Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/272/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. F., T. G. I. XX, zast. Mgr. Zsoltom Ördöghom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, proti žalovaným: 1. Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. nad F., C. XX, 2. G. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., C. 8, 3. M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXSt. Z. M., J., N9 XBU, W. - O. Y., zastúpený R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXSt. Z. M., J., N9 XBU, W. - O. Y., 4. N. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., D. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, 5. I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., o určenie pravosti podpisov, o odvolaní žalovaného v 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. októbra 2016 č. k. 6C/110/2007-507 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 21. 05. 2007 domáhal určenia pravosti podpisov na zmenke k Úverovej zmluve zo dňa 22. 06. 2005 a na Zmluve o životnom poistení uzavretej s Wüstenrot poisťovňou a. s. Ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 14. 10. 2016 oznámil súdu, že žalobca berie žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň uviedol, že zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej, č. 20/2016 zo dňa 22. 06. 2016 vyplýva, že žalobca inkriminovanú zmenku vystavenú N. H. ako avalista nepodpísal, jeho podpis je na zmenke nepravý, a teda niekto, neznámy páchateľ, jeho podpis na zmenke sfalšoval v úmysle obohatiť sa na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností, ako i na základe uvedeného zákonného ustanovenia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého uznesenia, keďže žalobca zobral žalobu späť z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP, keďže žalobca zobral žalobu späť na základe záverov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdil, že žalobca ako avalista inkriminovanú zmenku nepodpísal, a teda odpadol dôvod, pre ktorý žaloba bola podaná, pričom žalobca náhradu trov konania nežiadal a žalovaným ich súd nepriznal, vzhľadom na priznanie trov konania žalovaným, že žalobca zobral žalobu späť až na základe znaleckého posudku, ktorým sa potvrdilo, že podpis na inkriminovanej zmenke nie je jeho vlastným podpisom a žalobu zobral späť z dôvodu, že právny dôvod podania žaloby odpadol, a teda nešlo o svojvoľné späťvzatie žaloby a bolo by nespravodlivé, aby žalobca za týchto okolností znášal náhradu trov konania. V závere uviedol,

