Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-100-2016.pdf
PDF · 110.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovaného Š. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.08.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Š. D. B. Q. R. F. , narodený XX.XX.XXXX N. E., trvale bytom P. S. H., adresa na doručovanie pošty Š.-N., H. X
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
ako otec maloletého syna M. D., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky E. D. v P. S. H., hoci má k tomuto vyživovaciu povinnosť zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 13P/196/2015 zo dňa 23.06.2015, právoplatným 09.11.2015, mu výška tejto povinnosti bola určená sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, si túto povinnosť úmyselne neplní tým, že hoci vie o svojej vyživovacej povinnosti, je zamestnaný a má príjem z pracovnej činnosti, výživné pravidelne a načas neplatí, čím za obdobie od 01.12.2015 do 10.08.2017, po odpočítaní zaplateného výživného vo výške 248,- eur, dlhuje na výživnom 1.152,- eur k rukám matky maloletého dieťaťa,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 279/16/4403, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) dňa 07.10.2016, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému Š. D. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 19.01.2017, 02.05.2017, 08.06.2017 a 10.08.2017 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne E. D., svedka Š. D. a svedkyne Z. R., a tiež prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný Š. D., na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2017 vypovedal, že po rozvode platil výživné vo výške 100,- eur, nakoľko bol zamestnaný a mal priemerný mesačný príjem 700 až 800,- eur. Keďže z ich manželstva pochádzalo veľa dlhov a jemu zostávala len suma životného minima, odišiel zo zamestnania. Naposledy bol zamestnaný v roku 2016, ale potom prišlo zranenie ramena, pre ktoré bol asi tri až štyri mesiace práceneschopný, čo však Sociálna poisťovňa neeviduje, nakoľko sa potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti niekde stratilo a poisťovni doručené nebolo napriek tomu, že on ho poslal svojmu zamestnávateľovi. Od mája alebo júna 2016 pracoval načierno a toho času je zamestnaný v agentúre Mamut pre firmu Peugeot v Trnave na štvrtinový úväzok s platom 88,- eur mesačne. V súčasnosti žije v prenajatom byte, kde platí spoločne s manželkou nájom 300,- eur s energiami. Jeho súčasná manželka poberá rodičovský príspevok na ich šesťmesačnú dcéru. On má ešte jednu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k 15-ročnému synovi, ktorú si však na základe dohody s jeho matkou nemusí plniť, keďže syn býva u jeho rodičov. Obžalovaný sa vyjadril, že nikdy nemal problémy s pracovnou morálkou, v zamestnaniach boli s ním vždy spokojní a zamestnávateľov striedal tak často z dôvodu, aby sa vyhol exekúciám. Súčasný štvrtinový pracovný úväzok má pre exekúcie a pre zlý zdravotný stav, má trombózu, hepatitídu typu C, poškodenú pečeň, čo mu spôsobilo užívanie drog. Nemá zaplatené zdravotné poistenie, preto si musí všetko hradiť sám, invalidný dôchodok nemá priznaný. Na hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2017 obžalovaný vypovedal, že stále pracuje v P.A. Mamut s.r.o. a že peniaze zasielané jeho otcom na detský účet maloletého M. vo výške 20,-eur sú peniazmi jeho otca, ktoré mu on vracia, preto titulom výživného on sám mal E. D. zasielať už len sumu vo výške 80,- eur a nie plnú sumu výživného vo výške 100,- eur. Dôvod, pre ktorý neplatí výživné je, že nemá z čoho.
