Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10Csp-112-2016.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/112/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu C. L. F. F.. E.. D.. F. F. X. V., M. X, žalovaného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 proti žalovanej Š. B., O.. XX. XX. XXXX, V. U., T. XXXX/XX v konaní o zaplatenie 2 016,80 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 1 611,28 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16. 09. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25. 10. 2016 sa pôvodný žalobca -X. Ú. V. R.. F.. F. F. X. V. proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 2 016,80 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 16. 09. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou ako veriteľ s dlžníčkou uzavrel dňa 04. 01. 2007 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty X., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet čísla uvedeného v žalobe. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 18 % ročne. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 896,24 € a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 €. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok banka po skončení príslušného mesiaca vystavovala a odosielala žalovanej informáciu z informačného systému banky vo forme výpisu z bankovej knihy o obratoch, ktorý obsahoval aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty, a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, ako aj zvyškov povinnej splátky. Žalovaná mala na účte zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, avšak neplnila si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to napriek viacerým upomienkam žalobcu. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie, žalobca vystavil k 9.9.2016 výpis z bankovej knihy s končeným stavom k 31. 08. 2016, dlh žalovanej vtedy predstavoval sumu 2 016,80 €. Žalovaná mala splniť svoju povinnosť uhradiť peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 08. 2016, a to do 15. 09. 2016. Keďže tak neurobila, dostala sa do omeškania dňom 16. 09. 2016.
3. Na dôkaz týchto skutočností pôvodný žalobca do spisu pripojil zmluvu o aktivácii karty T-mobile z 04. 01. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet a výpisy z úverového účtu od januára 2009 až do augusta 2016.
4. Podaním zo dňa 07. 12. 2016, ktoré na súd došlo 20. 12. 2016, žalobca, ktorý je uvedený v záhlaví tohto rozsudku, ale aj pôvodný žalobca, prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 C. s. p. s odôvodnením, že X. Ú. V., ako pôvodný žalobca a postupca, uzatvorila úverovú zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou uvedenou v záhlaví tohto rozsudku, ktorou k 15. 11. 2016 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej na postupníka, teda obchodnú spoločnosť C. L. F. F..E..D.. F. F. X. V.. Na základe týchto skutočností žiadal pôvodný žalobca ale aj novovstupujúci žalobca, aby súd povolil zmenu v osobe strán na strane žalobcu.
5. Súd takúto zmenu po tom, čo k podaniu bolo pripojené aj oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok adresované žalovanej, uznesením sp. zn. 10Csp/112/2016 zo dňa 21. 03. 2017 pripustil.
6. Nový žalobca sa k žalobe vyjadril ešte podaním na súd došlým 08. 08. 2017 zo dňa 07. 08. 2017, ktorým čiastočne zobral žalobu späť v časti kde žiadal priznať sumu 405,52 €, ktorá predstavuje súčet poplatkov a sankčného úroku s prislúchajúcim úrokom z omeškania a žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 1 611,28 € s úrokom z omeškania. Žalovaná čerpala úver v období od 15. 01. 2007 do 23. 05. 2008, avšak na úhradu svojho dlhu vo vzťahu k banke, zaplatila len celkovo sumu 2.426,56 € v úhradách, ktoré uskutočňovala od 12. 02. 2007 až do 17. 06. 2013. Čerpanie úveru ale aj splácanie úveru potom žalobca podrobne rozpísal s uvedením dátumov a súm, ktorými žalovaná úver čerpala, resp. ktorými ho splácala. Žalobca uviedol, že žalovaná suma 2 016,80 € pozostáva z istinu úveru vo výške 880,01 €, poplatkov sume 200,74 €, štandardného zmluvného úroku vypočítaného v sume 731,27 € a sankčného úroku v sume 204,28 €. V časti poplatkov a sankčného úroku, ktorých súčet spolu predstavoval sumu 405,02 € však žalobca, ako súd konštatoval vyššie, žalobu zobral späť a žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná k zaplateniu len istiny a zmluvných úrokov spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 16. 09. 2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu opätovne pripojil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpoveď zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku úveru listom zo dňa 02. 11. 2013, a fotokópiu nedoručenej zásielky určenej žalovanej do vlastných rúk s týmto oznámením, ako aj sadzobník poplatkov a úrokov banky.
7. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa jej ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže zásielky na mieste svojho trvalého bydliska uvedeného v Registri obyvateľov Slovenskej republiky nepreberala. Súd preto žalovanej doručoval žalobu spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C. s. p., teda zverejnením na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu. Na adresu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo žalovanej doručované aj predvolanie na pojednávanie, ktoré súd uskutočnil 10. 08. 2017.
8. V zmysle ust. § 116 ods. 2 C. s. p. sa žaloba a jej prílohy považovali žalovanej za doručené a keďže skutočnosti a tvrdenia žalobcu v žalobe uvedené žalovaná nerozporovala, súd ich považoval za nesporné v zmysle ust. § 151 ods. 1 C. s. p.. Súčasne však tvrdenia žalobcu preukazovali listiny, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
9. Súd skutkový stav tvrdený žalobcom považoval za nesporný. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu a, s ktorými sa súd oboznámil na pojednávaní, súd dospel k presvedčeniu, že pôvodný žalobca - banka so žalovanou uzavreli v roku 2007, a o konkrétne 04. 01. 2007 platnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorou bol žalovanej určený úverový rámec vo výške 896,24 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Povinnosťou žalovanej bolo v zmysle článku V bod 31 uhrádzať povinné splátky úveru najneskôr v deň splatnosti, o ktorom sa žalovaná dozvedala z pravidelných výpisov z účtu, ktoré jej banka zasielala. Žalovaná tieto povinnosti porušovala a poslednú pravidelnú splátku vo výške 29,87 € zaplatila banke 17.6.2013. Táto skutočnosť viedla banku k vypovedaniu zmluvy a k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlžného zostatku do 10-tich dní odo dňa doručenia listu z 02. 11. 2013. Tento list sa banke vrátil ako nedoručený 22. 11. 2013, keďže žalovaná si ho v odbernej lehote na pošte neprevzala. Žalovanej tak v súlade so zmluvou vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi celý dlh tvorený istinou úveru aj zmluvnými úrokmi.
10. Nárok žalobcu na zaplatenie týchto nárokov nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zák., ktoré upravujú úverovú zmluvu a poskytujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
11. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Za takýchto okolností má potom žalobca, resp. jeho nástupca, ktorý sa stal novým veriteľom pohľadávky voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, právo na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 880,01 € a zmluvného úroku vo výške 731,27 €.
14. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 Obch. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Medzi bankou a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, inak povedané vzťah spotrebiteľský a preto mohla banka dohodnúť a požadovať úroky z omeškania len v limitoch, ktoré upravujú občianskoprávne predpisy. Výška úrokov z omeškania vzhľadom na obdobie vzniku úverového vzťahu medzi bankou a žalovanou je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňa 16.9.2016 bola už žalovaná v omeškaní s úhradou celkovo sumy 1.611,28 € a preto súd k uplatnenému nároku nemal námietky, nárok žalobou uplatnený žalobcovi priznal, čím žalobe v celom rozsahu vyhovel.
15. V časti, kde žalobca nárok obmedzil, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C. s. p..
16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p.. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný patrí mu proti neúspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.