Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-46-2016.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6T/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich JUDr. O. S. M. F.. I. X. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. augusta 2017 v H. takto
rozhodol:
Obžalovaní :
1/ K. N., nar. XX.XX.XXXX I. J. N., Q. K. V., Y. G. J. N., W.. G. XXC/X, K. V., K. G. J. N., W.. P. X/XX, K. V., Y..Č.. Q. XX.XX.XXXX I. I. Ú. K.,
2/ H. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX I. J. N., Q. K. V., Y. G. J. N., W.. X. XX/XX, K. V., Y..Č.. Q. XX.XX.XXXX I. I. Ú. K.,
s ú v i n n í , ž e
1/ obž. K. N.
dňa 5.5.2016 v čase okolo 14.30 hod. v predajni bývalej Z. I. S. J. K., Q.. N. Ľ., zaplatil za ním zakúpený tovar v nezistenej hodnote 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur sériového čísla I. alebo sériového čísla L., kde mu túto bankovku pracovníčka potravín S. F. prijala s tým, že si nevšimla, aby 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur sériového čísla I. alebo sériového čísla L. nevykazovala dostatočné ochranné prvky bankovky, pričom uvedené bankovky sú na základe odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska falzifikátom,
následne toho istého dňa 5.5.2016 v čase okolo 17.00 hod. v predajni H. Č.. XX, I. X. J. O., Q.. H., zaplatil za ním zakúpený tovar v hodnote 3,70 Eur 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur sériového čísla I. na základe čoho došlo k vydaniu finančnej hotovosti v hodnote 46,30 Eur zo strany predávajúcej H. S. G., kde išlo o bankovku, ktorá vykazovala znaky falzifikátu,
následne obv. K. N. dňa 5.5.2016 v presne nezistenom čase medzi 13.00 hod. až 14.00 hod. v predajni I. S. J. K., Q.. N. Ľ. od predavačky G. O. zakúpil tovar, a to fľašu alkoholu N.'N., za ktorý zaplatil bankovkou nominálnej hodnoty 50 Eur so sériovým číslom I., ktorá je na základe odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska falzifikátom,
2/ obž. H. Z. Q.
dňa 5.5.2016 v čase okolo 14.30 hod. v predajni bývalej Z. I. S. J.
K., Q.. N. Ľ. zaplatil za ním zakúpený tovar v nezistenej hodnote 1ks bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur sériového čísla I. alebo sériového čísla L., kde mu túto bankovku pracovníčka potravín S. F. prijala s tým, že si nevšimla, aby 1ks bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur sériového čísla I. alebo sériového čísla L. nevykazovala dostatočné ochranné prvky bankovky, pričom uvedené bankovky sú na základe odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska falzifikátom, následne toho istého dňa 5.5.2016 v čase okolo 17.00 v predajni H. Č.. XX I. X. J. O., Q.. H., zaplatil za ním zakúpený tovar v hodnote 6,99 Eur 1ks bankovky nominálnej hodnoty 50 Eur sériového čísla I., na základe čoho došlo k vydaniu finančnej hotovosti v hodnote 43,10 Eur zo strany predávajúcej H. S. G., kde išlo bankovku, ktorá vykazovala znaky falzifikátu,
3/ obžalovaní K. N. M. H. Z. Q. v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste si od doposiaľ nestotožnenej osoby zadovážili 8 ks bankoviek v nominálnej hodnote 50 Eur sériového čísla I., ktoré sú na základe odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska falzifikátom, a tieto prechovávali v osobnom motorovom vozidle zn. N. U., s poľským evidenčným číslom H.-XXXXX, do 17.10 hod. dňa 5.5.2016, kedy boli v obci X. J. O., Q.. H.S., predvedení hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru N. N. I.,
4/ obž. H. Z. Q.
v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste si neznámym spôsobom zadovážil 2 ks bankoviek v nominálnej hodnote 20 Eur sériových čísel N.;/.M. N., ktoré sú na základe odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska falzifikátom, a tieto prechovával u seba až do 23.10 hod. dňa 6.5.2016, kedy ich v H. na výzvu podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v H., t e d a v bode 1/ obž. K. N. falšované peniaze dal ako pravé a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách,
v bode 2/ obž. H. Z. Q.
falšované peniaze dal ako pravé,
v bode 3/ obžalovaní K. N. M. H. Z. Q. spoločným konaním sebe zadovážili falšované peniaze a také peniaze prechovávali,
v bode 4/obž. H. Z. Q.
sebe zadovážil falšované peniaze a také peniaze prechovával, č í m s p á c h a l i v bode 1/ rozsudku obž. K. N. obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, v bode 2/ rozsudku obž. H. Z. Q. zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, v bode 3/ rozsudku obžalovaní K. N. M. H. Z. Q. zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
spáchaného podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bode 4/ rozsudku obž. H. Z. Q. zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1 Trestného zákona Z a t o s a o d s u d z u j ú
obž. 1/ K. N.
Podľa § 270 ods. 3 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 a § 39 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona za použitia § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov v sume 30,- Eur vedenej v Štátnej pokladnici na účte - č.ú. SK2981800000007000159662, pod položkou registra 9, rok 2016.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 (siedmich) rokov.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
obž. 2/ H. Z. Q.
Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov v sume 220,- Eur vedenej v Štátnej pokladnici na účte - č.ú. SK2981800000007000159662, pod položkou registra 9, rok 2016.
Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 (siedmich) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť poškodenému V. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. XXXX/XX, N. Ľ., škodu vo výške 50,- Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť poškodenému Z. F., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. J. K., K. XXX, škodu vo výške 200,- Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť poškodenej S. K., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. J. O. XX, škodu vo výške 89,31 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených V. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X. XXXX/XX, N. Ľ., Z. F., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. S. J. K., K. XXX o d k a z u j e so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry H. podal dňa 17.10.2016 obžalobu sp. zn. K. XXX/XX/XXXX na obžalovaných K. N. M. H. Z. Q. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, osobitne ods. 2 Trestného zákona a v prípade obžalovaného K. N. aj pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Prokurátorka Okresnej prokuratúry H. pri prečítaní obžaloby upravila skutkovú vetu prvého a štvrtého skutku, v ktorých vypustila slovné spojenia „spolu obv. H. Z. Q.“ a „spolu s obv. K. N.. Obaja obžalovaní sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.08.2017 ku spáchaniu skutkov, ktoré im boli kladené za vinu priznali v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1 až ods. 3 Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo skutkov kladených im za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku ich vyhlásenia o vine prijal, keďže tieto vyhlásenia boli v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokmi o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia a to prečítaním listinných dôkazov.
Na základe vyššie uvedeného bolo preto potrebné u obžalovaných K. N. M. H. Z. Q. skutok posúdiť ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, samostatne ods. 2 Trestného zákona a v prípade obžalovaného K. N. aj ako obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j), ktorých sa v bode 1/ rozsudku obž. K. N. dopustil tým, že falšované peniaze dal ako pravé a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, v bode 2/ rozsudku obž. H. Z. Q. falšované peniaze dal ako pravé, v bode 3/ rozsudku obžalovaní K. N. a H. Z. Q. spoločným konaním sebe zadovážili falšované peniaze a také peniaze prechovávali a v bode 4/rozsudku obž. H. Z. Q. sebe zadovážil falšované peniaze a také peniaze prechovával.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaných trestných činov, súd má za to, že obaja obžalovaní konali v priamom úmysle, teda chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Rovnako u oboch obžalovaných neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali ich trestnoprávnu zodpovednosť.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
K osobe obžalovaného K. N. súd zistil, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma deťmi vo veku 4 a 1,5 roka. Obžalovaný nebol na území Slovenskej republiky doposiaľ súdne trestaný. Z Európskeho informačného systému registra trestov vyplýva, že ani na území K. V. nebol doposiaľ odsúdený. Z ústavu na výkon väzby je jeho správanie hodnotené pozitívne.
Z vykonaného dokazovania k osobe obžalovaného H. Z. Q. súd zistil, že tento bol na území Slovenskej republiky jeden krát súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu N. Ľ. N.. L.. XT XX/XXXX zo dňa 23.12.2015, a to pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 23.12.2015. Z Európskeho informačného systému registra trestov vyplýva, že obžalovaný H. Z. Q. bol na území K.N. V. doposiaľ 13 krát súdne trestaný. Z ústavu na výkon väzby je jeho správanie hodnotené pozitívne.