Svedkyňa E. D., na hlavnom pojednávaní dňa 19.01.2017 vypovedala, že ich syn M. D. má šesť rokov a navštevuje prvý ročník základnej školy v Ivanke pri Nitre. Obžalovaný jej po rozvode uhradil výživné vo výške 100,- eur, následne šekom uhradil sumu vo výške 10,- eur a dvakrát uhradil maloletému stravné vo výške 49,- eur. Maloletý dostal od starého otca 50,- eur a balíček na Mikuláša. Maloletý dostal aj topánky, mikinu, bundu a tepláky a na Vianoce 2015 tablet, ale ona nevedela uviesť, kto tieto veci platil. Svedkyňa tiež vypovedala, že je zamestnaná vo firme Matador v Krškanoch s priemerným mesačným príjmom 450,- eur a z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dostáva asi 3 až 4 mesiace náhradné výživné vo výške 100,- eur. Svedkyňa pripustila, že z vlastného príjmu nezvláda pokryť všetky potreby maloletého a tak jej finančne vypomáha aj jej matka. Hokejové tréningy maloletému platí jej bratranec, ona s maloletým býva so svojou matkou v rodinnom dome v Ivanke pri Nitre, ktorej prispieva na bývanie sumou vo výške 100,- eur a zároveň platí mesačne 150,- eur exekútorovi na dlhy, ktoré mala spoločne s obžalovaným. Ona synovi pravidelne zabezpečuje stravné v škole, družinu, školské potreby, výdavky na školu, oblečenie a obuv. Obžalovaný o maloletého nejaví záujem. Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že maloletému vytvoril otec obžalovaného pár mesiacov po jeho narodení sporiaci účet v ČSOB banke, kam mu pravidelne každý mesiac zasiala sumu vo výške 20,- eur, pričom aktuálny stav na účte maloletého bol v tom čase asi 1.000,- eur. Ona však s týmito finančnými prostriedkami nijako nenakladá. Svedkyňa priznala, že s obžalovaným nekomunikuje. Na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 svedkyňa potvrdila, že obžalovaný jej od posledného pojednávania uhradil dlžné výživné vo výške 60,- eur v troch platbách po 20 ,- eur v dňoch 10.02.2017, 11.03.2017 a 11.04.2017.
Svedok Š. D., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 02.05.2017 vypovedal, že má vedomosť o tom, že obžalovaný posiela nejaké peniaze pre syna na adresu matky E. D., ale nevedel uviesť v akej výške a ako často. Občas aj on sám zašle maloletému nejaké peniaze, ale hlavne pravidelne prispieva
sumou vo výške 20,- eur maloletému na jeho sporiaci účet vytvorený v roku 2010 v ČSOB banke a.s., s ktorým má právo E. D. voľne disponovať bez jeho súhlasu. V čase výsluchu sa mala na predmetnom účte nachádzať suma vo výške 1.460,- eura, bez jediného výberu. Svedok sa nevedel vyjadriť k pracovnému príjmu obžalovaného, ale priznal, že mu finančne pomáha. Nepotvrdil, že peniaze, ktoré zasiela na účet maloletého M. by boli výživným za obžalovaného, iba ak by boli prinútení.
Svedkyňa Z. R., matka svedkyne E. D., na hlavnom pojednávaní dňa 10.08.2017 vypovedala, že má vedomosť o tom, že obžalovaný výživné na maloletého neplatí. Naposledy uhradil výživné dňa 21.06.2017 a 19.07.2017 vo výške 30,- eur. Svedkyňa tiež potvrdila, že rodičia obžalovaného občas pošlú maloletému nejaké peniaze, nejde však o výživné. Obžalovaný sa o syna nezaujíma a ak nejaké peniaze posiela, posiela ich šekom na jej meno. Svedkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom, že by obžalovaný posielal nejaké čiastky na jej účet.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/196/2015 zo dňa 22.10.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 09.11.2015 vyplývalo, že maloletý M. D. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100,- eur mesačne a zároveň bol upravený styk obžalovaného s maloletým tak, že obžalovaný bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň kalendárneho roka od piatku 17.00 hod. do 16.00 hod. nedele.
Z rodného listu maloletého M. D. vyplývalo, že tento sa narodil dňa 10.02.2010 a jeho matkou je svedkyňa E. D. a otcom je obžalovaný Š. D..
Z návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil, že matka maloletého M. D. podala dňa 20.05.2016 na Exekútorský úrad A.Q.. G. R. návrh na vykonanie exekúcie voči obžalovanému, exekúcia sa vedie pod č. EX 3338/16.
Z poštových poukážok vyplývalo, že obžalovaný dňa 26.10.2015 uhradil na meno starej matky maloletého Z. R. sumu vo výške 100,- eur a dňa 13.06.2016 uhradil výživné na meno svedkyne E. D. sumu vo výške 10,- eur.
Zo správ od zamestnávateľov súd zistil, že obžalovaný v obdobiach od 21.02.2014 do 31.12.2014, od 07.04.2015 do 23.10.2015 a od 13.01.2016 do 29.02.2016 vystriedal dvanásť zamestnávateľov, u ktorých pracoval rôzne dlho a na rôznych pracovných pozíciách, pričom ani u jedného zo zamestnávateľov nenahlásil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému M. D.. Vzhľadom na prevažne krátko trvajúce pracovné vzťahy sa zamestnávatelia k osobe obžalovaného a k jeho pracovnej morálke nevyjadrovali s výnimkou spoločnosti Europersonal & Fabrika s.r.o., ktorou bola jeho pracovná morálka ohodnotená negatívne, obžalovaný mal neospravedlnené absencie, mali vedomosť, že v čase absencií požíval alkohol a koordinátori na pracovisku ho označili za nespoľahlivého. Podľa výplatnej pásky Shnellecke za obdobie 10/2015 mal obžalovaný mzdu 512,35 eura, k výplate dostal 138,10 eura, mal dva dni neospravedlnenej obsencie.
Zo správy daňového úradu vyplývalo, že obžalovaný nepodal za zdaňovacie obdobie 2015 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, rovnako ako nepodal ani čestné prehlásenie o nepodnikaní, ani nepožiadal o odklad daňového priznania.
Zo správy Živnostenského úradu súd zistil, že obžalovaný nie je zapísaný v živnostenskom registri.
Zo správy Obecného úradu Ivanka pri Nitre vyplývalo, že obžalovaný je od 01.10.2013 prihlásený k trvalému pobytu na adrese Ivanka pri Nitre ako bezdomovec, od roku 2015 je rozvedený a v mieste svojho trvalého pobytu sa nezdržiava už asi 5 rokov.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra vyplývalo, že obžalovaný ku dňu 13.05.2016 nebol registrovaný u žiadneho zamestnávateľa a ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Nepoberal dávku v hmotnej núdzi, nemocenské dávky, ani dôchodok či úrazové dávky.
Zo správy Úradu geodézie, kartografie a katastra a zo správy Okresného úradu Nitra súd zistil, že obžalovaný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplývalo, že obžalovaný nebol ku dňu 12.05.2016 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Naposledy bol v tejto evidencií vedený v období od 01.10.2010 do 31.10.2010 a od 15.01.2014 do 20.02.2014. Okrem toho obžalovaný nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani príspevky a štátne sociálne dávky, rovnako ako nepoberal náhradné výživné. E. D. ku dňu 12.05.2016 poberala prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Menovaná podľa správy nepoberá a ani nepoberala náhradné výživne, ani dávku v hmotnej núdzi a ani nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.
Zo správy RM-S Market, o.c.p., a.s. a Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. vyplývalo, že obžalovaný nemá v Centrálnom depozite cenných papierov a ani v evidencii zahraničných cenných papierov vedený majetkový účet cenných papierov. Rovnako nie je a ani nebol obžalovaný registrovaný ako akcionár listinných akcií na meno.
Z potvrdenia o príjme vystaveného spoločnosťou P.A. Mamut s.r.o. vyplývalo, že obžalovaný vykonával zárobkovú činnosť v predmetnej spoločnosti od 08.07.2016 až do vystavenia potvrdenia dňa 19.08.2016 s mesačnou čistou mzdou vo výške 66,90 eura. Tento pracovný pomer naďalej trvá.
Zo zoznamu vozidiel subjektu vyplývalo, že obžalovaný je od 09.07.2010 vlastníkom osobného motorového vozidla značky Toyota Corola.
Z evidencie SBS a z evidencie zbrojných preukazov vyplývalo, že obžalovaný v predmetných evidenciách nefiguruje.