že o vrátení súdneho poplatku nerozhodol, keďže súdny poplatok za podanú žalobu zaplatený nebol, pričom pojednávanie vo veci samej sa neuskutočnilo.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 4. rade, ktorý vo svojom odvolaní uviedol, že súd mal za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 a v napadnutom uznesení uviedol, že žalobca zobral žalobu späť na základe záverov znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdil, že žalobca ako avalista inkriminovanú zmenku nepodpísal, a teda odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Žalobca náhradu trov konania nežiadal a že v zmysle napadnutého uznesenia nešlo o svojvoľné späťvzatie žaloby a bolo by preto nespravodlivé, aby žalobca za týchto okolností znášal náhradu trov konania. Namietal, že bolo v možnostiach a schopnostiach žalobcu zabezpečiť si znalecký posudok ešte pred začatím konania, ktorý by preukázal, či podpis na inkriminovanej zmenke patrí žalobcovi alebo nie a to s prihliadnutím na časový rámec trvania sporu. Pokiaľ by si žalobca zabezpečil znalecký posudok na posúdenie uvedených skutočností, na ktoré sú nutné vedecké poznatky už skôr, nemuseli stranám sporu vzniknúť trovy konania, ktorú skutočnosť v konaní súd prvej inštancie nezohľadnil. V zmysle súčasnej právnej teórie, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania oboch procesných strán, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca vezme žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda nemožno pripočítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Z uvedených dôvodov má za to, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V závere navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 4. rade uviedol, že pred začatím sporu mal síce žalobca možnosť obstarať si znalecký posudok za účelom zistenia pravosti jeho podpisu na zmenke, avšak žalovaný nebol z dôvodu svojej dlhotrvajúcej finančnej tiesne schopný takýto znalecký posudok obstarať na svoje náklady. Ďalej uviedol, že v roku 2006 podal vo veci podvodu trestné oznámenie, nakoľko neznámy páchateľ sfalšoval jeho podpis na rôznych dokumentoch, mimo iného aj na zmenke vystavenej N. H. dňa 22. 06. 2005 na sumu 341.911,20 Sk, splatnej 30. 04. 2007. Na podklade tejto zmenky potom v roku 2010 vydal Okresný súd Nitra zmenkový platobný rozkaz č. k. 27Zm/7/2010-35, ktorým zaviazal jednak žalovaného v 4. rade (vystaviteľa zmenky), ako aj jeho manželku I. H. ako avalistu a zároveň žalobcu ako avalistu spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 11. 349,37 eura s príslušenstvom v rozsahu 6% ročný úrok od 01. 05. 2007 do zaplatenia, ďalej odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 37,83 eura a nahradiť trovy konania. Zdôraznil, že voči uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu nepodal námietky ani N. H., ani jeho manželka, čo znamená, že zmenkovú sumu od nich môže vymáhať a je pravdepodobné, že aj vymáha spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. a to už od roku 2010. Ak by v tomto zmenkovom konaní proti zmenkovému platobnému rozkazu nepodal námietky, bol by právoplatne zaviazaný uhradiť zmenkovú sumu s príslušenstvom a v prípadnej exekúcii by do konca života musel uhrádzať škodu, ktorú mu úmyselne spôsobil neznámy páchateľ, ktorý jeho meno sfalšoval na zmenke vystavenej žalovaným v 4. rade. Znalecký posudok vyhotovený mimo súdneho konania teda nie je na podklade uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania, oproti súčasnej civilno- procesnej právnej úprave nebolo do 01. 07. 2016 použiteľným dôkazným prostriedkom v prípadnom súdnom konaní, napr. v konaní o zaplatenie plnenia na podklade zmenky, resp. zmlúv, na ktorých podpisy žalobcu nie sú pravé. Preto bolo nevyhnutné aj v tomto konaní o určenie pravosti podpisov zabezpečiť takýto znalecký posudok. Úver, ktorý bol zabezpečený inkriminovanou zmenkou, žalovaným v 4. rade splácaný nebol, pretože inak by nebol vydaný zmenkový platobný rozkaz a nemusel by sa v tejto veci brániť žalobca a nemal by zároveň náklady s predmetným konaním, ktoré činia asi 2.700 eur. Z uvedených dôvodov položil otázku, či by bolo spravodlivé, ak by žalobca mal znášať v predmetnom konaní svoje trovy, ako aj trovy konania N. H. a tiež svoje trovy v zmenkovej veci len preto, lebo si nedal z opatrnosti vyhotoviť na svoje náklady ešte pred začatím uvedených konaní znalecký posudok pre účely posúdenia pravosti jeho podpisov? Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že súd o trovách konania rozhodol správne a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

4. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 25. 01. 2017 sa písomne vyjadril žalovaný v 4. rade a uviedol, že žalobca od samého začiatku nemal v konaní naliehavý právny záujem na určení, či tu právo alebo

