Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu Ján Černák-ČERO, IČO: 11 932 678, so sídlom Novohradská 12, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Henrieta Čabanová, advokátka so sídlom M. Rázusa 35, 984 01 Lučenec proti žalovanému MASTER SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 616 488, so sídlom Martinčekova 5, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Daniel Přibyl, advokát so sídlom Dr. Vodu 18, Lučenec, o zaplatenie 6 542,55 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 5139,90 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 57,12% jeho trov, ktoré budú vyčíslené osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca podanou žalobou zo dňa 17.10.2016 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 6542,55 Eur a prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 01.01.2011 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným, ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej prenechal žalovanému do nájmu nebytové priestory -objekt služieb v R., N. Ž. L. XXXX/XX prízemie o výmere 210 m2, zapísané na LV číslo XXXX W. W..Č.. XXXX/X a poschodie o výmere 140 m2 zapísané na R. Č. XXXX pod parcelným číslom XXXX/X za účelom prevádzkovania herne. V zmysle bodu 5. Zmluvy o nájme bol žalovaný povinný za prenajaté nebytové priestory platiť nájomné vo výške 930.-Eur bez DPH mesačne. V zmysle bodu 7. Zmluvy o nájme je nájomné zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti ešte pokladá prvý po ňom nasledujúci pracovný deň. V prípade nedodržania termínu splatnosti úhrady nájomného bude mu fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5% z celkovej sumy hodnoty nájmu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neplatil nájomné v lehote splatnosti a dostal sa do omeškania s úhradou nájomného, žalobca vystavil dňa 06.10.2016 žalovanému v súlade s bodom 7.Zmluvy o nájme faktúru č.XXXX/M/XXX vo výške 6542,55 Eur splatnú dňa 11.10.2016 spolu s prílohami, v ktorých žalobca podrobne rozpísal výpočet úroku z omeškania. Uvedená faktúra spolu s prílohami bola žalovanému doručená dňa 07.10.2016.

2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému strana žalovaného podala odpor, preto bol platobný rozkaz zrušený. Žalovaný v odpore uviedol, že popiera tvrdenie žalobcu, že žalovaný neplatil nájomné v lehote splatnosti tak, ako je to uvedené v prílohách vystavenej faktúry žalobcu číslo XXXXM/ XXX s tým, že nájomné uhrádzal žalovaný v lehote splatnosti a to v súlade s ustanovením Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.01.2011 s poukazom na ustanovenie bodu 6. tejto zmluvy, ktoré hovorí, že nájomné sa platí vždy do 13-tého dňa v mesiaci za daný mesiac na základe

faktúry prenajímateľa a to vždy po doručení predmetnej faktúry a len na jej základe potom žalovaný bez zbytočného podkladu uhradil jednotlivé faktúry, má žalovaný za to, že dochádzalo k omeškaniu žalobcu s plnením si jeho povinnosti ako prenajímateľa vystaviť a doručiť mu faktúry včas. Na základe vyššie uvedeného tvrdí, že mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo vyúčtovaní faktúrou číslo XXXX/M/XXX a žalobcom uplatnená sadzba úroku z omeškania vo výške 0,5% denne t.j. 182,5% ročne je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda žalobcom uplatnený nárok nepožíva ochranu.

3. Žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca v súlade s čl.6 Zmluvy o nájme vystavoval pravidelne odo dňa vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným každý mesiac vždy v prvý pracovný deň tohto ktorého mesiaca žalovanému faktúru za nájom nebytových priestorov vo výške 930.-Eur so splatnosťou vždy k 15-tému dňu toho ktorého mesiaca. Faktúry boli odovzdávané žalovanému vždy načas a to na začiatku každého mesiaca osobne do rúk ekonómky spoločnosti žalovaného, alebo zastupujúcemu pracovníkovi spoločnosti žalovaného. Zmluvná výška nájomného za prenájom nebytových priestorov bola jasne a zrozumiteľne určená v Zmluve o nájme vo výške 930.-Eur mesačne, kde takto určená výška nájomného bola počas trvania nájomného vzťahu fixná a nemenná od vzniku predmetného nájomného vzťahu, až do jeho skončenia. Išlo teda o nemenné opakované plnenie, ktoré vyplývalo priamo z uzatvorenej zmluvy o nájme, preto žalovaný mal vedomosť o výške nájmu, ako aj o lehote jeho splatnosti. Žalovaný počas celého zmluvného vzťahu neplatil nájomné včas. Z uvedeného dôvodu ho žalobca ústne aj písomnej vyzýval na platenie nájomného včas, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca napokon v súlade s bodom 11. Zmluvy o nájme vypovedal nájomnú zmluvu z dvojmesačnou výpovednou lehotou. Z uvedených dôvodov sa nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil dňa 31.12.2016. Žalovaný aj napriek skončeniu nájomného vzťahu nebytový priestor žalobcovi neodovzdal. K odovzdaniu došlo až po osobnej výzve žalobcom. Z platne uzavretej zmluvy o nájme jasne a zrozumiteľne vyplývala pre žalovaného povinnosť platiť nájomné, jeho výška ako aj lehota splatnosti nájomného a fakturácia nájomného slúžila pre účely účtovníctva a jednotlivé faktúry ako účtovné doklady. Ďalej uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodno-právnym záväzkovým vzťahom v rámci ktorého si zmluvné strany môžu dojednať výšku úrokov v zmluve. Žalovaný mal možnosť si žalobcom predložený návrh na uzavretie zmluvy o nájme pred jej podpisom prečítať a zo strany žalobcu nebol nútený k podpisu zmluvy v takom znení, ako mu žalobcom bola predložená. Žalovaný mal možnosť počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom navrhnúť zmenu obsahu zmluvy o nájme, avšak neurobil tak.

4. Na pojednávaní strana žalobcu tvrdila, že trvá na podanej žalobe, ako aj právnej kvalifikácii, ako aj na skutkových tvrdeniach uvedených v o vyjadrení a zastáva názor, že žalovaný neplatil nájomné dojednané medzi stranami sporu, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.01.2011 riadne a včas. Žalovaný sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok v súlade s bodom 7. predmetnej zmluvy na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,5% z dlžného nájomného. Ďalej uviedla, že zo zoznamu došlých faktúr za roky 2013,2014,2015, jednoznačne vyplýva, že žalovaný aj napriek skutočnosti, že v evidencii došlých faktúr zapisoval faktúry od žalobcu v určitý deň, neuhrádzal faktúry včas, ale dostával sa do omeškania. Predložila tabuľku v ktorej je zrejmý dátum evidencie faktúry žalobcu v evidencii došlých faktúr žalovaného a dátum jej skutočnej úhrady žalobcovi. Je zrejmé, že žalovaný uviedol v odpore nepravdivé skutočnosti, pretože faktúry neuhrádzal bezodkladne po ich doručení. Žalovanému nič nebránilo platiť nájomné riadne a včas. Ďalej uviedla, že strana žalobcu má za to, že žalovaný si nesplnil svoj záväzok zo Zmluvy o nájme riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného úroku z omeškania. Strana žalobcu zastáva názor, že zmluvná výška nájomného za prenájom nebytových priestorov bola jasne a zrozumiteľne určená v bode 5. a v bode 6. zmluvy, bol jasne a zrozumiteľne určený čas plnenia. Takto určená výška nájomného, ako aj čas plnenia boli počas trvania nájomného vzťahu fixné a nemenné a to od vzniku predmetného zmluvného vzťahu, až do jeho skončenia. Išlo teda o nemenné opakované plnenie, ktoré vyplývalo priamo zo zmluvy o nájme, preto žalovaný mal vedomosť o výške nájmu, ako aj o lehote jeho splatnosti. S poukazom na vyššie uvedené navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

5. Splnomocnený právny zástupca žalovaného uviedol, že nájomná zmluva bola uzavretá, nie je sporná výška dohodnutého nájomného, sporným zostáva, kto bol v omeškaní, či bol v omeškaní žalobca zasielaním a vyúčtovaním faktúr, alebo žalovaný s úhradou nájomného. Žiadnym dôkazom nie je preukázané doručovanie faktúr riadne a včas. Má za to, že žalobca sám sa dostal do omeškania s touto dohodou a nemôže žiadať náhradu škody v konaní vo vzťahu k žalovanému. Namietol výšku

úrokovej sadzby vo vzťahu, k porušeniu pravidiel poctivého konania, ktoré nepožíva právnu ochranu. Poukázal na to, že počas celého zmluvného vzťahu dochádzalo pri obchodnej zvyklosti doručenia tak, ako to bolo prezentované k plateniu nájmu až na základe vystavenej faktúry. Nikdy nežiadal žalobca úrok z omeškania za nezaplatenie nájomného podľa jeho predstáv v lehote splatnosti tak, ako to uvádza a prezentuje v tomto konaní. Vo vzťahu k splatnosti nájomného má za to, že pokiaľ faktúra bola podstatnou náležitosťou pre určenie lehoty splatnosti nájomného a bola doručená pred 13-tým dňom v mesiaci, čo sa stalo tak dva až trikrát, lehota splatnosti bola 13. deň. Pokiaľ sa tak nestalo a faktúra nebola doručená nastupuje aplikácia § 365 odsek 2 Obchodného zákonníka podľa ktorého dochádza k platnosti, ktorá sa určuje odo dňa doručenia dokladu, teda faktúry resp. odo dňa dodania služby. Pri aplikovaní tohto ustanovenia omeškanie žalovaného napr. v roku 2013 vôbec nebolo, v roku 2014 bolo len v mesiaci jún, august, september, október, november a december, v roku 2015 za všetky ostatné mesiace, okrem mesiaca júl. Namietal výšku úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a je až na hranici úžery. Požíva teda právnu ochranu.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že faktúry boli doručené osobne buď samotnému nájomcovi a to štatutárnemu zástupcovi pánovi B., alebo ich nechával pracovníčkam v cestovnej kancelárii na recepcii hotela Slovan, čiže to nebolo doručované poštou, ale osobne. Výška sumy za prenájom bola vždy rovnaká od roku 2008, nikdy nikto nenamietal doručovanie, alebo že by tieto faktúry neboli doručované o čom svedčia aj splatnosti jednotlivých faktúr, ktoré boli uhradené v omeškaní. Prvá zmluva bola podpísaná medzi nájomcom a prenajímateľom v roku 2008 a nikto počas celého nájomného vzťahu nepristúpil k zmene podmienok, výšky úroku z omeškania a každá zo strán zmluvy vedela, že v prípade neuhradenia faktúr prináleží úrok z omeškania, ktorý je stanovený v zmluve o prenájme.

7. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že faktúry boli doručované pánom Č. osobne, niekedy ich nechal zamestnancom. Viackrát ho vyzvali, aby boli doručované včas. Viackrát upozorňovali ekonómky, aby to doručovali včas a niekedy sa stalo, že aj štyri faktúry naraz doniesol žalobca. Vtedy boli potom tieto faktúry uhrádzané.

8. Svedkyňa W. V. uviedla, že pracuje ako externá účtovníčka pre firmu žalobcu a vystavuje daňové doklady, tak isto vystavila aj Zmluvu o nájme nebytových priestorov, faktúry boli vystavované priebežne, každý mesiac boli odovzdávané pánovi Černákovi a doručovanie druhej strane zabezpečoval pán Č.. Úhrady sa robili priebežne s druhou stranou mailovou komunikáciou, upozorňovali na nezaplatenie faktúr a na omeškanie. Faktúry sa účtujú tak, že keď príde faktúra do spoločnosti sa zapisujú do knihy došlých faktúr a zaevidujú sa do účtovných programov, kde sa zadáva presný dátum evidencie došlých faktúr. Do účtovných kníh sa uvádza dátum zaradenia faktúry do evidencie t.j. dátum, keď faktúra príde do firmy. V knihe došlých faktúr sa uvádza dátum, kedy dotyčný zaeviduje faktúru, čo mu prišla. Keď to robí externá účtovníčka, tak je to vnútorná interná smernica tej firmy, kedy sa aký dátum zaeviduje. Ide o to, ako často majiteľ firmy nosí ku svojej účtovníčke daňové doklady.

9. Svedkyňa V. B. uviedla, že spracuváva agendu pre žalovaného, pripravuje všetky podklady k účtovníctvu, účty, faktúry. Faktúry boli predtým doručované zo strany pána Černáka žalovanému poštou a približne od marca 2014,keď sa firma žalovaného presťahovala do Lučenca, tak boli nechávané na recepcii hotela Slovan, kde sídli cestovná kancelária, ktorá patrí žalovanému. Faktúry sa potom zaevidovali do knihy došlých faktúr potom, ako boli doručené. Oni sú kvartálnym plátcom DPH a tieto podklady potom odovzdávajú koncom kvartálu až začiatkom nasledujúceho mesiaca a faktúry do účtovníctva sú evidované posedný deň, keď je splatnosť faktúry. Inventarizácia pohľadávok, ktorá mala byť doručovaná zo strany žalobcu každý rok je v mailovej podobe, uviedla, že nebola doručovaná. Faktúry sa doručovali na recepciu hotela Slovan a bol tam vždy pripnutý nejaký lístok, kedy tam to bolo nechané a ten dátum sa v podstate zapísal do knihy.

10. Okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 01.01.2011, faktúrou číslo XXXX/M/XXX, prílohami k faktúre s ktorými bol vyúčtovaný úrok z omeškania, platobným rozkazom vo veci, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalovaného k odporu, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 20.10.2015, predžalobnou výzvou zo dňa 15.02.2016, inventarizáciou pohľadávok, výpisu z účtu o úhrade nájomného, prehľadom úhrad nájomného za predchádzajúce obdobie, Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 30.04.2008, záznamom došlých faktúr, tabuľkou jednotlivých úhradách nájomného, knihou došlých faktúr, na základe čoho zistil, že strany sporu uzavreli dňa 01.01.2011 Zmluvu o nájme

nebytových priestorov na základe ktorej žalobca, ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanému, ako nájomcovi nebytové priestory na podnikateľské účely. Bolo dohodnuté nájomné vo výške 930.-Eur bez DPH mesačne s tým, že čl.6. zmluvy bolo dohodnuté , že nájomné sa platí vždy do 13-tého dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa. V bode 7. bolo dohodnuté, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti ešte pokladá prvý po ňom nasledujúci pracovný deň. Prípadné nedodržanie termínu splatnosti úhrady nájomného bude fakturovaný úrok za každý omeškanie vo výške 0,5% z celkovej hodnoty nájmu. Z uvedeného teda vyplýva, že postup strán mal byť taký, že žalobca doručí žalovanému mesačnú faktúru nájomného a žalovaný ju uhradí do 13-tého dňa v mesiaci za daný mesiac. V konaní potom strana žalovaného zaujala obranu v tom smere, že žalobca doručoval faktúry oneskorene, čo vyplýva zo záznamu došlých faktúr, kde sú určované jednotlivé faktúry, pričom žalobca tvrdil, že tieto faktúry doručoval na základe obchodných zvyklostí, takže ich dal osobne ekonómke žalovaného, prípadne účtovníčke alebo ich ponechal na recepcii hotela Slovan v Lučenci. Tvrdil, že tieto faktúry boli doručené včas podľa zmluvy a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalované nájomné. Žalovaný toto popieral a ďalej namietal výšku vyúčtovaného úroku z omeškania, ktorý je podľa jeho názoru v rozpore s obchodnými zvyklosťami.

11. Súd zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému ako nájomcovi nebytové priestory.

12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa § 671 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

14. Keďže išlo o nájom podnikateľských priestorov, vzťahy medzi stranami sa vzťahujú ustanoveniami zákona číslo 116/1990 Zb. a zmluvnými dojednaniami.

