Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: T.. Ľ. I., G. XX.XX.XXXX, E. K. B. XXXX/X, XXX XX Bratislava - A. M., proti žalovanému: BPS PARK a. s. so sídlom Cintorínska 2, 811 08 Bratislava, IČO: 35 688 025, zastúpenému JUDr. Miroslavom Ištokom, advokátom, Francisciho 11, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 29,03 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 07.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.05.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.05.2016, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 29,03 eur spolu s úrokom z omeškania 8,00% ročne od 03.04.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že dňa 28.08.2015 prišlo medzi stranami sporu k uzavretiu Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 (ďalej len "Dohoda"), v zmysle ktorej mal žalobca postavenie "rezidenta" a žalovaný postavenie "spoločnosti". Žalovaný dňa 28.08.2015 vydal žalobcovi rezidentskú parkovaciu kartu (ďalej len "RPK") na obdobie platnosti karty od 28.08.2015 do 27.08.2016 (jeden kalendárny rok). Cena za RPK vo výške 60,00 eur bola žalobcom žalovanému uhradená dňa 28.08.2015 v hotovosti, pričom žalovaný vydal žalobcovi doklad o úhrade č. 0015 z elektronickej registračnej pokladne DKP č. 602020309027003. V zmysle čl. III Dohody sa žalobca zaviazal používať RPK iba v motorovom vozidle, ktorého je žalobca vlastníkom a držiteľom s EČV: K., typ vozidla M. K.. Dňa 02.03.2016 žalobca predal vozidlo uvedené v Dohode kupujúcemu, tretej osobe, p. L. O., bytom A.. R. Q. M. X, A.. Kúpou vozidla prestal byť žalobca ako rezident vlastníkom veci, evidenčné číslo vozidla K. sa stalo zmenou vlastníka vozidla a prehlásením vozidla do registra miestne príslušného dopravného inšpektorátu kupujúceho (Senica) neplatné, službu RPK nemohol preto žalobca od 02.03.2016 využívať. Žalobcovi predajom vozidla zaniklo oprávnenie na využívanie parkovania na parkovacích miestach spoločnosti v centre Bratislavy dňom 02.03.2016. Žalobca dňa 15.03.2016 požiadal žalovaného o vrátenie primeranej čiastky zo sumy 60,00 eur za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016 v celkovej sume 29,03 eur, a to poukázaním vyčíslenej sumy na adresu pobytu žalobcu v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti. Žalovaný na žiadosť žalobcu nereagoval a dňom 03.04.2016 sa s úhradou dlhu dostal do omeškania. Keďže žalovaný žalobcovi dobrovoľne neplnil a žalobcovi nevrátil záväzok vo výške 29,03 eur z nespotrebovanej služby RPK a dňom 03.04.2016 sa žalovaný s úhradou záväzku dostal do omeškania, žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 29,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 03.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

3. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.07.2016, doručenom súdu dňa 05.08.2016, žalobu v celom rozsahu neuznal považujúc ju za nedôvodnú. Argumentoval tým, že žalobca zrejme opomenul, že pri uzatváraní Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 dňa 28.08.2015 mu bola odovzdaná aj samotná RPK, ktorú si mal nalepiť na predné sklo svojho vozidla a po skončení doby jej platnosti ju odlepiť (čl. III ods. 1 Dohody). Ak žalobca tvrdí, že doba platnosti RPK skončila predčasne dňa 02.03.2016, kedy došlo k predaju vozidla N.: K., pre ktoré bola vydaná zvýhodnená RPK, bolo jeho povinnosťou postupovať obdobne, ako v prípade skončenia doby platnosti RPK v dôsledku plynutia času (čl. III ods. 1 Dohody) a odlepiť ju z predného skla vozidla. Žalovaný sa preto domnieval, že žalobca mal žalovanému predložiť odlepenú RPK, tým skôr, ak sa chcel domáhať vrátenia alikvotnej časti z ceny RPK za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016. Podľa žalovaného, na obdobný postup poukazuje aj samotná Dohoda napríklad pri poškodení predného okna, keď rezidentovi po predložení odlepenej RPK je za poplatok vydaný jej duplikát (čl. III ods. 2 Dohody). Žalovaný vyjadril presvedčenie, že ak žalobca nevrátil žalovanému odlepenú RPK, teda faktický predmet predaja, ktorý mu žalovaný vydal, a ktorý žalobca mohol použiť ako platbu na príslušných parkovacích miestach, ani teoreticky mu nemohol vzniknúť nárok na vrátenie alikvotnej sumy 29,03 eur za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016. Z rovnakého dôvodu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Navrhol preto žalobu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 03.10.2016, doručenom súdu dňa 04.10.2016 (t. j. v replike), nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobný návrh v celom rozsahu neuznáva, avšak neuvádza žiadne právne významné skutočnosti, na základe ktorých je možné považovať žalobcom uplatnený nárok na plnenie za nedôvodný. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca "opomenul", že pri uzatváraní Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 mu bola odovzdaná aj samotná "RPK", ktorú si mal žalobca nalepiť na predné sklo svojho vozidla a po skončení doby jej platnosti ju odlepiť (čl. III ods. 1 Dohody), pokladal vo vzťahu k tomuto konaniu za právne bezvýznamné. Žalobca vysvetlil, že na nálepke RPK zo dňa 28.08.2015 bolo predtlačené N.: K.. Predajom tohto vozidla dňa 02.03.2016 žalobcom kupujúcemu a jeho prihlásením na miestne príslušnom dopravnom inšpektoráte v mieste bydliska kupujúceho v okrese Senica, žalobca prestal byť držiteľom motorového vozidla (podmienka uvedená v čl. III ods. 1 veta druhá Dohody) a EČV: K. stratilo platnosť. Táto skutočnosť bola včas známa žalovanému aj z úradného osvedčenia z tzv. technického preukazu vozidla jeho doložením k výzve ešte pred začatím súdneho konania. Z uvedeného dôvodu preto po 02.03.2016 vozidlo označené nálepkou "RPK" s EČV: K. nemohlo už viac využívať parkovacie služby poskytnuté žalovaným, ktoré si žalobca u žalovaného "predplatil" až do 27.08.2016. Žalobca zdôraznil, že je tomu tak preto, že vozidlo malo od 02.03.2016 dopravným inšpektorátom OR PZ pridelenú už iné, nové EČV, avšak nálepka vydaná žalovaným bola viazaná len na predchádzajúce EČV: K.. Odlepenie či neodlepenie už neplatnej nálepky z čelného skla vozidla a jej "vrátenie" či "nevrátenie" žalobcom žalovanému nemôže na opodstatnenosti žaloby za danej dôkaznej situácie nič zmeniť. Za svojvoľnú, účelovú a nevyplývajúcu zo žiadnej zákonnej ani zmluvnej povinnosti (t. j. ani z Občianskeho zákonníka a ani z Dohody o predaji RPK zo dňa 28.08.2015) označil žalobca úvahu žalovaného o tom, že: "žalobca mal v tom prípade povinnosť postupovať obdobne ako v prípade skončenia platnosti "RPK" v dôsledku plynutia času (čl. III ods. 1 dohody) a odlepiť ju z predného skla vozidla a predložiť ju žalovanému". V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že článok III ods. 1 Dohody upravuje postup žalobcu len v prípade, ak by platnosť rezidentskej parkovacej karty skončila plynutím času, t. j. v tomto prípade k 27.08.2016. Len vtedy by bol žalobca v zmysle Dohody povinný odlepiť z čelného skla nálepku, avšak či tak tento urobí, zostáva stále len na dobrovoľnej úvahe žalobcu bez akejkoľvek zmluvne dohodnutej sankcie. V Dohode nie je uvedené, že pri skončení platnosti RPK pred uplynutím doby jej platnosti, na ktorú bola RPK vydaná, v prípade predaja vozidla, je žalobca povinný žalovanému predložiť odlepenú nálepku RPK. Ďalej žalobca upozornil na to, že povinnosť žalobcu predložiť žalovanému odlepenú nálepku RPK z čelného skla vozidla je upravená len v čl. III ods. 2 Dohody, a to vtedy, ak by bol býval žalobca žalovaného požiadal o vydanie duplikátu RPK, čo však nie je tento prípad. Žalobca žalovaného za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016 o poskytnutie služby viac nepožiadal a ním poskytované služby parkovného žalobca už ani viac nevyužíval. Žalobca tvrdil, že o vydanie duplikátu RPK ani objektívne požiadať nemohol, nakoľko vozidlo po 02.03.2016 žalobca už nevlastnil, tento nebol už viac držiteľom technického preukazu od žiadneho iného vozidla a nebol preto dôvod žalovaného požiadať o vydanie duplikátu parkovacej karty na nové vozidlo s novým EČV v zmysle čl. III ods. 2 Dohody, nebol dôvod duplikát žalobcovi žalovaným vydať a žalobca nemal de facto ani duplikát nálepky RPK kde nalepiť a tým poskytnutú službu žalovaného ako vyhradené parkovné využívať. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný zrejme len naďalej opomína fakt, že prihlásenie vozidla medzi dvoma okresmi nastalo tým, že prišlo k zmene držiteľa vozidla pri jeho predaji a kúpe. Nový držiteľ vozidla mal evidovaný trvalý pobyt (sídlo) v inom okrese, ako mal pôvodný držiteľ (Senica - Bratislava Staré Mesto). Z uvedeného dôvodu bolo tak nutné vystaviť úplne nové doklady k vozidlu (technický preukaz, EČV), vozidlo z pôvodného okresu žalobcom, ako pôvodným majiteľom, odhlásiť, a novým majiteľom v novom okrese prihlásiť. Uvedené odhlásenie vozidla podľa výpisu z osvedčenia vozidla preukázateľne nastalo dňom 02.03.2016, a to na Okresnom dopravnom inšpektoráte policajného zboru v Bratislave, v budove Okresného úradu Bratislava na Tomášikovej ulici, po splnení zákonných podmienok, t. j. po predložení dokladu totožnosti, po vyplnení a podpísaní príslušného tlačiva a najmä po odovzdaní pôvodných tabuliek s evidenčným číslom, na ktoré bola RPK vydaná. Žalovaný mal za to, že primeranú časť z ceny nespotrebovanej služby parkovného poskytnutej žalovaným žalobcovi, bol žalovaný povinný žalobcovi na jeho žiadosť vrátiť, čo neurobil, a tým sa dostal do omeškania. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný je právnická osoba - akciová spoločnosť a podľa jej výpisu z obchodného registra v mene spoločnosti konajú predseda predstavenstva a člen predstavenstva samostatne, pričom podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo k napísanému menu spoločnosti, mena a funkcie podpisujúceho, pripojí podpisujúci svoj podpis. Na margo tohto žalobca tvrdil, že na Dohode o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 absentuje meno a funkcia podpisujúceho za spoločnosť, a nie je tak možné overiť oprávnenie podpisujúcej osoby (pravdepodobne radový zamestnanec) uzatvoriť zmluvu za žalovaného. Žalobca preto žiadal súd, aby zaviazal žalovaného predložiť vnútornú organizačnú smernicu (ak ju má vôbec vypracovanú a má ju založenú v zbierke listín), ktorá bližšie upravuje konanie zamestnancov za žalovaného pri zastúpení žalovaného ako akciovej spoločnosti pri uzatváraní a podpisovaní zmlúv, v tomto prípade Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015. V prípade, ak Dohodu za žalovaného podpísal niekto, kto na to nebol v zmysle organizačných predpisov oprávnený, Dohoda by nebola platná a žalobcovi by od žalovaného vznikol titulom bezdôvodného obohatenia nárok na úhradu celej sumy vo výške 60,00 eur uhradenej žalovanému dňa 28.08.2015 za kúpu RPK a nie len jej časti. Záverom žalobca uviedol, že dôkazy, o ktoré oprel svoju žalobu sú už v spise založené a jedná sa o Osvedčenie o technickej evidencii - Časť II - technický preukaz - zmena vlastníka, Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015, Účtovný doklad č. 0015 z ERP zo dňa 28.08.2015 na sumu 60,00 eur, Žiadosť o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016, zásielka č. RQ000422635SK (poznámka súdu: tento dôkaz nebol žalobcom predložený a súd na to žalobcu na pojednávaní upozornil). Pre prípad, že by súd uvedené dôkazy nepokladal za dostatočne preukazujúce skutkový stav na vydanie rozhodnutia, žalobca navrhol, aby súd vyžiadal z Okresného dopravného inšpektorátu PZ Bratislava vyjadrenie vo veci odhlásenia vozidla z evidencie pod EČV: K. a z Okresného dopravného inšpektorátu PZ Senica vyjadrenie vo veci pridelenia nového EČV spolu s uvedením dátumu zmeny.