U obžalovaného K. N. súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 270 ods. 3 Trestného zákona, ktorá upravuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 10 rokov až 15 rokov. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to, že obžalovaný pred spáchaní trestného činu viedol riadny život /§ 36 písm. j) Trestného zákona/, čo vyplýva zo skutočnosti, že doposiaľ nebol súdne trestaný a ani priestupkovo postihnutý. Okrem toho sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal k spáchaniu trestných činov a ich spáchanie úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Súd u tohto obžalovaného nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, a preto v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trestnú sadzbu znížením jej hornej hranice o jednu tretinu upravil na 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace. Nakoľko obžalovaný K. N. spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých všetky sú zločiny, spáchaných viacerými skutkami, súd mu v zmysle § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest, a to za použitia „asperačnej zásady“, čo malo za následok, že hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin podľa § 270 ods. 3 Trestného zákona upravenú v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona zvýšil o jednu tretinu.
Súd obžalovanému K. N. ako aj obžalovanému H. Z. Q. nepripočítal na ťarchu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda, že spáchali viac trestných činov, hoci prokurátorka Okresnej prokuratúry H. vo svoje záverečnej reči žiadala použitie uvedenej priťažujúcej okolnosti. Súd pritom poukazuje na § 38 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť, ako na poľahčujúcu okolnosť alebo priťažujúcu okolnosť. „Pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov“ podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a „dva a viac“ v slovnom spojení „dva a viac trestných činov“ podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h) Trestného zákona je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem“ vyjadrenou v § 38 ods. 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia Všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona)“ (R 1/2011). Pretože súd u oboch obžalovaných musel pri ukladaní trestu použiť „asperačnú zásadu“ v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, táto vylučuje použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, pretože ju v sebe de facto zahŕňa a voči obžalovaným by bola jedna a tá istá okolnosť v ich neprospech použitá dvakrát.
V súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon v § 39 ods. 1 umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť aj trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona. Súd v prípade obžalovaného K. N. zohľadnil tak okolnosti prípadu ako aj jeho pomery a dospel k záveru, že aplikácia trestnej sadzby ustanovenej v § 270 ods. 3 Trestného zákona, aj pri úprave trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností, avšak zároveň pri aplikácii „asperačnej zásady“ by bola pre tohto obžalovaného neprimerane prísna. Za mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré sa bežne nevyskytujú je potrebné považovať najmä rozsah trestnej činnosti tohto obžalovaného a ňou spôsobený následok, ktorá je iba malého rozsahu. Tento obžalovaný síce spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania, a to na viacerých osobách, čo následne podmienilo použitie ustanovenia § 270 ods. 3 Trestného zákona, ako obzvlášť závažného zločinu, avšak na strane druhej, obžalovaný uskutočnil iba drobné nákupy v troch predajniach. Takže hoci formálne naplnil charakter závažnejšieho spôsobu konania, v skutočnosti jeho konanie nemalo mimoriadne závažné následky pre stabilitu meny a ekonomiky Slovenskej republiky tak, ako to pri stanovení trestných sadzieb za uvedený trestný čin mal na mysli zákonodarca. Súd tiež zohľadnil aj jeho osobné pomery, kedy obžalovaný K. N. nebol doposiaľ súdne trestaný, viedol riadny život, a ním spáchané skutky predstavujú iba výnimočné vybočenie z tohto jeho doposiaľ riadneho spôsobu života. Navyše súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný je ženatý a má dve malé deti, pričom práve uloženie trestu v zákonom stanovenej trestnej sadzbe by neprimerane zasiahlo najmä rodinu obžalovaného, čo je v rozpore zo zásadou individualizácie trestu. Preto súd pri zachovaní limitu mimoriadneho zníženia trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona dospel k záveru, že u obžalovaného K. N. na dosiahnutie účelu trestu postačuje trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Hoci podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu v zásade zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, súd zohľadňujúc okolnosti spáchania trestného činu spočívajúce v jeho následku, ako aj mieru narušenia tohto obžalovaného, ktorý doposiaľ nielenže nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale nebol ani súdne trestaný, má za použitia § 48 ods. 4 Trestného zákona za to, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
U obžalovaného H. Z. Q. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, to je že sa k spáchaniu trestných činov priznal a trestné činy oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/ a jednu priťažujúcu okolnosť - bol už za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/, a to trestným rozkazom Okresného súdu N. Ľ.. Za rovnakého pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností /1:1/, súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona trestnú sadzbu uvedenú v § 270 ods. 2 Trestného zákona v rozmedzí 7 rokov až 10 rokov neupravoval. Nakoľko obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov, z ktorých oba sú zločiny spáchané viacerými skutkami, súd v zmysle § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona uložil obžalovanému H. Z. Q. úhrnný trest, a to za použitia „asperačnej zásady“, pričom hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 270 ods. 2 Trestného zákona (10 rokov) zvýšil o jednu tretinu, teda trestná sadzba, ktorú súd aplikoval pri rozhodovaní o výške trestu predstavuje 7 rokov až 11 rokov.
Pri takto upravenej trestnej sadzbe, berúc do úvahy, že obžalovaný H. Z. Q. doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a zohľadňujúc postoj obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu uvedeného skutku priznal, má súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby v trvaní 7 rokov je primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu a jednak ho považuje za trest primeraný, a to z hľadiska generálnej prevencie. Súd tohto obžalovaného zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona.
Obaja obžalovaní v priebehu prípravného konania vydali orgánom činným v trestnom konaní bankovky v celkovej hodnote 250,- Eur, ktoré pochádzali z ich trestnej činnosti a ktoré sú na základe odborného posudku Národnej banky Slovenska pravé. Preto súd obžalovanému K. N. M. H. Z. Q. uložil v zmysle § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov v sume 30,- Eur (vydaných obžalovaným N.) a v sume 220,- Eur (vydaných obžalovaným H. Z. Q.), nakoľko obaja obžalovaní ich získali trestným činom a nie je možné ich vrátiť poškodeným. Súd poukazuje na ustanovenie § 130 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, v zmysle ktorého sú vecou aj peňažné prostriedky na účte, v tomto prípade na účte súdu vedeného v Štátnej pokladnici a definovaného vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaní K. N. M. H. Z. Q., ako cudzí štátny príslušníci svojím konaním ohrozili záujem Slovenskej republiky na ochrane meny a peňažného obehu, ktorá patrí k základným predpokladom stability ekonomiky. Ich konanie tak predstavuje vážne narušenie vyššie deklarovaného verejného záujmu štátu. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v § 65 ods. 1 Trestného zákona uložil obom obžalovaným v zmysle § 65 ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov, teda nad hornou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd pritom prihliadol na objektívnu závažnosť zločinov, resp. u obžalovaného K. N. obzvlášť závažného zločinu, ktorých sa obaja obžalovaní dopustili na území Slovenskej republiky voči jej záujmom. Súd zároveň nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu uloženie uvedeného trestu uvedenú v § 65 ods. 2 Trestného zákona.
Súd obžalovanému K. N. uložil v zmysle § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad, ktorého uloženie je zo zákona povinné u páchateľa, ktorého súd odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, čo bolo v tomto prípade u obžalovaného N. splnené. Súd trvanie ochranného dohľadu vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, vymedzil v zmysle § 78 ods. 1 Trestného zákona na dobu 2 rokov, ktorá pri aplikácii opatrení v zmysle § 77 Trestného zákona zabezpečí dohľad na osobou obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody a bude uistením, že trestnej činnosti sa už obžalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nebude dopúšťať a povedie riadny život.
Súd týmto rozsudkom v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným V. Š., Z. F. M. S. K. škodu, ktorá je uvedená vo výroku tohto rozsudku a ktorá pozostáva z bankoviek, ktoré im boli z ich predajní odobraté a ktoré boli v zmysle odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska falzifikátmi, a ako také zadržané. Vo zvyšku nároku na náhradu škody pozostávajúcej z hodnoty tovaru, ktorý im nebol vrátený, súd v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodených V. Š. M. Z. F. na civilný proces, a to z dôvodu, že časť tovaru im bola v prípravnom konaní vrátená a zvyšná časť tovaru, ktorá predstavuje doličné predmety im vrátená byť nemôže, preto tomuto tovaru potravinárskeho charakteru uplynula záručná doba a musí byť zničený. Na základe vyššie rozvedených úvah súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.