency s.r.o. na postupníka S. U., a predmetná zmluva sa týkala iba postúpenia nároku, a preto aj z tohto vyplýva, že postúpením pohľadávky nenadobudol súčasný žalobca ako postupník právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku, resp. práva na náhradu škody, nakoľko právo na náhradu škody touto zmluvou postúpené nebolo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo iba postúpenie pohľadávky ako takej voči pôvodnému dlžníkovi. Žalovaná poukázala ďalej na to, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej dňa 08.11.2013 MS SR rovnako zaslal žiadateľ, resp. poškodený Assistens Agency s.r.o., ktorému bolo dňa 20.05.2014 zaslané oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, preto z uvedeného logicky vyplýva, že práve tento subjekt by bol teoreticky jediný oprávnený domáhať sa podania prípadnej žaloby o náhradu škody v zmysle ust. zák. č. 514/2003 Z.z. na príslušnom súde, a teda iba jemu prislúcha procesná pozícia žalobcu v konaní vedenom na tunajšom súde. Súčasný žalobca sa nemôže voči žalovanej domáhať práva na náhradu škody voči štátu, ale primárne sa svojho práva môže domáhať len voči povinnému subjektu, ktorým je dlžník a teda V. T.. Žalovaná zároveň uviedla, že medzi postupcom Assistens Agency s.r.o. a postupníkom S.Š. U. došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko predmetom tohto konania nie je posúdenie pohľadávky voči štátu, ale preskúmanie nároku, alebo práva na náhradu škody. Žalovaná požiadala, aby súd žalobu voči žalobcovi zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
6. Následne sa uskutočnilo dňa 13.10.2016 pojednávanie na ktorom právny zástupca žalobcu predložil súdu Dodatok č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou ASSISTANCE AGENCY s.r.o. a žalobcom, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca uplatňuje v tunajšom konaní, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca nadobudol pohľadávku ktorú uplatňuje predmetnom konaní. Poukázali na skutočnosť, že z aktuálneho výstupu exekučnej správy vyplýva, že nebol zistený žiaden relevantný majetok povinného v exekučnom konaní ktorým by sa žalobca mohol uspokojiť. Žalovaná uviedla, že ani Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu legitimáciu žalobcu a to z toho dôvodu, že pohľadávka voči štátu ešte nevznikla a z toho dôvodu ju nie je možné ani postúpiť. Žalovaná zároveň upozornila na tú skutočnosť, že nie je zrejmé, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom, nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky nie je datovaná, čo spochybňuje platnosť tejto zmluvy ako aj platnosť samotného dodatku. Poukázala na skutočnosť, že zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov je koncipovaný tak, že ho možno aplikovať až v tom prípade, keď boli vyčerpané všetky iné prostriedky ochrany práv poškodeným. Na základe tohto zákona nemožno priznať nárok na nápravu tomu poškodenému ktorý bol pri ochrane svojich práv pasívny, čo je aj tento prípad. Žalobca, resp. pôvodný veriteľ nepodal sťažnosť na nesprávny úradný postup súdu a ani neurgoval odoslanie uznesenia, ktorým sa nariadilo predbežné opatrenie. Nečinnosť žalobcu príp. ešte pôvodného veriteľa, keďže nemožno určiť, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky, možno vidieť aj pri vymáhaní jeho pohľadávky od dlžníka. Návrh na vykonanie exekúcie voči nemu podal 14.09.2015, pričom rozsudok 6C/277/2007 sa stal vykonateľným už 05.01.201 z čoho vyplýva, že viac ako 9 mesiacov disponoval exekučným titulom, ktorý si neuplatňoval voči dlžníkovi. Pričom v tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná ešte v novembri 2013, teda v čase, kedy právo či už žalobcu alebo pôvodného veriteľa nebolo indikované, pričom žalovaná má za to, že takéto konanie je účelové.
7. Dňa 25.04.2017 sa uskutočnilo pojednávanie na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemal ani pred samotnou iniciáciou exekučného konania, ani po jeho začatí vedomosť o tom, že by jeho pôvodný dlžník mal iný relevantný majetok, okrem bytu, ktorý z jeho majetku ušiel, a teda majú za to, že žalobca vyčerpal svoje možnosti smerujúce k uplatneniu jeho pohľadávky. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 75 Občianskeho súdneho poriadku bola súdu jednoznačne stanovená lehota, v ktorej bol povinný expedovať vydané o predmetné opatrenie a keby súd toto predmetné opatrenie riadne expedoval, nedošlo by k žiadnemu následku, ktoré je predmetom tohto konania.
8. Žalovaná doručila súdu dňa 19.06.2017 svoje vyjadrenie v ktorom uviedla, že aj naďalej trvá na vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Poukázala na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovanej nároku na náhradu škody, čo znamená, že tvrdí, že medzi ním a žalovanou existuje deliktuálny záväzkovo-právny vzťah, spočívajúci na porušení právnej povinnosti, ktorý je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti žalovanej. Žalobca oprel svoj nárok na náhradu škody o osobitný predpis, ktorý upravuje zodpovednosť štátu v prípadoch, kedy škodu spôsobí orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci. Inak povedané, vznik deliktuálneho záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou je podľa názoru žalobcu podložený existenciou osobitnej hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Účastníkmi konania sp. zn. 25C/157/2013 boli pôvodne ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. na strane žalobcu a O. T. v procesnom postavení žalovaného a z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jediným do úvahy prichádzajúcim subjektom, ktorému by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody je spoločnosť ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. vystupujúca ako žalobca v pôvodnom konaní sp. zn. 25C/157/2013. Žalovaná poukázala na to, že nie je možné postúpiť nárok na náhradu škody voči štátu, nakoľko nie je možné postúpiť celý záväzkovo-právny vzťah. Až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, môže z tohto právneho vzťahu vzniknúť určitá, konkrétna pohľadávka. Žalovaná má za to, že žalobca nepreukázal v konaní vznik škody ako ani existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou a požiadala, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.06.2017 vo svojej záverečnej reči zhrnul všetky svoje doterajšie tvrdenia a uviedol, Žalobca si pred podaním žaloby z rôznych dostupných zdrojov (kataster, OR SR, www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> a pod.) preveril, či dlžník nedisponuje iným majetkom, z ktorého by sa mohol žalobca uspokojiť, a až po zistení neexistencie takéhoto majetku dospel k záveru, že nesprávnym úradným postupom súdu mu bola spôsobená škoda, a preto uplatnil zákonom stanovený postup za účelom dosiahnutia náhrady tejto škody. Poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti je u súdneho exekútora Z.. F.. Z. Š. vedená v prospech žalobcu voči dlžníkovi exekúcia pod č. EX 1689/2015, pričom správa súdneho exekútora k predmetnej exekúcii, ako aj skutočnosť, že doposiaľ nebola pohľadávka žalobcu v tejto exekúcii vymožená ani čiastočne, iba potvrdzujú tvrdenie žalobcu o neexistencii majetku dlžníka, z ktorého by sa žalobca mohol uspokojiť. Žalovaný ďalej uviedol, že s ohľadom na existenciu záložného práva, viaznuceho na ušlom majetku v prospech ČSOB stavebnej sporiteľne, a. s., nemožno rozumne predpokladať, že v prípade dražby tohto majetku by po uspokojení uvedeného záložného veriteľa výťažok postačoval aj na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Opakovane poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by v dôsledku nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v oneskorenom expedovaní rozhodnutia o predbežnom opatrení, nebola predmetná nehnuteľnosť prevedená na tretí subjekt, žalobca by dosiahol zriadenie exekučného záložného práva na túto nehnuteľnosť, čím by zabezpečil svoju pohľadávku voči dlžníkovi a následne by dosiahol jej uspokojenie a navrhol, aby konajúci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaná vo svojej záverečnej reči poukázala na skutočnosť, že žalobca bol povinný preukázať existenciu škody, čo v tomto prípade znamenalo preukázať nevymožiteľnosť pohľadávky. Poukázala na všetky svoje písomné vyjadrenia a požiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to: žaloba doručená súdu dňa 19.10.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená žalovanej dňa 08.11.2013, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 15.05.2014, Návrh Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom: ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. a žalobcom, Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 6C/277/2007-238 zo dňa 07.05.2013, právoplatný dňa 05.01.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ap.zn. 4Co/588/2013-344 zo dňa 08.10.2014, výpis z LV č. XXXX, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 25C/157/2013-19 zo dňa 21.05.2013 o nariadení predbežného opatrenia, vyjadrenie žalovanej k žalobe doručené tunajšiemu súdu dňa 14.01.2016, námietka zaujatosti doručená súdu dňa 26.02.2016, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4NcC/18/2016-69 zo dňa 22.03.2016, upovedomenie o začatí exekúcie EX 1689/2015-2 zo dňa 11.01.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 10.05.2016, Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorený medzi postupcom: ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. a žalobcom zo dňa 15.09.2015, zápisnica o pojednávaní zo dňa 13.10.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.04.2017, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.05.2013, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva bez dátumu, vyjadrenie žalovanej doručené súdu dňa 19.06.2017, zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.06.2017. Súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého
dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil nasledovný skutkový stav:
11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
12. Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. a), d) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
13. Podľa ust. § 4 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
14. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
15. Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa ust. § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
17. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej nároku na náhradu škody, čím deklaroval, že medzi ním a žalovanou existuje deliktuálny záväzkovo-právny vzťah, spočívajúci na porušení právnej povinnosti, ktorý je postavený na princípe objektívnej zodpovednosti žalovanej. Žalobca opieral svoj nárok na náhradu škody o osobitný predpis, ktorý upravuje zodpovednosť štátu v prípadoch, kedy škodu spôsobí orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci. Súd prejednal žalobu vec v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval žalobu a obrany žalovaného. Základ uplatneného nároku súd posúdil podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, upravujúcu zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a to titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp.zn. 25C/157/2013 o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré bolo začaté v nadväznosti na konanie
vedené pod sp.zn. 6C/277/2007 o vymoženie pohľadávky žalobcu: ASSISTANCE AGENCY, s.r.o., IČO: 36285765, proti žalovanému: V. T., G.: H. XX, G. o zaplatenie pohľadávky 53.110,27 EUR s príslušenstvom z titulu pôžičky poskytnutej veriteľom dlžníkovi, ktorú tento nevrátil v lehote splatnosti, hoci svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky. V predmetnej veci súd podanému návrhu na pojednávaní konanom dňa 07.05.2013 vyhovel a rozsudkom zo dňa 07.05.2013, č.k.: 6C/277/2007-238, zaviazal dlžníka na zaplatenie sumy 53.110,27 EUR s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Následne dlžník dňa 13.05.2013 uzavrel kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť: byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome označeným súpisným číslom XXXX na G. W. Č.. XX I. G., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX s kupujúcim: O. T., G. H. XX, XXX XX G., J..: XX.XX.XXXX, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi blízkou osobou. Žalobca má zato, že predmetnou kúpnou zmluvou teda dlžník majetok, ktorý mal slúžiť na uspokojenie nároku veriteľa, previedol na blízku osobu, pričom uvedená nehnuteľnosť predstavovala jediný majetok, z ktorého by veriteľ mohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Následne veriteľ podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka v platnom znení a domáhal sa ochrany svojich práv. Súčasne bol na zabezpečenie nároku veriteľa podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanej O. T., z dôvodu zabezpečenia ochrany nárokov veriteľa O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol súd uznesením zo dňa 21.05.2013, č.k.: 25C/157/2013-19, ktorým žalovanej O. T. L. nehnuteľnosť scudziť, darovať, založiť, zaťažiť právami tretích osôb, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie o predbežnom opatrení bolo vyhotovené dňa 21.05.2013, avšak expedované súdom bolo až dňa 24.06.2013, teda viac ako mesiac po jeho vyhotovení (veriteľovi bolo doručené dňa 25.06.2013) a v tomto období došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo žalovanej O. T. na ďalší subjekt - spoločnosť FOPAL, s.r.o., IČO: 47 157470, na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
19. Súd sa prioritne zaoberal námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesla žalovaná na pojednávaní dňa 10.05.2016. Odôvodnila ju tým, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi bola v súdnom konaní vedenej na OS BAIV pod sp. zn. 25C/157/2013 spôsobená údajne nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV súdu škoda, nakoľko nebol účastníkom, a teda ani aktívnym legitimovaným subjektom tohto súdneho konania. Z podanej žaloby podľa žalovanej vyplýva, že základné súdne konanie sa netýkalo súčasného žalobcu, v predmetnom súdnom spore vôbec nevystupoval, nakoľko účastníkom a aktívne vecným legitimovaným subjektom tohto súdneho konania bol postupca a teda spoločnosť ASSISTANCE AGENCY, s.r.o.
20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu - existencia subjektívneho práva, teda aktívna vecná legitimácie navrhovateľa má byť v konaní skúmaná a skúmaná aj bola. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi subjektom základného súdneho konania, teda ASSISTANCE AGENCY, s.r.o. ako postupcom a S. U. -žalobcom ako postupníkom sa týkala postúpenia pohľadávky spoločnosti ASSISTANCE AGENCY, s.r.o. vystupujúceho v právnej pozícii veriteľa a postupníka voči dlžníkovi, ktorým bol v primárnom súdnom H.Í. V. T.. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky resp. jej predmetom je postúpenie pohľadávky z postupcu ASSISTANCE AGENCY, s.r.o. na postupníka S. U., a predmetná zmluva sa týkala iba postúpenia nároku, a preto aj z tohto vyplýva, že postúpením pohľadávky nenadobudol súčasný žalobca ako postupník právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku, resp. práva na náhradu škody, nakoľko právo na náhradu škody touto zmluvou postúpené nebolo. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo iba postúpenie pohľadávky ako takej voči pôvodnému dlžníkovi. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov vo svojich ustanoveniach jednoznačne určuje komu a za akých podmienok prináleží právo na náhradu škody. V prípade nesprávneho úradného postupu ako jedného zo zákonom stanovených zákonných titulov je okruh subjektov, ktorým vzniká právo na náhradu škody vymedzený v § 9 tohto zákona.
21. Súd mal v konaní preukázané, že účastníkmi konania sp. zn. 25C/157/2013 boli pôvodne ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. na strane žalobcu M. O. T. v procesnom postavení žalovaného z čoho jednoznačne vyplýva, že jediným subjektom, ktorému by mohol vzniknúť nárok na náhradu škody je spoločnosť ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. vystupujúca ako žalobca v pôvodnom konaní sp. zn.
25C/157/2013, a nie žalobca. Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu počas konania predložené mal súd ďalej preukázané, že Žiadosť predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola doručená žalovanej dňa 08.11.2013 zaslal poškodený - splnomocnený zástupca spoločnosti - ASSISTANCE AGENCY, s. r. o., ktorému bolo dňa 20.5.2014 žalovanou zaslané Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a oznámené, že žiadosti nebolo vyhovené. Na základe týchto skutočností ma súd zato, že spoločnosť ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. bola ako jediná oprávnená domáhať sa na súde žalobou o náhradu škody v zmysle ust. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov.
22. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, nakoľko postúpenie pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi spoločnosťou ASSISTANCE AGENCY, s. r. o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, nastalo len vo vzťahu k dlžníkovi a obsahom predmetnej zmluvy nie je postúpenie pohľadávky voči štátu na náhradu škody.
23. Súd sa zaoberal aj otázkou zodpovednosti štátu za škodu, ktorá je upravená v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), ktorá je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, pričom štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného kumulatívneho splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
24. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 467/08, „právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.“ Z uvedeného vyplýva, že existencia vyššie uvedených podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť štátu k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci automaticky nevyplýva zo zákona, ale je daná za splnenia podmienok zodpovednosti stanovenej zákonom.