6. Na písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 30.11.2016, doručeným súdu dňa 01.12.2016 (t. j. duplikou). Uviedol v ňom, že ak žalobca tvrdí, že analógiu spočívajúcu v tom, že žalovaný má právo žiadať od žalobcu vrátenie "odlepenej" RPK dohoda nepripúšťa, zrejme jeho pozornosti uniklo, že dohoda a naviac žiaden všeobecne záväzný platný predpis neukladá žalovanému povinnosť vrátiť alikvotnú časť z ceny zvýhodnenej RPK, ak auto žalobcu, na ktoré bola pôvodne vydaná zvýhodnená RPK, v dôsledku predaja bolo zaevidované v inom okrese. Zrejme žalobcovi uniká aj tá skutočnosť, že žiadna dohoda nemôže dopodrobna upraviť všetky vzťahy, ktoré sa môžu v praxi vyskytnúť. Žalobca si naviac nepovšimol, že v čl. III ods. 2 Dohody sú pre vydanie duplikátu v zátvorke uvedené možnosti iba príkladmo (napr. výmena čelného skla, predaj vozidla), pričom základnou podmienkou je vždy predloženie pôvodnej odlepenej RPK. Teda dohoda počíta s analógiou. Podľa názoru žalovaného, citované ustanovenie možno teda jednoznačne interpretovať ako oprávnenie žalovaného požadovať pri odpredaji vozidla vrátenie odlepenej pôvodnej RPK, a to bez ohľadu na to, či sa žiada o duplikát alebo o vrátenie alikvotnej časti z ceny RPK. Iná interpretácia dohody nie je na mieste a napokon takáto interpretácia vyplýva aj z dobrých mravov a podmienok uvedených pre vydanie zvýhodnenej RPK v Cenníku parkovacích služieb. Žalovaný si zrejme dostatočne neuvedomil, že rezident musel spĺňať aj ďalšie podmienky, aby mu bola predaná zvýhodnená RPK (viď cenník - RPK), a tieto podmienky, ak chce vrátiť alikvotnú časť z ceny RPK musí spĺňať aj v čase takej žiadosti. Žalovaný ďalej dôvodil, že ak nepripustíme "analógiu" (čo je síce možné), tak žalovaný pri predaji vozidla do iného okresu (bez kúpy nového vozidla), podľa samotného obsahu dohody nemá žiaden právny nárok na vrátenie alikvotnej ceny z RPK, nakoľko z dikcie jej obsahu nejde o prípad upravený v dohode. Zo samotnej dohody, ktorá vychádza z Cenníka parkovacích služieb a podmienok predaja RPK, či z iného všeobecne záväzného právneho predpisu, nevyplýva žalovanému ako nájomcovi vyhradených parkovacích miest vo vymedzenej zóne s príslušným dopravným značením, žiadna povinnosť vrátiť žalobcovi alikvotnú časť z ceny RPK, ktorú si zakúpil žalobca k vozidlu s N.: K. s dobou platnosti do 27.08.2016 a k zmene v evidencii v dôsledku predaja vozidla do iného okresu došlo dňa 02.03.2016. Žalovaný zastal názor, že ak teda nejde o prípad upravený v dohode (podľa tvrdenia žalobcu), tzn. vrátenie časti alikvotnej ceny z RPK pri predaji vozidla bez žiadania o duplikát RPK, tzn. dohoda túto situáciu neupravuje, žalovaný má v takom prípade právo podmieňovať vrátenie alikvotnej časti z ceny RPK predložením odlepenej RPK ako predmetu predaja.

7. Žalovaný predložil súdu dňa 20.07.2017 nové listinné dôkazy, a to Dohodu o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S 8932/2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.09.2016 na nové vozidlo žalobcu N.: K. a Faktúru žalovaného č. 16/01056 o predaji zvýhodnenej RPK na nové vozidlo žalobcu N.: K.. Súčasne navrhol doplnenie dokazovania predložením Osvedčenia o evidencii vozidla žalobcu

- EČV: K. - časť IP za účelom preukázania dátumu zaevidovania nového vozidla žalobcu vo vzťahu k prípadnému plneniu záväzkov podľa čl. III ods. 1 a 2 Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 na pôvodné vozidlo EČV: K. s dobou platnosti RPK do 27.08.2016.

8. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2017 žalobca predniesol podstatný obsah žaloby pridržiavajúc sa doterajších písomných vyjadrení, pričom zhrnul argumentáciu uvedenú v žalobe a v replike. Nad ich rámec uviedol, že nikde v Dohode nie je uvedené, že v prípade predaja vozidla a pridelenia nového EČV sa nejedná o skončenie platnosti RPK ešte pred uplynutím doby jej platnosti, na ktorú bola RPK vydaná a že žalobca, ako spotrebiteľ služby, je povinný žalovanému predložiť odlepenú nálepku RPK pod hrozbou sankcie nevyplatením alikvotnej časti predplatenej sumy. Neuvedenie tejto skutočnosti v Dohode nemôže ísť žiadnym spôsobom na ťarchu žalobcu, nakoľko žalobca znenie Dohody ovplyvniť nemohol, išlo tu o žalovaným vypracovanú a predtlačenú tzv. formulárovú zmluvu. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a bol povinný vrátiť žalobcovi alikvotnú časť zo žalobcom uhradenej sumy 60,- eur, a to za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016, čo je suma vo výške 29,03 eur. Zo strany žalovaného ide o nečestné konanie voči žalobcovi ako spotrebiteľovi, a takýto jeho postup nemôže používať právnu ochranu. Pri výsluchu žalobca uviedol, že nikde v Dohode č. S 7175/2015 nie je jasne, zrozumiteľne a určito uvedené, aké sú podmienky odstúpenia od zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že nie je právne irelevantné, že pridelené EČV má iné číslo, ako mala predtým vydaná nálepka RPK. Uviedol, že žalovaného nemal dôvod žiadať o vydanie duplikátu podľa čl. III ods. 2 Dohody, lebo nové vozidlo, kde by si mohol nálepku nalepiť, vtedy nevlastnil. Na otázku súdu, aby žalobca ozrejmil, prečo si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,00% ročne zo žalovanej sumy; odpovedal žalobca, že mal spor so spoločnosťou Allianz - poisťovňa a. s. na tunajšom súde, pričom súd mi priznal úroky z omeškania v tejto výške, približne rok dozadu. Na ďalšiu otázku súdu, aby žalobca ozrejmil, prečo v žalobe uvádza ako prvý deň omeškania s úhradou dlhu deň 03.04.2016 (Tento deň totiž nevyplýva zo žiadneho v súdnom spise sa nachádzajúceho listinného dôkazu, aj keď je pravda, že žalovaný ho nijako nespochybnil. Je možné, že týmto listinným dôkazom preukazujúcim deň doručenia Žiadosti o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016, z ktorého by bol zrejmý 15. deň od doručenia tejto žiadosti ako prvý deň omeškania, je zásielka č. RQ000422635SK, ktorú žalobca označil v žalobe ako Dôkaz 4., avšak tento dôkaz sa v spise nenachádza); odpovedal žalobca, že môže predložiť potvrdenie poštového podniku zo dňa 18.03.2016, po zadaní čísla zásielky do informačného systému poštového podniku, kde je uvedené, že predmetná zásielka bola žalovanému doručená 22.03.2016 o 15,10 hod. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, kedy žalobca nadobudol vozidlo Renault EVČ: K.; žalobca uviedol, že si nevie spomenúť a nemá pri sebe malý technický preukaz. Právny zástupca žalovaného na margo tejto odpovede žalobcu, žiadal doplniť dokazovanie predložením Osvedčenia o evidencii vozidla žalobcu N.: K. - časť IP, tzv. malý technický preukaz. V záverečnej reči žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a od žalovaného žiada vrátiť alikvotnú časť za nespotrebovanú službu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 28.07.2017 právny zástupca žalovaného, nesúhlasiac so žalobou, vyslovil názor, že práve žalobca po skončení doby platnosti RPK v dôsledku predaja vozidla, lebo aj toto je dôvod pre skončenie, pretože RPK sa vydáva obyvateľovi Starého mesta, ktorý tam má trvalý pobyt na jedno jeho vozidlo v jeho vlastníctve; ak ho predal, výklad akejkoľvek dohody znie, že skončila doba platnosti. Toto je uvedené expressis verbis v čl. III ods. 1 veta prvá dohody. Keď pán žalobca predloží nový technický preukaz k svojmu novému vozidlu, ku ktorému bola vydaná nová RPK s dobou platnosti od 02.09.2016, pričom poznamenal, že pôvodná doba platnosti bola do 28.07.2016. Ďalej žiadal heslovite zaprotokolovať, že:

- Žiaden platný právny predpis subjektu súkromného práva neukladá, aby len na základe zmeny vlastníctva v evidencii vozidiel, bez samotného predloženia odlepenej RPK žalovanému, ako faktického predmetu predaja, tento mal povinnosť vrátiť žalobcovi alikvotnú časť zo zvýhodnenej RPK.

- K otázke údajnej nevýhodnosti poznamenal, že dohoda počíta s analógiou, za čo možno považovať aj skončenie doby platnosti aj titulom zmeny vlastníctva vozidla, na ktoré bola RPK vydaná (čl. II ods. 1 v spojení s čl. III ods. 1 Dohody).

- V danom prípade nenastala ani jedna z okolností predpokladaných v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 48 ods. 2, tzn., že by došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, a teda neboli, a ani nie sú, splnené zákonné predpoklady pre prípadné domáhanie sa žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako nájomca na prenajatých vymedzených úsekoch miestnych komunikácií vyznačených dopravným značením realizuje parkovaciu politiku Mestskej časti Staré Mesto s odporúčanou výškou parkovného, so zvýhodnením RPK pre občanov s trvalým pobytom.

- Ak má ísť o spor s použitím § 290 až 300 CSP, a nie o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 301-306 CSP, tak potom dohodu je potrebné posúdiť výlučne iba z hľadiska ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zvýhodnenú RPK potom považovať za tovar a posudzovať, či ako tovar má alebo nemá vady.

- To, že žalobca sa sám rozhodol predať vozidlo a nevrátiť žalovanému RPK, hoci po skončení doby platnosti bola jeho povinnosť ju z predaného vozidla odlepiť, tak táto právna skutočnosť nie je vadou samotného tovaru - RPK a žalovaný ani nezavinil, že žalobca nemôže vec užívať dohodnutým spôsobom. Žalobca sám nevrátil takto reklamovaný tovar, tzn. odlepenú RPK, pričom žiadnym ospravedlniteľným, či dokonca logickým spôsobom, svoj postup nezdôvodnil. resp. nevysvetlil, hoci sa k tomu zaviazal (čl. III ods. 1 Dohody) odlepiť ju z vozidla.

- Ak aj v dohode nebola uvedená priamo podmienka, že ak sa predčasne skončila platnosť zvýhodnenej RPK v dôsledku predaja vozidla: "napr. žalobca má odlepiť a vrátiť zvýhodnenú RPK žalovanému, ak chce, aby mu žalovaný vrátil alikvotnú časť z ceny RPK", tak takáto podmienka je úplne prirodzená a logická, keďže ide o vrátenie predmetu predaja, pričom ju v žiadnom prípade nemožno subsumovať pod § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka tým skôr, že samotná dohoda tiež nepočítala s vrátením alikvotnej čiastky. Žalobca síce predal svoje vozidlo (K.), nakoľko však nepredložil žalovanému odlepenú RPK, nevznikol mu nárok na vydanie duplikátu RPK na jeho nové vozidlo EVČ K. s dobou platnosti pôvodnej RPK, tzn. do 27.08.2016. Teda nesplnil si základnú podmienku pre kúpu zvýhodnenej RPK uvedenej v čl. III ods. 2 Dohody z 28.08.2015.

- Žalovaný je toho názoru, že žalobca sa snaží bez opory v zákone a listinných dôkazoch domôcť sa vrátenie alikvotnej čiastky RPK, a to cestou spotrebiteľského sporu, pričom v jeho samotnej žiadosti z 15.03.2016, doručenej žalobcovi až 22.03.2016, mu bolo zrejmé, že si nesplnil dve základné povinnosti: 1. Používať RPK len na vozidle N.Č. K. (čl. II ods. 1 a čl.III ods. l dohody) a 2. odlepiť a vrátiť žalobcovi RPK, nakoľko zvýhodnená RPK môže byť poskytnutá iba na jedno vozidlo (čl. III ods. 1 dohody).

- Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal žalovanému, že RPK nezostala a nebola naďalej využívaná na pôvodnom vozidle, ktoré previedol v evidencii vozidiel dňa 02.03.2016, pričom je úplne právne irelevantné, že vozidlo by malo už iné EČV a došlo by k zničeniu samotnej RPK.

- Po uplynutí doby platnosti pôvodnej RPK EČV K. žalovaný dňa 02.09.2016 vydal žalobcovi opäť novú zvýhodnenú RPK na jeho nové vozidlo K., pričom s obsahom tejto dohody plne súhlasil, keďže ju podpísal. Záverečnú reč predložil právny zástupca žalovaného súdu v písomnej podobe bez nutnej protokolácie súdom a tvorí prílohu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.07.2017. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na plnú náhradu trov konania žalovanému.

10. Súdu boli dňa 07.08.2017, t. j. po tom, ako súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.07.2017 vyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 182 CSP, doručené dve písomné podania žalobcu, zažurnalizované v spise na č. l. 59 a 60, a to: 1. Písomné podanie zo dňa 31. júla 2017, doručené súdu 07.08.2017, nazvané "Vyjadrenie žalobcu k podaniu žalovanej pod Písomné podanie ako záverečná reč" (č. l. 59) a 2. Písomné podanie zo dňa 07.08.2017, doručené súdu 07.08.2017, nazvané "Návrh na zmenu žalobného návrhu" (č. l. 60). Ani v jednom z týchto dvoch podaní však žalobca neoznačuje nové skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 296 CSP, preto súd na tieto podania neprihliadol a nevykonal nimi dokazovanie, keďže boli žalobcom súdu doručené po tom, čo súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.07.2017 odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 veta druhá na deň 11.08.2017, a dňom vyhlásenia rozsudku, t. j. 11.08.2017.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpoveďou právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu: žaloba zo dňa 20.05.2016, doručená súdu dňa 20.05.2016; príloha k žalobe: Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015; príloha k žalobe: Účtovný doklad č. 0015 z elektronickej registračnej pokladne žalovaného zo dňa 28.08.2015 ako doklad o úhrade ceny za rezidentskú parkovaciu kartu žalobcom žalovanému; príloha k žalobe: Osvedčenie o technickej evidencii - Časť II, technický preukaz

- dôkaz o prevode držby vozidla na inú osobu: L. O., K. A. V. XX.XX.XXXX; príloha k žalobe: Žiadosť o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016; Vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26.07.2016, doručené súdu dňa 05.08.2016 s prílohou: Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015; Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 03.10.2016 (replika), doručené súdu dňa 04.10.2016; Vyjadrenie (duplika) žalovaného zo dňa 30.11.2016, doručené súdu dňa 01.12.2016 s prílohami: Cenník parkovacích služieb a Podmienky predaja rezidenčnej parkovacej karty; Podanie žalovaného zo dňa 20.07.2017, doručené súdu dňa 20.07.2017, s dvomi prílohami: Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S 8932/2016 zo dňa 02.09.2016 a Faktúra žalovaného č. 16/01056 zo dňa 02.09.2016 o predaji RPK na vozidlo Ľ. I. A. N.: K. - úhrada v hotovosti v sume 60,- eur dňa 02.09.2016; aktuálny výpis z OR žalovaného zo dňa 28.07.2017; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Žalobcova argumentácia opodstatnenosti žaloby je podrobne opísaná v bodoch 1., 5. a 8. odôvodnenia tohto rozsudku.

13. Obrana žalovaného je podrobne opísaná v bodoch 4., 6., 7. a 9. odôvodnenia tohto rozsudku.

14. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.08.2015 uzatvorená Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015; že žalovaný vydal žalobcovi ako rezidentovi dňa 28.08.2015 na základe tejto dohody rezidentskú parkovaciu kartu na obdobie platnosti karty od 28.08.2015 do 27.08.2016; že žalobca zaplatil žalobcovi cenu za rezidentskú parkovaciu kartu vo výške 60,- eur dňa 28.08.2015 v hotovosti. Nesporným skutkovým tvrdením bolo aj to, že žalobca dňa 02.03.2016 predal vozidlo uvedené v Dohode o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 kupujúcemu L. O., K. Z. A., a keďže N.: K., na ktoré sa rezidentská parkovacia karta vzťahovala, sa stalo zmenou vlastníka vozidla a prehlásením vozidla do registra mieste príslušného dopravného inšpektorátu kupujúceho (Senica), neplatné, žalobca nevyužíval službu parkovacej rezidentskej karty od 02.03.2016. Nesporným skutkovým tvrdením bolo aj to, že žalobca požiadal žalovaného dňa 15.03.2016 o vrátenie primeranej (alikvotnej) časti zo sumy 60,- eur za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016 v sume 29,03 eur v lehote 15 dní od doručenia žiadosti a že táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 22.03.2016, čo síce žalovaný nepreukázal, keďže opomenul predložiť v žalobe označený listinný dôkaz "zásielka č. RQ000422635SK", ale žalovaný deň 22.03.2016, ako deň doručenia mu Žiadosti o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016 nepoprel, dokonca ho vo výpovedi na pojednávaní potvrdil. Nesporným skutkovým tvrdením bolo ďalej aj to, že žalovaný na Žiadosť o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016 nereagoval a v 15-dňovej lehote, určenej žalobcom na dobrovoľné plnenie, od doručenia tejto žiadosti (t. j. do 06.04.2016, keďže žiadosť prevzal žalovaný dňa 22.03.2016), žalovaný nevrátil žalobcovi požadovanú alikvotnú časť v sume 29,03 eur, čím sa dostal do omeškania dňa 07.04.2016. Nesporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu bolo aj to, že medzi žalobcom, ako rezidentom, a žalovaným bola uzatvorená aj ďalšia Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S 8932/2016 zo dňa 02.09.2016, vydaná na nové vozidlo žalobcu s N.: K. s dobou platnosti RPK od 02.09.2016 do 01.09.2017, a že žalobca za túto novú RPK zaplatil žalovanému cenu RPK v sume 60,- eur, o čom svedčí Faktúra žalovaného č. 16/01056 zo dňa 02.09.2016 o predaji RPK na vozidlo Ľ. I. A. N.: K. - úhrada v hotovosti v sume 60,- eur dňa 02.09.2016.

15. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu zostalo to, či bolo povinnosťou žalobcu odlepiť rezidenčnú parkovaciu kartu z predného skla vozidla po jeho predaji a predložiť ju žalovanému, ak sa chcel domáhať vrátenia alikvotnej časti z ceny rezidenčnej parkovacej karty za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016, vychádzajúc z analógie čl. III ods. 2 dohody, aj keď táto dohoda prípad vrátenia alikvotnej časti z ceny rezidentskej parkovacej karty v prípade predaja vozidla počas platnosti rezidenčnej parkovacej karty neupravuje, tak ako to tvrdí v svojej obrane v spore žalovaný; alebo žalobca takúto povinnosť nemal, pretože mu takáto povinnosť nevyplývala zo žiadneho z ustanovení dohody, a analógiu s čl. III ods. 2 dohody použiť nemožno, pretože žalobca žalovaného nepožiadal o vydanie duplikátu rezidentskej parkovacej kary, tak ako to tvrdí žalobca.

16. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, t. j. nevyžiadal vyjadrenie vo veci odhlásenia vozidla z evidencie pod N.: K. z Okresného dopravného inšpektorátu PZ Bratislava, nevyžiadal vyjadrenie vo veci pridelenia nového EČV vozidla spolu s uvedením dátumu zmeny z Okresného dopravného inšpektorátu PZ Senica a nevyzval žalovaného na predloženie vnútornej organizačnej smernice, a to z dôvodu, že na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení predkladajú dôkazy strany sporu, a v tomto prípade žalobcovi nič nebránilo vyžiadať si z Okresného dopravného inšpektorátu PZ Bratislava vyjadrenie vo veci odhlásenia vozidla z evidencie pod N.: K., keďže toto odhlásenie realizoval samotný žalobca; taktiež nič nebránilo žalobcovi požiadať svojho kupujúceho, pána L. O., o predloženie vyjadrenie vo veci pridelenia nového EČV vozidla spolu s uvedením dátumu zmeny z Okresného dopravného inšpektorátu PZ Senica. Súd nevyzval žalovaného na predloženie vnútornej organizačnej smernice s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka považujúc vykonanie tohto dôkazu za nadbytočné pre právne a skutkové posúdenie tohto sporu. A napokon súd žalobcom navrhnuté dôkazy nevykonal najmä z dôvodu, že z doteraz v spore produkovaných dôkazov stranami sporu, mal súd za dostatočne preukázaný skutkový stav veci.

17. Súd nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným, t. j. neuložil žalobcovi povinnosť predložiť Osvedčenie o evidencii vozidla žalobcu, N.Z.: K. - časť IP, tzv. malý technický preukaz, ani nevyžiadal z ODI z evidencie vozidiel, odkedy je evidované vozidlo K. na žalobcu, pretože nová RPK platná od 02.09.2016 do 01.09.2017 vydaná žalobcovi na jeho nové motorové vozidlo Renault s N.: K. žalovaným na základe Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S 8932/2016 zo dňa 02.09.2016 nemá žiaden súvis s RPK platnou od 28.08.2015 do 27.08.2016 vydanou žalobcovi na jeho predošlé motorové vozidlo M. K. A. N.: K., ktorého prestal byť žalobca majiteľom a držiteľom dňa 02.03.2016 z dôvodu jeho predaja pánovi L.U. O., na základe Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015, čiže vykonanie dokazovania Osvedčením o evidencii vozidla žalobcu, N.: K. - časť IP, tzv. malým technickým preukazom, a oznámením ODI z evidencie vozidiel, odkedy je evidované vozidlo K. na žalobcu, by nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu prejednávanej veci.

18. Súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 medzi stranami sporu, t. j. ku dňu 28.08.2015 (ďalej "v znení účinnom v rozhodnom čase").

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, účastníci môžu uzatvoriť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Pri týchto v zákone osobitne neupravených zmluvách, t. j. zmluvách atypických, nepomenovaných (inominátnych), sa postupuje analogicky podľa zákonných ustanovení, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie (§ 491 ods. 2, § 853 Občianskeho zákonníka). Preto je dôležité, aby tieto nepomenované, bližšie neupravené (len rámcovo v § 51 Občianskeho zákonníka) zmluvy samy obsahovali podrobné modality zmluvných podmienok.

Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Ustanovenie § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v podstate doplňujúce ustanovenie § 51 pre oblasť obligačných zmlúv. Použitie analógie vymedzenej v ustanovení § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné iba vtedy, pokiaľ zmluva nemá v tomto smere inú úpravu. Záväzok, ktorý vznikol na základe zmluvy v zákone neupravenej treba posúdiť predovšetkým podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom vzniku záväzku. Iba v prípade neexistencie dohody účastníkov o určitej otázke sa na vzniknutý záväzok použijú tie zákonné ustanovenia, ktoré upravujú záväzky obsahom im najbližšie. Analógia zákona je teda prípustná iba v tom rozsahu, v akom zmluva neobsahuje vlastnú úpravu. Za ustanovenie najbližšie podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba považovať ustanovenia o právnych vzťahoch s podobnou spoločenskou a ekonomickou funkciou.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhorší svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Podľa § 575 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07.04.2016 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 07.04.2016), tzn. platná v období od 16.03.2016 doteraz, predstavuje 0,00% ročne a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07.04.2016 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), činí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne.

19. Žalovaný je obchodná spoločnosť (akciová spoločnosť) zapísaná v obchodnom registri, žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Dohodu o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 uzatvorenú medzi žalobcom, ako rezidentom, a žalovaným dňa 28.08.2015, súd z hľadiska právnej kvalifikácie vyhodnotil ako zmluvu atypickú, nepomenovanú (inominátnu) podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, s prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obdobnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba. Súd preto Dohodu o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v rozhodnom čase. Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom, ako dodávateľom, a žalovaným (rezidentom - záujemcom), ako spotrebiteľom.