Z prípisov E. D. súd zistil, že obžalovaný ku dňu 06.12.2016 uhradil matke maloletého z dlžného výživného sumu vo výške 110,- eur a jeho otec sumu vo výške 98,04 eura. E. D. zároveň uviedla, že obžalovaný nevyplácal žiadne veci potrebné a dôležité pre maloletého tak, ako uvádzal v podanom odpore. Dňa 15.05.2017 obžalovaný uhradil na meno matky E. D. sumu vo výške 20,- eur. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vyplývalo, že maloletému bolo priznané náhradné výživné vo výške 100,- eur za obdobie od 01.05.2016 do 31.05.2016, vo výške 90,- eur za obdobie od 01.06.2016 do 30.06.2016 a vo výške 100,- eur od 01.07.2016.
Zo správy Československej obchodnej banky, a.s. súd zistil, že detský sporiaci účet maloletého M. D. bol zriadený E. D. dňa 17.02.2011, ktorá má k účtu písomné disponovanie a pasívny elektronický prístup k účtu má aj otec obžalovaného Š. D.. Z výpisu z účtu vyplývalo, že otec obžalovaného Š. D. každý mesiac zasiela na predmetný účet sumu vo výške 20,- eur, pričom od založenia účtu neprišlo k jedinému výberu z predmetného účtu. Ku dňu 12.05.2017 bola na účte suma vo výške 1.479,95 eura.
Zo správ Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta vyplývalo, že obžalovaný bol evidovaný ako práceneschopný len v období od 13.09.2016 do 19.09.2016, ale nemocenské mu vyplatené nebolo, nakoľko sa jednalo o pracovnú neschopnosť do 10 dní a túto vypláca zamestnávateľ, teda P. A. Mamut s.r.o.. V roku 2017 nebol obžalovaný práceneschopný.
Zo správy Z.. A. R. zo dňa 21.03.2017 vyplývalo, že obžalovaný navštívil ambulanciu Z.. A. R. len jedenkrát dňa 16.10.2015, kedy mu bola diagnostikovaná akútna distálna hlboká trombóza pravej dolnej končatiny. Obžalovanému bola podaná liečba a stanovený termín kontrolného vyšetrenia, na ktorý obžalovaný už neprišiel.
Z fotokópie poštových poukážok vyplývalo, že obžalovaný dňa 10.02.2017, 11.03.2017, 11.04.2017, 15.05.2017 uhradil na meno matky E. D. sumy vo výške 20,- eur, spolu 80,-eur, dňa 15.06.2017 uhradil 10,- eur, dňa 19.07.2017 uhradil sumu 30,-eur a dňa 21.06.2017 uhradil tiež sumu 30,-eur.
Z odpisu registra trestov a z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/129/2016 vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/129/2016 zo dňa 06.06.2016, právoplatným dňa 06.06.2016 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere tri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. Skúšobná doba plynula obžalovanému od 07.06.2016 do 07.06.2017. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov vyplývalo, že obžalovaný bol šesťkrát priestupkovo prejednávaný pre priestupky proti majetku a pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z lustrácie v evidencií STA a z lustrácie v evidencií Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplývalo, že voči obžalovanému bolo vedené aj trestné stíhanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/129/2016, ktoré bolo právoplatne skončené vydaním trestného rozkazu.
