Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/354/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nitre v právnej veci žalobcu : Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ulica 29. augusta č. 8, Bratislava, IČO: 30807484, proti žalovanému: HAAS, s.r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Priemyselná ul. č. 3096, IČO: 36 550 965, zastúpený Advokátska kancelária, Gabriel Orlík s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská č. 20, o zaplatenie sumy 13.535,50 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.548,73 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 512,50 eura na účet Okresného súdu Nitra do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.535,50 eura z titulu náhrady škody. Žalobca vyplatil uvedenú sumu poškodenému Andejovi Jančovi ktorému spôsobil škodu Michal Jenis pri výkone práce u žalovaného za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní.

2.Zastupkyňa žalobcu mala za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď jeho zamestnanec spôsobil škodu a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt alebo nie. Čo sa týka zodpovednosti poukazuje na posudok znalca Hruškára, ktorý zodpovedal: nehodu pripísal zamestnancovi žalovaného, keď nesprávne postupoval pri zdvíhaní bremena, napriek jeho zaseknutiu so zdvíhaním pokračoval. Poukazované uznesenia NS ČR nie je možné aplikovať na toto konanie. Zvýraznené vety vo vyjadrení s týmto prípadom nesúvisia. Má za to že nie je potrebné vykonať dokazovanie, v trestnom konaní bolo zavinenie zamestnanca preukázané, súd v civilnom konaní je týmto viazaný. Ak by bola zodpovednosť zamestnanca nižšia ako 50% nebol by ani stíhaný, resp. odsúdený. Zodpovednosť žalovaného bola konštatovaná aj v trestnom rozsudku. V záverečnom návrhu sa pridržiavala doterajších vyjadrení, žiadala žalobe vyhovieť.

3.Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomných vyjadrení. Mal za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keď žalovaný v čase úrazu vykonával činnosť pre spoločnosť TEBEKO p. Straku, keď mu zapožičali žeriav a jeho žeriavnikov. Zodpovedný tak nie je žalovaný, ale spoločnosť TEBEKO. Už keď sa začal vyšetrovať úraz inšpektorátom práce, šetrenie sa viedlo proti spoločnosti Tebeco, spoločnosť HAAS bola len spolu poškodeným. K týmto skutočnostiam navrhoval vypočuť p. Ing. Vašíčka a Ing. Hanka, ktorý boli v tom čase pracovníkmi Inšpektorátu práce Nitra, tiež konateľa spoločnosti EMSO. V prípade, že by napriek tomu mal súd za to, že zodpovedný je žalovaný s poukazom na § 441 namieta spoluzodpovednosť poškodeného vo veľkej miere. Poškodeným bol zaučený pracovník, na viazanie bremien, bol zaškolený, teda vedel, že ma použiť ochranné prostriedky a ako postupovať. Pri práci

teda porušil § 12 ods. 2 zák. 124/2006 ale aj STN 270143 viazania a zaväzovanie bremien - predpisy pre viazačov článok 92. Spoluzodpovedný aj zamestnanec spoločnosti ENZO p. Kundaker, tiež viazač bremien, ktorý postupoval neodborne, keď do visiaceho bremena búchal latou, čím spôsobil uvoľnenie bremena. V konečnom dôsledku znalec JUDr. Šimon Kóňa konštatoval, že ak by mal prilbu poškodený, žiadny úraz by sa mu nemusel stať. Uviedol, že žalovaný nemá písomnú listinu o zmluvnom vzťahu s Ing. Jarolímom Strakom, keď v tom čase existovala. Výstavbu budovy realizovala firma Jarolíma Straku. Pre neho zamestnanci žalovaného vykonali činnosť, toto robili bezplatne. Aj svedok Kumbacher v trestnom konaní uvádzal, že žeriavnik bol pridelený k ním keď svedok Kumbacher bol zamestnancom spoločnosti EMSO. V trestnom konaní sa riešila zodpovednosť fyzickej osoby, pričom tento by bol stíhaný aj v prípade ak by bola jeho spoluzodpovednosť nižšia ako 50%. Dohoda medzi žalovaným a Jarolímom Strakom sa vzťahovala aj na jeho subdodávateľov. Investorom bola spoločnosť AGRO Hosťovce s.r.o. V záverečnom návrhu uvádzal, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia, majú za to že žalovaný nie je pasívne legitimovaný keď podal vyjadrenie dnešného svedka, žeriavnik Michal Jenis robil pre spoločnosť EMSO, ako aj vypovedal aj v trestnom konaní svedok Kumbacher. Má za to že teda svedok Straka uviedol nové skutočnosti, na základe ktorých teda doplnil návrh na dokazovanie o výsluch konateľa spoločnosti EMSO. Z uvedených skutočností vychádza záver, že zodpovedný nie je žalovaný, ale pravdepodobne spoločnosť EMSO v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Čo sa týka spoluzodpovednosti poškodeného má za to, že tu by bolo potrebné aby znalec určil zodpovednosť poškodeného keď podľa záverov lekárskeho posudku z trestného konania v prípade že by mal poškodený na hlave prilbu neutrpel by pravdepodobne žiadne zranenia.

4. Svedok Ing. Jarolím Straka uviedol, že v minulosti mal živosť, ktorá bola zrušená, na túto živnosť uzavrel so spoločnosťou HAAS dohodu o realizovaní výstavby budovy v priestoroch Agrofarmy Sľažany. Keďže v čase realizácie mal iné zákazky, celú realizáciu prenechal spoločnosti EMSO s ktorou spolupracoval. Na výstavbe sa tak vôbec nepodieľal. Stavbu nakoniec riešil subdodávateľsky, neprenechal ju inému, keď pre neho subdodávateľsky robila spoločnosť EMSO ktorá mu faktúrovala. Bola daná dohoda, že pri činnosti využijú stroje spoločnosti HAAS ako to bude možné. On sa o úraze dozvedel dodatočne. S AGRO Hosťovce nemal zmluvu, túto mal, teda dohodu so spoločnosťou HAAS. O úraze sa dozvedel dodatočne od konateľa spoločnosti EMSO. Keď tvrdí, že žeriavnik vykonával prácu pre spoločnosť EMSO a to na tom základe, že mu konateľ EMSO povedal, že žeriavnik bol z firmy HAAS a poškodený z jeho firmy.

5.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to : trestným rozsudkom OS č.l.2-10, trestným rozsudkom KS č.l. 11-12, výzvou č.l.13, potvrdením o vyplatených dávkach č.l.14-15, odporom č.l.19-20, vyjadrením žalobcu č.l.23, vyjadrením spoločnosti EMSO č.l.24, vyjadrením žalovaného č.l.27, vyjadrením žalobcu, č.l. 35, vyjadrením žalovaného, č.l. 44-47, živnostenským listom č.l. 53, pripojeným spisom 1T 102/2003, z toho najmä výpovedami svedkov a zistil tento skutkový a právny stav :

6.Michal L. bol trestným rozsudkom Okresného súdu O. XT/XXX/XXXX -289 zo dňa 03.02.2015 v spojení s rozsudkom KS v Nitre 1To/43/2015-319 zo dňa 23.06.2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví dňa 10.09.2010, voči poškodenému Andrejovi Jančovi. Žalobca vyplatil poškodenému dávky úrazového poistenia v celkovej sume 13.535,50 eura, keď zohľadnil 5% spoluzodpovednosť poškodeného. K poškodeniu zdravia poškodeného došlo tak, že odsúdený ako autožeriavnik zamestnaný u žalovaného porušil prespisy o bezpečnosti práce a technické normy pri skladaní bremena pomocou autožeriava. V dôsledku nesprávneho postupu bremeno spadlo a zasiahlo hlavu poškodeného čím mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdravý. Poškodená v čase úrazu nemal ochrannú pomôcku prilbu, pričom mal absolvovaný kurz viazača bremien. Podľa znalca MUDr. Šimona Kónyu ak by mal prilbu jednoznačne by zranenia neboli takého charakteru, boli by miernejšie prípadne by k zraneniam ani nemuselo dôjsť. Žalobca si uplatnil náhradu škody od zamestnávateľa M. Jenisa podľa § 420 ods. 2 O.z. Žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný pretože M. Jenis v čase nehody robil pre spoločnosť EMSO, keď podľa § 420 ods. 2 O.z. nemusí byť uzavretý pracovný pomer medzi firmou a fyzickou osobou. Škoda je spôsobená pri činnosti právnickej osoby tými, ktorých na túto činnosť použili. V trestnom konaní svedok Kundaker na pojednávaní dňa 29.01.2015 uviedol, že žeriavnik bol z inej firmy ale bol pridelený pracovať k ním. Namietal aj, že spoluzodpovednosť poškodeného je vyššia ako súdom predbežne uvádzaným 40%. Žalobca trval na tom, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď škodu spôsobil jeho zamestnanec a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt. Žalobca predbežne akceptoval súdom uvádzanú spoluzodpovednosť poškodeného vo výške 40%. Svedok Ing.