15. Bolo nesporne zistené, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov. V bode 6. Zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo dohodnuté, že nájomné sa platí vždy do 13-tého dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa. V bode 7. citovanej zmluvy bolo dohodnuté, že nájomné je zaplatené včas, ak najneskôr v deň jeho splatnosti bude v skutočnosti pripísané k dobru na účet prenajímateľa. Ak deň splatnosti nebude pracovným dňom, tak sa za posledný deň splatnosti ešte pokladá prvý, po ňom nasledujúci pracovný deň. V prípade nedodržania termínu splatnosti nájomného, bude Vám fakturovaný úrok za každý deň omeškania vo výške 0,5% z celkovej hodnoty nájmu.

16. Z výkladu vyššie citovaných ustanovení zmluvy súd mal za to, že nájomné sa malo platiť vždy do 13-tého dňa v mesiaci za daný mesiac na základe faktúry prenajímateľa. Išlo teda o splnenie dvoch podmienok a to, že v danom mesiaci uplynie 13. deň a žalobca vystaví faktúru prenajímateľovi, pričom práve vystavenie a doručenie tejto faktúry bolo v spore sporným. Pre spravodlivé vyriešenie sporu a zistenie objektívneho stavu veci preto súd vychádzal z evidencie došlých faktúr, ktorú predložil žalovaný a termínov úhrad, ktoré uviedol žalobca, pričom dospel k týmto zisteniam čo sa týka úhrady faktúr.

17.

Rok 2013 číslo faktúry uhradiť dátum dor.fa suma dátum spl. dni z omeš. denný úrok úrok spolu dátum úhrady Január XXXX/MXXX 930 8.2.2013 8.2.2013 930 15.1.2013 10 4,65 46,5 Február XXXX/MXXX 930 1.3.2013 15.2.2013 930 15.2.2013 14 4,65 65,1 Marec XXXX/MXXX 930 27.3.2013 21.3.2013 930 15.3.2013 6 4,65 27,9 Apríl XXXX/MXXX 930 23.5.2013 17.5.2013 930 15.4.2013 6 4,65 27,9 Máj XXXX/MXXX 930 5.6.2013 20.5.2013 930 15.5.2013 16 4,65 74,4

Jún XXXX/MXXX 930 22.7.2013 12.7.2013 930 15.6.2013 10 4,65 46,5 Júl XXXX/MXXX 930 21.8.2013 12.8.2013 930 15.7.2013 9 4,65 41,85 August XXXX/MXXX 930 24.9.2013 16.9.2013 930 15.8.2013 8 4,65 37,2 September XXXX/MXXX 930 22.10.2013 17.10.2013 930 15.9.2013 5 4,65 23,35 Október XXXX/MXXX 930 21.11.2013 15.11.2013 930 15.10.2013 6 4,65 27,9 November XXXX/MXXX 930 13.12.2013 10.12.2013 930 15.11.2013 3 4,65 13,95 December XXXX/MXXX 930 23.12.2013 18.12.2013 930 15.12.2013 5 4,65 23,25 Spolu 11160 11160 455,7

Rok 2014 číslo faktúry uhradiť dátum dor.fa suma dátum spl. dni z omeš. denný úrok úrok spolu dátum úhrady Január XXXX/MXXX 930 0 27.1.2014 930 15.1.2014 0 0 0 Február XXXX/MXXX 930 28.2.2014 24.2.2014 930 15.2.2014 4 4,65 18,6 Marec XXXX/MXXX 930 31.3.2014 25.3.2014 930 15.3.2014 6 4,65 27,9 Apríl XXXX/MXXX 930 6.5.2014 30.4.2014 930 15.4.2014 6 4,65 29,9 Máj XXXX/MXXX 930 7.7.2014 25.6.2014 930 15.5.2014 12 4,65 55,8 Jún XXXX/MXXX 930 27.8.2014 23.7.2014 930 15.6.2014 25 4,65 116,25 Júl XXXX/MXXX 930 30.9.2014 5.9.2014 930 15.7.2014 25 4,65 116,25 August XXXX/MXXX 930 3.12.2014 30.9.2014 930 15.8.2014 64 4,65 297,6 September XXXX/MXXX 930 17.12.2014 30.10.2014 930 15.9.2014 48 4,65 223,2 Október XXXX/MXXX 930 27.1.2015 24.11.2014 930 15.10.2014 65 4,65 302,25 November XXXX/MXXX 930 26.2.2015 22.12.2014 930 15.11.2014 66 4,65 306,9 December XXXX/MXXX 930 13.3.2015 16.1.2015 930 15.12.2014 56 4,65 260,4 Spolu 11160 11160 1750,05

Rok 2015 číslo faktúry uhradiť dátum dor.fa suma dátum spl. dni z omeš. denný úrok úrok spolu dátum úrady Q. XXXX/MXXX 930 17.4.2015 2.3.2015 930 15.1.2015 46 4,65 213,9 - H. XXXX/MXXX 930 22.5.2015 2.4.2015 930 15.2.2015 50 4,65 232,5 - V. XXXX/MXXX 930 30.6.2015 23.4.2015 930 15.3.2015 68 4,65 316,2 - P. XXXX/MXXX 930 31.7.2015 5.6.2015 930 15.4.2015 56 4,65 260,4 - V. XXXX/MXXX 930 28.9.2015 30.6.2015 930 15.5.2015 90 4,65 418,5 - Q. XXXX/MXXX 930 15.10.2015 24.7.2015 930 15.6.2015 83 4,65 385,95 - P. XXXX/MXXX 930 22.10.2015 24.9.2015 930 15.8.2015 28 4,65 130,2 - B. XXXX/MXXX 930 29.12.2015 19.10.2015 930 15.9.2015 70 4,65 325,5 - Y. XXXX/MXXX 930 4.1.2016 0 930 15.10.2015 81 4,65 376,65 - N. XXXX/MXXX 930 13.1.2016 0 930 15.11.2015 59 4,65 274,35 - Spolu 9300 9300 2934,15

18. Z predloženého dôkazového materiálu súd mal za zistené uvedené skutočnosti, pričom spolu mal takto žalovaný dlhovať žalobcovi ku dňu rozhodovania vo veci na úrokoch 5139,90 Eur. Keďže nebolo možné v konaní ani výpoveďami svedkov spravodlivo zistiť, keby boli faktúry doručené žalovanému, súd vychádzal z knihy došlých faktúr, ktorú predložil žalobca. Ďalej pri dátume zaplatenia vychádzal z dôkazového materiálu a tvrdení žalobcu, nakoľko žalovaný ohľadom úhrad dôkazový materiál neprodukoval.

19. Žalovaný poukazoval na výšku dojednaného úroku z omeškania s tým, že tvrdil vo svojej obrane, že táto výška je neprimeraná a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepožíva právnu ochranu.

20. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

21. Čo sa týka uvedeného súd mal za to, že výška úroku z omeškania bola dohodnutá zmluvnými stranami slobodne, vážne, zrozumiteľne a ide o podnikateľské subjekty, preto súd mal za to, že nie je tu dôvod zasahovať do zmluvnej voľnosti strán. Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalovaného na ustanovenie § 365 odsek 2 Obchodného zákonníka,súd bol toho názoru, že zo zmluvy vyplývala lehota splatnosti a pokiaľ bol deň doručenia dokladu neistý, tento deň bol zistený a ustálený z knihy došlej pošty, ktorú predložil žalovaný.

22. Z týchto dôvodov súd žalobe v časti vyhovel čo do zaplatenia 5139,90 Eur a žalobcu ako nedôvodnú zamietol v časti zaplatenia 1402,65 Eur.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal úspech čo do 78,56% hodnoty sporu,preto mu náleží nárok na zaplatenie 57,12% trov, ktoré mu vznikli.

24. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.