Súd musel v rámci trestného konania posudzovať samostatne ako predbežnú otázku - výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného na maloletého M. D., narodeného 10.02.2010, keďže obžalovaný sa bránil, že nie je schopný platiť súdom určenú výšku, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť od 23.07.2016, kedy sa mu narodila dcéra, čo nakoniec potvrdila aj odpoveď v lustrácii Regob. Z poštových poukážok ako i výsluchov vyplynulo, že obžalovaný niečo na výživné pre syna M. platil, i keď nie v určenej výške a že mu finančne vypomáhajú rodičia, pretože má novú rodinu, manželku na rodičovskej dovolenke. Súd tiež zistil, že naposledy bola súdom určená výška vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletému v októbri 2015, v čase keď bol obžalovaný zamestnaný a jeho príjem, podľa výplatnej pásky za obdobie 10/2015 od zamestnávateľa Schnellecke, dosahoval mesačnú mzdu vo výške 512,35 eura, pričom v súčasnosti má obžalovaný, podľa potvrdenia Mamut, s.r.o., príjem v čistom 74,56 eura. Po týchto zisteniach súd ustálil v rámci posúdenia predbežnej otázky, že v schopnostiach a v možnostiach obžalovaného nie je platiť výživné naposledy stanovené Okresným súdom Nitra vo výške 100,- eur mesačne. Súd po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností, snahe obžalovaného aspoň čiastočne prispievať na výživu, ale i s ohľadom k potrebám dieťaťa a výdavkom matky, v rámci trestného konania ustálil výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného k jeho maloletému dieťaťu, ktoré je v starostlivosti matky vo výške 50,-eur mesačne, počnúc dňom 23.07.2016, kedy došlo k narodeniu ďalšieho dieťaťa obžalovaného. Súd dospel k záveru, že takto určené výživné musí byť schopný platiť a súčasne je toto nevyhnutné pre matku M. na zabezpečenie jeho základných potrieb a záujmov.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, keď si najmenej 3 mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle ustanovenia § 138 písmeno b) Trestného zákona, od decembra 2015 do vyhlásenia rozsudku 10.08.2017. Na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto prečinu postačuje nielen neplnenie si vyživovacej povinnosti, ale i neplnenie si tejto povinnosti v určenej výške. O zmene právnej kvalifikácie bol obžalovaný upozornený na hlavnom pojednávaní dňa 08.06.2017.
Z protiprávneho konania bol obžalovaný usvedčený jednak svojím doznaním, keď priznal, že si neplní vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške, lebo nemal z čoho, ktorú obranu považoval súd za čiastočne oprávnenú, ale z iného dôvodu, a to kvôli tomu, že obžalovanému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd obranu obžalovaného, že výživné nemohol platiť, pretože mal malý príjem, prípadne kvôli tomu, že bol dlhodobo práceneschopný, považoval za vyvrátenú listinnými dôkazmi, ktoré skutočnosti tvrdené obžalovaným nepotvrdzovali (dôkazy: správy zamestnávateľov, správa MUDr. Trojanovej, správy Sociálnej poisťovne). Súd preto v rámci predbežnej otázky vyriešil výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného tak, že po znížení vyživovacej povinnosti od 23.07.2017, t.j. od narodenia ďalšieho dieťaťa, ho súd uznal vinným v celom rozsahu po úprave skutku a upravenie času spáchania skutku až do času rozhodnutia, čím súčasne došlo i k úprave výšky dlhu na výživnom na maloletého M.. Trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná aj listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli tak, ako sú špecifikované v texte skôr.
Obžalovaný bol z protiprávneho konania usvedčovaný okrem svojej vlastnej výpovede i svedeckou výpoveďou svedkyne E. D., ktorá vypovedala, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške neplní od decembra 2015, s výdavkami jej pomáha jej matka, s ktorou so synom žijú v spoločnej domácnosti. Inak všetky potreby pre syna finančne zabezpečuje sama, iba hokejové tréningy mu platí jej bratranec. Uvedené tvrdenia potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa Z. R., matka E. R. a čiastočne
aj svedok Š. D., K... Týmito výpoveďami bolo preukázané, že obžalovaný takto konal po dlhší čas, preto naplnil všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživu podľa § 207 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Obranu obžalovaného, že sumu 20,-eur, ktorú posiela jeho otec na účet jeho syna M. každý mesiac je platením výživného za obžalovaného neuznal, pretože otec obžalovaného túto sumu posiela od roku 2011, stále v rovnakej výške, teda ešte v čase, keď nemal obžalovaný súdom určenú vyživovaciu povinnosť a navyše sám otec obžalovaného túto sumu usporenú na účte M. nepovažoval za výživné, ktoré by uhrádzal namiesto svojho syna- obžalovaného, pripustil len, že E. D. s jej synom by peniaze mohli použiť na výživné, ak by k tomu boli prinútení, čiže usporené peniaze považoval za rezervu, nie za výživné, ktoré má platiť jeho syn (dôkazy výpovede svedka Š. D. st., svedkyne E. D., správa ČSOB, a.s.). Rovnako súd nezohľadnil tvrdenie obžalovaného, že bol v roku 2016 dlhodobo práceneschopný kvôli úrazu ramena, pretože Sociálna poisťovňa neevidovala u obžalovaného dlhodobú práceneschopnosť, evidovala jeho práceneschopnosť v roku 2016 a to od 13.09.2016 do 19.09.2016 (dôkazy: správy Sociálnej poisťovne), čiže táto práceneschopnosť mu nebránila dlhodobo platiť výživné na syna.