právny vzťah je, ktorú skutočnosť by v konečnom dôsledku zrejme musel uviesť aj konajúci súd vo svojom rozhodnutí. Samotný petit žaloby bol chaotický a nevykonateľný. Ďalej mal za to, že v tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalobcu týkajúce sa znaleckého posudku vyhotoveného mimo súdneho konania, ktorý podľa názoru žalobcu nebol do 01. 07. 2016 použiteľným dôkazným prostriedkom v prípadnom súdnom konaní. Žalovaný v 4. rade uviedol, že aj pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok bolo možné v konaní predložiť znalecký posudok, ktorý na vlastné náklady zabezpečil účastník konania (strana sporu). Okrem toho však žalobca nemal komu predkladať znalecký posudok, nakoľko ho od neho ani nikto nežiadal, chcel ho mať zrejme len pre svoju potrebu. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmenkovom konaní sa potvrdilo jeho tvrdenie o nepravosti jeho podpisu na zmenke, ktoré bolo preukázané práve uvedeným znaleckým posudkom, odpadol tak dôvod, pre ktorý bola žaloba v tomto konaní o určenie pravosti podpisov podaná. V zmysle súčasnej právnej úpravy týkajúcej sa náhrady trov konania, tieto znáša strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. V uvedenom prípade k zastaveniu sporového konania došlo konaním žalobcu a to bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať žalovanému procesné zavinenie. Z uvedeného dôvodu by mal náhradu trov konania, ktoré mu v spore vznikli, znášať žalobca. V závere poukázal na zavádzajúce tvrdenia žalobcu o jeho finančnej tiesni.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 prejednal odvolanie žalovaného v 4. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

6. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21. 05. 2007 domáhal určenia pravosti jeho podpisov na zmenke k Úverovej zmluve zo dňa 22. 06. 2005 a na Zmluve o životnom poistení, uzavretej s Wüstenrot poisťovňou a. s. Podaním zo dňa 14. 10. 2016 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s ustanovením § 473 k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

14. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania

do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní. Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP. Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave zakotvená. Podľa doterajšej právnej úpravy v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne. Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku; vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov konania leží na strane sporu.

16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnej strane nahradiť trovy konania úspešnej strane. Môže tak urobiť podľa § 257 (pôvodne § 150 ods. 1 OSP) a rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. Ide však o ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené.

17. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď na uvedený prípad aplikoval ustanovenie § 257 a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V zmysle ustanovenia § 257 pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd dospel k záveru, že práve okolnosti danej veci a tiež vecí s ňou súvisiacich sú takými okolnosťami, ktoré je potrebné zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Napriek tomu, že žalobca zmenku vystavenú žalovaným v 4. rade nepodpísal, čo je

už preukázané znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgácovej č. 20/2016, vypracovanom v konaní sp. zn. 30CbZm/8/2010, ktorého záver žalobca súdu predložil, pričom vystaviteľom zmenky bol žalovaný v 4. rade, je voči žalobcovi vedené konanie o zaplatenie zmenkovej sumy 11.349,37 eura, v ktorom sa musí brániť. Konaním žalovaných sa žalobca dostal do situácie, kedy musí čas a finančné prostriedky vynakladať na to, aby preukazoval, že zmluvy, ktoré boli v jeho mene uzavreté (zmluva o životnom poistení, zmluva o úvere a s ňou súvisiaca zmenka) neuzavrel. Žalobca po preukázaní toho, že podpis na predmetnej zmenke nie je jeho pravým podpisom reagoval späťvzatím žaloby v celom rozsahu, a teda svojím konaním nespôsobil zbytočné navyšovanie trov v tomto konaní. K argumentácii žalovaného v 4. rade, že žalobca od samého začiatku nemal v konaní naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, že samotný petit žaloby bol chaotický a nevykonateľný, je bezpredmetná, nakoľko pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby a následkom konaní o trovách konania sa zohľadňuje len procesné zavinenie zastavenia konania a prípadné následné použitie ustanovení o nepriznaní náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nezohľadňuje sa teda to, či by bol žalobca v konaní úspešný, ako by konanie prebehlo, teda v danom prípade to, či mal žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem a ďalšie žalovaným v 4. rade namietané skutočnosti. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že aj napriek tomu, že žalobca vzal žalobu späť, a teda zavinil zastavenie konania, nemožno v tomto prípade aplikovať len zásadu zodpovednosti za zavinenie, ale práve naopak, je potrebné prihliadnuť na výnimočné okolnosti, ktoré toto konanie a tiež ďalšie konania vedené voči žalobcovi spôsobili, teda správanie žalovaných, a preto dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 257 CSP, jeho záver je správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

19. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .