Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/123/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému B. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XX, XXX XX I., za účasti občianskeho združenia - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 382,41 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/525/2013-44 zo dňa 04. 06. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 72,52 Eur, (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

Občianske združenie Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 04. 06. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 72,52 Eur (tretí výrok). 1. 2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), s tým, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy mu v konaní nevznikli a preto mu náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej inštancie konštatoval, že (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného, (ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2014 namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vzniesol námietku premlčania a poukázal aj na iné nedostatky návrhu), si právo na náhradu trov konania uplatnil a trovy konania vyčíslil spolu vo výške 72,52 Eur (2 x 28,22 Eur

- tarifná odmena za úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd + 2 x režijný paušál za úkony v roku 2014 po 8,04 Eur). Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal žalobcu, ktorý bol v konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 72,52 Eur, nakoľko ich považoval za účelne vynaložené a priznal ich v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z.(ďalej len „vyhláška“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (tretí výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Zdôraznil, že (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uviedol, že združenie v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa a vystupovalo prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom. Na záver konštatoval, že súd prvej inštancie priznal (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nezákonne aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko je s účinnosťou od 01. 01. 2015 je pre každý takýto subjekt stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na koho strane má vystupovať v konaní, inak sa na takýto subjekt neprihliada, pričom vedľajší účastník uvedené nesplnil.

3. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý uviedol, že sa k doručenému návrhu vyjadril v rozsahu, v akom to považoval za účelné tak, aby boli dôsledne bránené práva žalovaného ako spotrebiteľa a bol v konaní úspešný, tým, že konanie bolo voči spotrebiteľovi zastavené a nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu žalovaného ako spotrebiteľa v spore.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 21. 07. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania subjektu - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil.

6. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

7. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 11. 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 382,41 Eur s príslušenstvom. Dňa 06. 10 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX).

9. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

10. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (aplikáciou právneho predpisu, s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

11. Pretože žalovaný a (pôvodný) vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane mal plný úspech v konaní, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 , v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (ktorý zdieľal procesný úspech žalovaného v tomto súdnom spore) trovy konania. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

12. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

13. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 .

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .