Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci navrhovateľa: O.E. B., E.. XX.XX.XXXX, I. E. G. XX, XXX XX J., a ďalšieho účastníka konania - manželky: BoŽ. B., E.. XX.XX.XXXX, I. E. G. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania: O. B., E.. XX.XX.XXXX, bytom E. G. XX, XXX XX J. a I.C. B., E.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Trnave a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 08.02.2017 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva s manželkou, z ktorého pochádzajú tri plnoleté deti. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli s manželkou dňa 22.10.1988 pred Mestským národným výborom v Trnave z citovej náklonnosti po viac ako dvojročnej známosti. Z manželstva sa narodili tri deti: dcéra J., E.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, syn F. E.. XX.XX.XXXX, dcéra Z. E.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že manželstvo bolo klasické s rovnakými radosťami i starosťami ako v iných rodinách, pričom navrhovateľ sa staral o chod domácnosti a finančné zabezpečenie rodiny. Postupne sa s manželkou odcudzili v citovej aj komunikačnej sfére, nemajú spoločné záujmy, netrávia spolu žiaden čas, komunikácia nie je žiadna. Navrhovateľ uviedol, že pol roka sa väčšinu času zdržuje u priateľky, kam sa presťahováva. K návrhu pripojil navrhovateľ: sobášny list, rodný list najmladšej dcéry, potvrdenie o trvalom pobyte.

2. Manželka sa vyjadrila k návrhu podaním doručeným súdu dňa 13.04.2017 tak, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko ide o jednostranné rozhodnutie manžela. Ďalej uviedla, že nie všetky skutočnosti uvedené v návrhu sú pravdivé, a to najmä, že o chod domácnosti sa staral navrhovateľ, a že manželka nejaví záujem o obnovu manželstva. Manželka uviedla, že manžela žiadala o stretnutie s mediátorom, avšak manžel stretnutie odmietol.

3. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 20.04.2017. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v návrhu. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označil skutočnosť, že manželstvo nefunguje už roky, pričom manželka si presadzovala svoje, intímne spolu 18 rokov nežijú, nekomunikujú spolu, veci sa zhoršovali, nehospodária spolu, pričom nemá záujem zotrvať v manželstve. Manželka sa vyjadrila, že nesúhlasí s rozvodom, ide o jednostranné rozhodnutie manžela, pričom ona má záujem na zachovaní manželstva. Žiadala manžela o stretnutie s mediátorom, tento však toto odmietol. Podľa manželky je celý rozvod útek s cieľom neriešiť problémy, pričom o rozvode nepovedal navrhovateľ ani deťom. Manželka nesúhlasila s rozvodom s ohľadom na deti a potreby rodiny. Problémy

v komunikácii boli, pričom v súčasnosti nie je komunikácia žiadna, pričom prakticky nekomunikujú 8 rokov. Navrhovateľ komunikoval zväčša s deťmi len po návrate z pohostinstva. Navrhovateľ v reakcii na manželku uviedol, že dôvodom nesúhlasu s rozvodom na strane manželky je, že majetková stránka veci, pričom, ak by jej všetko nechal tak by súhlasila. Manželka záverom pojednávania uviedla, že má snahu komunikovať s manželom.

4. Súd odročil súdne pojednávanie na 10.08.2017, pričom manželom uložil povinnosť zúčastniť sa stretnutí na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, za účelom možného odstránenia rozporov a prípadného obnovenia spolužitia.

5. Dňa 01.08.2017 bola doručená správa z referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, kde bolo uvedené, že navrhovateľ sa dostavil na prvé stretnutie, pričom vyjadril ten záver, že na rozvode trvá, ďalšiu spoluprácu odmietol a viac referát nekontaktoval.

6. Dňa 10.08.2017 sa vo veci konalo ďalšie pojednávanie, kde navrhovateľ opätovne zotrval na návrhu na rozvod, pričom uviedol, že žije s priateľkou v spoločnej domácnosti, nekomunikuje s manželkou, nemá s ňou spoločný účet, ani sa s ňou nerozpráva. Manželka sa vyjadrila, že návrh je účelový pričom manželovi ide o predaj bytu, sľúbil dcére výživné 150,- eur, platí jej 130,- eur. Byt má hodnotu 90.000,- eur, pričom po jeho predaji a rozdelení prostriedkov by zostalo len 45.000,- eur, za čo by nezískali ani jednoizbový byt, čo je v rozpore so záujmami plnoletých detí, ktoré nemajú zabezpečené vlastné bývanie, pričom najmladšia dcéra, chce pokračovať v štúdiu na medicíne. Manželka má za to, že ide o jednostranné egoistické rozhodnutie zo strany manžela, nehľadiace na rodinu a jej záujmy, pričom viac ako 28 rokov vyjde na vnivoč. Navrhovateľ s deťmi nekomunikuje. Navrhovateľ k výživnému na dcéru uviedol, že platí dcére telefón popri 130,- eur mesačne, a hradí polovicu výdavkov na byt vo výške 70,- eur. Ku komunikácii uviedol, že dlhodobo s ním nikto nekomunikoval, deti vyrástli, majú svoje záujmy (syn priateľku a dcéra volejbal a v byte zostal pocitovo sám. Manželka uviedla, že chce zachovať manželstvo ako spoločný domov pre deti, aby sa mali kam vracať, mali pocit strechy nad hlavou a domova.

7. Manželka na pojednávaní predložila aj písomné vyjadrenie, ktorého obsahom bolo vyjadrenie vykonané na pojednávaní. Manželka zvýraznila, že navrhovateľ má záujem na predaji bytu a rozdelení peňazí, pričom navrhovateľ si nedokáže priznať podiel viny na rozpade manželstva, aby manželstvo mohlo fungovať normálne. Opätovne poukázala na to, že deti nemajú vybudovaný samostatný život. Tiež poukázala na bytovú situáciu a nemožnosť zabezpečiť nové bývanie pri predaji bytu a súčasných cenách nehnuteľností. Záverom uviedla, že chce žiť tak, aby deti mali v ňu stálu dôveru, oporu a istotu, pocit domova a spoločnej strechy nad hlavou.

8. Súd vykonal dokazovanie obsahom predložených listinných dôkazov (návrhu, vyjadrení manžela), výsluchom oboch účastníkov ako aj svedka, pričom vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods.1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

15. Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

16. Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z., ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

17. Podľa ČL. 7 zákona č. 161/2015 Z.z., úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

18. Podľa ČL. 12 zákona č. 161/2015 Z.z. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane detí.

21. V danej veci súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania mal preukázané, že manželstvo je trvale rozvrátené, pričom manželia spolu už takmer štyri mesiace nežijú a netvoria životné spoločenstvo, pričom navrhovateľ žije v súčasnosti s inou ženou v spoločnej domácnosti. Manželia sa nepodieľajú spoločne na úhrade životných nákladov(s výnimkou platby 70,- eur za byt), nehospodária spolu, nepomáhajú si, intímne spolu nežijú (veľmi dlhú dobu), ale najmä spolu nekomunikujú, a to už 8 rokov, pričom do súčasnosti sa im komunikáciu nepodarilo obnoviť. Súd konštatuje, že navrhovateľ vidí rozvrat manželstva v tom, že manželia sa odcudzili, nekomunikujú spolu, netrávia spolu čas, nie sú si vzájomne oporou, pričom navrhovateľ má v súčasnosti už mimomanželský pomer s inou ženou. Súd konštatuje, že manželstvo je vážne trvale narušené bez možnosti obnovy spolužitia, ktoré navrhovateľ kategoricky odmieta. Manželia spolu nežijú, nehospodária, dokonca sa nestretávajú a ani sa spolu nerozprávajú, pričom aj pokus o obnovenie vzájomnej komunikácie prostredníctvom odborníka za snahy manželky bol neúspešný pre postoj navrhovateľa. Súd uvádza, že manželstvo je pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie navrhovateľa vyplynulo z jeho písomného návrhu, vyjadreniu na pojednávaní, ako aj celého postoja počas konania, čo zvýrazňuje fakt, že žije v domácnosti s inou ženou. Nakoľko súd nemal predpoklad zmeny postoja navrhovateľa, manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd v tejto

súvislosti si dovolí odcitovať z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu Trnava č.k. 24CoP/63/2017-92 zo dňa 31.05.2017, s ktorým sa plne stotožňuje: „So zreteľom na obsah zhora citovaných ustanovení je potom zjavné, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov sú kladené do istej miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o rodine (tu najmä v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani v prípade rodiny založenej manželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti.

22. Súd konštatuje, že nevyužil možnosť poslať manželov k mediátorovi, nakoľko uvedené nepovažoval za účelné a hospodárne s ohľadom na postoj navrhovateľa, kde stretnutia s mediátorom by účastníci museli hradiť a súčasne pri navrhovateľovom postoje by sa toto minulo účinkom.

23. Súd záverom uvádza, že manželia v manželstve by si mali jeden druhého vážiť, pomáhať si, venovať sa rodine, zabezpečovať vzájomné potreby, avšak nemali by zabúdať jeden na druhého a mali by svoj vzťah pestovať. V tomto prípade manželia popri iných povinnostiach na seba postupne zabúdali, nevideli kladné vlastnosti, ale sústredili sa na tie negatívne, pričom postupne ich odcudzenie dospelo do štádia vzájomnej nekomunikácie a ignorácie jeden druhého. Na takto vzniknutom stave sa podieľajú vždy dvaja, nie je to len vina jednej osoby. Súčasne si je potrebné na strane manžela uvedomiť, že manželka zabezpečovaním potrieb rodiny (bežná denná starostlivosť o domácnosti - varenie, pranie, učenie s deťmi, nákupy atď) venovala rodine podstatnú časť svojho života a času, kedy sa nemohla osobne realizovať či už kariérne, alebo vo voľnom čase, ktorý manžel využíval na návštevu pohostinstva (posedenie s kamarátmi). Nedocenenie tejto často enormnej snahy (v zásade čím väčší počet detí, tak snaha musí byť výraznejšia), môže viesť manželku k hnevu a následne aj odcudzeniu, ktoré sa skončilo až nekomunikáciou a úplným rozvratom vzťahu. Súd k záveru o tom, že manželka sa o rodinu starala viac, viedli zhodné vyjadrenia manželov, že s navrhovateľom deti nekomunikujú, tj. vnímajú matku ako osobu, ktorá nenesie primárnu zodpovednosť za súčasný stav. Súd tu zvýrazňuje, že starostlivosť o rodinu, nie je len v tom, že sa prinesú domov peniaze na chod domácnosti, ale je to aj spoločne strávenom voľnom čase, dovolenke, aktivitách v kruhu rodiny. Súčasne však časť rozvratu leží aj na pleciach manželky, nakoľko nemožno predpokladať v manželstve, že deti budú jediným spojujúcim prvkom pre fungovanie rodiny, ale musí ísť o vzájomné fungovanie a dopĺňanie, snaha o komunikáciu, trávenie voľného času, aj keď to môže byť veľmi náročné, nakoľko ide primárne o vzťah muža a ženy. Súd súčasne chápe postoj manželky vo vzťahu k rozvodu a následnému vzájomnému vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a jeho možné výrazné negatívne dopady na životnú situáciu, ktoré v zásade manželka presne popísala, kde celoživotná pracovnú snahu dvoch ľudí (manželov), prakticky skončí rozvodom, kde spoločne budované bude rozdelené. Avšak uvedené nemôže byť dôvodom na zamietnutie rozvodu, pričom vzájomné vyporiadanie sa uskutoční podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Súd záverom vyjadruje, že navrhovateľova povinnosť vyživovať plnoletú dcéru nie je týmto dotknutá a bude trvať až pokiaľ sa dcéra nebude schopná o seba samostatne starať (ukončenie štúdia, prípadné riadne zamestnanie) a navrhovateľ je povinný túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť, pričom v prípade, ak by ju neplnil, môže sa dcéra obrátiť na súd so žiadosťou o určenie výživného. Súd úplným záverom poznamenáva, že o trovách konania nerozhodol, nakoľko nebol podaný návrh na rozhodnutie o nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.