Takto súd zistil, že obžalovaný od 01.12.2015 ku dňu rozhodnutia zaplatil titulom výživného 248 ,-eur (poštové poukážky v hodnote 150,-eur plus dvakrát zaplatená suma 49,- eur otcom obžalovaného za stravné, čo považoval súd za úhradu výživného, spolu 98,-eur), pričom obžalovaný mal zaplatiť po úprave výživného od 23.07.2017 spolu sumu 1.400 eur, preto obžalovanému ku dňu 10.08.2017 zostalo uhradiť 1.152,-eur (1.400,-eur mínus 248,-eur).
Okresný súd Nitra zmenil v zmysle vyššie uvedeného skutok popísaný v obžalobe tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, pričom k úprave došlo v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti od 23.07.2016, zameškaného výživného, ktorú je obžalovaný dlžný matke dieťaťa uhradiť a k zmene obdobia, za ktorú si túto vyživovaciu povinnosť neplnil, a to až do času rozhodnutia vo veci, t.j.10.08.2017.
Súd ustálil, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil v uvedenom období s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti úmyselne.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ išlo o rozhodovanie o treste súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, zistil však okolnosť priťažujúcu uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona, že obžalovaný bol v minulosti trestne stíhaný. Pre prevažujúci pomer priťažujúcich okolností, súd upravil dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona tak, že ju zvýšil o jednu tretinu a pri ukladaní trestu súd vychádzal z upravenej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 207 odsek 3 Trestného zákona, t.j. z rozpätia 28 mesiacov až päť rokov.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere dva roky a štyri mesiace, t.j. na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Súd v tejto súvislosti upozornil na to, že trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je dokonaný už okamihom jeho dokonania, t.j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, t.j. moment spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, je okamih jeho dokonania a nie až okamih jeho reálneho dokončenia. Z uvedeného potom vyplynulo, že v danom prípade obžalovaný spáchal a dokonal trestný čin zanedbania povinnej výživy v septembri 2016, t.j. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/129/2015, ktorá mu začala plynúť dňa 07.06.2016, i keď ho obžalovaný reálne dokončil až po uplynutí skúšobnej doby, t.j. dňa, keď bol vyhlásený rozsudok v tejto veci.
Súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody prihliadajúc pritom najmä na osobné pomery obžalovaného a okolnosti prípadu, keď obžalovaný ani napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za trestný čin krádeže a uloženému trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, túto šancu a
príležitosť nevyužil a výživné neplatil a tým predchádzajúci trest nesplnil výchovný účel a neviedol k zákonom žiadanej náprave obžalovaného, opakovane sa dopustil trestnej činnosti, skutok spáchal v čase podmienečného odsúdenia Okresným súdom Galanta sp.zn.0T/129/2015, o lepšie zamestnanie došiel vlastnou vinou a nezodpovedným prístupom, nedôvodne sa vyhováral na svoj zlý zdravotný stav a tento trest mu bol uložený i s prihliadnutím na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona.
Takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu, resp. porušovaniu spoločenských noriem, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti, kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel, a teda aj za neplatenie výživného môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje tento trest za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.
Súd rozhodol o nepodmienečnom treste odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkonu tohto trestu s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.