20. V rámci dokazovania sa súd zameral na sporné skutkové tvrdenia strán sporu. Na parkovacej nálepke RPK zo dňa 28.08.2015, ktorá bola platná od 28.08.2015 do 27.08.2016 a v zmysle Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015 vydaná, t. j. viazaná, na motorové vozidlo žalobcu M. K. A. N.: K., bolo predtlačené N.: K.. Predajom tohto vozidla dňa 02.03.2016 žalobcom kupujúcemu. pánovi Lukášovi Pavlovičovi, a jeho prihlásením na miestne príslušnom dopravnom inšpektoráte v mieste bydliska kupujúceho v okrese Senica, žalobca prestal byť držiteľom motorového vozidla (podmienka uvedená v čl. III ods. 1 veta druhá Dohody) a EČV: K. stratilo platnosť. Odhlásenie vozidla žalobcom nastalo, podľa výpisu z osvedčenia vozidla, preukázateľne dňom 02.03.2016, a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Z tohto dôvodu preto po 02.03.2016 vozidlo M. K. označené parkovacou nálepkou RPK s EČV: K. nemohlo už viac využívať parkovacie služby poskytnuté žalovaným, ktoré si žalobca u žalovaného predplatil až do 27.08.2016. Doba platnosti RPK, vydanej žalobcovi žalovaným na základe Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015, uplynula až dňa 27.08.2016, preto nemal povinnosť žalobca odlepiť RPK dňa 02.03.2016, t. j. dňom predaja motorového vozidla Mercedes Benz s EČV: K., ktorého bol dovtedy vlastníkom a držiteľom, a na ktoré vozidlo bola RPK vydaná a viazaná. Žalobca v žalobe netvrdil, že skončila doba platnosti RPK predčasne dňa 02.03.2016, tak ako to mylne tvrdil žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobca v žalobe tvrdil, že predajom vozidla mu zaniklo oprávnenie na využívanie parkovania na parkovacích miestach žalovaného v centre Bratislavy dňom 02.03.2016, službu RPK nemohol preto od 02.03.2016 využívať, a preto žiadal žalovaného o vrátenie alikvotnej časti zo sumy 60,00 eur za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016, t. j. do doby skončenia platnosti RPK podľa Dohody, v sume 29,03 eur. Nedôvodnou je ďalšia obrana žalovaného obsiahnutá v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, podľa ktorej bolo povinnosťou žalobcu postupovať obdobne, ako v prípade skončenia doby platnosti RPK v dôsledku plynutia času (čl. III ods. 1 Dohody) a odlepiť ju z predného skla vozidla. Článok III ods. 1 Dohody upravuje postup žalobcu len v prípade, ak by platnosť rezidentskej parkovacej karty skončila plynutím času, t. j. v tomto prípade k 27.08.2016. Iba v tomto prípade by bolo povinnosťou žalobcu odlepiť z čelného skla motorového vozidla, na ktoré bola RPK vydaná, parkovaciu nálepku. Avšak ani v tomto prípade skončenia platnosti PRK nie je, podľa článku III ods. 1 Dohody, povinnosťou rezidenta vrátiť, resp. predložiť odlepenú parkovaciu nálepku žalovanému. Takáto podmienka vyplýva jedine z článku III ods. 2 Dohody, podľa ktorého: "Rezident má právo požadovať vydanie duplikátu RPK (napr. pri poškodení a výmene čelného skla, predaj vozidla); podmienkou však je predloženie odlepenej pôvodnej parkovacej nálepky, inak Spoločnosť duplikát nevydá. Vydanie duplikátu je spoplatnené podľa cenníka Spoločnosti." Je však žiaduce zdôrazniť, že v danom spore nešlo o situáciu riešenú v článku III ods. 2 Dohody, pretože žalobca nepožadoval od žalovaného vydanie duplikátu RPK. Okrem tohto, článok III ods. 2 Dohody, pojednáva iba o rezidentovom práve, nie povinnosti, požadovať vydanie duplikátu RPK. Bez právneho významu je i ďalšie žalovaného tvrdenie obsiahnuté v jeho výpovedi na pojednávaní, že: "Žalobca síce predal svoje vozidlo (K.), nakoľko však nepredložil žalovanému odlepenú RPK, nevznikol mu nárok na vydanie duplikátu RPK na jeho nové vozidlo N. K. s dobou platnosti pôvodnej RPK, tzn. do 27.08.2016. Teda nesplnil si základnú podmienku pre kúpu zvýhodnenej RPK uvedenej v čl. III ods. 2 Dohody z 28.08.2015.", nakoľko, ako už súd vyššie uvádza, žalobca nikdy nepožadoval od žalovaného vydanie duplikátu RPK na pôvodné vozidlo s N.: K., a už vôbec nie na nové vozidlo s N.: K.. Na nové vozidlo s N.: K. si žalobca zakúpil u žalovaného novú RPK na základe Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S 8932/2016 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.09.2016. Zakúpenie si tejto novej RPK je evidentné z Faktúry žalovaného č. 16/01056 o predaji zvýhodnenej RPK na nové vozidlo žalobcu EČV: K., pričom medzi stranami sporu táto skutočnosť ani nebola spornou. Nová RPK platná od 02.09.2016 do 01.09.2017 vydaná žalobcovi na jeho nové motorové vozidlo Renault s EČV: K. žalovaným na základe Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S 8932/2016 zo dňa 02.09.2016 nemá žiaden súvis s RPK platnou od 28.08.2015 do 27.08.2016 vydanou žalobcovi na jeho predošlé motorové vozidlo Mercedes Benz s EČV: K., ktorého prestal byť žalobca majiteľom a držiteľom dňa 02.03.2016 z dôvodu jeho predaja pánovi L. O., na základe Dohody o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 zo dňa 28.08.2015. Taktiež nemôže obstáť ani obrana žalovaného obsiahnutá v jeho duplike, že keďže Dohoda počíta s analógiou, možno článok III ods. 2 Dohody jednoznačne interpretovať ako oprávnenie žalovaného požadovať pri odpredaji vozidla vrátenie odlepenej pôvodnej RPK, a to bez ohľadu na to, či sa žiada o duplikát alebo o vrátenie alikvotnej časti z ceny RPK. Súd konštatuje, že nebolo povinnosťou žalobcu postupovať obdobne, ako v prípade skončenia doby platnosti RPK v dôsledku plynutia času podľa článku III ods. 1 Dohody a odlepiť ju z predného skla vozidla, pretože takáto situácia u žalobcu nenastala. Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 dňa 28.08.2015 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným totiž vôbec neriešila situáciu, že počas platnosti RPK môže rezident motorové vozidlo v jeho vlastníctve a držbe, na ktoré je RPK viazaná, resp. vydaná, predať alebo inak scudziť, bez toho, aby nepožadoval vydanie duplikátu RPK podľa článku III ods. 2 Dohody. Absencia riešenia tejto situácie v Dohode o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 dňa 28.08.2015 nemôže byť na ťarchu, resp. v neprospech žalobcu, ako rezidenta, ktorý má v tomto prípade postavenie spotrebiteľa. Naviac za situácie, že žalobca nemohol ovplyvniť znenie Dohody, nakoľko sa jednalo o žalovaným vopred vypracovanú a predtlačenú, tzv. formulárovú, zmluvu. V zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Naviac, z výkladu ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, upravujúceho uzavieranie atypických, nepomenovaných (inominátnych) zmlúv, jednoznačne vyplýva, aké je dôležité, aby tieto nepomenované, bližšie neupravené (len rámcovo v § 51 Občianskeho zákonníka) zmluvy samy obsahovali podrobné modality zmluvných podmienok. V žiadnom prípade nemožno vzniknutú situáciu zrovnávať ani s poškodením predného okna motorového vozidla, keď rezidentovi po predložení odlepenej RPK je za poplatok vydaný jej duplikát (čl. III ods. 2 Dohody ), tak ako to vo svojej obrane v spore prezentoval žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe. V danom prípade predsa žalobca (rezident) nežiadal vydanie duplikátu RPK, vydanie duplikátu RPK by bolo v jeho situácii absolútne bezpredmetné, keďže od 02.03.2016 prestal byť vlastníkom a držiteľom motorového vozidla, na ktoré bola RPK vydaná, a tým pádom aj viazaná. Z tvrdenia žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, kde výslovne uviedol: "Žalobca teda mal žalovanému predložiť odlepenú RPK, tým skôr, ak sa chcel domáhať vrátenia alikvotnej časti z ceny RPK za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016.", je zrejmé, že žalobca nepoprel nárok žalobcu na vrátenie alikvotnej časti zo žalobcom zaplatenej ceny RPK za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016, len ho podmienil predložením odlepenej RPK z motorového vozidla Mercedes Benz s EČV: K., na ktoré bola RPK vydaná, a ktorého bol žalobca vlastníkom a držiteľom do jeho predaja pánovi L.Á. O..

21. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil nevyplatením mu alikvotnej časti žalobcom uhradenej ceny za RPK (60,- eur) za obdobie od 02.03.2016 do 27.08.2016 v sume 29,03 eur v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pričom sa jedná o osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a to bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Základným predpokladom bezdôvodného obohatenia v tomto prípade je skutočnosť, že právny dôvod na plnenie tu existoval od začiatku, dodatočne však odpadol, pričom sa už plnilo. Pôvodný právny dôvod odpadol v dôsledku nemožnosti plnenia v zmysle ustanovení § 575 ods. 1 a § 575 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorých, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne, a ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Nakoľko žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal žalobcovi dobrovoľne na základe Žiadosti o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016, doručenej žalovanému dňa 22.03.2016 (pričom deň doručenia Žiadosti o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016 žalovanému nebol medzi stranami sporný), súd v prvom výroku enunciátu rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 07.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

22. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku), uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku, súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

23. Nedôvodná bola žaloba v časti úroku z omeškania vo výške 3,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 03.04.2016 do 06.04.2016, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 03.04.2016 do zaplatenia, a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 07.04.2016 do zaplatenia; v ktorej časti súd žalobu vo zvyšku zamietol v druhom výroku enunciátu rozsudku. Žalobca odôvodnil uplatnenie si úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne na pojednávaní dňa 28.07.2017 iba tým, že mal spor so spoločnosťou Allianz - poisťovňa a. s. na tunajšom súde, pričom súd mu priznal úroky z omeškania v tejto výške, približne rok dozadu. Vzhľadom k tomu, že z hľadiska právnej kvalifikácie je Dohoda o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 uzavretá medzi stranami sporu dňa 28.08.2015 zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, posudzoval súd aj úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol žalobcovi nárok podľa citovaného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa predpisov občianskeho práva, t. j. podľa citovaných ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07.04.2016 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (k 07.04.2016), tzn. platná v období od 16.03.2016 doteraz, predstavuje 0,00% ročne a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 07.04.2016 (k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), činí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne, a vo zvyšku uplatneného 8,00%-ného úroku z omeškania, t. j. v časti úroku z omeškania vo výške 3,00% ročne, žalobcu zamietol pre nedôvodnosť. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie (na zaplatenie 29,03 eur) určenej žalovanému žalobcom v Žiadosti o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016. Deň prevzatia tejto Žiadosti o vrátenie časti poplatku zo dňa 15.03.2016 žalovaným, t. j. deň 22.03.2016, nebol medzi stranami sporný. Žalovaný mal teda žalobcovi uhradiť sumu 29,03 eur do 06.04.2016, čo ale neučinil. Omeškanie tak nastalo márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie, t. j. dňa 07.04.2016. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania nesprávne od 03.04.2016 do zaplatenia. Keďže vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný prvý deň omeškania 07.04.2016, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 07.04.2016 do zaplatenia, a vo zvyšku uplatnených štyroch dní omeškania (od 03.04.2016 do 06.04.2016) žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.

24. V súvislosti s neexistenciu zmluvného ustanovenia v Dohode o predaji rezidentskej parkovacej karty č. S7175/2015 dňa 28.08.2015, riešiaceho situáciu, že počas platnosti RPK môže rezident motorové vozidlo v jeho vlastníctve a držbe, na ktoré je RPK viazaná, resp. vydaná, predať alebo inak scudziť, bez toho, aby nepožadoval vydanie duplikátu RPK podľa článku III ods. 2 Dohody, ktorá je podľa názoru súdu pomerne častou a tým pádom by mala byť aj predvídateľnou situáciou, považuje záverom súd za žiaduce objasniť stranám sporu, predovšetkým však žalovanému ako tvorcovi predmetnej dohody, zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta sunt", t. j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním, môžu strácať svoje práva. Preto súd záverom apeluje na strany sporu, aby si, v záujme vyvarovania sa do budúcna vzniku podobných sporov, z hľadiska právnej istoty, upravovali vzájomné práva a povinnosti písomnými dohodami, resp. zmluvami, zahŕňajúcimi ustanovenia riešiace takúto situáciu. Naviac, ak i zo samotného výkladu ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka vyplýva, aké je dôležité, aby tieto nepomenované, bližšie neupravené (len rámcovo v § 51 Občianskeho zákonníka) zmluvy samy obsahovali podrobné modality zmluvných podmienok.

25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v treťom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca mal vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, t. j. v časti, v ktorej súd žalobu zamietol ako nedôvodnú (súd žalobu zamietol ako nedôvodnú v časti úroku z omeškania vo výške 3,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 03.04.2016 do 06.04.2016, ako rozdielu medzi žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 03.04.2016 do zaplatenia, a súdom priznaným úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 29,03 eur od 07.04.2016 do zaplatenia). Keďže mal žalobca úspech v celej časti uplatnenej istiny 29,03 eur a vo väčšej časti uplatneného zákonného úroku z omeškania, a neúspech len v nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

26. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby súd rozhodol vo štvrtom výroku enunciátu rozsudku podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 31. januára 2017 (ďalej len "zákon č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017") a Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 18g ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení v spojení s ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 písm. a), § 4 ods. 2 písm. u), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 1 veta prvá, § 8 ods. 4, § 9 ods. 4, ods. 9 veta prvá, § 12 ods. 1 veta prvá, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017.

Podľa § 18g ods. 1 (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2017) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté a právoplatne neukončené do 31. januára 2017 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 31. januára 2017, aj keď sa stanú splatnými po 31. januári 2017.

Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (Poplatky vyberané v civilnom procese) tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vyberajú súdy v civilnom procese poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6%, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura, v obchodných veciach najviac 33.193,50 eura.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 3 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatky vyberajú súdy.

Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, od poplatku sú oslobodení: za) spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany práva podľa osobitného predpisu.4aa) Osobitný predpis je uvedený v poznámke 4aa len príkladmo ako napr. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

Podľa § 9 ods. 9 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatky sa vyberajú v eurách.

Podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Keďže na žalobcu, ako spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (t. j. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov), sa v tomto spore vzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, a súd jeho žalobe vyhovel (až na nepatrenú časť výšky sadzby úroku z omeškania a štyroch dní omeškania, v ktorých žalobu zamietol), prešla povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby podľa výsledku konania na neúspešného žalovaného, ktorý nie je od poplatku oslobodený, v súlade s citovaným ustanovením § 2 ods. 2 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017. Preto súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 16,50 eur (6% z hodnoty predmetu sporu, t. j. zo sumy 29,03 eur, najmenej 16,50 eur) na účet Okresného súdu Bratislava I do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017, podľa ktorého ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Poučenie:

Proti prvému a druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Proti štvrtému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok zo žaloby, nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 a v nadväznosti na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 31. januára 2017).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).