Jarolím Straka uviedol, že s investorom stavby AGRo Hosťovce s.r.o. nemal zmluvu, mal dohodu so spoločnosť HAAS s.r.o. o realizácii výstavby budovy, toto robil subdodávateľsky cez spoločnosť EMSO. Ak to bolo možné mala EMSO používať stroje spoločnosti Haas. Písomné dohody nemá. Michal Jenis v trestnom konaní vypovedal, že v čase škodovej udalosti pracoval ako zamestnanec žalovaného vo funkcii vodiča autožeriavnika. Vykonával prácu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. V trestnom konaní ako svedkovia vypovedali Jozef Ševce a Z. Finta tak, že ako zamestnanci žalovaného v čase udalosti im majster zadelil prácu a to previesť nosníky na stavbu v objekte R. v F.. W. M. uviedol, že bol ako zamestnanec W. s.r.o. v objekte Agrofarmy v Slažanoch skladať bremená autožeriavom firmy Haas.

7.Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

8.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

11.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

12.Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

13.Podľa § 449 ods 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

14.Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

15.Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

16.Podľa § 726 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.

17.Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

18.Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene platnom v čase nehody poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

19.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

20.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase nehody poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21.Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

22.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

23.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.548,73 eura žalobcovi. Išlo o výplatu dávok úrazového poistenia. Súd mal za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný podľa § 420 ods. 2 O.z. Odsúdený M. Jenis bol v čase vzniku škody zamestnancom žalovaného. V trestnom konaní bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdravý, teda aj zodpovednosti za škodu. K prečinu a následnej škode prišlo pri práci ktorú vykonával ako zamestnanec žalovaného. On a ďalší dvaja zamestnanci boli zadelený majstrom žalovaného na prácu prevozu a vykládky nosníkov na stavbu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. Túto prácu tak jednoznačne vykonával pre svojho zamestnávateľa. Vykládku nosníkov realizovala firma Haas s.r.o., teda žalovaný a na túto činnosť použili M. Jenisa ktorí spôsobil škodu. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalovaný vykonával činnosť pre Jarolíma Straku Tebcko resp po jeho výsluchu pre spoločnosť Emso. To však podľa súdu neznamená, že cez príkaznú zmluvu za škodu zodpovedá firma realizujúca výstavbu budovy. Žalovaný nedokladoval žiadne zmluvné vzťahy. Činnosť vykládky realizoval žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca a je irelevantné, že si ich objednala spoločnosť Emso. V podstate vždy nejaká firma v rámci podnikania vykonáva činnosť pre niekoho kto si ju objednal, neznamená to, že za škodu zodpovedá objednávateľ. To by potom v podstate bol zodpovedný investor Agrofarma v Slažanoch čo nie je správny výklad zákona. Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného tak potom podľa výpovede svedka, žalovaný pracoval pre spol Emso, táto pre Jarolíma Straku Tebeko a on pre žalovaného s ktorím uzavrel dohodu o realizovaní výstavby budovy, čiže podľa jeho výkladu zákona bol príkazca predsa len žalovaný.

24.Poškodený mal nárok na dávky v celkovej výške 14.247,89 eura. Žalobca mu vyplatil sumu 13.535,50 eura, keď mu nárok krátil o 5% z dôvodu jeho spoluzodpovednosti. Súd mal za to, že zodpovednosť poškodeného bola v rozsahu 40% a náhradu škody tak primerane znížil a vo zvyšku v sume 4.986,77 eura návrh voči žalovanému zamietol. Za vykládku materiálu žeriavom zodpovedá objektívne v plnom rozsahu žeriavnik, teda zamestnanec žalovaného. Za žiadnych okolností tak podľa súdu nemohla byť jeho zodpovednosť nižšia ako 50 %. Pri vykládke sa pohybujú aj ďalšie osoby, ako aj poškodený. Išlo však o osobu zamestnanú na stavbe a ktorá absolvovala školenie viazačov bremien, teda riadne vyškolenú ohľadne bezpečnosti pri práci a ohľadne práce vykládky bremena. Na bezpečnosť bolo potrebné prihliadať o to viac, že namiesto vykládky žeriavnik dobre nevidel. Hlavne však žeriavnik si mal priestor zabezpečiť pomocou zodpovedných pomocníkov. Poškodený sa tak pohyboval na miestach kde nemal čo robiť, čo by súd hodnotil jeho spoluzodpovednosťou niekde v rozsahu 20-25%. Poškodený však nemal základnú ochrannú pomôcku - prilbu na hlave. Úraz sa mu stal na hlave, pričom ak by

mal prilbu boli by následky menšie, dokonca možno až žiadne. Súd tak hodnotil zlyhanie poškodeného vyšším percentom, pričom aj žeriavnik mal byť viac opatrný ako keď vidí celý priestor vykládky a stanovil ho na uvádzaných 40% z celkového nároku 14.247,89 eura. Priznaná suma 8.548,73 eura predstavuje 60% z celkového nároku na dávky úrazového poistenia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že mieru zodpovednosti určí znalec. Znalec by podľa súdu nemohol na takúto právnu otázku odpovedať. Pre závery súdu bolo aj nadbytočné ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, preto návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.

25.Žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, vzhľadom na výsledok konania súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 512,50 ( položka 1a sadzobníka poplatkov 6% z priznanej sumy) v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V konaní bol úspešnejší ako žalovaný avšak mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

1.Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 13.535,50 eura z titulu náhrady škody. Žalobca vyplatil uvedenú sumu poškodenému Andejovi Jančovi ktorému spôsobil škodu Michal Jenis pri výkone práce u žalovaného za čo bol aj právoplatne odsúdený v trestnom konaní.

2.Zastupkyňa žalobcu mala za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď jeho zamestnanec spôsobil škodu a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt alebo nie. Čo sa týka zodpovednosti poukazuje na posudok znalca Hruškára, ktorý zodpovedal: nehodu pripísal zamestnancovi žalovaného, keď nesprávne postupoval pri zdvíhaní bremena, napriek jeho zaseknutiu so zdvíhaním pokračoval. Poukazované uznesenia NS ČR nie je možné aplikovať na toto konanie. Zvýraznené vety vo vyjadrení s týmto prípadom nesúvisia. Má za to že nie je potrebné vykonať dokazovanie, v trestnom konaní bolo zavinenie zamestnanca preukázané, súd v civilnom konaní je týmto viazaný. Ak by bola zodpovednosť zamestnanca nižšia ako 50% nebol by ani stíhaný, resp. odsúdený. Zodpovednosť žalovaného bola konštatovaná aj v trestnom rozsudku. V záverečnom návrhu sa pridržiavala doterajších vyjadrení, žiadala žalobe vyhovieť.

3.Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomných vyjadrení. Mal za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, keď žalovaný v čase úrazu vykonával činnosť pre spoločnosť TEBEKO p. Straku, keď mu zapožičali žeriav a jeho žeriavnikov. Zodpovedný tak nie je žalovaný, ale spoločnosť TEBEKO. Už keď sa začal vyšetrovať úraz inšpektorátom práce, šetrenie sa viedlo proti spoločnosti Tebeco, spoločnosť HAAS bola len spolu poškodeným. K týmto skutočnostiam navrhoval vypočuť p. Ing. Vašíčka a Ing. Hanka, ktorý boli v tom čase pracovníkmi Inšpektorátu práce Nitra, tiež konateľa spoločnosti EMSO. V prípade, že by napriek tomu mal súd za to, že zodpovedný je žalovaný s poukazom na § 441 namieta spoluzodpovednosť poškodeného vo veľkej miere. Poškodeným bol zaučený pracovník, na viazanie bremien, bol zaškolený, teda vedel, že ma použiť ochranné prostriedky a ako postupovať. Pri práci teda porušil § 12 ods. 2 zák. 124/2006 ale aj STN 270143 viazania a zaväzovanie bremien - predpisy pre viazačov článok 92. Spoluzodpovedný aj zamestnanec spoločnosti ENZO p. Kundaker, tiež viazač bremien, ktorý postupoval neodborne, keď do visiaceho bremena búchal latou, čím spôsobil uvoľnenie bremena. V konečnom dôsledku znalec JUDr. Šimon Kóňa konštatoval, že ak by mal prilbu poškodený, žiadny úraz by sa mu nemusel stať. Uviedol, že žalovaný nemá písomnú listinu o zmluvnom vzťahu s Ing. Jarolímom Strakom, keď v tom čase existovala. Výstavbu budovy realizovala firma Jarolíma Straku. Pre neho zamestnanci žalovaného vykonali činnosť, toto robili bezplatne. Aj svedok Kumbacher v trestnom konaní uvádzal, že žeriavnik bol pridelený k ním keď svedok Kumbacher bol zamestnancom spoločnosti EMSO. V trestnom konaní sa riešila zodpovednosť fyzickej osoby, pričom tento by bol stíhaný aj v prípade ak by bola jeho spoluzodpovednosť nižšia ako 50%. Dohoda medzi žalovaným a Jarolímom Strakom sa vzťahovala aj na jeho subdodávateľov. Investorom bola spoločnosť AGRO Hosťovce s.r.o. V záverečnom návrhu uvádzal, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia, majú za to že žalovaný nie je pasívne legitimovaný keď podal vyjadrenie dnešného svedka, žeriavnik Michal Jenis robil pre spoločnosť EMSO, ako aj vypovedal aj v trestnom konaní svedok Kumbacher. Má za to že teda svedok Straka uviedol nové skutočnosti, na základe ktorých teda doplnil návrh na dokazovanie o výsluch konateľa spoločnosti EMSO. Z uvedených skutočností vychádza záver, že zodpovedný nie je žalovaný,

ale pravdepodobne spoločnosť EMSO v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Čo sa týka spoluzodpovednosti poškodeného má za to, že tu by bolo potrebné aby znalec určil zodpovednosť poškodeného keď podľa záverov lekárskeho posudku z trestného konania v prípade že by mal poškodený na hlave prilbu neutrpel by pravdepodobne žiadne zranenia.

4. Svedok Ing. Jarolím Straka uviedol, že v minulosti mal živosť, ktorá bola zrušená, na túto živnosť uzavrel so spoločnosťou HAAS dohodu o realizovaní výstavby budovy v priestoroch Agrofarmy Sľažany. Keďže v čase realizácie mal iné zákazky, celú realizáciu prenechal spoločnosti EMSO s ktorou spolupracoval. Na výstavbe sa tak vôbec nepodieľal. Stavbu nakoniec riešil subdodávateľsky, neprenechal ju inému, keď pre neho subdodávateľsky robila spoločnosť EMSO ktorá mu faktúrovala. Bola daná dohoda, že pri činnosti využijú stroje spoločnosti HAAS ako to bude možné. On sa o úraze dozvedel dodatočne. S AGRO Hosťovce nemal zmluvu, túto mal, teda dohodu so spoločnosťou HAAS. O úraze sa dozvedel dodatočne od konateľa spoločnosti EMSO. Keď tvrdí, že žeriavnik vykonával prácu pre spoločnosť EMSO a to na tom základe, že mu konateľ EMSO povedal, že žeriavnik bol z firmy HAAS a poškodený z jeho firmy.

5.Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to : trestným rozsudkom OS č.l.2-10, trestným rozsudkom KS č.l. 11-12, výzvou č.l.13, potvrdením o vyplatených dávkach č.l.14-15, odporom č.l.19-20, vyjadrením žalobcu č.l.23, vyjadrením spoločnosti EMSO č.l.24, vyjadrením žalovaného č.l.27, vyjadrením žalobcu, č.l. 35, vyjadrením žalovaného, č.l. 44-47, živnostenským listom č.l. 53, pripojeným spisom 1T 102/2003, z toho najmä výpovedami svedkov a zistil tento skutkový a právny stav :

6.Michal Jenis bol trestným rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/102/2013 -289 zo dňa 03.02.2015 v spojení s rozsudkom KS v Nitre 1To/43/2015-319 zo dňa 23.06.2015 uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví dňa 10.09.2010, voči poškodenému Andrejovi Jančovi. Žalobca vyplatil poškodenému dávky úrazového poistenia v celkovej sume 13.535,50 eura, keď zohľadnil 5% spoluzodpovednosť poškodeného. K poškodeniu zdravia poškodeného došlo tak, že odsúdený ako autožeriavnik zamestnaný u žalovaného porušil prespisy o bezpečnosti práce a technické normy pri skladaní bremena pomocou autožeriava. V dôsledku nesprávneho postupu bremeno spadlo a zasiahlo hlavu poškodeného čím mu spôsobilo ťažkú ujmu na zdravý. Poškodená v čase úrazu nemal ochrannú pomôcku prilbu, pričom mal absolvovaný kurz viazača bremien. Podľa znalca MUDr. Šimona Kónyu ak by mal prilbu jednoznačne by zranenia neboli takého charakteru, boli by miernejšie prípadne by k zraneniam ani nemuselo dôjsť. Žalobca si uplatnil náhradu škody od zamestnávateľa M. Jenisa podľa § 420 ods. 2 O.z. Žalovaný namietal, že nie je pasívne legitimovaný pretože M. Jenis v čase nehody robil pre spoločnosť EMSO, keď podľa § 420 ods. 2 O.z. nemusí byť uzavretý pracovný pomer medzi firmou a fyzickou osobou. Škoda je spôsobená pri činnosti právnickej osoby tými, ktorých na túto činnosť použili. V trestnom konaní svedok Kundaker na pojednávaní dňa 29.01.2015 uviedol, že žeriavnik bol z inej firmy ale bol pridelený pracovať k ním. Namietal aj, že spoluzodpovednosť poškodeného je vyššia ako súdom predbežne uvádzaným 40%. Žalobca trval na tom, že žalovaný je pasívne legitimovaný, keď škodu spôsobil jeho zamestnanec a je irelevantné či vykonával činnosť pre iný subjekt. Žalobca predbežne akceptoval súdom uvádzanú spoluzodpovednosť poškodeného vo výške 40%. Svedok Ing. Jarolím Straka uviedol, že s investorom stavby AGRo Hosťovce s.r.o. nemal zmluvu, mal dohodu so spoločnosť HAAS s.r.o. o realizácii výstavby budovy, toto robil subdodávateľsky cez spoločnosť EMSO. Ak to bolo možné mala EMSO používať stroje spoločnosti Haas. Písomné dohody nemá. Michal Jenis v trestnom konaní vypovedal, že v čase škodovej udalosti pracoval ako zamestnanec žalovaného vo funkcii vodiča autožeriavnika. Vykonával prácu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. V trestnom konaní ako svedkovia vypovedali Jozef Ševce a Ľuboš Finta tak, že ako zamestnanci žalovaného v čase udalosti im majster zadelil prácu a to previesť nosníky na stavbu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. Erik Kundaker uviedol, že bol ako zamestnanec EMSo s.r.o. v objekte Agrofarmy v Slažanoch skladať bremená autožeriavom firmy Haas.

7.Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

8.Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10.Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

11.Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

12.Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

13.Podľa § 449 ods 3 Občianskeho zákonníka náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

14.Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

15.Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

16.Podľa § 726 Občianskeho zákonníka príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri voľbe zástupcu.

17.Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

18.Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene platnom v čase nehody poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

19.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

20.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom v čase nehody poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21.Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

22.Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

23.V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.548,73 eura žalobcovi. Išlo o výplatu dávok úrazového poistenia. Súd mal za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný podľa § 420 ods. 2 O.z. Odsúdený M. Jenis bol v čase vzniku škody zamestnancom žalovaného. V trestnom konaní bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdravý, teda aj zodpovednosti za škodu. K prečinu a následnej škode prišlo pri práci ktorú vykonával ako zamestnanec žalovaného. On a ďalší dvaja zamestnanci boli zadelený majstrom žalovaného na prácu prevozu a vykládky nosníkov na stavbu v objekte Agrofarmy v Slažanoch. Túto prácu tak jednoznačne vykonával pre svojho zamestnávateľa. Vykládku nosníkov realizovala firma Haas s.r.o., teda žalovaný a na túto činnosť použili M. Jenisa ktorí spôsobil škodu. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalovaný vykonával činnosť pre Jarolíma Straku Tebcko resp po jeho výsluchu pre spoločnosť Emso. To však podľa súdu neznamená, že cez príkaznú zmluvu za škodu zodpovedá firma realizujúca výstavbu budovy. Žalovaný nedokladoval žiadne zmluvné vzťahy. Činnosť vykládky realizoval žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca a je irelevantné, že si ich objednala spoločnosť Emso. V podstate vždy nejaká firma v rámci podnikania vykonáva činnosť pre niekoho kto si ju objednal, neznamená to, že za škodu zodpovedá objednávateľ. To by potom v podstate bol zodpovedný investor Agrofarma v Slažanoch čo nie je správny výklad zákona. Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného tak potom podľa výpovede svedka, žalovaný pracoval pre spol Emso, táto pre Jarolíma Straku Tebeko a on pre žalovaného s ktorím uzavrel dohodu o realizovaní výstavby budovy, čiže podľa jeho výkladu zákona bol príkazca predsa len žalovaný.

24.Poškodený mal nárok na dávky v celkovej výške 14.247,89 eura. Žalobca mu vyplatil sumu 13.535,50 eura, keď mu nárok krátil o 5% z dôvodu jeho spoluzodpovednosti. Súd mal za to, že zodpovednosť poškodeného bola v rozsahu 40% a náhradu škody tak primerane znížil a vo zvyšku v sume 4.986,77 eura návrh voči žalovanému zamietol. Za vykládku materiálu žeriavom zodpovedá objektívne v plnom rozsahu žeriavnik, teda zamestnanec žalovaného. Za žiadnych okolností tak podľa súdu nemohla byť jeho zodpovednosť nižšia ako 50 %. Pri vykládke sa pohybujú aj ďalšie osoby, ako aj poškodený. Išlo však o osobu zamestnanú na stavbe a ktorá absolvovala školenie viazačov bremien, teda riadne vyškolenú ohľadne bezpečnosti pri práci a ohľadne práce vykládky bremena. Na bezpečnosť bolo potrebné prihliadať o to viac, že namiesto vykládky žeriavnik dobre nevidel. Hlavne však žeriavnik si mal priestor zabezpečiť pomocou zodpovedných pomocníkov. Poškodený sa tak pohyboval na miestach kde nemal čo robiť, čo by súd hodnotil jeho spoluzodpovednosťou niekde v rozsahu 20-25%. Poškodený však nemal základnú ochrannú pomôcku - prilbu na hlave. Úraz sa mu stal na hlave, pričom ak by mal prilbu boli by následky menšie, dokonca možno až žiadne. Súd tak hodnotil zlyhanie poškodeného vyšším percentom, pričom aj žeriavnik mal byť viac opatrný ako keď vidí celý priestor vykládky a stanovil ho na uvádzaných 40% z celkového nároku 14.247,89 eura. Priznaná suma 8.548,73 eura predstavuje 60% z celkového nároku na dávky úrazového poistenia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že mieru zodpovednosti určí znalec. Znalec by podľa súdu nemohol na takúto právnu otázku odpovedať. Pre závery súdu bolo aj nadbytočné ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov, preto návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.

25.Žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený, vzhľadom na výsledok konania súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku v sume 512,50 ( položka 1a sadzobníka poplatkov 6% z priznanej sumy) v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V konaní bol úspešnejší ako žalovaný avšak mu žiadne trovy nevznikli.