25. Čo sa týka preukazovania existencie škody, dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi, ktorý si svoj nárok musí uplatniť riadne a včas. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Preukázaním existencie škody sa naplní jeden z troch zákonných predpokladov pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, čo by malo nepochybne priaznivé právne dôsledky priamo pre žalobcu.
26. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného, teda ju možno charakterizovať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Majetkom sa označuje súhrn hnuteľných a nehnuteľných vecí, ostatných vecných práv, osobnomajetkových práv a záväzkových práv. Prípadne ho možno definovať ako súhrn hmotných a nehmotných statkov. Je nepochybné, že aktíva každej osoby sú tvorené aj pohľadávkami, ktoré vznikli v dôsledku existencie určitého záväzkovo-právneho vzťahu.
27. Pokiaľ žalobca má právo na plnenie (dokonca judikované) voči svojmu dlžníkovi, pričom práve doterajšie neuspokojenie takéhoto práva má predstavovať vzniknutú škodu na strane žalobcu, nemožno hovoriť o jeho zmenšení majetku. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca aj naďalej disponuje
pohľadávkou voči dlžníkovi V. T., pričom túto pohľadávku vymáha v exekučnom konaní. Škoda, by žalobcovi mohla vzniknúť až v tom prípade, kedy by nebolo možné vymôcť predmetnú pohľadávku priamo voči dlžníkovi, teda ak by sa pohľadávka stala nevymožiteľnou. Skutočnosť, že žalobca voči svojmu dlžníkovi v rámci exekučného konania doposiaľ nevymohol plnenie vo výške 53.110,27 Eur s prísl. však neznamená, že k uspokojeniu žalobcu (čo i len čiastočnému) nemôže prísť v budúcnosti.
28. V súvislosti s existenciou záložného práva v prospech ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s. viaznuceho na byte č. 3 nachádzajúcom sa na druhom poschodí, na ulici G. XX, v katastrálnom území Dúbravka, obec Bratislava, súd uvádza, že prípadné preukázanie zabezpečenej pohľadávky ČSOB stavebnej sporiteľne, a.s. v nižšej hodnote ako je samotná hodnota bytu, ešte nevylučuje možnú existenciu iných veriteľov, ktorí by v prípade dražby danej nehnuteľnosti mali prednosť pred žalobcom pri uspokojovaní svojich pohľadávok, to znamená že žalobca súdu nepreukázal, že dražbou uvedenej nehnuteľnosti, by došlo čo i len k čiastočnému uspokojeniu jeho pohľadávky. V danej súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v čase konania nebolo preukázané, že exekúcia bola zastavená pre nevymožiteľnosť pohľadávky z čoho vyplýva, že veriteľ môže svoju pohľadávku ešte stále uspokojiť v budúcnosti.
29. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Veriteľ mal predchádzať vzniku škody postupom podľa v tom čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku a Katastrálneho zákona (napr. verejne dostupné informácie o plombe sú vyznačené na LV katastrálneho portálu), prípadne mohol uplatniť svoje právo trestným oznámením podľa § 240 Trestného zákona (zvýhodňovanie veriteľa). Žalobca počas súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3 ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbal svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, resp. že by využil svoje právo v súlade s vtedy platným OSP a nahliadol do súdneho spisu a obrátil sa so sťažnosťou na predsedu súdu snažiac sa odstrániť predmetný stav - nevykonaný opis rozhodnutia ( viď sp.zn. I.ÚS 16/02).
30. Nakoľko žalobca nepredložil listinné dôkazy ( t.j. neuniesol dôkazné bremeno ), súd nemohol vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti žalobcu na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku). Dôkazmi žalobca nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v žalobe označenej škody, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov).
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal vznik škody a iba samotné konštatovanie porušenia práva (nedodržanie lehoty na opis rozhodnutia súdu a jeho vyexpedovanie) nie je postačujúce, nakoľko nepreukázal ani príčinnú súvislosť (pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu súdu, absentuje aj príčinná súvislosť), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu vyčíslenú žalobcom, pričom bol preukázaný pasívny prístup žalobcu k veci, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Čistý pomer úspechu žalovanej voči žalobcovi predstavuje 100 %, v ktorom rozsahu jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).